FLONIDAN 10 MG tbl 90x10 mg

Loratadín je vo všeobecnosti dobre tolerovaný, zvýšená opatrnosť je však potrebná pri dlhodobom užívaní, u pacientov s renálnou insuficienciou, hemodialyzovaných pacientov a u pacientov
s poruchami funkcie pečene.

Ak sa vyskytnú príznaky alergie alebo závažnejšie vedľajšie účinky, terapia musí byť prerušená. Keďže Flonidan by mohol interferovať s výsledkami kožných testov citlivosti, podávanie lieku by malo byť prerušené minimálne 2 dni pred vykonaním takýchto testov.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súbežné užívanie Flonidanu s cimetidínom, ketokonazolom, flukonazolom, erytromycínom alebo fluoxetínom môže spôsobiť zvýšené sérové hladiny loratadínu a môžu sa vzájomne zvýrazniť ich nežiaduce účinky. Aj keď zatiaľ neboli popísané žiadne štatisticky významnejšie vedľajšie účinky loratadínu, pri jeho súbežnom podávaní s horeuvedenými liekmi je potrebná zvýšení opatrnosť.

4.6 Gravidita a laktácia

Aj keď nie sú známe žiadne dôkazy o karcinogénnom alebo mutagénnom účinku loratadínu, pri podávaní lieku tehotným ženám je potrebná zvýšená opatrnosť a podávať len keď je to nevyhnutné. Loratadín a jeho metabolit deskarboxyloratadín (DCL) preniká v malých množstvách do materského mlieka, a preto by mal byť užívaný dojčiacimi matkami pri zvýšenej opatrnosti a len v nevyhnutných prípadoch.
Flonidan má byť podávaný tehotným ženám a dojčiacim matkám iba pri jasnej indikácii a počas jeho užívania má byť zabezpečený pravidelný lekársky dozor.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nie je známe, že by loratadín pri odporúčanom dávkovaní ovplyvňoval schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Flonidan spôsobuje vedľajšie účinky iba veľmi zriedkavo a v miernej forme.
Patria medzi ne bolesti hlavy, sucho v ústach, únava a ospanlivosť. U menej ako 1 % pacientov boli pozorované príznaky ako zvýšená chuť do jedla, kašeľ, závrať, nevoľnosť a búšenie srdca. Vo vzácnych prípadoch sa môžu vyskytnúť synkopie, alopécia, anafylaxia, poruchy funkcie pečene a supraventrikulárne tachyarytmie. V týchto prípadoch však nebola jasne preukázaná kauzálna súvislosť s užívaním Flonidanu.
Klinické štúdie ukázali, že tolerancia a výskyt nepriaznivých vedľajších účinkov boli pri Flonidane porovnateľné s výskytom podobných prejavov pri užívaní placeba. Počas celosvetového užívania loratadínu v klinickej praxi sa prejavilo iba málo vedľajších účinkov. V porovnaní s antihistaminikami prvej generácie a s väčšinou antihistaminík druhej generácie je loratadín výrazne lepšie znášaný
deťmi, dospelými aj staršími osobami.

4.9 Predávkovanie

Nadmerné dávky môžu spôsobiť bolesti hlavy, nespavosť a zrýchlenie činnosti srdca. Tieto prejavy môžu trvať aj dlhšiu dobu. Proti lieku neexistuje špecifické antidotum.
V prípade požitia nadmernej dávky loratadínu by mal byť liek čo najrýchlejšie odstránený
z gastrointestinálneho traktu, aby sa obmedzila jeho absorpcia. Loratadín nie je možné odstrániť
hemodialýzou. Liečba predávkovania je symptomatická.



5 FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihistaminikum, antagonista H1 – receptorov. ATC kód: R06AX13

Loratadín, účinná zložka tohto lieku, je tricyklické antihistaminikum so selektívnou aktivitou na periférne H1 – receptory.

Liek patrí do skupiny nesedatívnych antihistaminík s dlhodobým účinkom s čiastočnou selektivitou k periférnym H1 histamínovým receptorom a so slabou penetráciou do CNS.
Jeho metabolit deskarboetoxyloratadín (DCL) sa vyznačuje značnou aktivitou. Loratadín nemá žiadnu
afinitu k H1 –receptorom CNS. Zle preniká hematoencefalickou bariérou. Inhibuje tiež uvoľňovanie histamínu a leukotriénov C4 zo žírnych buniek. Nemá žiadne sedatívne účinky ani anticholinergné účinky. Vyznačuje sa len slabou afinitou k alfa – adrenergným receptorom, podstatne nižšou ako ostatné látky patriace medzi antagonistov H1 –receptorov.
Z biologických štúdií uskutočnených na rôznych druhoch zvierat vyplýva, že loratadín sa prakticky neviaže na muskarínové receptory.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Loratadín je antihistaminikum s dlhodobým účinkom. Nástup účinku loratadínu je pozorovateľný počas prvých 30 min po požití. Účinok trvá približne 24 hodín.
Vylučuje sa vo forme matabolitov močom a stolicou.

Loratadín sa po perorálnej aplikácii dobre a rýchlo vstrebáva z gastrointestinálneho traktu bez ohľadu na to, v akej forme bol aplikovaný. Píková plazmatická koncentrácia loratadínu sa dosahuje po jednej až jeden a pol hodine od požitia, u jeho metabolitu deskarboetoxyloratadínu sa dosahuje píková plazmatická koncentrácia o niečo neskôr. V rozpätí dávkovania od 10 do 40 mg nezávisia farmakokinetické vlastnosti od dávky, podobne nie sú ovplyvnené ani dĺžkou liečby.
Loratadín sa výrazne viaže na plazmatické proteíny, zatiaľ čo jeho metabolit deskarboetoxyloratadín sa na ne viaže iba v menšej miere. Loratadín ani jeho metabolit neprenikajú hematoencefalickou bariérou. Distribučný objem je u oboch vysoký.
Po perorálnom podaní sa u loratadínu prejavuje metabolizmus prvého prechodu (first-pass) v pečeni, pričom vzniká metabolit so štvornásobne vyššou aktivitou. Loratadín je metabolizovaný prevažne cytochrómom P450 CYP3A4 resp. cytochrómom CYP2D6, s čím súvisí možnosť interakcie
s niektorými inými liekmi.
Po aplikácii loratadínu v jedinej dávke bol jeho eliminačný polčas 10 hodín, zatiaľ čo eliminačný polčas pre jeho hlavný metabolit bol 17 hodín. Farmakokinetické parametre u individuálnych pacientov vykazovali významnú variablitu. Aktívny metabolit je vylučovaný v hydroxylovanej forme v moči a v stolici. Farmakokinetika loratadínu u detí je prakticky rovnaká ako u dospelých.
U starších ľudí bol pozorovaný nárast priemernej aj píkovej koncentrácie loratadínu, zatiaľ čo eliminačný polčas a distribučný objem neboli zmenené. Podobná situácia sa vyskytuje u pacientov s narušenými funkciami obličiek. Hemodialýza neovplyvňuje farmakokinetiku loratadínu ani jeho aktívneho metabolitu.
U pacientov s cirhózou pečene boli popísané až dvojnásobne vyššie píkové koncentrácie aj priemerné koncentrácie loratadínu a eliminačný polčas bol u nich signifikantne predĺžený.
Potrava znížila absorpciu a zvýšila priemernú sérovú koncentráciu loratadínu a v menšej miere aj deskarboetoxyloratadínu.

Loratadín sa viaže na plazmatické bielkoviny 97 % až 99 %, jeho aktívny metabolit sa viaže 73 % až'
76 %.
Hodnoty distribučného polčasu u starších zdravých osôb sa nelíšia od hodnôt, ktoré boli zistené u mladých zdravých dobrovoľníkov.

Loratadín a jeho aktívny metabolit sa vylučujú do materského mlieka dojčiacich žien.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Podľa výsledkov štúdií akútnej toxicity je loratadín látka s nízkou toxicitou.
LD50 loratadínu po perorálnej aplikácii bola 3918 mg/kg u samíc a 4779 mg/kg u samcov myši; LD50 u potkana bola 4483 mg/kg u samíc a 5768 mg/kg u samcov.
Chronická toxicita bola študovaná v 26-týždňovom pokuse u potkanov línie Wistar a u psov rasy
beagle. Potkany dostávali perorálne dennú dávku 15, 25 a 60 mg/kg, denná dávka u psov bola 12,5, 25 a 50 mg/kg. V dobe trvania štúdie neboli pozorované žiadne klinické príznaky otravy. U dvoch z troch samíc psa sa vyskytli prejavy nevoľnosti, ataxie a triaška. Počas podávania lieku boli u pokusných zvierat vykonávané štandardné laboratórne analýzy krvi a moču. Jediná zmena pozorovaná u samcov potkana, ktorí dostávali najvyššiu dávku, bol nárast hodnôt aktivity pečeňovej transaminázy. Medzi ovplyvnenými a kontrolnými skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely na mikroskopickej alebo makroskopickej úrovni.
Teratológia bola študovaná u samíc potkana línie Wistar a u samíc králika línie Novozélandský. Potkany dostávali dávky 5, 15 a 45 mg/kg/deň od 6. po 16. deň gestácie, kým králiky dostávali tie isté dávky od 6. po 21. deň gestácie. Počas štúdie neboli zaznamenané žiadne príznaky otravy. Najvyššia dávka spôsobila výrazný pokles telesnej hmotnosti a zníženie počtu živých plodov, ktoré boli celkovo menšie a mali zníženú vitalitu. Medzi kontrolnými a ovplyvnenými skupinami zvierat nebol žiaden rozdiel vo výskyte makroskopických alebo mikroskopických zmien na vnútorných orgánoch alebo kostre.
Štúdia zameraná na sledovanie reprodukcie a fertility bola robená u potkanov Wistar oboch pohlaví. Zvieratá v nej dostávali loratadín v dávkach 5, 15 a 45 mg/kg/deň. Samci potkana dostávali liek počas
63 dní pred párením, zatiaľ čo samiciam bol aplikovaný 14 dní pred párením, počas párenia a po celú dobu gestácie. U samíc bol pozorovaný vyšší výskyt rezorpcie plodu a znížený počet živých mláďat vo vrhoch. Mláďatá boli menšie a mali zníženú vitalitu, čo sa prejavovalo vyššou mortalitou počas odstavu a spomaleným telesným a behaviorálnym vývojom. Reprodukčná kapacita ostala normálna.



6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy, kukuričný škrob,predbopnaný škrob, magnéziumstearát



6.2 Inkompatibility

Žiadne.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Liek uchovávajte pri teplote do 25 °C. Chránte pred svetlom a vlhkosťou.



6.5. Druh obalu a obsah balenia

Blister PVC/Al , papierová skladačka
Balenie po 10, 20, 30, 60 a 90 tabliet

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d., Verovškova 57,
1000 Ljubljana, Slovinsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

24/0192/98-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

21.4.1998/



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

júl 2006