ELIFY XR 150 MG TVRDÉ KAPSULY S PREDĹŽENÝM UVOĽŇOVANÍM cps pld 98x150 mg (blis.PVC/Al)

Pacientom s miernym až stredne ťažkým poškodením sa má celková denná dávka znížiť na 50%. Dávkovanie sa má upraviť individuálne pre každého pacienta, u niektorých pacientov bude možno potrebné znížiť dávku o viac ako 50%.

Neexistujú žiadne údaje týkajúce sa pacientov so závažným hepatálnym poškodením, ale odporúča sa opatrnosť a je potrebné zvážiť zníženie dávky o viac ako 50%.
Počas liečby pacientov so závažným hepatálnym poškodením je potrebné porovnať prínos a riziko liečby. Použitieu detía mladistvých:
ELIFY XR sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých do 18 rokov (pozri časť 4.4).

Staršípacienti:
U starších pacientov sa začína najnižšou doporučenou dávkou. Pri individuálnej úprave dávkovania je potrebné venovať špeciálnu pozornosť pri zvyšovaní dávky (pozri časť 4.4).

Abstinenčné symptómy pozorovanépo prerušení podávaniaELIFYXR:
Náhlemu prerušeniu užívania sa musí zabrániť. Pri ukončovaní liečby venlafaxínom sa má dávka postupne znižovať počas minimálne jedného až dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko vzniku
abstinenčných symptómov (pozri časť 4.4 a časť 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby
objavia neznesiteľné symptómy, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe s predtým predpísanou dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale s pozvoľnejšou rýchlosťou.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na venlafaxín alebo na niektorú z pomocných látok.
Venlafaxín sa nemá používať súčasne s inhibítorom MAO ani po dobu 14 dní od ukončenia liečby inhibítorom MAO. Po 7 dňoch od ukončenia podávania venlafaxínu je možné začať
s liečbou inhibítorom MAO (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Používanie udetí amladistvých do 18rokov
ELIFY XR sa nesmie používať na liečbu detí a mladistvých do 18 rokov. V klinických štúdiách bolo u detí a mladistvých liečených antidepresívami častejšie pozorované správanie spojené so samovraždou
(pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky) a nepriateľstvo (hlavne agresia, nepriateľské
správanie a hnev) v porovnaní s deťmi a mladistvými liečenými placebom. Ak sa na základe klinickej potreby predsa len rozhodne o liečbe, pacient musí byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše údaje o dlhodobej bezpečnosti požívania u detí a mladistvých týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja chýbajú.

Samovražda/samovražedné predstavy: Depresia sa spája so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Riziko pretrváva až dovtedy, kým nedôjde k významnému dočasnému ústupu choroby. Nakoľko zlepšenie sa nemusí prejaviť počas niekoľkých prvých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo sledovaní až dovtedy, kým k takémuto zlepšenie nedôjde. Všeobecnou klinickou skúsenosťou u všetkých antidepresívnych terapií je, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách uzdravenia.

Aj ďalšie psychické stavy, na ktoré sa ELIFY XR predpisuje, sa môžu spájať so zvýšeným rizikom samovražedného správania. Tieto stavy môžu byť okrem toho komorbidné s ťažkou depresívnou poruchou. Pri liečbe pacientov s ďalšími psychickými poruchami sa preto musia dodržiavať rovnaké opatrenia, ako sú opatrenia pri liečbe pacientov s ťažkou depresívnou poruchou.

Pacienti, ktorí majú v anamnéze udalosti súvisiace so samovraždou, a pacienti, u ktorých sa pred začatím liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, sú vystavení väčšiemu riziku

samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto musia byť počas liečby starostlivo sledovaní. Okrem toho, u mladých dospelých je pravdepodobnosť zvýšeného rizika správania spojeného so samovraždou.

Pacienti (a opatrovníci pacientov) musia byť upozornení na nutnosť sledovať výskyt uvedených udalostí a okamžite vyhľadať lekársku pomoc, ak sa tieto symptómy vyskytnú.

U všetkých pacientov s depresiou je potrebné vziať do úvahy riziko samovraždy. Preto by pacienti mali dostávať iba obmedzené množstvo kapsúl, aby sa znížilo riziko predávkovania.

Agresivita
Rovnako ako u všetkých antidepresív aj počas liečby venlafaxínom, počas znižovania dávky a na konci liečby sa môže objaviť agresívne správanie. Preto sa má venlafaxín užívať opatrne u pacientov
s agresívnym správaním v anamnéze.

Akatízia/psychomotorický nepokoj: Použitie ELIFY XR bolo spojené s rozvojom akatízie, ktorá je charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo úzkostným nepokojom a potrebou hýbať sa, často v spojení s neschopnosťou v kľude stáť alebo sedieť. S najväčšou pravdepodobnosťou sa vyskytuje počas prvých niekoľkých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých dôjde k týmto symptómom, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Mánia/hypománia
Mánia/hypománia sa môže vyskytnúť u malého počtu pacientov s poruchou nálady, ak užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu.
Počas premarketingových štúdií bola u 0,2% pacientov užívajúcich venlafaxín na liečbu sociálnej úzkostnej poruchy aktivovaná mánia alebo hypománia. Rovnako ako všetky antidepresíva aj venlafaxín
sa má používať opatrne u pacientov s mániou v anamnéze.
Pri liečbe depresívnej fázy maniodepresívnej psychózy sa môže vyvinúť manická fáza.

Záchvaty
Záchvaty sa vyskytujú veľmi zriedka. Rovnako ako u iných antidepresív, u pacientov s epilepsiou a/alebo s organickým mozgovým syndrómom sa vyžaduje starostlivé dávkovanie spolu s pravidelným a prísnym monitorovaním pacienta. Ak sa vyskytnú záchvaty, liečbu treba prerušiť.

Serotonínový syndróm
Kvôli mechanizmu pôsobenia venlafaxínu a riziku vzniku serotonínového syndrómu je potrebná opatrnosť, keď sa vyžaduje podávanie venlafaxínu v kombinácii s ďalšími látkami, ktoré ovplyvňujú
serotonínové neurotransmiterové systémy, napr. triptány, selektívny inhibítor MAO (moklobemid,
toloxaton), linezolid, SSRIs alebo lítium (pozri časť 4.5).

Neuroleptickýmalígnysyndróm
Rovnako ako iné SSRIs, aj venlafaxín sa má užívať opatrne u pacientov, ktorí už užívajú antipsychotiká, keďže pri tejto kombinácii boli hlásené prípady symptómov podobných neuroleptickému malígnemu
syndrómu (pozri časť 4.5).

Mydriáza a glaukómso zatvorenýmuhlom
V súvislosti s venlafaxínom bola hlásená mydriáza; preto pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo s rizikom glaukómu so zatvoreným uhlom majú byť starostlivo monitorovaní.

Poruchafunkcie pečene/obličiek
Pred začatím liečby je potrebné skontrolovať funkciu pečene a obličiek. U pacientov s cirhózou pečene alebo stredne závažnou až závažnou renálnou dysfunkciou je klírens venlafaxínu a jeho aktívnych metabolitov znížený, zatiaľ čo eliminačný polčas týchto látok je predlžený.
Môžu byť potrebné nižšie dávky alebo menej časté dávkovanie. Rovnako ako iné antidepresíva, aj venlafaxín sa musí podávať týmto pacientom so zvláštnou opatrnosťou.

Diabetes
U pacientov s diabetom môže liečba SSRI/SNRI ovplyvniť kompenzáciu diabetu. Pravdepodobne bude potrebné upraviť dávku inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík.

Hyponatrémia aSIADH
V súvislosti s antidepresívami (vrátane SSRIs) je zaznamenané jedno hlásenie o výskytoch hyponatrémií, sekundárne pri prechodnom syndróme nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH). Vo väčšine prípadov sa vyskytuje u starších pacientov, u pacientov užívajúcich diuretiká alebo u tých, ktorí z rôznych príčin trpia depléciou objemu.
Počas postmarketingového sledovania bolo zaznamenaných niekoľko zriedkavých, spontánnych hlásení syndrómu nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH) pri užívaní venlafaxínu u starších pacientov. Hoci sa tieto prípady vyskytovali v súvislosti s liečbou venlafaxínom, kauzálny vzťah sa nepreukázal. Počas liečby venlafaxínom boli hlásené zriedkavé prípady hyponatrémie, najmä u starších pacientov, ktoré sa upravili po vysadení liečby venlafaxínom. Opatrnosť je potrebná pri podávaní venlafaxínu starším pacientom, hlavne tým, ktorí užívajú diuretiká alebo ktorí z iného dôvodu trpia depléciou objemu.

Opatrnédávkovanie,spoluspravidelnýmaprísnym monitorovanímpacientasa vyžaduje pri: poruchách močenia (napr. prostatická hypertrofia, hoci takéto problémy sa neočakávajú, keďže anticholinergný účinok venlafaxínu je slabý);
akútnom glaukóme so zatvoreným uhlom, zvýšenom vnútroočnom tlaku (znova, riziko vzniku problémov v súvislosti s venlafaxínom je malé, keďže anticholinergný účinok venlafaxínu je slabý);
nízkom alebo vysokom krvnom tlaku;
srdcových ochoreniach, ako sú abnormality vedenia, angina pectoris a nedávny infarkt myokardu. V týchto prípadoch sú potrebné štandardné opatrenia a opatrné dávkovanie súčasne podávaných liekov.

Kardiovaskulárne poruchy, vysoký anízkykrvnýtlak
V klinických štúdiách boli často hlásené zvýšenia krvného tlaku závislých na dávke, najmä pri denných dávkach presahujúcich 200 mg. Trvalé zvýšenie krvného tlaku môže mať negatívne následky. Preto sa
u pacientov užívajúcich venlafaxín odporúča meranie krvného tlaku. U pacientov, u ktorých sa počas užívania venlafaxínu vyskytne trvalé zvýšenie krvného tlaku (závažná a nekontrolovaná hypertenzia), sa
má zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie liečby. Môže sa objaviť zvýšenie tepovej frekvencie, hlavne pri vysokých dávkach. Opatrnosť je potrebná u pacientov s ochorením, ktoré môže zvýšená tepová
frekvencia zhoršiť.

Pozorovali sa významné zmeny v kontrole krvného tlaku (hypertenzia a hypotenzia) a abnormality srdcového vedenia, najmä u starších pacientov a tiež možná súvislosť medzi venlafaxínom a akútnou myokardiálnou ischémiou. Venlafaxín sa má preto podávať s opatrnosťou pacientom s akútnou myokardiálnou ischémiou, akútnym cerebrovaskulárnym ochorením alebo iným zisteným srdcovým ochorením, ktoré môže zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmií.

Zriedkavo boli pozorované významné zmeny v PR, QRS alebo QTc intervaloch u pacientov liečených venlafaxínom počas klinických štúdií.

Hypercholesterolémia
U pacientov, ktorí boli liečení venlafaxínom minimálne 3 mesiace v placebom kontrolovaných, dlhodobých štúdiách, sa vyskytlo klinicky významné zvýšenie hladiny cholesterolu v sére. Počas dlhodobej liečby sa musia kontrolovať sérové hladiny cholesterolu pacienta.
Pri výskyte hypercholesterolémie sa musí zvážiť, či liečiť toto ochorenie alebo prestaviť pacienta na iné antidepresívum.

Starší pacienti
Starší pacienti sú často vnímavejší na antidepresíva. Pri zvyšovaní dávkovania je potrebná veľká opatrnosť.

Rizikokrvácania
U pacientov užívajúcich venlafaxín môže byť zvýšené riziko krvácania do kože a slizníc. Rovnako ako iné látky inhibujúce spätné vychytávanie serotonínu, venlafaxín sa má podávať opatrne pacientom so
zvýšeným rizikom vzniku krvácania.

Abstinenčné symptómy pozorovanépo prerušení podávaniaELIFYXR
Abstinenčné symptómy sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8).

Riziko abstinenčných symptómov môže závisieť od niekoľkých faktorov, vrátane dĺžky liečby a dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky. Najčastejšie hlásené symptómy boli závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor a bolesť hlavy. Tieto symptómy sú zvyčajne mierne až stredne závažné, u niektorých pacientov však môžu byť závažnej intenzity. Zvyčajne sa vyskytnú počas prvých niekoľkých dní po prerušení liečby, ale takéto symptómy boli veľmi zriedkavo hlásené aj u pacientov, ktorí neúmyselne dávku vynechali. Tieto symptómy sú prechodné a zvyčajne vymiznú do 2 týždňov, aj keď u niektorých jedincov môžu trvať dlhšie (2-3 mesiace a viac). Preto sa pri prerušení liečby odporúča, aby sa dávka ELIFY XR znižovala postupne počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri „Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení podávania ELIFY XR“, časť 4.2).

ELIFY XR 37,5 mg:
Pomocná látka ponceau 4R červené (E124) nachádzajúca sa v kapsulách môže spôsobiť alergické reakcie. Pretože kapsuly obsahujú sacharózu, pacienti so zriedkavou dedičnou intoleranciou fruktózy, glukózo- galaktózovou malabsorpciou alebo insuficienciou sacharózo-izomaltázy nesmú užívať tento liek.

ELIFY XR 75 mg:
Pomocná látka oranžová žltá FCF (E110) nachádzajúca sa v kapsulách môže spôsobiť alergické reakcie. Pretože kapsuly obsahujú sacharózu, pacienti so zriedkavou dedičnou intoleranciou fruktózy, glukózo-
galaktózovou malabsorpciou alebo insuficienciou sacharózo-izomaltázy nesmú užívať tento liek.

ELIFY XR 150 mg:
Pomocná látka oranžová žltá FCF (E110) nachádzajúca sa v kapsulách môže spôsobiť alergické reakcie. Pretože kapsuly obsahujú sacharózu, pacienti so zriedkavou dedičnou intoleranciou fruktózy, glukózo- galaktózovou malabsorpciou alebo insuficienciou sacharózo-izomaltázy nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

InhibítoryMAO:
Boli hlásené nežiaduce účinky (niektoré závažného charakteru) v prípadoch, keď sa liečba venlafaxínom začala krátko po ukončení liečby inhibítormi MAO a v prípadoch, keď liečba inhibítormi MAO začala
krátko po ukončení liečby venlafaxínom.
Tieto hlásenia zahŕňali: tremor, myoklonus, potenie, nauzeu, vracanie, návaly horúčavy, závrat, hypertermiu so znakmi pripomínajúcimi neuroleptický malígny syndróm, serotonínový syndróm, záchvaty a smrť.
Počas súbežného podávania selektívnych inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI)/
inhibítorov MAO boli hlásené nasledovné reakcie: hypertermia, rigidita, myoklonus, autonómna nestabilita s rýchlymi výkyvmi známok života, zmeny mentálneho stavu (vrátane extrémnej agitovanosti vedúcej k delíriu a kóme) a znaky pripomínajúce neuroleptický malígny syndróm.
Na základe týchto reakcií a závažných interakcií (niekedy fatálnych), ktoré boli hlásené počas súbežného podávania – alebo ako následok bezprostrednej ďalšej liečby – inhibítorom MAO alebo inými
antidepresívami s farmakologickými vlastnosťami podobnými venlafaxínu, venlafaxín sa nesmie súčasne
podávať s inhibítorom MAO, ani po dobu 14 dní od ukončenia liečby inhibítorom MAO. Po prerušení

podávania venlafaxínu a pred začiatkom liečby inhibítorom MAO by malo uplynúť aspoň 7 dní (pozri časť 4.3).

Ak sa venlafaxín začína podávať 14 dní po liečbe inhibítorom MAO, odporúča sa začať jednotlivou dennou dávkou 37,5 mg venlafaxínu počas prvých niekoľkých dní.

Vyššie uvedené odporúčania na špecifické intervaly medzi ukončením liečby inhibítorom MAO
a začiatkom liečby venlafaxínom sú založené na údajoch o irreverzibilných inhibítoroch MAO. Interval medzi vysadením moklobemidu (reverzibilný inhibítor MAO) a začiatkom liečby venlafaxínom môže byť
kratší ako 14 dní. Avšak vzhľadom na riziko nežiaducich účinkov (uvedených vyššie) v súvislosti
s inhibítormi MAO, pri prestavovaní pacientov z moklobemidu na venlafaxín by mala uplynúť primeraná doba na elimináciu liečiva. Pri určovaní vhodnej eliminačnej doby treba vziať do úvahy farmakologické vlastnosti moklobemidu, ako aj klinické zhodnotenie jednotlivých pacientov lekárom.

Látkys rizikomvznikusérotonínovéhosyndrómu:
Z dôvodu mechanizmu účinku venlafaxínu a rizika vzniku sérotonínového syndrómu, je potrebná opatrnosť vždy, keď sa vyžaduje kombinácia venlafaxínu s látkami ovplyvňujúcimi sérotonínergické
neurotransmiterové systémy, napr. triptány, selektívny inhibítor MAO (moklobemid, toloxaton),
linezolid, SSRIs alebo lítium (pozri časť 4.4).

Látkys rizikomvznikuneuroleptického malígneho syndrómu:
Rovnako ako iné SSRIs, aj venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom užívajúcim antipsychotiká, pretože boli hlásené prípady symptómov podobných neuroleptickému malígnemu
syndrómu pri tejto kombinácii (pozri časť 4.4).

Alfaa beta sympatomimetiká:
Alfa a beta sympatomimetiká (adrenalín, noradrenalín, dopamín) môžu, v prípade hemostatického procesu zahŕňajúceho subkutánne a gingiválne injekcie, spôsobiť poruchu ventrikulárnej činnosti srdca z dôvodu zvýšenej excitability srdca.
Venlafaxín v spojení s intravenóznym podaním alfa a beta sympatomimetík môže spôsobiť paroxyzmálnu hypertenziu s poruchou srdcovej činnosti (inhibícia vstupu sympatomimetík do sympatického vlákna).

Hypericum perforatum:
Súbežné podávanie venlafaxínu s liekmi obsahujúcimi ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
môže viesť k zosilneniu sérotonínergickej aktivity s vyšším výskytom nežiaducich účinkov.

Elektrokonvulzívnaliečba:
So súbežným podávaním venlafaxínu s elektrokonvulzívnou liečbou existuje len málo skúseností. Pretože pri súbežnej terapii s antidepresívami SSRIs sa zaznamenalo predĺženie záchvatovej aktivity, odporúča sa
opatrnosť.

Alkohol:
Farmakokinetické profily venlafaxínu, O-desmetylvenlafaxínu (ODV) a etanolu sa nezmenili po podaní etanolu (0,5 g/kg raz denne) zdravým dobrovoľníkom. Preukázalo sa, že venlafaxín nezhoršuje
poškodenie mentálnych a motorických zručností spôsobených etanolom. Avšak, rovnako ako pri všetkých liekoch ovplyvňujúcich CNS, pacientom treba doporučiť nepožívať alkohol v kombinácii s venlafaxínom.

Antikoagulanciá:
Počas súbežnej liečby selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu (SSRIs)
s antikoagulanciami (nesteroidné protizápalové látky - NSAIDs, deriváty kyseliny salicylovej, tiklopidín, atď.) alebo inými liekmi, ktoré zvyšujú riziko krvácania, je potrebná opatrnosť. Opatrnosť je potrebná tiež
u pacientov s poruchami koagulácie.

Lieky na zníženie telesnej hmotnosti:
Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s liekmi na zníženie telesnej hmotnosti (vrátane fentermínu) nebola stanovená. Súbežné podávanie hydrochloridu venlafaxínu s liekmi na zníženie
telesnej hmotnosti sa neodporúča. Venlafaxíniumchlorid, venlafaxín samotný alebo v kombinácii s inými
liekmi nie je indikovaný na zníženie telesnej hmotnosti.

Klozapín:
Vyskytli sa hlásenia o zvýšených hladinách klozapínu, ktoré prechodne súviseli s nežiaducimi účinkami, ako sú záchvaty po podaní venlafaxínu.

Warfarín:
Zosilnenie antikoagulačných účinkov vrátane zvýšenia protrombínového času (PT), parciálneho tromboplastínového času alebo medzinárodného normalizačného pomeru (INR) bolo hlásené u pacientov
užívajúcich warfarín po pridaní venlafaxínu.

Lítiuma diazepam:
Farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu (ODV) sa nemenili po podaní venlafaxínu (v dávkovacom režime 50 mg každých 8 hodín) spolu s diazepamom (jednotlivá dávka
10 mg) alebo lítiom (jednotlivá dávka 600 mg) zdravým dobrovoľníkom. Podanie venlafaxínu nemalo žiadny vplyv na psychomotorické a psychometrické účinky vyvolané lítiom.
Boli hlásené prípady interakcie medzi lítiom a venlafaxínom, ktoré viedli k zvýšeným hladinám lítia.

Cimetidín:
Cimetidín inhibuje first-pass metabolizmus venlafaxínu, ale nemá žiadny významný vplyv na tvorbu alebo elimináciu O-desmetylvenlafaxínu (ODV), ktorý je prítomný v oveľa väčších množstvách
v systémovej cirkulácii. Úprava dávkovania sa zdá byť zbytočná počas súbežného podávania venlafaxínu
s cimetidínom. U starších pacientov alebo u pacientov s dysfunkciou pečene by mohla byť interakcia potenciálne výraznejšia, preto v prípade podávania venlafaxínu v kombinácii s cimetidínom sa u týchto pacientov indikuje klinické monitorovanie.

Risperidón:
Počas súbežného podávania venlafaxínu a risperidónu, venlafaxín zvýšil AUC (+32%) risperidónu
a znížil CL/F (-38%), kým AUC 9-hydroxyrisperidónu a jeho aktíveho podielu (risperidón a 9-OH- risperidón) nebolo významne zmenené.

Indinavir:
Farmakokinetická štúdia s indinavirom preukázala zníženie AUC indinaviru o 28% a zníženie Cmax o
36%. Indinavir neovplyvňoval farmakokinetiku venlafaxínu a ODV. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

Haloperidol:
Venlafaxín, ak je podaný v rovnovážnom stave, inhibuje klírens celkovej perorálnej dávky haloperidolu, čo vedie k zvýšeniu AUC haloperidolu. Navyše C max haloperidolu sa zvýšil po podaní v kombinácii
s venlafaxínom, kým hodnoty polčasu eliminácie (t 1/2) sa nezmenili. Mechanizmus, ktorý by vysvetlil
tento jav, nie je známy.

Imipramín:
Imipramín čiastočne inhibuje tvorbu O-desmetylvenlafaxínu sprostredkovanú CYP2D6. Avšak, celková koncentrácia oboch aktívnych látok (venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu (ODV)) nebola ovplyvnená
súbežným podaním imipramínu, a preto sa nevyžaduje žiadna úprava dávkovania. Farmakokinetické
vlastnosti imipramínu a 2-OH-imipramínu neboli ovplyvnené venlafaxínom. Avšak, AUC, C max a C min
dezipramínu sa za prítomnosti venlafaxínu zvýšili o približne 35%. Hodnota AUC 2-OH-dezipramínu sa
2,5 – 4,5 krát zvýšila.

Retrospektívne hodnotenie pacientov, ktorí v klinických štúdiách užívali súčasne venlafaxín
a antihypertenzíva alebo hypoglykemiká, nepotvrdilo domnienku o inkompatibilite medzi liečbou venlafaxínom a týmito liekmi.

Žiadne klinické štúdie o účinku podávania venlafaxínu v kombinácii s inými antidepresívami sa neuskutočnili.

Aktívnelátky, ktoré inhibujúCYP2D6 aCYP3A4:
Väčšina eliminačných ciest venlafaxínu je sprostredkovaná CYP2D6 a CYP3A4. Venlafaxín je primárne metabolizovaný v pečeni izoenzýmom CYP2D6 na jeho aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV) a izoenzýmom CYP3A3/4 na N-desmetylvenlafaxín.
CYP2D6. Na základe farmakokinetického profilu venlafaxínu nie je potrebná žiadna úprava dávkovania u pacientov užívajúcich súbežne inhibítor CYP2D6. Interakcie počas súbežného podávania venlafaxínu
s inhibítormi CYP2D6 a CYP3A4 (dve najdôležitejšie eliminačné cesty) sa neskúmali. Hoci je CYP3A4
menej významnou eliminačnou cestou metabolizmu venlafaxínu v porovnaní s CYP2D6, existuje možnosť klinicky významnej liekovej interakcie medzi inhibítormi metabolizmu sprostredkovaného CYP3A4 a venlafaxínom, pretože to môže viesť k zvýšeniu plazmatických hladín venlafaxínu u slabých metabolizérov CYP2D6 (7% európskej populácie). Preto silné inhibítory CYP3A4 (napr. ketokonazol, erytromycín, cimetidín, verapamil) alebo liekové kombinácie, ktoré inhibujú oba enzýmy CYP3A4 a CYP2D6, sa môžu súčasne podávať s venlafaxínom len, ak je to striktne indikované.
Farmakokinetická štúdia preukázala zvýšenie hladín AUC (+36%) u silných metabolizérov CYP2D6, kým veľmi vysoké zvýšenia (až okolo 200%) AUC boli pozorované u niektorých jedincov, ktorí boli slabými metabolizérmi CYP2D6.

Aktívnelátky, ktoré súmetabolizovanécytochrómom P450:
In vitro a/alebo in vivo štúdie indikujú, že venlafaxín je relatívne slabý inhibítor CYP2D6 a že venlafaxín neinhibuje CYP1A2, CYP2C9 a CYP3A4.

Väzba venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu na plazmatické proteíny je 27% a 30%. Preto interakcie spôsobené väzbou venlafaxínu a jeho dôležitého metabolitu na plazmatické proteíny sú nepravdepodobné.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita:
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití venlafaxínu u gravidných žien. V súčasnosti existuje len obmedzená skúsenosť, ktorá nepredpokladá žiadne zvýšené riziko kongenitálnych abnormalít alebo iných nežiaducich účinkov na graviditu alebo nenarodené dieťa. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.
Ak sa venlafaxín podáva dlhodobo až do pôrodu, je potrebné vziať do úvahy výskyt abstinenčných symptómov u novonarodeného dieťaťa. Venlafaxín sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné.

Laktácia:
Venlafaxín a jeho aktívny metabolit sú vylučované do materského mlieka. Nie je jasné, aké účinky majú na dojčené dieťa. Preto je potrebné sa rozhodnúť, či pokračovať/nepokračovať v dojčení alebo
pokračovať/nepokračovať v liečbe venlafaxínom, pričom je potrebné vziať do úvahy prospech dojčenia
pre dieťa a prospech liečby venlafaxínom pre matku.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Venlafaxín má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Všetky psychoaktívne lieky môžu zhoršiť úsudok, myslenie alebo motorické zručnosti. Pacientov treba preto varovať, aby neobsluhovali nebezpečné stroje – vrátane motorových vozidiel – kým si nebudú istí,
že u nich liečba nespôsobuje žiadne takéto nežiaduce účinky.

4.8 Nežiaduce účinky

U pacientov s depresiou sa môže prejaviť mnoho symptómov, ktoré súvisia, resp. sa týkajú klinického stavu ochorenia. Preto je niekedy ťažké určiť, či pozorované symptómy sú výsledkom samotného ochorenia alebo sú skutočnými nežiaducimi účinkami lieku.
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Nežiaduce reakcieboli rozdelené donasledovných kategórií:
Veľmi časté: ≥ 1/10
Časté: ≥ 1/100 až < 1/10
Menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100
Zriedkavé: ≥ 1/10 000 až < 1/1 000
Veľmi zriedkavé: < 1/10 000, neznáme (nie je možné určiť na základe dostupných údajov)

Abnormálne laboratórnea funkčnévyšetrenia: Zriedkavé: predĺženie doby krvácania

Ochorenia srdca aporuchysrdcovejčinnosti: Menej časté: arytmie vrátane tachykardie.
Veľmi zriedkavé: predĺženie QRS a QT intervalu, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia (vrátane torsade de pointes), zlyhanie srdca.

Ochorenia krvi alymfatického systému:
Menej časté: ekchymózy, krvácanie do slizníc.
Zriedkavé: predĺženie doby krvácania, trombocytopénia.
Veľmi zriedkavé: krvná dyskrázia (vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie).

Poruchynervovéhosystému:
Časté: ospalosť, závrat, bolesť hlavy, zvýšený tonus svalov, parestézia, tremor. Menej časté: myoklonus.
Zriedkavé: záchvaty, neuroleptický malígny syndróm (NMS), serotonínový syndróm. Veľmi zriedkavé: extrapyramidálne reakcie (vrátane dystónie a dyskinézy), tardívna dyskinéza.

Ochorenia oka:
Časté: abnormálna akomodácia, mydriáza, poruchy videnia. Veľmi zriedkavé: glaukóm so zatvoreným uhlom, akútny glaukóm.

Ochorenia uchaalabyrintu: Menej časté: tinitus.

Ochorenia dýchacejsústavy, hrudníkaamediastína: Časté: zívanie.
Veľmi zriedkavé: eozinofilická pneumónia, so symptómami ako je dyspnoe, bolesť na hrudi.

Poruchya ochoreniagastrointestinálneho traktu:
Časté: znížená chuť do jedla, zápcha, nauzea, vracanie, sucho v ústach. Menej časté: zmena chuti, bruxizmus, hnačka.
Veľmi zriedkavé: pankreatitída.

Poruchyobličieka močovej sústavy:
Časté: poruchy močenia (hlavne nutkanie na močenie). Menej časté: retencia moča.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Časté: potenie (vrátane nočného potenia).
Menej časté: dermatitída, fotosenzitívne reakcie, vyrážka, alopécia.
Veľmi zriedkavé: erythema multiforme, Stevensov-Johnsonov syndróm, svrbenie, pruritus, urtikária.

Poruchykostroveja svalovej sústavyaspojivovéhotkaniva: Veľmi zriedkavé: rabdomyolýza.

Poruchyendokrinného systému:
Veľmi zriedkavé: zvýšené hladiny prolaktínu.

Poruchymetabolizmu a výživy:
Časté: zvýšená sérová hladina cholesterolu (hlavne pri dlhodobej liečbe
a pravdepodobne pri užívaní vysokých dávok), zníženie telesnej hmotnosti. Menej časté: hyponatrémia, prírastok telesnej hmotnosti.'
Zriedkavé: syndróm nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

Cievneporuchy:
Časté: hypertenzia, vazodilatácia (najčastejšie návaly horúčavy), ekchymózy, krvácanie mukóznych membrán.
Menej časté: hypotenzia, posturálna hypotenzia, synkopa.
Zriedkavé: hemorágia (vrátane cerebrálnej hemorágie), gastrointestinálne krvácanie.

Celkovéochorenia areakciev mieste podania: Časté: asténia/ únava.

Poruchyimunitného systému:
Menej časté: fotosenzitívne reakcie. Veľmi zriedkavé: anafylaxia.

Ochorenia pečene ažlčových ciest:
Menej časté: abnormálne hodnoty pečeňových testov. Zriedkavé: hepatitída.

Ochorenia reprodukčnéhosystému a prsníkov:
Časté: abnormálna ejakulácia/orgazmus (u mužov), anorgazmia, erektilná dysfunkcia, znížené libido.
Menej časté: abnormálny orgazmus (u žien), menorágia.

Psychiatrické poruchyaochorenia:
Časté: abnormálne sny, nespavosť, nervozita, sedácia. Menej časté: agitácia, apatia, halucinácie.
Zriedkavé: manické reakcie, samovražedné myšlienky/správanie a psychomotorický
nepokoj/akatízia (pozri časť 4.4). Veľmi zriedkavé: delírium.

Nasledovnénežiaduceúčinkyboli hlásenév postmarketigovomsledovaní:
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti: srdcová insuficiencia, arytmie, bolesť na hrudi, zlyhanie srdca.
Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína: intersticiálna pneumónia. Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu: pankreatitída.
Ochorenia krvi a lymfatického systému: hemorágia (vrátane cerebrálnej hemorágie), krvná dyskrázia (vrátane agranulocytózy, aplastickej
anémie, neutropénie a pancytopénie).

Psychiatrické poruchy a ochorenia: agitácia, delírium.

Okremtoho, boli hlásené nasledovnénežiaduce účinky:
Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania: bolesť hlavy, bolesť brucha, bolesť chrbta, syndróm podobný chrípke, bolesť, infekcie.
Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína: faryngitída, rinitída, sinusitída.

Hoci sa tieto hlásené reakcie objavili počas liečby venlafaxínom, nie je známa žiadna príčinná súvislosť s ELIFY XR.

Abstinenčné symptómy pozorovanépo prerušení liečbySSRI
Prerušenie podávania venlafaxínu (najmä náhle) vedie často k vzniku abstinenčných symptómov. Najčastejšie hlásené symptómy boli závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku
(vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor a
bolesť hlavy. Tieto symptómy sú zvyčajne mierne až stredne závažné a prechodné, u niektorých pacientov však môžu byť závažnejšie a/alebo dlhšie trvajúce. Preto, ak liečba venlafaxínom už nie je potrebná, odporúča sa postupné ukončenie znižovaním dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).

4.9 Predávkovanie

Existujú postmarketingové hlásenia o fatálnom predávkovaní venlafaxínom, najmä v kombinácii s alkoholom a/alebo inými liekmi.

Symptómy
Symptómy hlásené po predávkovaní zahŕňajú zmeny v úrovni vedomia (od somnolencie po kómu), ale tiež agitáciu, gastrointestinálne problémy, ako sú nauzea, vracanie a hnačka, tremor, (mierna) hypertenzia a tachykardia. Boli hlásené zmeny na elektrokardiograme (predĺženie QT intervalu, blokáda Tawarovho ramienka, predĺženie QRS), sínusová a ventrikulárna tachykardia, bradykardia, hypotenzia, epileptické záchvaty, vertigo a kóma.

Liečba
Zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest, primeranú oxygenáciu a ventiláciu.
Liečba pozostáva z opatrení na zníženie absorpcie (ako je gastrická laváž, ak je prevedená ihneď po užití veľkého množstva alebo podanie aktívneho uhlia v kombinácii so síranom sodným) a ďalej je liečba symptomatická. Neodporúča sa vyvolať vracanie kvôli riziku aspirácie. Srdcová činnosť a vitálne funkcie treba starostlivo monitorovať. Venlafaxín a O-desmetylvenlafaxín sa nedajú odstrániť dialýzou. Nie je známe žiadne špecifické antidotum venlafaxínu.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné antidepresíva
ATC kód: N06AX16

Venlafaxín je štrukturálne zvláštne antidepresívum, ktoré chemicky nesúvisí ani s tricyklickými, tetracyklickými, ani inými dostupnými antidepresívami.

Predklinické štúdie preukázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit, O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú silnými inhibítormi spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež slabo inhibuje spätné vychytávanie dopamínu.

Štúdie na zvieratách preukázali, že tricyklické antidepresíva môžu znižovať citlivosť β-noradrenergných receptorov po chronickom podávaní. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit zase znižuje citlivosť β-

noradrenergných receptorov po akútnom (jednotlivá dávka) i chronickom podávaní. Klinický význam tohto účinku zatiaľ nie je známy. Venlafaxín a jeho hlavý metabolit sa zdajú byť ekvipotentné, čo sa týka ich celkového pôsobenia na spätné vychytávanie neurotransmitera.
U potkanov nemá venlafaxín prakticky žiadnu afinitu k muskarínovým, cholinergickým, H1- histamínovým alebo α1 receptorom in vitro. Venlafaxín nemá žiadny inhibičný účinok na
monoaminooxidázu (MAO).

Ťažkédepresívne poruchy
V jednej klinickej štúdii ambulantní pacienti s recidivujúcou depresiou v anamnéze, ktorí reagovali na venlafaxín počas 8 týždňov a udržali si zlepšenie počas počiatočnej 6-mesačnej otvorenej fázy liečby - dostávali náhodne udržiavaciu liečbu venlafaxínom alebo placebo po dobu 12 mesiacov. Podstatne menej pacientov užívajúcich venlafaxín malo recidívu depresívnych symptómov v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo.

Generalizovanáúzkostná porucha
Účinnosť venlafaxínu v liečbe generalizovanej úzkostnej poruchy bola potvrdená v dvoch 8-týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s fixnou dávkou s dospelými ambulantnými pacientami, ktorí spĺňali
kritériá DSM-IV pre generalizovanú úzkostnú poruchu. Dávky sa pohybovali medzi 37,5 mg –
225 mg/deň.

Sociálna úzkostnáporucha(sociálna fóbia)
Účinnosť venlafaxínu bola skúmaná u pacientov spĺňajúcich kritériá DSM-IV pre sociálnu úzkostnú poruchu. V štyroch 12-týždňových, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách
s paralelnými skupinami, bol venlafaxín účinnejší ako placebo podľa Liebowitzovej škály pre sociálnu
úzkostnú poruchu (LSAS). Dávky sa pohybovali medzi 75 mg – 225 mg/deň.

Panicképoruchy
Účinnosť venlafaxínu bola hodnotená v štyroch dvojito zaslepených, 10-12-týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách, ktoré boli prevedené na dospelých ambulantných
pacientoch, ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre panickú poruchu s alebo bez agorafóbie. Pacienti dostávali
dávky od 75 mg do 225 mg/deň.

Účinnosť sa preukázala v dvoch zo štyroch štúdií. V jednej z týchto štúdií, 58% pacientov užívajúcich venlafaxín nemalo panické záchvaty v porovnaní s 34% pacientov, ktorí dostávali placebo. V druhej štúdii boli tieto podiely - 67% vo venlafaxínovej skupine a 47% v placebovej.

V jednej dlhodobej štúdii, dospelí ambulantní pacienti spĺňajúci kritériá DSM-IV pre panickú poruchu
a ktorí reagovali na venlafaxín (75 až 225 mg/deň) počas 12-týždňovej otvorenej fázy, buď pokračovali v liečbe rovnakou dávkou venlafaxínu alebo začali dostávať placebo, pričom sa u pacientov sledovali
znaky recidívy počas 6-mesačnej, dvojito zaslepenej fázy.
Recidíva počas dvojito zaslepenej fázy bola definovaná ako výskyt 2 alebo viacerých panických záchvatov so všetkými súvisiacimi symptómami za týždeň alebo prerušenie liečby kvôli zníženej účinnosti. Výskyt recidívy počas ďalších 6 mesiacov bol podstatne nižší u pacientov, ktorí pokračovali v liečbe venlafaxínom (75, 150 alebo 225 mg/deň) v porovnaní s placebom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:
Venlafaxín sa takmer úplne absorbuje a v značnej miere sa metabolizuje, pričom vzniká jeho aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín. Absolútna biodostupnosť venlafaxínu po podaní kapsúl s predĺženým uvoľňovaním je rovnaká ako pri liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním: okolo 40-45%. Po podaní rovnakých denných dávok venlafaxínu (buď vo forme tabliet s okamžitým uvoľňovaním dvakrát denne alebo ako kapsuly s predĺženým uvoľňovaním raz denne), AUC oboch venlafaxínu aj O-desmetyl- venlafaxínu bolo rovnaké. Po podaní kapsúl s predĺženým uvoľňovaním sa maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu aj O-desmetylvenlafaxínu dosiahli za 6 a približne 9 hodín. Maximálne

plazmatické koncentrácie venlafaxínu sú nižšie a kolísanie plazmatických koncentrácií je menšie ako po podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním.

Distribúcia:
Približne 27% a 30% venlafaxínu, resp. O-desmetylvenlafaxínu sa viaže na plazmatické proteíny.

Metabolizmus:
Po absorpcii podlieha venlafaxín značnému presystémovému metabolizmu v pečeni. Hlavným metabolitom venlafaxínu je O-desmetylvenlafaxín. Avšak venlafaxín je tiež metabolizovaný na N-
desmetylvenlafaxín, N2O-didesmetylvenlafaxín a iné menej významné metabolity. In vitro štúdie
indikujú, že tvorba O-desmetylvenlafaxínu je katalyzovaná CYP2D6 a že tvorba N-desmetylvenlafaxínu je katalyzovaná CYP3A3/4. Metabolizmus sprostredkovaný CYP2D6 nemá žiadny význam pri určovaní dávkovania venlafaxínu slabým a silným metabolizérom. U oboch skupín je celková expozícia liečiva (venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu) rovnaká.

Vylučovanie:
Venlafaxín a O-desmetylvenlafaxín sú primárne vylučované obličkami. Asi 87% jednotlivej dávky venlafaxínu sa vylúči močom v priebehu 48 hodín ako nezmenený venlafaxín, nekonjugovaný O- desmetylvenlafaxín, konjugovaný O-desmetylvenlafaxín alebo iné menej významné metabolity.

Opakované podanie:
Počas opakovaného perorálneho podania sa rovnovážne koncentrácie venlafaxínu a O- desmetylvenlafaxínu dosiahli v priebehu 3 dní. V dávkovom rozmedzí 75 – 450 mg/deň venlafaxín a O-
desmetylvenlafaxín vykazovali lineárnu kinetiku.

Počas chronického používania u zdravých dobrovoľníkov sa nepozorovala žiadna kumulácia venlafaxínu alebo O-desmetylvenlafaxínu.

Interakcie sjedlomašpeciálneskupinypacientov:
Podanie venlafaxínu spolu s jedlom nemalo žiadny vplyv na absorpciu venlafaxínu a tvorbu O- desmetylvenlafaxínu.

Pohlavie a vek osôb nemali žiadny významný vplyv na farmakokinetiku venlafaxínu. U pacientov nad 60 rokov sa pozorovalo zníženie klírensu O-desmetylvenlafaxínu o 20%, čo bolo pravdepodobne spôsobené poškodenou renálnou funkciou, ktorá často nastáva vekom.

U niektorých pacientov s kompenzovanou cirhózou pečene bola farmakokinetika venlafaxínu a O- desmetylvenlafaxínu podstatne zmenená. Zníženie oboch metabolizmu venlafaxínu aj eliminácie O- desmetylvenlafaxínu spôsobila vyššie plazmatické koncentrácie venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu.

U pacientov s miernou až závažnou renálnou dysfunkciou bol znížený celkový klírens oboch látok venlafaxínu aj O-desmetylvenlafaxínu a polčas bol predĺžený. Zníženie celkového klírensu bolo najvýraznejšie u pacientov s klírensom kreatinínu < 30 ml/min.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách chronickej toxicity venlafaxínu prevládali účinky na CNS.

Venlafaxín a jeho hlavý metabolit u ľudí nepreukázali mutagenicitu v širokom spektre in vitro a in vivo testov. Dlhodobé štúdie s venlafaxínom na potkanoch a myšiach neodhalilo žiadny dôkaz
o karcinogenéze. V štúdiách reprodukčnej toxicity na potkanoch a králikoch sa nepozoroval teratogénny účinok, naopak embryotoxické účinky sa pozorovali na potkanoch. Zistilo sa zníženie hmotnosti plodu
a zvýšenie mortality mláďat v dávkach trošku vyšších ako sú maximálne denné dávky u ľudí.

In vitro sa pozorovala parciálna blokáda sodíkových kanálov v srdci v mikromolárnych koncentráciách. Spojitosť s výskytom arytmie a ventrikulárnej fibrilácie po predávkovaní alebo inhibícii metabolizmu venlafaxínu nie je jasná.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

ELIFY XR 37,5 mg:
Obsah kapsúl:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu) Etylcelulóza (E462)
Hyprolóza
Hypromelóza (E464) Mastenec (E553b) Dibutylsebakát Kyselina olejová
Koloidný bezvodý oxid kremičitý.

Kapsula: Želatína Laurilsíran sodný Farbivá:
Ponceau 4R (E124) Chinolínová žltá (E104) Oxid titaničitý (E171).

ELIFY XR 75 mg:
Obsah kapsúl:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu) Etylcelulóza (E462)
Hyprolóza
Hypromelóza (E464) Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný bezvodý oxid kremičitý.

Kapsula: Želatína Laurilsíran sodný farbivá:
Oranžová žltá FCF (E110) Chinolínová žltá (E104)
Oxid titaničitý (E171).

ELIFY XR 150 mg:
Obsah kapsúl:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu) Etylcelulóza (E462)
Hyprolóza
Hypromelóza (E464) Mastenec (E553b) Dibutylsebakát

Kyselina olejová
Koloidný bezvodý oxid kremičitý.

Kapsula: Želatína Laurilsíran sodný Farbivá:
Oranžová žltá FCF (E110) Chinolínová žltá (E104)
Patentná modrá V (E131)
Oxid titaničitý (E171).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky pre uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

20, 28, 30, 50, 98 a 100 kapsúl v blistrovom balení (PVC/Al).
50 a 100 kapsúl v HDPE fľaši s HDPE skrutkovacím uzáverom a vrecko so silikagélom (vysušovadlo). Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Medochemie Ltd., Limassol, Cyprus



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

30/0068/07-S
30/0069/07-S
30/0070/07-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
február 2007