align="left" alt="Text Box: Odpoveď Udržiavacia infúzia 150 mikrogramov/kg/min " />
























Keď sa dosiahne priblíženie k požadovanému koncovému ukazovateľu bezpečnej srdcovej frekvencie (napr. znížený krvný tlak), UKONČITE začiatočnú infúziu a znížtezvýšenú dávku na udržiavaciu infúziu od 50 mikrogramov/kg/min po 25 mikrogramov/kg/min alebo nižšie. V prípade potreby možno interval medzi titračnými krokmi zvýšiť z 5 na 10 minút.

POZNÁMKA: Udržiavacie dávky nad 200 mikrogramov/kg/min nepreukázali významne vyššie prínosy a bezpečnosť dávok nad 300 mikrogramov/kg/min sa neskúmala.
V prípade nežiaducej reakcie možno znížiť dávkovanie ESMOCARDU alebo ho prerušiť. Farmakologické nežiaduce reakcie by mali vymiznúť do 30 minút.

Ak sa v mieste podania infúzie prejavia lokálne reakcie, má sa použiť alternatívne miesto podania infúzie a má sa postupovať s opatrnosťou na zamedzenie extravazácie.

Podávanie infúzií esmololu dlhšie ako 24 hodín sa dôkladne neskúmalo. Infúzie trvajúce viac ako 24 hodín sa majú vykonávať iba s opatrnosťou.

Prevodová tabuľka: μg/kg/min ® ml/min (esmolol zriedený na silu 10 mg/ml)
	500 μg/kg/min	50 μg/kg/min	100 μg/kg/min	150 μg/kg/min	200 μg/kg/min		250 μg/kg/min		300 μg/kg/min
	iba 1 minúta
kg	ml/min	ml/min	ml/min	ml/min	ml/min		ml/min		ml/min
40	2	0,2	0,4	0,6	0,8		1		1,2
45	2,25	0,225	0,45	0,675	0,9		1,125		1,35
50	2,5	0,25	0,5	0,75	1		1,25		1,5
55	2,75	0,275	0,55	0,825	1,1		1,375		1,65
60	3	0,3	0,6	0,9	1,2		1,5		1,8
65	3,25	0,325	0,65	0,975	1,3		1,625		1,95
70	3,5	0,35	0,7	1,05	1,4		1,75		2,1
75	3,75	0,375	0,75	1,125	1,5		1,875		2,25
80	4	0,4	0,8	1,2	1,6		2		2,4
85	4,25	0,425	0,85	1,275	1,7		2,125		2,55
90	4,5	0,45	0,9	1,35	1,8		2,25		2,7
95	4,75	0,475	0,95	1,425	1,9		2,375		2,85
100	5	0,5	1	1,5	2		2,5		3
105	5,25	0,525	1,05	1,575	2,1		2,625		3,15
110	5,5	0,55	1,1	1,65	2,2		2,75		3,3
115	5,75	0,575	1,15	1,725	2,3		2,875		3,45
120	6	0,6	1,2	1,8	2,4		3		3,6
Prevodová tabuľka: μg/kg/min ® ml/min (esmolol zriedený na silu 10 mg/ml)
	500 μg/kg/min	50 μg/kg/min	100 μg/kg/min	150 μg/kg/min		200 μg/kg/min		250 μg/kg/min		300 μg/kg/min
	iba 1 minúta
kg	ml/h	ml/h	ml/h	ml/h		ml/h		ml/h		ml/h
40	120	12	24	36		48		60		72
45	135	13,5	27	40,5		54		67,5		81
50	150	15	30	45		60		75		90
55	165	16,5	33	49,5		66		82,5		99
60	180	18	36	54		72		90		108
65	195	19,5	39	58,5		78		97,5		117
70	210	21	42	63		84		105		126
75	225	22,5	45	67,5		90		112,5		135
80	240	24	48	72		96		120		144
85	255	25,5	51	76,5		102		127,5		153
90	270	27	54	81		108		135		162
95	285	28,5	57	85,5		114		142,5		171
100	300	30	60	90		120		150		180
105	315	31,5	63	94,5		126		157,5		189
110	330	33	66	99		132		165		198
115	345	34,5	69	103,5		138		172,5		207
120	360	36	72	108		144		180		216

Pri náhlom ukončení ESMOCARDU sa u pacientov nehlásil vznik efektu "vynechania látky", ktorý sa môže prejaviť pri náhlom vysadení betablokátorov po dlhodobom používaní u pacientov s ochorením vencovej tepny (CAD). Opatrnosť sa však aj naďalej vyžaduje pri náhlom vysadení infúzií ESMOCARDU u pacientov s CAD.

Po dosiahnutí adekvátnej kontroly srdcovej frekvencie a stabilizácii klinického stavu pacienta so supraventrikulárnou tachykardiou môže sa prejsť na alternatívne antiarytmiká, ako je verapamil, propranolol alebo metoprolol, digoxín alebo chinidín.

Nahradenie liečby esmololom perorálnymi antiarytmikami

Ak sa esmolol má nahradiť perorálnymi antiarytmikami, dávkovanie esmololu sa má znížiť nasledovne:
1) Počas prvej hodiny po prvej dávke iného antiarytmika sa rýchlosť infúzie esmololu má znížiť o polovicu (50%).
2) Po podaní druhej dávky iného antiarytmika sa má skontrolovať odpoveď pacienta a ak sa počas prvej hodiny dosiahla uspokojivá kontrola, infúzia esmololu sa môže ukončiť.

 PERIOPERAČNÁ TACHYKARDIA A HYPERTENZIA

Pri liečbe tachykardie a/alebo hypertenzie v perioperačnom stave možno použiť nasledovnú dávkovaciu schému.

a) Počas anestézie, keď je nutná okamžitá kontrola, sa podáva injekcia bolusom 80 mikrogramov/kg/min počas 15 až 30 sekúnd a následne 150 mikrogramov/kg/min infúziou. Rýchlosť infúzie sa podľa potreby titruje až na 300 mikrogramov/kg/min.
b) Hneď po prebudení z anestézie podajte infúziu 500 mikrogramov/kg/min počas 4 minút a následne infúziu 300 mikrogramov/kg/min.
c) V pooperačných situáciách, keď je k dispozícii čas na titráciu, podajte 500 mikrogramov/kg/min ako začiatočnú dávku počas jednej minúty pred každým titračným krokom na navodenie rýchleho nástupu akcie. Použite titračné kroky 50, 100, 150, 200, 250 a 300 mikrogramov/kg/min počas štyroch minút s ukončením pri požadovanom terapeutickom účinku.

Ďalšie informácie o dávkovaní: keď sa dosiahne priblíženie k požadovanému terapeutickému účinku alebo bezpečnému koncovému ukazovateľu (napr. znížený krvný tlak), ukončite začiatočnú infúziu a znížte zvýšenú dávku na infúziu na 12,5 – 25 μg/kg/min alebo nižšie. V prípade potreby možno interval medzi titračnými krokmi zvýšiť z päť na desať minút.

V prípade, že si to vyžaduje stav pacienta, infúziu možno hocikedy prerušiť a v prípade potreby obnoviť s nižšou dávkou po tom, ako sa srdcová frekvencia alebo krvný tlak vrátili na prijateľnú úroveň.

Starší pacienti

Dosiaľ sa nevykonali osobitné štúdie so staršími pacientmi. Avšak analýza údajov od 252 pacientov nad 65 rokov nepreukázala žiadne rozdiely vo farmakodynamických účinkoch v porovnaní s údajmi od pacientov mladších ako 65 rokov.

Pacienti s renálnou insuficienciou

U pacientov s renálnou insuficienciou sa vyžaduje pozornosť, keď sa esmolol podáva infúziou, keďže kyslý metabolit sa vylučuje obličkami. Vylučovanie kyslého metabolitu je výrazne znížené u pacientov s ochorením obličiek, s eliminačným polčasom zvýšeným až desaťnásobne oproti normálu a s výrazne zvýšenými plazmatickými hladinami.

Pacienti s hepatálnou insuficienciou

V prípade hepatálnej insuficiencie nie sú potrebné žiadne špeciálne opatrenia, keďže esterázy v plazme zohrávajú hlavnú úlohu v metabolizme esmololu.

Deti a mladiství
Nie sú žiadne skúsenosti s použitím u detí a mladistvých.

4.3 Kontraindikácie

- závažná bradykardia (menej ako 50 úderov na minútu)
- syndróm chorého sínusu; závažné poruchy vodivosti AV uzla (bez kardiostimulátora); AV blokáda 2. alebo 3. stupňa
- kardiogénny šok
- závažná hypotenzia
- nekontrolované zlyhanie srdca
- neliečený feochromocytóm
- precitlivenosť na esmololiumchlorid alebo na niektorú z pomocných látok
- pulmonárna hypertenzia
- akútny astmatický záchvat
- metabolická acidóza

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Odporúča sa postupne ukončovať infúziu z dôvodu rizika tachykardie z vynechania látky.

- U diabetikov alebo v prípade hypoglykémie:
Závažnosť hypoglykémie je menšia než závažnosť pozorovaná s menej kardioselektívnymi betablokátormi. Betablokátory môžu maskovať prodromálne príznaky hypoglykémie, ako je tachykardia.
Závrat a potenie sa však nemusia prejaviť.

- Najčastejšie pozorovaným nežiaducim účinkom bola hypotenzia. U pacientov s nízkym systolickým krvným tlakom je potrebná osobitná opatrnosť pri úprave dávkovania a počas udržiavacej infúzie.

- Odporúča sa nepretržite sledovať krvný tlak a EKG u všetkých pacientov liečených esmololom, aby sa v prípade poklesu krvného tlaku mohla znížiť rýchlosť infúzie alebo v prípade potreby aj prerušiť.

- U pacientov so zlyhaním srdca v anamnéze sa vyžaduje osobitná pozornosť na klinické príznaky. Pri prvom znaku alebo príznaku nebezpečenstva zlyhania srdca sa ESMOCARD má vysadiť. Aj keď vysadenie môže byť dostatočné vzhľadom na krátky polčas eliminácie ESMOCARDU, môže sa zvážiť aj špecifická liečba (pozri PREDÁVKOVANIE).

- Použitie esmololu na kontrolu ventrikulárnej odpovede u pacientov so supraventrikulárnymi arytmiami sa má vykonávať s opatrnosťou, ak je pacient hemodynamicky oslabený alebo užíva iné lieky, ktoré znižujú niektorý alebo všetky z nasledovných stavov: periférna rezistencia, plnenie srdcových komôr, kontraktilita srdcového svalu alebo šírenie elektrického impulzu v myokarde. Napriek rýchlemu nástupu i ústupu účinkov esmololu sa hlásilo niekoľko prípadov úmrtí v komplexných klinických stavoch, keď sa esmolol pravdepodobne používal na kontrolu ventrikulárnej frekvencie.

- Vzhľadom na negatívny vplyv esmololu na čas vodivosti sa betablokátory majú podávať s opatrnosťou pacientom s prvým stupňom blokády srdca. Starší pacienti sa majú liečiť s opatrnosťou, začínajúc s nízkou dávkou, avšak tolerancia u starších pacientov je zvyčajne dobrá.

- Betablokátory môžu zvýšiť počet a trvanie anginóznych záchvatov u pacientov s Prinzmetalovou angínou v dôsledku vazokonštrikcie koronárnej artérie sprostredkovanej neopozičným alfareceptorom. U týchto pacientov sa nemajú používať neselektívne betablokátory a beta-1-selektívne blokátory iba s maximálnou opatrnosťou.

- Pacienti s bronchospazmom spravidla nemajú dostávať betablokátory. Z dôvodu relatívnej beta-1-selektivity a titrability sa esmolol má používať s opatrnosťou u pacientov s bronchospazmami. Keďže však beta-1-selektivita nie je absolútna, esmolol sa má opatrne titrovať na dosiahnutie najnižšej možnej účinnej dávky. V prípade bronchospazmu sa infúzia má okamžite ukončiť a v prípade potreby sa majú podať beta-2-agonisty.

- Ak pacient už používa látku stimulujúcu beta-2-receptor, môže byť potrebné prehodnotiť dávku tejto látky.

- U pacientov s psoriázou alebo psoriázou v anamnéze sa podanie esmololiumchloridu má starostlivo zvážiť, pokiaľ je jeho podanie nevyhnutné.

- Betablokátory môžu zvyšovať citlivosť na alergény i závažnosť anafylaktických reakcií.

- U pacientov s poruchami periférneho obehu (Raynaudova choroba alebo syndróm, občasné krívanie) sa betablokátory majú používať s veľkou opatrnosťou, pretože môže nastať zhoršenie týchto porúch.

- Infúzie s koncentráciami 20 mg/ml mali u ľudí i zvierat súvislosť s významným podráždením žíl a tromboflebitídou. Extravazácia 20 mg/ml môže viesť k ťažkým lokálnym reakciám a možnej nekróze kože. Je potrebné sa vyhnúť infúziám s koncentráciami vyšším ako 10 mg/ml alebo infúzii do malých žíl alebo infúzii cez motýľovitý katéter. V prípade výskytu miestnej reakcie sa má zvoliť iné miesto podania.'

4.5 Liekové a iné interakcie

- Údaje zo štúdie interakcií esmololu a warfarínu dokázali, že súbežné podávanie týchto dvoch látok nemalo vplyv na plazmatickú koncentráciu warfarínu. Avšak keď sa súbežne používal warfarín, koncentrácia esmololu bola vyššia.

- Kombinácia esmololu s látkami blokujúcimi ganglion môže zvyšovať hypotenzný účinok.

- Oslabenie vplyvu blokátorov kalciového kanála (ako je veramapil alebo diltiazem): riziko hypotenzie a porúch AV vodivosti. Ako aj s inými betablokátormi sa odporúča, aby sa esmolol používal v kombinácii s verapamilom s opatrnosťou u pacientov s poškodením ventrikulárnej funkcie. Táto kombinácia sa nemá podávať pacientom s abnormalitami vodivosti a esmolol sa nesmie podávať počas 48 hodín po vysadení verapamilu.

Opatrnosť sa vyžaduje v nasledovných kombináciách:
- V kombinácii s digoxínom podávaným intravenózne. Môže to viesť k zvýšeniu hladiny digoxínu v krvi o 10 – 20%. Kombinácia môže zvýšiť čas AV vodivosti.

- Kombinácia morfínu s esmololom podávaná intravenózne nemá žiaden účinok na hladiny morfínu v krvi. Pozoroval sa však vzostup hladiny esmololu v rovnovážnom stave o 46 percent bezo zmeny ostatných farmakokinetických parametrov.

- Kombinácia esmololu so suxametóniom. Nástup neuromuskulárnej blokády suxametóniom nebol ovplyvnený esmololom, avšak trvanie neuromuskulárnej blokády sa predĺžilo z 5 minút na 8 minút.

- Inzulín a perorálne antidiabetiká môžu zosilniť účinok na zníženie hladiny cukru v krvi (najmä neselektívne betablokátory). Betaadrenergná blokáda môže zamedziť prejavenie znakov hypoglykémie (tachykardia).

- Anestetiká
V situácii, keď nie je istý stav objemu u pacienta alebo keď sa používajú iné antihypertenzíva, môže nastať zmiernenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie.
Pokračovanie používania betablokátorov znižuje riziko arytmie počas indukcie a intubácie. Anesteziológ má byť informovaný o tom, ak pacient užívajúci betablokátor dostáva navyše aj esmolol.

- NSAID môžu znížiť hypotenzné účinky betablokátorov.

- Sympatikomimetiká môžu pôsobiť proti účinku betaadrenergných blokátorov.

- Súbežné podávanie tricyklických antidepresív, barbiturátov a fenotiazínov, ako aj iných antihypertenzív môže zvyšovať účinok na znižovanie krvného tlaku. Dávkovanie esmololu sa má upraviť smerom nadol, aby sa vyhlo neočakávanej hypotenzii.


- Katecholamín deplečné látky, napr. reserpín, môžu pri podávaní s betablokátormi mať zosilňujúci účinok. Pacienti súbežne liečení esmololom a depletorom katecholamínu majú byť preto dôkladne pozorovaní na znaky hypotenzie alebo výraznej bradykardie, ktoré môžu mať za následok vertigo, synkopu alebo posturálnu hypotenziu.

- Súbežné používanie esmololu a antiarytmík triedy I (ako je disopyramid a chinidín) a tiež amiodaronu môže zvýšiť pôsobenie na čas AV vodivosti, ako aj indukovať negatívny inotropný účinok.

- Špeciálna pozornosť je potrebná pri súbežnom používaní floktafenínu a sultopridu.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostatočné údaje na stanovenie možných škodlivých účinkov esmololu počas gravidity. Dosiaľ nejestvujú náznaky o zvýšenom riziku vrodených chýb u ľudí. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Na základe farmakologického pôsobenia sa v neskoršom štádiu gravidity musia zohľadniť nežiaduce účinky na plod a novorodenca (najmä hypoglykémia, hypotenzia a bradykardia).
Betablokátory znižujú krvný obeh v placente.
ESMOCARD sa neodporúča počas gravidity.
Ak sa liečba esmololom považuje za nevyhnutnú, má sa sledovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. Novorodenec musí byť dôkladne sledovaný.

Laktácia

Nie je známe, či sa esmolol vylučuje do materského mlieka. Počas používania esmololu sa neodporúča dojčiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Netýka sa.

4.8 Nežiaduce účinky

V prípade nežiaducich účinkov sa dávka esmololu má znížiť alebo prerušiť.

Väčšina nežiaducich účinkov nie je závažná a je prechodná. Najvýznamnejším nežiaducim účinkom je hypotenzia.

Nasledovné nežiaduce účinky sú zoradené podľa triedy orgánových systémov a ich frekvencie:

Veľmi časté: (>1/10)
Časté: (>1/100 až <1/10)
Menej časté: (>1/1000 až <1/100)
Zriedkavé: (>1/10 000 až <1/1000)
Veľmi zriedkavé: (<1/10 000)

Poruchy nervového systému

- Časté: vertigo, somnolencia, zmätenosť, bolesť hlavy, agitácia, únava, parestézia, asténia, depresia, poruchy koncentrácie, anxiozita, anorexia.
- Menej časté: kŕče.

Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti a cievne poruchy

- Veľmi časté: hypotenzia, transpirácia.
- Menej časté: periférna ischémia, bledosť, návaly, bradykardia (menej ako 50 úderov za minútu), torakálna bolesť, synkopa, pulmonárny edém, srdcová blokáda.
- Veľmi zriedkavé (u pacientov so závažným ochorením vencovitých tepien): závažná bradykardia, sínusová pauza, asystola.

Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

- Menej časté: bronchospazmus, sipot, dyspnoe, nazálna kongescia, auskultačné zvuky.

Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu

- Časté: nevoľnosť, vracanie.
- Menej časté: dyspepsia, zápcha, sucho v ústach, bolesť brucha, zmena chuti.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

- Časté: reakcie v mieste podania injekcie (zápal a stvrdnutie tkaniva).
- Menej časté: edém, erytém, zmena farby kože, pálenie v mieste podania injekcie.
- Veľmi zriedkavé: tromboflebitída a lokálna nekróza v dôsledku extravazácie.
ESMOCARD môže v niektorých situáciách spôsobiť psoriázu alebo ju zhoršiť alebo spôsobiť vyrážku pri podobných poruchách kože.

Celkové ochorenia

- Menej časté: zadržiavanie moču, poruchy reči, poruchy zraku, bolesť ramien a horúčka.

V prípade nežiaducich účinkov sa infúzia esmololu má znížiť alebo prerušiť. Väčšina týchto nežiaducich účinkov vymizne do 30 minút po prerušení podávania esmololu.

4.9 Predávkovanie

Zaznamenali sa prípady masívneho neúmyselného predávkovania esmololom. Niektoré z týchto predávkovaní boli fatálne a iné mali za následok trvalú invaliditu. Bolusové dávky v rozmedzí 625 mg do 2,5 g (12,5 – 50 mg/kg) boli fatálne.

Príznaky

V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť nasledovné príznaky: závažná hypotenzia, sínusová bradykardia, atrioventrikulárna blokáda, srdcová insuficiencia, kardiogénny šok, zástava srdca, bronchospazmus, respiračná insuficiencia, strata vedomia až po kómu, kŕče, nevoľnosť, vracanie, hypoglykémia a hyperkalémia.

Liečba

V prípade predávkovania sa má okamžite prerušiť podávanie a začať zvyčajná liečba.
Okrem bežných opatrení sa majú sledovať vitálne funkcie a v prípade potreby ich korigovať za podmienok intenzívnej starostlivosti. Vzhľadom na krátky polčas eliminácie esmololu (asi 9 minút) je prerušenie infúzie prvým opatrením, ktoré sa má podniknúť v prípade nežiaducich účinkov.
Možno očakávať, že príznaky vymiznú do 45 minút od prerušenia podania lieku. Môže sa vyžadovať umelé dýchanie.

- V prípade bradykardie:
Intravenózne podanie atropínu alebo iného anticholinergika. Ak bradykardiu nemožno dostatočne liečiť, môže sa zaimplantovať kardiostimulátor.
- V prípade bronchospazmu:
V prípade bronchospazmu sa majú podať nebulizované β2-sympatikomimetiká. Ak to nepostačuje, je potrebné uvažovať o intravenóznych β2-sympatikomimetikách alebo aminofylíne.

V prípade kardiovaskulárnej depresie alebo srdcového šoku možno podať diuretiká alebo sympatikomimetiká. Dávka sympatomimetík (v závislosti od príznakov: dobutamín, dopamín, noradrenalín, izoprenalín atď.) závisí od terapeutického účinku.

V prípade potreby následnej liečby možno i.v. podať nasledovné látky:
- atropín: 0,5 – 2 mg
- inotropné látky
- vápnikové ióny


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Selektívne betablokátory.
ATC kód: C07AB09.

Esmolol je parenterálne podávaný kardioselektívny betainhibítor.

Esmolol v terapeutických dávkach nemá významnú vnútornú sympatikomimetickú aktivitu (ISA) ani membrány stabilizujúce (lokálne anestetické) vlastnosti.

Na základe farmakologických vlastností má esmolol rýchlu a krátku aktivitu, podľa ktorej možno rýchlo upraviť dávku.
- Po podaní začiatočnej dávky sa rovnovážny stav plazmatickej koncentrácie dosiahne do pol hodiny. Terapeutický účinok sa však dosiahne skôr než stabilná plazmatická koncentrácia. Potom možno upraviť rýchlosť infúzie na dosiahnutie požadovaného farmakologického účinku.
- ESMOCARD má známe hemodynamické a elektrofyziologické účinky betablokátorov:

- Zníženie srdcovej frekvencie počas odpočinku i cvičenia.
- Zníženie izoprenalínu spôsobené zvýšením srdcovej frekvencie.
- Zvýšenie času úpravy činnosti SA uzla.
- Oneskorenie AV vedenia.
- Predĺženie AV intervalu s normálnym sínusovým rytmom a počas atriálnej stimulácie bez oneskorenia v Hisových-Purkyňových vláknach.
- Predĺženie intervalu PQ, indukcie AV blokády stupňa II
- Predĺženie funkčnej refraktérnej fázy predsiene a komôr.
- Negatívny inotropný účinok s úbytkom ejekčnej frakcie.
- Zníženie krvného tlaku.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

- Distribučný polčas je veľmi rýchly, približne 2 minúty. Polčas eliminácie je asi 9 minút po intravenóznom podaní. Distribučný objem je 3,4 l/kg.
- Esmolol je metabolizovaný esterázami na kyslý metabolit a metanol. Toto sa deje hydrolýzou skupiny esterov v erytrocytoch a/alebo tkanive.
- Metabolizmus esmololu je nezávislý, ak je dávka medzi 50 a 300 mikrogramov/kg/min. Väzba na plazmatické bielkoviny je 55 percent.
- Esmolol sa vylučuje obličkami sčasti nezmenený (menej ako 2% podaného množstva) a sčasti ako kyslý metabolit, ktorý nemá významný betablokujúci účinok.
- Celkový klírens je 285 ml/kg/min; je nezávislý od krvného obehu v pečeni alebo inom orgáne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách na zvieratách sa nepozoroval žiaden teratogénny účinok. U králikov sa pozoroval embryotoxický účinok (zvýšenie resorpcie plodu), čo bolo pravdepodobne spôsobené esmololom. Tento účinok sa pozoroval pri dávkach najmenej 10-krát vyšších než je terapeutická dávka. Nevykonali sa žiadne štúdie o účinku esmololu na fertilitu a perinatálne a postnatálne účinky. V niekoľkých in vitro a in vivo testoch sa zistilo, že esmolol nie je mutagénny. Bezpečnosť esmololu sa neskúmala v dlhodobých štúdiách.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Trihydrát octanu sodného (E262),
kyselina octová (E260),
10% kyselina chlorovodíková (E507) na úpravu pH,
voda na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Esmololiumchlorid 100 mg/10 ml injekčný roztok sa NESMIE používať v kombinácii s roztokmi uhličitanu sodného alebo inými liekmi (napr. furosemid, diazepam a tiopental), ktoré nie sú chemicky kompatibilné s esmololom.

6.3 Čas použiteľnosti

18 mesiacov.

Otvorený liek je fyzikálno-chemicky stabilný počas 24 hodín pri teplote 2 – 8°C. Z mikrobiologického hľadiska sa liek musí použiť okamžite po otvorení. V prípade, že sa tak nestane, používateľ je zodpovedný za použitie a podanie. Čas použiteľnosti po otvorení zvyčajne nie je viac ako 24 hodín pri teplote 2 – 8°C, pokiaľ sa otvorenie neuskutočnilo v kontrolovaných a overených septických podmienkach.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.
Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Jedna injekčná liekovka obsahuje 10 ml roztoku obsahujúceho 100 mg esmololiumchlorid (10 mg/ml).
Číra, bezfarebná, sklenená injekčná liekovka s chlórbutylovou gumovou zátkou obsahujúca 10 ml injekčného roztoku. Injekčné liekovky sú balené vo vonkajšom lepenkovom kartóne.

Veľkosti balenia: 5 injekčných liekoviek v kartóne.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Roztok sa pred podaním má vizuálne skontrolovať na prítomnosť pevných častíc a zmenu sfarbenia. Má sa použiť iba číry a bezfarebný roztok.
Nepoužitý roztok alebo obaly majú byť zlikvidované v súlade s miestnymi požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Orpha-Devel Handels und Vertriebs GmbH
Wintergasse 85/1B
A-3002 Purkersdorf
Rakúsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0079/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Apríl 2008