DEXAMED sol inj 10x2 ml/8 mg (amp.skl.hnedá)

Dospelí: Dávkovanie sa musí individualizovať podľa pacienta a ochorenia. Na zvládnutie ochorenia musí byť použitá najnižšia možná dávka, aby sme minimalizovali vedľajšie účinky. Zvyčajné parenterálne rozpätie dávky je jedna tretina až polovica perorálnej dávky, podávaných každých dvanásť hodín. Zvyčajná úvodná dávka je 0,5 mg až 20 mg (0,125ml-5ml) denne. Úvodná dávka sa môže ponechať alebo upravovať, pokiaľ sa dosiahne uspokojivá odpoveď. Keď sa dosiahne priaznivá odpoveď, efektívnu udržiavaciu dávku možno získať znižovaním dávky vo vhodných intervaloch a jej malým zvýšením na získanie najnižšej dávky s uspokojivou klinickou odpoveďou. Chronická dávka by nemala presiahnuť ekvivalent 0,5 mg dexametazónu denne (ekvivalent 0,6 mg dexametazón fosfátu, 0,15 ml injekcie). Ak po dlhšom ako niekoľkodňovom podávaní má byť liečba prerušená, treba dávku znižovať postupne.
Šok (pôvod chirurgický, traumatický alebo hemoragický): zvyčajne 2-6 mg/kg telesnej hmotnosti ako jednotlivá intravenózna injekcia. Ak šokový stav pretrváva, môže sa dávka zopakovať po dvoch až šiestich hodinách. Vysoké dávky by sa mali podávať do stabilizácie pacientovho stavu, zvyčajne nie dlhšie ako 48 až 72 hodín.
Anafylaktický šok: najskôr sa aplikuje intravenózne adrenalínová injekcia : dospelí 1 mg, u detí 10 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti obvykle komerčne pripraveného roztoku adrenalinu 1:1000 zriedeného 10 ml fyziologického roztoku alebo krvou, injikujeme pod lekárskou kontrolou. Dávku injikujeme pomaly-pozor na poruchu srdcového rytmu –potom jednorazovou injekciou aplikujeme Dexamed inj.v dávke 100 mg ( u detí 32-40 mg ). Injekcie sa môžu v prípade potreby opakovať ( aj znížené dávky ). Spoločne s adrenalínom nemôže byť aplikované kalcium, digitális alebo strofantínové lieky ! Ďalej pripojíme infúzie náhradných roztokov a podporujeme dýchanie.
Status asthmaticus: čo najrýchlejšie 40-80 mg dexametazonu i.v. podľa potreby sa pokračuje v daných prípadoch vo
viac hodinových intervaloch v nižších dávkach. Súčasne môžeme pridať aminophyllin a sekretolytika, najlepšie i.v. v infúzii.
Akútne dermatózy : iniciálne 16-40 mg dexametazonu, ďalej pokračujeme orálnou terapiou kortikoidmi v klesajúcich dávkach.
Ťažké infekčné choroby: 40-100 mg dexametazonu ( spoločne s antibiotickou terapiou )
Akútne ochorenia v detskom veku: u ťažko prebiehajúcich foriem ihneď 4 –8 mg dexametazonu i.v. alebo i.m. eventuálne sa opakuje po 2-3 hodinách.
Šok u polytráum ( profylaxia šokových pľúc ): bolus 40-300 mg ( deti 40 mg ) dexametazonu i.v., opakovanie dávky po 12-16 hodinách alebo 40 mg po 6 hodinách po dobu 2-3 dní.
Mozgový edém: subakútne a chronické formy: 8-12 mg intravenózne s následným podaním 4 mg intramuskulárne
každých šesť hodín do ústupu symptómov. Odpoveď sa dosiahne zvyčajne do 12-24 hodín, potom po 2-4 dňoch môže byť dávka redukovaná a postupne po 5-7 dňoch ukončená.
Pri život ohrozujúcom mozgovom edéme sú odporučené na úvod krátkotrvajúcej intenzívnej liečby vysoké injekčné
dávky. Dávka sa postupne znižuje, eventuálne redukuje na nulu, počas 7 až 10 dňového obdobia, viď tabuľku. Ak sa vyžaduje udržiavacia dávka, mala by byť čím skôr nahradená tabletami.

Odporúčaná vysokodávková terapia pri mozgovom edéme

Dospelí:
Úvodná dávka 40-100 mg intravenózne
1. deň 4-8 mg intravenózne pomaly alebo intramuskulárne každé 2-4 hodiny
2. deň 8 mg intravenózne pomaly alebo intramuskulárne každé 2-4 hodiny
3. deň 8 mg intravenózne pomaly alebo intramuskulárne každé 2-4 hodiny
4. deň 4 mg intravenózne pomaly alebo intramuskulárne každé 2-4 hodiny
5.-8. deň 4 mg intravenózne pomaly alebo intramuskulárne každé 2-4 hodiny následne denné zníženie o 4 mg

Deti:
Úvodná dávka je 16-40 mg intravenózne a ďalej 4-8 mg každých 6 hodín.

Injekcie intraartikulárne/intraburzálne /do mäkkých tkanív: Používa sa len ak je poškodený jeden alebo dva kĺby. Lokálna a infiltračná liečba väčšinou 4-8 mg, pri aplikácii do malých kĺbov sa podáva 2 mg.

Odporučené dávkovania :

Miesto injekcie Dexametazonfosfát
Veľký kĺb 2 mg-4 mg (0,5 ml-1ml)
Malý kĺb 0,8 mg-1mg (0,2 ml-0,25 ml) Burzy 2 mg-3 mg (0,5 ml-0,75 ml) Šľachové púzdro 0,4 mg-1mg (0,1ml-0,25ml) Infiltrácia mäkkých tkanív 2 mg-6 mg (0,5 ml-1,5 ml) Ganglia 1 mg-2 mg (0,25 ml-0,5 ml)

Injekcie sa môžu podávať jedenkrát každých 3-5 dní každé dva až tri týždne, v závislosti od odpovede pacienta.

Deti: Dávka by sa mala obmedziť na jedno podanie každý druhý deň za účelom minimalizovania supresie hypotalamo- hypofýzovo-nadobličkovej osi.

Starší pacienti:
Pri liečbe, najmä dlhodobej, je potrebné zvážiť závažnejšie následky bežných nežiaducich účinkov vo vyššom veku. Zvláštna pozornosť sa musí venovať osteoporóze, diabetes mellitus, hypokalémii, hypertenzii, vnímavosti na infekcie a atrofii kože. Vyžaduje sa prísny lekársky dohľad.


4.3. Kontraindikácie
Precitlivenosť na jednotlivé zložky lieku. Systémové infekcie, ak sa zároveň nepodáva špecifická antiinfekčná liečba.
Je kontraindikovaný pri bakterémii, systémovej hubovej infekcii, nestabilných kĺboch, infekcii v mieste vpichu (napr. septická atritrída spôsobená kvapavkou alebo tuberkulózou), pri podozrení na náhlu brušnú príhodu, čerstvé črevné anastomózy, amébové infekcie, akútny glaukóm, herpes simplex ophtalmicus, herpes zoster, kiahne, akútne štádium vredovej choroby žalúdka alebo duodena, metabolicky dekompenzovaný diabetes mellitus, všeobecne 2 týždne pred a
1 týždeň po akomkoľvek očkovaní, pri lymfadenitíde po očkovaní po TBC ( BCG ), pri akútnej psychóze.
Na kontraindikácie sa nemusí brať na zreteľ, ak použitie glukokortikoidov môže zachrániť život.


4.4. Špeciálne upozornenia
Nežiaduce účinky možno minimalizovať pri použití minimálneho množstva liečiva počas čo najkratšieho obdobia a pri
podaní dennej dávky ráno alebo ak je to možné, rannej dávky obdeň. Pacientov treba pravidelne sledovať a upravovať
ich dávku vzhľadom k základnému ochoreniu.
Počas dlhodobej liečby sa vyvíja atrofia kôry nadobličiek. Môže pretrvávať aj roky po ukončení liečby. Ukončenie liečby kortikoidmi po dlhodobej liečbe musí byť vždy postupné, aby sa predišlo akútnemu zlyhaniu nadobličiek. Dávky sa musia znižovať počas týždňov alebo mesiacov v závislosti od dávky a trvania liečby. Ak je liečba dlhodobá každé sprievodné ochorenie, chirurgický zákrok alebo úraz si vyžaduje dočasné zvýšenie dávky. Pokiaľ dlhodobá terapia končí, môže byť potrebné dočasné opätovné nasadenie kortikoidov.
Je potlačená zápalová schopnosť a imunitné funkcie, vzrastá vnímavosť a závažnosť infekcií. Klinické prejavy infekcie môžu byť netypické a závažnosť infekcií (napr. tuberkulózy, septikémie) môže byť latentná a tieto ochorenia môžu dosiahnuť pokročilé štádium pred stanovením diagnózy. Zodpovedajúca antimikrobiálna liečba môže byť sprevádzaná liečbou glukokortikoidmi, ak je to nevyhnutné. Zvláštna pozornosť sa musí venovať ovčím kiahňam, pretože toto nezávažné ochorenie môže byť u pacientov s potlačenou imunitou smrteľné. Pacientov alebo rodičov detí, ktorí nemajú v anamnéze ovčie kiahne, treba varovať, aby sa vyhli kontaktu s osobami s ovčími kiahňami alebo herpes zoster. Ak ku kontaktu príde, musí byť pacientovi venovaná zvýšená lekárska pozornosť. Expozícia neimúnnych pacientov systémovej kortikoterapii alebo tých, ktorí ich užívali predchádzajúce tri mesiace, vyžaduje ich pasívnu imunizáciu imunoglobulínom varicella zoster, tento by sa mal podať do 10 dní od expozície. V prípade potvrdenia diagnózy ovčích kiahní je nevyhnutná špeciálna starostlivosť a rýchla liečba. Liečba kortikosteroidmi sa nesmie ukončiť a môže byť nevyhnutné zvýšenie dávky.
Osobám s poškodenou imunitnou odpoveďou sa nesmú podávať živé vakcíny a protilátková odpoveď na ostatné vakcíny môže byť znížená.

Ak sa uvažuje o systémovej liečbe kortikosteroidmi u pacientov s nasledujúcimi ochoreniami, je potrebné im venovať
špeciálnu pozornosť a tiež je nevyhnutné ich časté sledovanie:

• osteoporóza, treba brať do úvahy, že menopauzálne pacientky sú čiastočne vždy rizikové
• existujúca alebo predchádzajúca anamnéza afektívnych porúch, najmä steroidných psychóz
• glaukóm alebo rodinná anamnéza glaukómu
• obličková nedostatočnosť
• peptický vred
• parazitárna infekcia, najmä amébiáza
• pacienti s Cushingovým syndrómom
• hypertenzia a kongestívne zlyhanie srdca
• diabetes mellitus alebo rodinná diagnóza diabetu

• pečeňové zlyhanie
• epilepsia
• migréna
• neúplné dokončenie rastu, dlhodobé podávanie glukokortikoidov urýchľuje uzavretie rastových štrbín
• tuberkulóza v anamnéze, terapia je možná len pri súčasnom podaní antituberkulotík
U detí kortikosteroidy spôsobujú v závislosti od dávky poruchu rastu v rannom detstve, v detstve a aj v puberte.Môže ísť o ireverzibilné poškodenie. Rast a vývoj v rannom detstve /u detí počas dlhodobej liečby kortikosteroidmi sa musí starostlivo sledovať.
U starších pacientov, najčastejšie nežiaduce účinky systémovej kortikosteroidovej liečby môžu byť spojené
so závažnejšími následkami, najmä so zreteľom na osteoporózu, hypokalémiu, hypertenziu, diabetes, atrofiu kože a vnímavosti na infekcie. U tejto skupiny pacientov je nevyhnutná starostlivá klinická kontrola a pozorovanie.

Pri lokálnej injekčnej liečbe ochorení, ako tendinitída alebo tendosynovitída, sa musí venovať zvýšená pozornosť, aby sa injekcia podala do priestoru medzi šľachou a púzdro šľachy, pretože sa zaznamenali ruptúry šliach.

Najmä u pacientov s anamnézou alergie, sa objavili vážne anafylaktické reakcie po podaní glukokortikoidov. Sem patrí opuch hlasiviek, bronchospazmus a urtikária. Ak sa objaví anafylaktická reakcia, odporúča sa neodkladné podanie pomalej intravenóznej injekcie 0,1–0,5 ml roztoku adrenalínu v pomere 1 :1 000 (0,1mg-0,5 mg adrenalínu v závislosti od váhy), aminofylín intravenózne, a ak je to potrebné treba zaistiť aj umelú pľúcnu ventiláciu.


4.5. Liekové a iné interakcie
Metabolizmus kortikosteroidov je zvýšený aminoglutetimidom, karbamazepínom, efedrínom, fenobarbitalom,
fenylbutazónom, fenytoínom, primidonom, rifabutínom a rifampicínom, preto sa ich terapeutický účinok môže znížiť. Kortikosteroidy znižujú žiaduci účinok antihypertenzív, diuretík a hypoglykemizujúcich liekov (vrátane inzulínu). Hypokaliemizujúci účinok acetazolamidu, karbenoxolónu, kľučkových diuretík a tiazidových diuretík je zosilnený kortikosteroidmi. Súčasná liečba kortikosteroidmi môže zosilniť účinok kumarínových antikoagulancií, preto je nevyhnutné starostlivé sledovanie INR a protrombínového času. Kortikosteroidy zvyšujú renálny klírens salicylátov, po ukončení liečby steroidmi sa môže objaviť salicylátová toxicita.
Je nevyhnutné starostlivé sledovanie nesteroidnej protizápalovej liečby kvoli výskytu a /alebo závažnosti
gastrointestinálnych ulcerácií.
Súčasné užívanie diuretík ( hlavne saluretík ) zvyšuje exkréciu draslíka a nedostatok draslíka zvyšuje účinok a eventuálnu toxicitu glykozidových kardiotoník.
Tuberkulostatiká ( rifampicín ), antiepileptiká ( fenytoín ), hypnotiká ( barbituráty ) znižujú účinok kortikoidov. Kontraceptíva obsahujúce estrogény: zosilujú účinok kortikoidov.
Praziquantel: je možná znížená koncentrácia praziquantelu v krvi .


4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
U zvierat je zjavný škodlivý účinok počas tehotenstva, intrauterinné spomalenie rastu, malý nárast vzniku rázštepu
podnebia. U novorodencov sa môže objaviť hypoadrenalizmus.
Ak je potrebné tento liek podávať tehotným ženám s normálnym priebehom gravidity , treba ich pravidelne sledovať . Prísne sledovanie je nevyhnutné u pacientiek s preeklampsiou alebo retenciou tekutín.

Malé množstvo kortikosteroidov sa vylučuje do materského mlieka. Deti matiek liečených farmakologickými dávkami je nutné starostlivo sledovať pre možnú prítomnosť symptómov adrenálnej supresie. Matky, ktoré sú liečené vysokými dávkami glukokortikoidov, by nemali dojčiť.'


4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Neboli popísané žiadne účinky.


4.8. Nežiaduce účinky
Frekvencia predpokladaných nežiaducich účinkov, vrátane supresie hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovej osi, závisí
od dávky, účinnosti lieku, načasovania dávky a trvania liečby (viď tiež časť 4.4. Špeciálne upozornenia).

V súvislosti s podávaním injekcie sa vyskytujú lokálne nežiaduce účinky, ktoré zahŕňajú postinjekčné začervenanie, bezbolestnú deštrukciu kĺbu (podobnú Charkotovej artropatii), hlavne pri opakovaných intraartikulárnych podaniach. Lokálne podané injekcie môžu mať systémový efekt.

Endokrinné/metabolické: hirzutizmus, impotencia, supresia hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovej osi, supresia rastu (ranný detský vek, detstvo, adolescencia), nepravidelná menštruácia a amenorea, Cushingoidná tvár, predčasné uzatváranie epifýzových štrbín, zvýšenie hmotnosti, porucha glukózovej tolerancie a zvýšené požiadavky na antidiabetickú terapiu, zvýšená chuť do jedla, negatívna kalciová a dusíková rovnováha.

Protizápalové a imunosupresívne: zvýšená náchylnosť a závažnosť infekcií s potlačením klinických príznakov, znovuobjavenie latentnej tuberkulózy a oportúnnych infekcií. Zníženie odpovede na vakcináciu a kožné testy (viď tiež časť 4.4.Špeciálne upozornenia).

Muskuloskeletálne: osteoporóza, fraktúry dlhých kostí a stavcov, avaskulárna osteonekróza, ruptúra šliach a proximálna myopatia.

Poruchy elektrolytovej a vodnej rovnováhy: retencia sodíka, retencia vody, hypertenzia , hypokalemická alkalóza a straty draslíka.

Neuropsychiatrické: zhoršenie schizofrénie, depresia, insomnia a psychická závislosť. U detí, zvyčajne po ukončení liečby zvýšený intrakraniálny tlak s edémom papily (pseudotumor cerebri). Zhoršenie epilepsie. Psychické poruchy môžu kolísať od eufórie až po otvorenú psychotickú manifestáciu.

Očné: zvýšenie vnútroočného tlaku, glaukóm, edém papily, stenčenie korney a skléry, zadná subkapsulárna katarakta, zhoršenie očných vírusových a hubových infekcií.

Gastrointestinálne: dyspepsia, peptické ulcerácie (s perforáciou a hemorágiou), akútna pankreatitída, kandidóza, nafúknutie a vomitus.

Dermatologické: akné, tvorba modrín, zhoršené hojenie, atrofia kože, strie, teleangiektázie.
Celkové: precitlivenosť – vrátane anafylaxie, leukocytóza a tromboembolizmus, vaskulitídy ( aj po ukončení liečby ). Príznaky a prejavy z prerušenia sa môžu objaviť po dlhotrvajúcej liečbe. Príliš rýchla redukcia dávky kortikosteroidov
môže spôsobiť akútnu nadobličkovú insuficienciu, hypotenziu a smrť. Príznaky z prerušenia terapie zahŕňajú: artralgie, konjunktivitídu, horúčku, bolesti svalov, bolestivé a svrbiace kožné noduly, rinitídu a stratu hmotnosti.


4.9. Predávkovanie
Definícia predávkovania je ťažká, pretože terapeutická dávka široko kolíše podľa indikácie a odpovede pacienta. Pri
predávkovaní sa predpokladá, že nežiaduce účinky kortikoidov budú závažnejšie a rozsiahlejšie. Odporúča sa symptomatická a podporná liečba.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina – hormóny, glukokortikoidy, ATC – H02AB02
Dexametazón je syntetický glukokortikoid s protizápalovou účinnosťou sedemnásobne vyššou ako prednizolón. Ako iné glukokortikoidy, dexametazón má tiež antialergické, antipyretické, antiedematózne, protizápalové
a imunosupresívne vlastnosti, nemá účinky mineralokortikoidné.
Účinkuje na HPA cez špecifické receptory na plazmatickej membráne. Difunduje cez celulárnu membránu a viaže sa na špecifický cytoplazmatický receptor, vstupuje do bunkového jadra a stimuluje syntézu proteínov.
Prakticky neretinuje vodu a soli, preto sa môže používať u pacientov s kardiálnym zlyhávaním a hypertenziou. Dlhý biologický polčas (36-54 hodín) umožňuje použiť ho v podmienkach vyžadujúcich kontinuálny glukokortikoidný účinok .


5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Vo všeobecnosti sa kortikoidy dobre absorbujú z gastrointestinálneho traktu. Po podaní sa
dinátriumdexametazónfosfát rýchle hydrolyzuje na dexametazón. U dospelých má plazmatický polčas 190 minút. Po intravenóznom podaní sa dosahuje rýchly nástup účinku, ale s krátkym trvaním. Pri intramuskulárnom podaní je účinok

pomalší s dlhším trvaním. Preto je intravenózne podanie metódou voľby pri úvodných dávkach pri život ohrozujúcich situáciách, ako udržiavacia liečba je vhodnejšie intramuskulárne podanie.
Kortikosteroidy sa rýchle distribuujú do všetkých telových tkanív, prechádzajú placentárnou membránou a v malom množstve sa vylučujú do materského mlieka. V cirkulácii sa silne viažu na plazmatické bielkoviny, hlavne na globulín (vysoká afinita, nízka kapacita) a menej na albumín (nízka afinita, vysoká kapacita). Väzbovosť závisí na dávke, vo veľmi vysokých dávkach je väčšina nenaviazaná. Pri hypoalbuminémii je množstvo neviazaného dexametazónu zvýšené.
Metabolizuje sa hlavne pečeňou, ale tiež obličkami, vylučuje sa hlavne močom ako nekonjugovaný steroid. Poškodené
obličkové funkcie nevplývajú signifikantne na vylučovanie dexametazónu, ale pri výraznom zhoršení pečeňových funkcií sa predĺži eliminačný polčas.


5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Neuvádzajú sa.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Methylparabenum, propylparabenum, natrii chloridum, natrii hydrogenophosphas, natrii citras dihydricus, natrii disulfis,
dinatrii edetas, aqua ad iniectabilia.


6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.


6.3. Čas použiteľnosti
Tri roky .


6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Skladujte na suchom mieste, chráňte pred svetlom, pri teplote od +15°C až do +25°C.


6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Sklené ampulky obsahujúce dva mililitre roztoku v kartónoch obsahujúcich 10 alebo 100 ampulí.


6.6. Upozornenie na spôsob zaobchádzania s liekom
Ako rozpúšťadlo používajte len chlorid sodný alebo dextrózu. Infúzny roztok musí byť podaný do 24 hodín.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Medochemie Ltd, Limassol, Cyprus


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU