za deň.
Dávku väčšiu ako 150 mg je vhodné rozdeliť do dvoch až troch dávok počas dňa. Pri dostatočnom dávkovaní sa má zlepšenie dostaviť po 2 až 4 týždňoch liečby.
V súlade s vyjadrením SZO má antidepresívna liečba trvať najmenej 6 mesiacov po prekonaní depresívnej epizódy.
Fluvoxamín v dennej dávke 100 mg podanej jednorazovo sa odporúča ako prevencia pri opakovanom výskyte depresie.
Obsedantno-kompulzívna choroba (OCD):
Na začiatok sa doporučuje denná dávka 50 mg po dobu 3 až 4 dní. Účinná denná dávka sa zvyčajne nachádza medzi 100 mg a 300 mg denne. Dávka sa môže postupne zvyšovať až do dosiahnutia účinnej dennej dávky maximálne 300 mg u dospelých a 200 mg u detí vo veku od 8 rokov vrátane mladistvých.
Denná dávka do150 mg môže byť podaná jednorazovo, najlepšie večer. Dávku väčšiu ako 150 mg je vhodné rozdeliť do 2- 3 denných dávok.
Na získanie dobrej terapeutickej odpovede môže liečba pokračovať dávkou zodpovedajúcou individuálnej potrebe pacienta.
V prípade ak nenastalo zlepšenie do 10 týždňov, je potrebné liečbu prehodnotiť. Pacienti, ktorí dobre reagujú na fluvoxamín, môžu v liečbe pokračovať aj po 10 týždňoch. Obsedantné symptómy sú chronické a doterajšie štúdie nezodpovedali otázku, ako dlho má liečba fluvoxamínom trvať. Dávkovanie má byť prispôsobené individuálnej potrebe pacienta a má sa pri pravidelných kontrolách udržiavať na najnižšej možnej účinnej dennej dávke. Potreba ďalšej liečby má byť pravidelne prehodnocovaná.
Pacienti trpiaci hepatálnou a renálnou insuficienciou by mali začať zníženými dávkami a majú byť
starostlivo monitorovaní.
U pacientov s dobrou farmakologickou odpoveďou na fluvoxamín možno zvážiť súčasnú kognitívne- behaviorálnu terapiu.
Tablety fluvoxamínu sa užívajú nerozhryzené a zapíjajú sa malým množstvom vody.
4.3. Kontraindikácie
Podávanie Fevarinu ja kontraindikované v kombinácii s inhibítormi monoamínooxidázy.(IMAO) Podávanie fluvoxamínu môže začať:
- 14 dní po vysadení irreverzibilného IMAO, alebo
- nasledujúci deň po vysadení reverzibilného IMAO (napr. moklobemidu). Najmenej 1 týždeň má uplynúť medzi vysadením fluvoxamínu a začatím liečby IMAO. Podávanie Fevarinu je kontraindikované pri precitlivenosti na akúkoľvek zložku lieku.
4.4. Špeciálne upozornenia
Možnosť pokusu o suicidium patrí k depresii a môže pretrvávať až kým nedôjde k výraznej remisii. Pacienti trpiaci hepatálnou a renálnou insuficienciou by mali začať zníženými dávkami a majú byť starostlivo monitorovaní.
Ojedinele došlo pri liečbe fluvoxamínom k zvýšeniu hepatálnych enzýmov, väčšinou so sprievodnými klinickými príznakmi. V týchto prípadoch je potrebné podávanie fluvoxamínu prerušiť.
U pacientov s predispozíciou konvulzie je potrebná opatrnosť. Pri objavení sa paroxyzmu podávanie fluvoxamínu prerušujeme, napriek tomu, že v štúdiách na experimentálnych zvieratách neboli zistené žiadne známky prokonvulznej aktivity.
Vo vzácnych prípadoch sa môže vyvinúť serotonínový syndróm v spojení s liečbou fluoxamínom, najmä v kombinácii s inými serotonínovými liekmi a je potrebné reverzibilné prerušenie a/alebo symptomatická liečba .
Dávkovanie u mladších a starších osôb sa nelíši. U starších osôb je však potrebná opatrnosť a pomalšie zvyšovanie dávky.
Užívanie fluvoxamínu môže viesť k nevýznamnému zníženiu srdcovej frekvencie (o 2-6 tepov za minútu).
Vzhľadom k nedostatku klinických skúseností nemožno zatiaľ pri depresii doporučiť podávanie deťom a mladistvým.
Fevarin, podobne ako iné inhibítory vychytávania serotonínu (SSRI), môže spôsobiť kožné krvácania (napr. ekchymózy a purpuru). Preto je potrebné tieto lieky podávať s opatrnosťou, zvlášť v kombinácii s liekmi, ktoré ovplyvňujú funkciu krvných doštičiek ( napr. atypické antipsychotiká a fenotiazíny, predovšetkým tricyklické antidepresíva, acetylosalicylová kyselina, nesteroidné antireumatiká). U pacientov s anamnézou porúch krvácania je taktiež potrebná zvýšená pozornosť.
4.5.Liekové a iné interakcie
Fluvoxamín sa nesmie používať v kombinácii s IMAO.
Fluvoxamín môže predĺžiť elimináciu liečiv, ktoré sú v pečeni oxidatívne metabolizované. Klinicky významná interakcia je možná u liekov s úzkym terapeutickým indexom (napr. warfarín, fenytoin, teofylín, cyklosporín, takrín, metadón, klozapín, karbamazepín).
Pri súbežnom podávaní fluvoxamínu s benzodiazepínmi dochádza k zvýšeniu ich plazmatických hladín. Bolo hlásené zvýšenie predtým stabilizovaných plazmatických hladín tricyklických antidepresív a neuroleptík, ktoré sú metabolizované cez cytochróm P450 1A2, pri súbežnom používaní s fluvoxamínom. Táto kombinácia sa nedoporučuje. V ojedinelých prípadoch bola pri kombinácii fluvoxamínu s tioridazínom hlásená kardiálna toxicita.
Pri štúdiach interakcií boli pozorované zvýšené hladiny propranololu pri súbežnej aplikácii fluvoxamínu. Pri podávaní fluvoxamínu je preto vhodné znížiť dávky propranololu.
Pri súbežnom podávaní fluvoxamínu s warfarínom počas dvoch týždňov došlo k výraznému vzostupu plazmatických hladín warfarínu a predĺženiu protrombínového času. Preto je potrebné pacientov užívajúcich perorálne antikoagulancia pri liečbe fluvoxamínom monitorovať a primerane upravovať dávky antikoagulancií.
S digoxínom ani s atenololom neboli doteraz pozorované žiadne interakcie.
Fluvoxamín bol podávaný v kombinácii s lítiom u ťažko chorých, na terapiu rezistentných pacientov. Avšak lítium (a pravdepodobne aj tryptofan) zvyšuje serotoninergné účinky fluvoxamínu, a preto je nutné túto kombináciu používať s opatrnosťou.
Serotoninergné účinky fluvoxamínu môžu byť potenciované aj inými serotoninergnými prípravkami (vrátane sumatriptanu a SSRI). Vzácne môže táto kombinácia viesť k serotoninergnému syndrómu. Podobne ako u iných psychotropných látok je potrebné pacientov upozorniť, aby sa počas liečby fluvoxamínom vystríhali používať alkoholické nápoje.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Reprodukčné štúdie s vysokými dávkami fluvoxamínu u zvierat nezaznamenali poškodenie fertility, reprodukčnej schopnosti ani teratogenity u potomstva.
Je však potrebné zachovať zvyčajnú opatrnosť s podávaním akéhokoľvek lieku v gravidite.
Fluvoxamín sa vylučuje v malých množstvách do materského mlieka. Neodporúča sa jeho podávanie dojčiacim ženám.
4.7. Ovplyvnenie schopností viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Fluvoxamín v dávkach do 150 mg nejavil u zdravých dobrovoľníkov žiadne účinky na psychomotorické schopnosti, spojené s riadením a obsluhou strojov. Bola však ohlásená ospalosť pri liečbe fluvoxamínom. Doporučuje sa preto opatrnosť, pokiaľ sa nezistí individuálna reakcia na liečivo.
4.8. Nežiadúce účinky
Najčastejšie pozorovaný nežiaduci účinok pri podávaní fluvoxamínu je nauzea. Tento nežiaduci účinok obvykle ustúpi pri pokračujúcej liečbe počas prvých 14 dní. Niektoré z nežiaducich účinkov nemusia bezprostredne súvisieť s liečbou, ale môžu byť len jedným z príznakov depresívneho ochorenia.
Časté (incidencie 1-5 %):
Celkové: slabosť, nekľud, bolesť hlavy. Kardiovaskulárny systém: palpitácie, tachykardie.
Tráviaci systém: bolesť brucha, anorexia, zápcha, hnačka, sucho v ústach, dyspepsie. Nervový systém: rozrušenie, úzkosť, závrat, nespavosť, nervozita, ospalosť, tras. Koža: potenie.
Občasné (do 1%):
Kardiovaskulárny systém: (posturálna) hypotenzia. Muskuloskeletárny systém: artralgie, myalgie.
Nervový systém: ataxie, zmätenosť, extrapyramidové príznaky, halucinácie. Urogenitálny systém: abnormálna (oneskorená) ejakulácia.
Koža: rash, pruritis.
Vzácne (menej než 0,1%):
Tráviaci systém: abnormality hepatálnych funkcií. Nervový systém: krče, mánie.
Urogenitálny systém: galaktorea. Koža: fotosenzitivita.
Tak ako pri iných antidepresivách zo skupiny SSRI bola pri podávaní fluvoxamínu hyponatriémia popísaná zriedka. Hyponatriémia vymizne po prerušení podávania lieku. Väčšinou bol tento nežiaduci účinok pozorovaní u starších pacientov. V niektorých prípadoch bola hyponatriémia spôsobená poruchou sekrécie antidiuretického hormónu.
Ojedinele sa môže vyskytnúť úbytok alebo nárast váhy.
Po náhlom vysadení fluvoxamínu sa ojedinele vyskytli bolesti hlavy, parestézia, nauzea, závrate a úzkosť. Tieto príznaky sú mierne a závislé na jednotlivcoch a neznamená to nutne závislosť. Pred ukončením liečby fluvoxamínom sa odporúča postupné znižovanie dávky.'
4.9. Predávkovanie
Príznaky: Najčastejšie sú to gastrointestinálne ťažkosti, ako nauzea, vracanie a hnačka, ďalej ospalosť a závrate. Boli tiež hlásené prípady tachykardie, bradykardie, hypotenzie, poruchy hepatálnych funkcií, kŕče a kóma.
Fluvoxamín má široké rozpätie bezpečnosti pri predávkovaní. Od uvedenia na trh hlásenia o úmrtí prisudzované samotnému fluvoxamínu boli len výnimočne. Najvyššia zaznamenaná dávka použitého fluvoxamínu bola 12 g, tento pacient sa úplne uzdravil po symptomatickej liečbe. Závažnejšie komplikácie boli častejšie pozorované v prípadoch úmyselného predávkovania fluvoxamínom v kombinácii s ďalšími liekmi.
Liečba: Fluvoxamín nemá špecifické antidotum. V prípade predávkovania je potrebné urobiť čo najskôr výplach žalúdka a zahájiť symptomatickú liečbu. Doporučuje sa tiež opakované podávanie aktívneho uhlia.. Forsírovaná diuréza alebo dialýza boli neúčinné.
5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
Farmakoterapeutická skupina: Antidepresívum. ATC skupina: N06AB08.
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Mechanizmus účinku sa vzťahuje k selektívnemu zníženiu vychytávania serotonínu v neurónoch
mozgu. Interferencia s noradrenergnými procesmi je minimálna. Štúdie väzieb receptorov ukázali, že fluvoxamín má len nepatrnú väzbovú kapacitu k alfa adrenergným, beta adrenergným, histamínovým, muskarínovým, cholínergným, dopamínovým alebo serotonínovým receptorom.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Fluvoxamín je po perorálnom podaní úplne absorbovaný. Maximálne koncentrácie v plazme sa dosiahnú za 3-8 hodín po podaní. Eliminačný polčas po jednorazovom podaní je približne 13-15 hodín, o niečo dlhší (17-22 hodín) je pri opakovanom podaní, keď sa rovnovážny stav zvyčajne dosiahne počas 10-14 dní.
Fluvoxamín sa intenzívne metabolizuje v pečeni, hlavne oxidatívnou demetyláciou, pri ktorej vzniká najmenej 9 metabolitov, ktoré sú vylučované obličkami. Dva hlavné metabolity majú zanedbateľnú farmakologickú aktivitu. Ostatné metabolity sú farmakologicky neúčinné. In vitro je väzba fluvoxamínu na plazmatické proteíny cca 80%.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Akútna toxicita
Akútna perorálna LD50 u samcov myší je 1100 mg/kg, u potkanov 1000 mg/kg, u samičiek myší 1330
mg/kg, u samičiek potkanov 1470 mg/kg. Karcinogenita, mutagenita, poškodenie fertility
Doteraz neboli zaevidované žiadne správy o karcinogenite, mutagenite ani poškodení fertility pri podávaní fluvoxamínu.
Tehotenstvo
Reprodukčné štúdie s vysokými dávkami u zvierat nedokázali poruchu fertility, poruchu reprodukčných schopností alebo teratogénne účinky na potomstvo.
Fyzická a psychická závislosť
Pri štúdii na opiciach nebola zistená možnosť abúzu, tolerancie a fyzickej závislosti, ani známky závislosti vôbec.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Mannitolum, maydis amylum, amylum pregelificatum, stearylis natrii fumaras, silica colloidalis
anhydrica, hydroxypropylmethylcellulosum, macrogolum, talcum, titanii dioxidum (E171).
6.2. Inkompatibility
Doteraz nie sú známe.
6.3. Čas použiteľnosti
3 roky.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Na suchom mieste pri teplote 15 - 25 °C, chrániť pred svetlom.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Al/PVC/PVDC blistre, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka.
Veľkosť balenia: Fevarin 50: 30 a 60 filmom obalených tabliet.
Fevarin 100: 15 a 30 filmom obalených tabliet
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Solvay Pharmaceuticals B.V. C.J. van Houtenlaan 36
1381 CP Weesp
The Netherlands
8.
REGISTRAČNÉ ČÍSLO
30/0055/97-S
9. DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE Predĺženie registrácie do:
28.2.2007
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
07.2002