CEFOTAXIM EBERTH 1 G plo jof 1x1 g (liek.skl.)

ávkovanie pre meningitídu).

Predčasne narodené dojčatá:
Odporúčaná dávka je 50 mg/kg/deň rozdelená do 2 až 4 dávok (každých 12 až 6 hodín).
Toto maximum nemá byť prekročené s ohľadom na nie celkom zrelú funkciu obličiek.

Dospelí:
Úprava dávkovania nie je potrebná za predpokladu normálnej funkcie obličiek a pečene.

Iné odporúčania:

Gonorea:
Proti kvapavke sa podáva jednorázová injekcia Cefotaximu Eberth 1 g (intramuskulárne alebo intravenózne). Pri komplikovaných infekciách sa má podávať s ohľadom na platné oficiálne smernice. Syfilis má byť pred začatím liečby vylúčený.

Bakteriálna meningitída
Odporúčaná denná dávka pre dospelých je 6 až 12 g rozdelená na rovnaké dávky každých 6 až 8 hodín.

Deti:
150 až 200 mg/kg rozdelených na rovnaké dávky každých 6 až 8 hodín.

Novorodenci:
U novorodencov vo veku 0 - 7 dní sa môže podávať 50 mg/kg cefotaxímu každých 12 hodín a u dojčiat vo veku 7 - 28 dní každých 8 hodín.

Vnútrobrušné infekcie
V liečbe vnútrobrušných infekcií sa má cefotaxím použiť v kombinácii s antibiotikom, ktorý je účinný proti anaeróbom (pozri časť 5.1).

Dĺžka liečby:
Dĺžka liečby s liekom Cefotaxim Eberth závisí od klinického stavu pacienta a mení sa podľa príčiny choroby. Cefotaxim Eberth sa má podávať nepretržite, až kým neustúpia symptómy alebo sa nezíska dôkaz vyhubenia baktérií. Liečenie trvajúce dlhšie ako 10 dní je potrebné u infekcií vyvolaných Streptococcus pyogenes (parenterálna terapia môže byť zamenená na adekvátnu orálnu terapiu pred koncom 10 - dňovej periódy).

Znížená funkcia obličiek:
U dospelých pacientov s klírensom kreatinínu ≤ 5 ml/min je úvodná dávka podobná ako bežná odporúčaná dávka, ale udržiavacia dávka sa má znížiť na polovicu bez zmeny vo frekvencii dávkovania.

Dialýza alebo peritoneálna dialýza:
U pacientov na hemodialýze a peritoneálnej dialýze i.v. injekcia 0,5 g - 2 g, podaná na konci
každej dialýzy a opakovane každých 24 hodín, je dostatočne efektívna na liečbu väčšiny infekcií.

Septikémie:
V prípade gramnegatívnych patogénov sa má zvážiť kombinácia s iným vhodným antibiotikom (pozri časť 5.1).

Spôsob podávania:
Intramuskulárny spôsob podania je vyhradený pre výnimočné klinické situácie a musí byť vykonané hodnotenie rizika a prínosu! Odporúča sa, aby sa unilaterálne neaplikovali viac ako
4 ml. Ak denná dávka prekročí 2 g cefotaxímu alebo ak je cefotaxím aplikovaný častejšie ako dvakrát denne, odporúča sa intravenózne podanie.
Deťom do jedného roka sa nesmie intramuskulárne aplikovať cefotaxím rekoštituovaný (rozpustený) v lidokaíne. Informácia o lieku musí obsahovať informáciu vzhľadom na vylúčenie liekov s obsahom lidokaínu.

 V záujme zabránenia rizika infekcie, má rekoštitúcia (príprava) infúzie prebiehať
 v prísne aseptických podmienkach. Neodkladajte infúziu po príprave roztoku.

Intravenózna infúzia:
Pre rýchlu intravenóznu infúziu: Roztok má byť po príprave aplikovaný ako 20 minútová intravenózna infúzia.
Pre pomalú intravenóznu infúziu: Roztok má byť po príprave aplikovaný ako 50 - 60 minútová intravenózna infúzia.
Intravenózna injekcia:
Pre intravenóznu injekciu: Po príprave má byť injekcia aplikovaná do 3 - 5 minút.
Intramuskulárna injekcia:
Roztok sa musí aplikovať hlboko intramuskulárne. Roztok s lidokaínom nesmie byť podaný
intravenózne. Ak je celková denná dávka väčšia ako 2 g, má byť zvolená intravenózna aplikácia.
V prípade ťažkých infekcií sa neodporúča intramuskulárna injekcia.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje objem rozpustenia pre každú veľkosť injekčnej liekovky:
.

	Spôsob podávania
Veľkosť liekovky	Rýchla intravenózna infúzia	Pomalá intravenózna infúzia	Intravenózna injekcia	Intramuskulárna injekcia
0,5 g	-	-	2 ml	2ml
1 g	40 - 50 ml	-	4 ml	4 ml
2 g	40 - 50 ml	100 ml	10 ml	-

Pokyny pre prípravu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Cefotaxim Eberth nesmú užívať pacienti
- ktorí sú precitlivení na liečivo cefotaxím alebo na iné cefalosporíny alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku
- pri predchádzajúcej priamej a/alebo závažnej alergickej reakcii na penicilín alebo ktorékoľvek beta-laktámové antibiotikum

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

• Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí už mali anafylaktickú reakciu na penicilín.

Pri predpisovaní cefalosporínov je dôležité sa uistiť, či pacient nie je alergický na penicilíny alebo iné beta-laktámové antibiotiká, nakoľko skrížená alergická reakcia sa vyskytuje u 5 až 10 % prípadov. Ak sa vyskytne anafylaktická reakcia, musí byť liečba ukončená a musia byť zahájené vhodné núdzové liečebné opatrenia.

• U pacientov s ťažkou renálnou dysfunkciou je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2.)

· Cefotaxím sa má opatrne podávať pacientom s alergickou diatézou a astmou.
· Podobne ako u iných širokospektrálnych antibiotík, dlhotrvajúce podávanie môže vyvolať nadmerný rast necitlivých mikroorganizmov, čo si môže vyžadovať ukončenie liečby. Ak sa počas liečby vyvinie superinfekcia, má sa začať špecifická antimikrobiálna liečba, ak je to klinicky nevyhnutné.
· Pri používaní širokospektrálnych antibiotík bola hlásená pseudomembranózna kolitída. Preto je dôležité zvážiť jej diagnostiku u pacientov, u ktorých sa objaví závažná hnačka počas alebo
po skončení antibiotickej liečby. Je potrebné sledovať prítomnosť toxínu C. difficile a v prípade podozrenia na kolitídu liečbu cefotaxímom zastaviť. Detekcia toxínu môže potvrdiť diagnózu a ak je to klinicky nevyhnutné, môže byť iniciovaná antibiotická liečba (napr. perorálny vankomycín alebo metronidazol). Má sa zabrániť podávaniu liekov spôsobujúcich zápchu.
· Počas liečby cefotaxímom sa môžu vyvinúť hematologické abnormality a preto je potrebné monitorovať krvný obraz v prípade, ak liečba trvá dlhšie ako 7 dní. V prípade neutropénie (<1400 neutrophils/mm³), sa musí liečba prerušiť.
· Aminoglykozidy a cefotaxím nemiešajte v tej istej injekčnej striekačke alebo perfúznych tekutinách.
· Rýchla infúzia do centrálnej žily môže vyvolať arytmiu.
· U pacientov s predpísanou diétou so zníženým obsahom sodíka je potrebné vziať do úvahy obsah sodíka v cefotaxíme (2,09mmol/g).

· Cefotaxím s lidokaínom sa nikdy nesmie podať:
- intravenózne
- dojčatám mladším ako 30 mesiacov
- jedincom s precitlivenosťou na tento liek v anamnéze
- pacientom pri blokáde srdca
- pacientom so závažným zlyhaním srdca.

Sodík
Obsah sodíka je 2,09 mmol/g; opatrnosť u pacientov so srdcovou nedostatočnosťou / pacientov s predpísanou diétou so zníženým obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie
 
Probenecid:
Súbežné podávanie probenecidu vedie k predĺženiu polčasu eliminácie s výsledným zvýšením
koncentrácie v sére inhibíciou renálnej eliminácie cefotaxímu.

Perorálna antikoncepcia
Účinnosť perorálnej antikoncepcie sa môže pri súbežnom podávaní s cefotaxímom znížiť. Preto sa
počas liečby Cefotaximom Eberth majú používať aj ďalšie metódy antikoncepcie.

Aminoglykozidy, diuretiká
Súbežná liečba vysokými dávkami cefalosporínov a nefrotoxických liekov, ako sú aminoglykozidy
alebo silné diuretiká (napr. furosemid) môže nežiaduco ovplyvniť renálnu funkciu. Odporúča sa
preto prísne monitorovanie renálnej funkcie.

Bakteriostatické antibiotiká
Cefotaxim Eberth sa nesmie kombinovať s bakteriostatickými antibiotikami (napr. tetracyklínmi,
erytromycínom a chloramfenikolom) z dôvodu možnosti antagonistického účinku.

Iné formy interakcií
Tak ako u iných cefalosporínov, u niektorých pacientov liečeným cefotaxímom sa zistili pozitívne
výsledky Coombsovho testu. Tento fenomén môže ovplyvniť výsledky krížovej krvnej skúšky.

Pri použití redukčných činidiel (Benediktov alebo Fehlingov roztok, alebo tablety Clinitest) sa môže
objaviť falošne pozitívna reakcia na glukózu, nie však pri použití testov založených na špecifických
enzýmoch (metódy oxidázy glukózy).

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita:
Cefotaxim Eberth sa má počas gravidity podávať len v jasne indikovaných prípadoch, keď prínos liečby prevažuje nad rizikom pre plod.
Skúsenosti s použitím lieku Cefotaxim Eberth u gravidných žien sú nedostatočné. Cefotaxím prechádza placentárnou bariérou. Skúšky na zvieratách nepreukázali priamy alebo nepriamy škodlivý vplyv na graviditu, embryonálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3).
Laktácia:
Cefotaxim Eberth sa nemá používať počas laktácie. Ak je liečenie nutné, laktácia sa má zastaviť.
Cefotaxím sa vylučuje do materského mlieka v nízkych koncentráciách. Jeho použitie počas laktácie
môže u dojčaťa viesť k ovplyvneniu fyziologickej črevnej flóry s hnačkou, osídlenie Saccharomyces  
môže vyvolať precitlivenosť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Netýka sa.

4.8 Nežiaduce účinky

Približne 5% všetkých liečených pacientov môže očakávať nežiaduce účinky. Tieto nežiaduce účinky sú väčšinou závislé na dávke vzhľadom k farmakologickým účinkom lieku.

Infekcie a nákazy Časté (>1/100 and <1/10) Zriedkavé (>1/10.000 až <1/1000)	Kandidóza. Dlhodobé používanie môže viesť k nadmernému rastu necitlivých mikroorganizmov.
Poruchy krvi a lymfatického systému Časté (>1/100 and <1/10) Menej časté (>1/1000 and <1/100) Zriedkavé (>1/10.000 až <1/1000) Veľmi zriedkavé (<1/10,000, vrátane ojedinelých hlásení)	Trombocytopénia (reverzibilné po vysadení liečby) Eozinofília a leukopénia (reverzibilné po vysadení liečby), neutropénia Granulocytopénia (dlhodobá liečba), hemolytická anémia (krvný obraz má byť monitorovaný, ak liečba trvá dlhšie ako 10 dní). Agranulocytóza.
Poruchy imunitného systému Zriedkavé (>1/10.000 až <1/1000) Zriedkavé – veľmi zriedkavé (<1/1000) Veľmi zriedkavé (<1/10,000, vrátane ojedinelých hlásení)	Jarischova-Herxheimerova reakcia (môže mať za následok horúčku, triašku, bolesti hlavy a kĺbov). Anafylaktické reakcie (angioedém, bronchospazmus, nevoľnosť s možnosťou kumulácie do anafylaktického šoku) Anafylaktický šok.
Poruchy nervového systému Zriedkavé (>1/10.000 and <1/1000) Neznáma frekvencia	Encefalopatia u pacientov s renálnou insuficienciou (závraty, kŕče, abnormálne pohyby a únava) Bolesti hlavy.
Poruchy ciev (okrem srdcových) Časté (>1/100 and <1/10)	Tromboflebitída.
Pomuchy srdca a srdcovej činnosti Zriedkavé – veľmi zriedkavé (>1/1000)	Arytmia.
Poruchy gastrointestinálneho traktu Časté – veľmi časté (>1/100) Časté (>1/100 and <1/10) Menej časté (>1/1000 až <1/100) Zriedkavé (>1/10.000 až <1/1000)	Hnačka (príznaky enterokolitídy). Nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha. Strata chuti do jedla. Pseudomembranózna kolitída.
Poruchy kože a podkožného tkaniva Časté (>1/100 až <1/10) Zriedkavé – veľmi zriedkavé (>1/1000)	Reakcie z precitlivenosti zahrňujúce kožné reakcie ako sú kožné vyrážky, žihľavka a svrbenie. Exsudatiívny multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza.
Poruchy obličiek a močových ciest Menej časté (>1/1000 až <1/100) Zriedkavé – veľmi zriedkavé (>1/1000)	Reverzibilná intersticiálna nefritída. Znížená funkcia obličiek.
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Časté – veľmi časté (>1/100) Časté (>1/100 až <1/10)	Prechodne miestna bolestivosť a indurácia po intramuskulárnej injekcii. Lieková horúčka.
Laboratórne a funkčné vyšetrenia Časté (>1/100 až <1/10) Menej časté – časté (>1/1000 až <1/10) Menej časté (>1/1000 až <1/100)	Mierne alebo prechodné zvýšenie bilirubínu, AST, alkalickej fosfatázy, zvýšenie sérového kreatinínu a močoviny v sére. Mierne alebo prechodné zvýšenie pečeňových transamináz a ďalších enzýmov (ALT, LDH, GGT). Pozitívny priamy Coombsov test (falošná pozitívna reakcia na glukózu v moči).

4.9 Predávkovanie

Symptómy:
Prípady akútnej intoxikácie cefotaxímom nie sú publikované. Symptómy predávkovania môžu
korešpondovať s profilom vedľajších účinkov.
V prípade predávkovania (najmä pri renálnej insuficiencii) je riziko reverzibilnej encefalopatie.
 
Liečba:
Nie je známe špecifické antidotum pri predávkovaní. Hemodialýza alebo peritoneálna dialýza môže
znižovať hladiny cefotaxímu v sére.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina:
Cefatoxím je parenterálne beta-laktámové antibiotikum zo skupiny cefalosporínov. Tretia generácia cefalosporínov.
ATC Kód: J01DD01

Mechanizmus účinku
Baktericídna aktivita cefotaxímu vyplýva z inhibície syntézy bakteriálnej bunkovej steny (počas periódy rastu) a je spôsobená inhibíciou proteínov viazaných na penicillin (PBPs) tak ako transpeptidázy.


Vzájomné vzťahy farmakokinetiky a farmakodynamiky
Rozsah baktericídneho účinku závisí od časového intervalu, keď sérová hladina prevýši minimálnu inhibičnú koncentráciu (MIC) patogénu.

Mechanizmus rezistencie

Rezistencia voči cefotaxímu môže byť spôsobená nasledovnými mechanizmami:
- inaktivácia betalaktamáz. Cefotaxím môže byť hydrolyzovaný určitými beta-laktamázami, najmä rozšíreným spektrom beta-laktamáz (ESBL), ktoré možno nájsť v kmeňoch Escherichia coli alebo Klebsiella pneumoniae, alebo v chromozomálne kódovaných enzýmoch produkovaných len v prítomnosti substrátu alebo konštitutívnymi betalaktamázami typu AmpC, ktoré môžu byť detekované v Enterobacter cloacae. Preto infekcie spôsobené patogénmi s indukovateľnými, chromozomálne kódovanými AmpC-beta-laktamázami nemajú byť liečené cefotaxímom ani v prípade preukázanej in-vitro citlivosti kvôli riziku selekcie mutantov s konštitutívnym, potlačeným vyjadrením AmpC-betalaktamáz.

- znížená afinita PBP voči cefotaxímu. Získaná rezistencia pneumokokov a iných streptokokov je spôsobená zmenami už existujúcich PBP ako dôsledok procesu mutácie. V protiklade s tým je v súvislosti so stafylokokom rezistentným na meticilín (oxacilín) vytvorenie ďalších PBP so zníženou afinitou voči cefotaxímu zodpovedné za rezistenciu.

- nedostatočný prienik cefotaxímu cez vonkajšie bunkové membrány gram-negatívnych baktérií, čo spôsobuje nedostatočnú inhibíciu PBP.

- prítomnosť transportného mechanizmu (efluxné pumpy) je schopné aktivovať transport cefotaxímu z bunky.
Dochádza k úplnej krížovej rezistencii cefotaxímu s ceftriaxónom a čiastočne s ostatnými penicilínmi a cefalosporínmi.

Kritické hodnoty:
Boli definované nasledovné minimálne inhibičné koncentrácie pre citlivé a rezistentné baktérie:
EUCAST (Európsky výbor pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti) kritické hodnoty (2009-05-25):

Patogén	Citlivosť	Rezistencia
Enterobacteriaceae	1 mg/l	> 2 mg/l
Staphylococcus spp.	--*	--*
Streptococcus (skupina A, B, C, G)	--**	--**
Iné Streptokoky	0,5 mg/l	0,5 mg/l
Streptococcus pneumoniae	0,5 mg/l	> 2 mg/l
Haemophilus influenzae	0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Moraxella catarrhalis	1 mg/l	> 2 mg/l
Neisseria gonorrhoeae	0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Neisseria meningitidis	0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Nie druhovo rozdielné kritické hodnoty***	1 mg/l	> 2 mg/l
Enterobacteriaceae	1 mg/l	> 2 mg/l
Staphylococcus spp.	--*	--*
Streptococcus (skupina A, B, C, G)	0,5 mg/l	> 0,5 mg/l
Streptococcus pneumoniae	0,5 mg/l	> 2 mg/l
Haemophilus influenzae	0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Moraxella catarrhalis	0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Neisseria gonorrhoeae	0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Neisseria meningitidis	0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Nie druhovo rozdielné kritické hodnoty **	1 mg/l	> 2 mg/l

*Pre staphylokoka sa používajú výsledky testovania oxacilínu. Stafylokok rezistentný voči oxacilínu je hodnotený ako rezistentne rezistantný (resistentresistant) voči cefalosporinovému cefotaxímu.
** Citlivosť streptokokokovej skupiny A, B, C a G možno odvodiť z ich citlivosti k benzylpenicilínu.
*** Všeobecne založená na sérovej farmakokinetike

Citlivosť
Prevalencia získanej rezistencie sa môže pre jednotlivé kmene geograficky a časovo líšiť a najmä pri liečbe ťažkých infekcií je potrebné poznať lokálne informácie o rezistencii. Ak je účinnosť cefotaxímu, spôsobená lokálnou prevalenciou rezistencie v liečbe niektorých infekcií sporná, požaduje sa stanovisko odborníka ohľadne výberu terapie. Najmä v prípade závažných infekcií alebo zlyhaní liečby je mikrobiologická diagnostika vrátane overenia mikróbov na ich citlivosť potrebná.

Zvyčajne citlivé kmene

Gram- pozitívne aeróby

Staphylococcus aureus (citlivý na meticilín)

Streptococcus agalactiae

Streptococcus pneumoniae (vrátane kmeňov odolných voči penicilínu)

Streptococcus pyogenes

Gram-negatívne aeróby

Borrelia burgdorferi

Escherichia coli%

Haemophilus influenzae

Klebsiella oxytoca%

Klebsiella pneumoniae#%

Moraxella catarrhalis

Morganella morganii

Neisseria gonorrhoeae

Neisseria meningitidis'

Proteus mirabilis%

Kmene, ktoré môžu byť problematické z dôvodu získanej rezistencie

Gram-pozitívne aeróby

Staphylococcus aureus

Staphylococcus epidermidis+

Staphylococcus haemolyticus+

Staphylococcus hominis+

Gram-negatívne aeróby

Citrobacter freundii

Enterobacter aerogenes

Enterobacter cloacae

Proteus vulgaris

Serratia marcescens

Anaeróby

Bacteroides fragilis

Inherentne rezistentné kmene

Gram-pozitívne aeróby

Enterococcus spp.

Listeria monocytogenes

Staphylococcus aureus (rezistentný voči meticilínu)

Gram-negatívne aeróby

Acinetobacter baumannii

Pseudomonas aeruginosa

Stenotrophomonas maltophilia

Anaeróby

Clostridium difficile

Iné

Chlamydia spp.

Chlamydophila spp.

Legionella pneumophila

Mycoplasma spp.

Treponema pallidum

Literárne údaje, príručky a terapeutické smernice na podporu citlivosti.
⁺ V aspoň jednom regióne je podiel rezistencie > 50 %.
^# Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je podiel rezistencie 10 %.
^% kmene produkujúce rozšírené spektrum betalaktamáz (ESBL) sú vždy rezistentné.
 
Na území spoločenstva je miera rezistencie < 10 %.
 
5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:
Cefotaxim Eberth je určený pre parenterálnu aplikáciu. Priemerná maximálna koncentrácia 5 minút po intravenóznom podaní je asi 81 - 102 mg/l po dávke 1 g cefotaxímu a asi 167 - 214 mg/l po 8 minútach 2 g dávky. Intramuskulárna injekcia vykazuje priemernú maximálnu plazmatickú koncentráciu 20 mg/l počas 30 minút po 1 g dávke.

Distribúcia
Cefotaxím má dobrý prienik do jednotlivých priestorov. Je možno rýchlo dosiahnuť terapeutickú hladinu lieku prekračujúcu minimálnu inhibičnú hladinu pre bežné patogény. Koncentrácie v likvore sú nízke, ak nedošlo k zápalu mozgových blán, ale cefotaxím zvyčajne prechádza hematoencefalickou bariérou pri hladinách nad MIC citlivých patogénov v prípade zápalu mozgových blán (3 - 30 µg/ml). Koncentrácie cefotaxímu (0,2 - 5,4 µg/ml), inhibičné pre väčšinu gram-negatívnych baktérií, sú dosiahnuté v hnisavých hlienoch, prieduškových sekrétoch a pleurálnej tekutine po dávkach 1 až 2 g. Koncentrácie po terapeutických dávkach, ktoré môžu byť účinné proti najcitlivejším organizmom sú podobne dosiahnuté v ženských pohlavných orgánoch, výtokoch pri zápale stredného ucha, tkanivách prostaty, intersticiálnej tekutine, peritoneálnej tekutine a stene žlčníka. Vysoké koncentrácie cefotaxímu a O-desacetyl-cefotaxímu sú dosiahnuté v žlči. Cefotaxím prechádza placentou a dosahuje vysoké koncentrácie v tekutine a tkanivách plodu (až 6 mg/kg). Malé množstvo cefotaxímu preniká do materského mlieka.

Približne 25 – 40 % cefotaxímu sa viaže na bielkoviny.

Zrejmý distribučný objem cefotaxímu je 21 - 37 l po 1 g intravenóznej infúzii počas 30 minút.

Biotransformácia
Cefotaxím je u človeka čiastočne metabolizovaný. Približne 15 - 25 % parenterálnej dávky sa
metabolizuje na metabolit O-desacetyl-cefotaxím, ktorý má tiež vlastnosti antibiotika.

Eliminácia
Hlavným vylučovacím orgánom cefotaxímu a O-desacetyl-cefotaxímu sú obličky. Len malé
množstvo (2 %) cefotaxímu sa vylučuje žlčou. Močom sa v priebehu 6 hodín vylúči 40 - 60 % podanej dávky cefotaxímu ako nezmenený cefotaxím a 20 % ako O-desacetyl-cefotaxím. Po podaní
rádioaktívne označeného cefotaxímu môže byť viac ako 80 % vylúčené močom, 50 - 60 % tejto frakcie je nezmený cefotaxím a zvyšok obsahuje metabolity.

Celkový klírens cefotaxímu je 240 - 390 ml/min a renálny klírens je 130 - 150 ml/min.

Sérový polčas cefotaxímu je zvyčajne okolo 50 - 80 a O-desacetyl-cefotaxímu okolo 90 minút. U starších ľudí je sérový polčas cefotaxímu 120 - 150 min.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 3 - 10 ml / min) sa môže sérový polčas cefotaxímu zvýšiť na 2,5 - 3,6 hodín.

Po intravenóznom podaní 1000 mg alebo intramuskulárnom podaní 500 mg nedochádza ku kumulácii po dobu 10 alebo 14 dní.

U novorodencov je farmakokinetika ovplyvnená tehotenstvom a chronologickým vekom, je predĺžený polčas u nedonosených detí a novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou rovnakého veku.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po
opakovanom podávaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre
ľudí.

Cefotaxím prechádza placentou. Po intravenóznej aplikácii 1 g cefotaxímu bola počas pôrodu v pupočnej šnúre nameraná sérová hodnota 14 g/ml v prvých 90 minútach po aplikácii, ktorá klesla na približne 2,5 g/ml do konca druhej hodiny po aplikácii. V plodovej vode, bola nameraná najvyššia koncentrácia 6,9 g/ml po 3 - 4 hodinách. Táto hodnota je vyššia ako MIC pre väčšinu gram-negatívnych baktérií.


6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
Žiadne.

6.2 Inkompatibility

Cefotaxim Eberth sa nemá miešať s inými antibiotikami v tej istej injekčnej striekačke alebo infúznom roztoku. To platí najmä pre aminoglykozidy. Ak sa majú aplikovať oba lieky - Cefotaxim Eberth a aminoglykozidy, tieto lieky majú byť podávané oddelene a do rôznych miest. Cefotaxim Eberth nemá byť rozpustený v roztoku s pH-hodnotou viac ako 7,5; napr. hydrouhličitanu sodného.

6.3 Čas použiteľnosti

0,5 g prášok na injekčný roztok: 3 roky
1 g prášok na injekčný alebo infúzny roztok: 3 roky
2 g prášok na injekčný alebo infúzny roztok: 3 roky

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 24 hodín pri 4 °C a 12 hodín pri 25 °C.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Keď sa nepoužije okamžite, za dobu použiteľnosti a podmienky pred použitím je zodpovedný používateľ, pričom doba použiteľnosti nemôže byť dlhšia ako 24 hodín pri 2 až 8 °C, ak príprava a zriedenie neprebehlo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Prášok na injekčný roztok a prášok na injekčný alebo infúzny roztok:
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie pripraveného roztoku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia
0,5 g: Injekčná liekovka zo skla (typ II, nominálny objem 15 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou, uzatvorená žltým hliníkovým uzáverom.
1 g: Injekčná liekovka zo skla (typ II, nominálny objem 15 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou, uzatvorená modrým hliníkovým uzáverom.
2 g: Injekčná liekovka zo skla (typ II, nominálny objem 50 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou, uzatvorená červeným hliníkovým uzáverom.

Veľkosť balenia:
0,5 g: 1, 5, 10 a 50 injekčných liekoviek
1 g: 1, 5, 10 a 50 injekčných liekoviek
2 g: 1, 5, 10 a 50 injekčných liekoviek

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Kompatibilita:
Cefotaxim Eberth je kompatibilný s:
0,9 % roztokom chloridu sodného; 5 % roztokom glukózy alebo 10 % Ringerovým-laktátovým
roztokom; 1,0 % roztokom lidokaínu.

- Príprava roztoku sa má uskutočniť v aseptických podmienkach.
- Pripravený roztok sa má podať okamžite.
- Akýkoľvek nepoužitý roztok je potrebné zlikvidovať.
 
Intravenózna infúzia:
Pre rýchlu intravenóznu infúziu sa 1 g alebo 2 g Cefotaximu Eberth rozpustia v 40 – 50 ml vody na injekciu alebo v inom kompatibilnom roztoku (napr. v 10 % roztoku glukózy).
Pre pomalú intravenóznu infúziu sa2 g Cefotaximu Eberth rozpustia v 100 ml vhodného roztoku, napr. v 0,9 % roztoku chloridu sodného alebo v izotonickom roztoku glukózy alebo inom kompatibilnom roztoku pre infúziu.
Príprava intravenózneho roztoku pre infúziu:
Pre prípravu 2 g roztoku cefotaxímu pre infúziu je potrebná jedna 50 ml injekčná liekovka s 2 g Cefotaximu Eberth, fľaša so 100 ml roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) pre infúziu a sterilné transferové zariadenie. Transferové zariadenie prepravuje alebo mieša sterilné kvapaliny v uzatvorenom systéme.

Krok 1: Spoj transferové zariadenie s fľašou sterilného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) na infúziu alebo s iným schváleným zrieďovacím systémom prepichnutím zariadenia cez plastický uzáver fľaše.
Krok 2: Pripoj ďalšiu stranu transferového zariadenia cez uzáver fľaše s 2 g cefotaxímu prášku na prípravu infúzie.
Krok 3: Premiešaj izotonický roztok s práškom cefotaxímu pretrepávaním injekčnej liekovky, až kým sa nerozpustí všetok prášok.
Krok 4: Prečerpaj všetok roztok do 100 ml injekčnej liekovky a odpoj injekčnú liekovku s cefotaxímom od transferového zariadenia.
Krok 5: Pripoj zariadenie pre infúziu na hrot vrcholu 100 ml injekčnej liekovky, ktorá je naplnená s rozpusteným cefotaxímom a spusť infúziu.

Intravenózna injekcia:
Cefotaxim Eberth 0,5 g sa rozpustí v 2 ml vody na injekciu alebo Cefotaxim Eberth 1 g sa rozpustí
v 4 ml vody na injekciu.

Intramuskulárna injekcia:
Cefotaxim Eberth 0,5 g sa rozpustí v 2 ml vody na injekciu alebo Cefotaxim Eberth 1,0 g sa
rozpustí v 4 ml vody na injekciu.
Aby sa predišlo bolesti spôsobenej injekciou, Cefotaxim Eberth 0,5 g sa môže rozpustiť v 2 ml 1 % roztoku lidokaínumchloridu alebo Cefotaxim Eberth 1 g sa môže rozpustiť v 4 ml 1 % roztoku lidokaínumchloridu (len pre dospelých).

Po príprave má byť roztok číry a bledožltý až žltohnedý. Nepoužívajte roztok, ak sú viditeľné akékoľvek častice. Len na jednorázové použitie.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Dr. Friedrich Eberth Arzneimittel GmbH
Werksweg 2
D-92551 Stulln
Germany


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

15/0332/10-S
15/0333/10-S
15/0334/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU