CYNT 0,3 tbl flm 30x0,3 mg (blis.PVC/PVDC/ALU)

ým pacientom. Bezpečnosť a účinnosť užívania moxonidínu u detí a adolescentov nebola stanovená.

Liečba sa obvykle začína dávkou 0,2 mg moxonidínu denne (1 tableta Cynt 0,2 ráno). Dávka sa má postupne upravovať v trojtýždenných intervaloch až do dosiahnutia optimálnej hodnoty krvného tlaku.

Cynt 0,2
Ak nie je účinok dávky 0,2 mg moxonidínu denne dostatočný, môže sa dávka po najmenej trojtýždennom intervale zvýšiť na 0,4 mg moxonidínu denne (2 tablety Cynt 0,2 ráno alebo 1 tableta Cynt 0,2 ráno a večer).
Ak je potrebná vyššia dávka, je možné užiť Cynt 0,3 alebo Cynt 0,4 tablety.

Cynt 0,3
V prípade dávky 0,3 mg moxonidínu denne sa užíva 1 tableta Cynt 0,3 ráno.
Ak nie je účinok dávky 0,3 mg moxonidínu denne dostatočný, môže sa dávka po najmenej trojtýždennom intervale zvýšiť na 0,6 mg moxonidínu denne (1 tableta Cynt 0,3 ráno a večer).
Ak je potrebná nižšia alebo vyššia dávka, je možné užiť Cynt 0,2 alebo Cynt 0,4 tablety.

Cynt 0,4
V prípade dávky 0,4 mg moxonidínu denne sa užíva 1 tableta Cynt 0,4 ráno.
Ak je potrebná nižšia dávka, je možné užiť Cynt 0,2 alebo Cynt 0,3 tablety.

4.3 Kontraindikácie

Cynt je kontraindikovaný v prípade:
- precitlivenosti na moxonidín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok;
- syndrómu chorého sínusu;
- bradykardie (pod 50 tepov/min v pokoji);
- AV bloku 2. alebo 3. stupňa;
- srdcovej nedostatočnosti.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Ak užívajú moxonidín pacienti s AV blokádou 1. stupňa, musí im byť venovaná zvláštna starostlivosť, aby sa predišlo bradykardii.

Ak užívajú moxonidín pacienti s ťažkým koronárnym arteriálnym ochorením alebo nestabilnou angínou pektoris, musí im byť venovaná zvláštna starostlivosť kvôli obmedzeným skúsenostiam v pacientskej populácii.

Pozornosť sa odporúča pri podávaní moxonidínu u pacientov s poškodením funkcie obličiek pretože moxonidín sa vylučuje hlavne obličkami. U týchto pacientov je hlavne na začiatku liečby potrebné opatrne vytitrovať dávku. Dávkovanie sa má začať s 0,2 mg denne a dávka môže byť zvýšená na maximálne 0,4 mg denne, ak je klinicky indikovaná a dobre tolerovaná.

Ak sa moxonidín užíva v kombinácii s β-blokátorom a liečba musí byť prerušená, β-blokátor sa vysadí ako prvý a moxonidín potom po niekoľkých dňoch.

Doteraz nebol pozorovaný „rebound“ účinok na krvný tlak po prerušení liečby moxonidínom. Jednako sa neodporúča náhle ukončenie liečby, namiesto toho sa má dávka znižovať postupne počas dvoch týždňov.


Liek obsahuje laktózu. Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami: intoleranciou galaktózy, (laponského) deficitu laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súčasné podávanie s inými antihypertenzívami: podávanie moxonidínu je bezpečné s tiazidovými diuretikami a blokátormi kalciových kanálov. Spoločné podávanie týchto a iných antihypertenzív zvyšuje hypotenzívne pôsobenie moxonidínu.
Tricyklické antidepresíva môžu znižovať účinnosť centrálnych antihypertenzív, neodporúča sa súčasné podávanie tricyklických antidepresív s moxonidínom. Moxonidín môže zosilniť účinok tricyklických antidepresív (vyhnúť sa súbežnému predpísaniu), trankvilizérov, alkoholu, sedatív a hypnotík.
Moxonidín mierne zhoršuje kognitívne funkcie u jedincov užívajúcich lorazepam. Moxonidín môže pri súčasnom užívaní zvýšiť sedatívny účinok benzodiazepínov.
Moxonidín sa vylučuje tubulárnou sekréciou. Nemožno vylúčiť interakcie s inými liekmi, ktoré sa vylučujú tubulárnou sekréciou.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití moxonidínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Moxonidín má byť užívaný počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Laktácia
Moxonidín sa vylučuje do materského mlieka. Pacientkam užívajúcim moxonidín sa odporúča nedojčiť. Ak je liečba moxonidínom nevyhnutná, dojčenie sa má ukončiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Bola hlásená ospanlivosť a závraty. Toto je potrebné zobrať do úvahypri užívaní Cyntu.

4.8 Nežiaduce účinky

Na začiatku liečby sa najčastejšie môže objaviť sucho v ústach, bolesť hlavy, závraty, celková slabosť, pocit slabosti a ospalosť. Vo väčšine prípadov však tieto účinky ustúpia po niekoľkých týždňov liečby.
Nežiaduce účinky podľa organových systémov:
 

Orgánový systém podľa databázy MedDRA	Časté ≥1/100 až <1/10	Menej časté ≥1/1000 až <1/100	Zriedkavé ≥1/10 000 až <1/1000	Veľmi zriedkavé < 1/10 000, zahŕňajúce jednotlivé hlásenia
Poruchy srdca a srdcovej činnosti		bradykardia
Poruchy ucha a labyrintu		tinnitus
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy, ospanlivosť/ somnolencia, závraty /vertigo	synkopa*
Poruchy ciev		hypotenzia (vrátane ortostatickej)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	suchosť v ústach	hnačka, nauzea/vracanie, dyspesia
Poruchy kože a podkožného tkaniva	vyrážka/svrbenie	angioedém
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	asténia	edém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	bolesť chrbta	bolesť krku
Psychické poruchy	nespavosť	nervozita

* v porovnaní s placebom nebola vyššia frekvencia

4.9 Predávkovanie

Symptómy
V niekoľkých prípadoch predávkovania, ktoré boli oznámené, dávka až do 19,6 mg užitá naraz nemala za následok smrť. Oznámené znaky a príznaky zahŕňali: bolesti hlavy, útlm, ospalosť, hypotenziu, závraty, asténiu, bradykardiu, suchosť v ústach, vracanie, únavu a abdominálne bolesti.
V prípade ťažkého predávkovania sa odporúča starostlivo sledovať poruchy vedomia a útlm dýchania.
Okrem toho, vychádzajúc zo štúdií vysokých dávok u zvierat, sa môže vyskytnúť dočasná hypertenzia, tachykardia a hyperglykémia.

Liečba
Moxonidín nemá špecifické antidotum. V prípade hypotenzie sa môžu na podporu cirkulácie doplniť tekutiny a zvážiť podanie dopamínu. Bradykardia sa lieči atropínom.
Antagonisty α-receptorov môžu znížiť alebo zrušiť paradoxný hypertenzný účinok predávkovania moxonidínom.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum
ATC kód: CO2AC05

Údaje z experimentov na rôznych zvieracích modeloch preukázali antihypertenzný účinok moxonidínu. Dostupné experimentálne údaje ukazujú, že moxonidín je cestrálne pôsobiace antihypertenzívum. Mechanizmus spočíva v selektívnej väzbe moxonidínu na I₁-imidazolínové receptory, ktoré sú lokalizované v mozgovom kmeni, a to v rostrálnej ventrálno-laterálnej oblasti predĺženej miechy. Táto oblasť je považovaná za centrum pre reguláciu periférneho sympatikového nervového systému. Stimulácia imidalizolínových receptorov sa prejaví znížením aktivity sympatiku a nižším krvným tlakom.
Väzbou moxonidínu na I₁-imidazolínové receptory sa znižuje aktivita sympatiku (preukázané na sympatikových nervových zakončeniach kardiálnych, intestinálnych a renálnych). Zníženie aktivity sympatiku vedie ku zníženiu systémovej periférnej rezistencie ciev a následne ku zníženiu krvného tlaku.

Moxonidín sa líši od ostatných dostupných, centrálne pôsobiacich antihypertenzív predovšetkým nižšou afinitou k centrálnym a₂-adrenoreceptorom v porovnaní s I₁-imidazolínovými receptormi. Nežiaduce účinky centrálne pôsobiacich antihypertenzív, ako napr. sucho v ústach a únavnosť, sú spôsobené interakciou s a₂-adrenoreceptormi. Z dôvodu vysokej selektivity moxonidínu pre imidazolínové receptory majú tieto nežiaduce účinky (sucho v ústach a útlm), v prípade moxonidínu, nízky výskyt.'

U ľudí moxonidín vedie k redukcii systémovej cievnej rezistencie a následkom toho k zníženiu krvného tlaku. Antihypertenzívny účinok moxonidínu bol potvrdený v dvojito zaslepených placebom kontrolovaných randomizovaných štúdiách.
Pri terapeutických skúškach trvajúcich dva mesiace, moxonidín zvýšil index citlivosti na inzulín o 21 % v porovnaní s placebom u obéznych a pacientov s inzulínovou rezistenciou s miernou hypertenziou.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní je moxonidín rýchlo a skoro úplne vstrebaný z hornej časti gastrointestinálneho traktu (t_max asi 1 h).
Biologická dostupnosť je približne 88 %, nepodlieha významne efektu prvého prechodu pečeňou. Príjem potravy nemá vplyv na farmakokinetiku.

Distribúcia
Väzba na plazmatické bielkoviny zistená in vitro bola okolo 7,2 %.

Metabolizmus
V plazme bol pozitívne zistený len dehydrogenovaný moxonidín. Farmakodynamická účinnosť dehydrogenovaného moxonidínu je asi 1/10 v porovnaní s moxonidínom.

Vylučovanie
Počas 24 hodín 78 % celkovej dávky bolo v nezmenenej forme vylúčených močom a 13 % bolo vylúčených ako dehydrogenovaný moxonidín. Iné menej významné metabolity v moči tvorili asi 8 %. Menej ako 1 % bolo vylúčené stolicou.
Vylučovanie moxonidínu a jeho metabolitov je rýchle (polčas eliminácie asi 2,5 až 5 hodín).

Farmakokinetika u pacientov s hypertenziou
Žiadne farmakokinetické zmeny neboli pozorované v porovnaní so súborom zdravých dobrovoľníkov.

Farmakokinetika u starších osôb
Boli pozorované vekom podmienené zmeny farmakokinetiky. Pravdepodobne sú spôsobené zníženou metabolickou aktivitou a/alebo slabo zvýšenou biologickou dostupnosťou. Tieto farmakokinetické rozdiely nie sú klinicky významné.

Farmakokinetika u detí
Podanie moxonidínu sa u detí neodporúča. Neboli robené žiadne farmakokinetické štúdie u detí.

Farmakokinetika pri poškodení funkcie obličiek
Vylučovanie moxonidínu signifikantne koreluje s klírensom kreatinínu. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR 30-60 ml/min) ustálené plazmatické koncentrácie a polčas eliminácie sú približne 2-krát a 1,5-krát vyššie v porovnaní s hypertonikmi s normálnou funkciou obličiek (GFR viac ako 90 ml/min). U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR menej ako 30 ml/min) ustálená hladina plazmatickej koncentrácie a polčas eliminácie sú 3-krát vyššie. U týchto pacientov po viacnásobnom podaní nedochádzalo ku akumulácii moxonidínu. V konečných štádiách renálnej insuficiencie u hemodialyzovaných pacientov (GFR menej ako 10 ml/min) plazmatická koncentrácia a polčas eliminácie sú 6-krát a 4-krát vyššie. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek maximálne plazmatické koncentrácie moxonidínu sú len 1,5 až 2-krát vyššie vo všetkých skupinách.
U pacientov s poškodením funkcie obličiek má byť dávkovanie individuálne prispôsobené.
Moxonidín sa v malom množstve eliminuje hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Štúdie reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne účinky na fertilitu a žiadny teratogénny potenciál.
Embryotoxický účinok bol pozorovaný u potkanov v dávke viac ako 9 mg/kg/24 h a u králikov s dávkou viac ako 0,7 mg/kg/24 h. V perinatálnej a postnatálnej štúdii s potkanmi bol ovplyvnený vývin ako aj životaschopnosť mláďat pri dávke viac ako 3 mg/kg/24 h.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Lactosum monohydricum, povidonum, crospovidonum, magnesii stearas, hypromellosum, ethylcellulosum, macrogolum 6000, talcum, ferri oxidum rubrum (E 172), titanii dioxidum (E 171)

6.2 Inkompability

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

Cynt 0,2: 2 roky
Cynt 0,3: 3 roky
Cynt 0,4: 3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Cynt 0,2: Uchovávajte pri teplote 15 °C -25 °C.
Cynt 0,3 a Cynt 0,4: Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/Al alebo PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľov, papierová škatuľa.
Veľkosť balenia: 30 tabliet, 98 tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII:

BIOMIN a.s., Cífer, Slovensko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Cynt 0,2: 58/0372/03-S
Cynt 0,3: 58/0373/03-S
Cynt 0,4: 58/0374/03-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

19.12.2003


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Júl 2011