AERIUS 2,5 MG ORODISPERGOVATEĽNÉ TABLETY tbl oro 30x2,5 mg (blis.PVC/OPA/Al)

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 ºC. Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Aerius sa dodáva v jednodávkových blistroch, ktoré sa skladajú z laminátového blistrového filmu a z krycej fólie. Materiály blistrov sú: blistrový film z polychlórtrifluóretylénového/ polyvinylchloridového - PCTFE/PVC (povrch v kontakte s produktom) a hliníková krycia fólia za tepla potiahnutá vinylovou vrstvou (povrch v kontakte s produktom), ktoré sú tepelne stavené. Balenie obsahuje 1, 2, 3, 5, 7, 10, 14, 15, 20, 21, 30, 50, 90, 100 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SP Europe
Rue de Stalle 73
B-1180 Bruxelles
Belgicko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/00/160/001-013
EU/1/00/160/036



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. januára 2001
Dátum posledného predĺženia: 15. januára 2006



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http://www.emea.europa.eu/

1. NÁZOV LIEKU

Aerius 0,5 mg/ml sirup



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každý ml sirupu obsahuje desloratadín 0,5 mg. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Sirup



4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Aerius je určený na zmiernenie príznakov spojených s:
- alergickou rinitídou (pozri časť 5.1)
- chronickou idiopatickou urtikáriou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Aerius sa môže užívať bez ohľadu na čas jedla na zmiernenie príznakov spojených s alergickou rinitídou (vrátane intermitentnej a perzistujúcej alergickej rinitídy) a chronickej idiopatickej urtikárie (pozri časť 5.1).

Predpisujúci má si byť vedomý toho, že väčšina prípadov nádchy u mladších ako 2 roky je infekčného pôvodu (pozri časť 4.4) a nie sú údaje, podporujúce liečbu infekčnej rinitídy Aeriusom.

Deti vo veku od 1 do 5 rokov: 2,5 ml (1,25 mg) sirupu Aerius raz denne. Deti vo veku od 6 do 11 rokov: 5 ml (2,5 mg) sirupu Aerius raz denne.
U dospelých a dospievajúcich (vo veku 12 a viac rokov): 10 ml (5 mg) sirupu Aerius raz denne. Skúsenosti s používaním desloratadínu u detí vo veku 1 až 17 rokov, získané z klinických skúšaní účinnosti, sú obmedzené (pozri časti 4.8 a 5.1).

Intermitentná alergická rinitída (výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne) sa má liečiť podľa zhodnotenia anamnézy pacientovho ochorenia. Liečbu možno prerušiť po tom, ako príznaky ustúpia, a začať znovu po ich opätovnom objavení sa.
V prípade perzistujúcej alergickej rinitídy (prítomnosť príznakov 4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne) možno pacientovi navrhnúť pokračujúcu liečbu počas obdobia expozície alergénu.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok alebo loratadín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť a bezpečnosť sirupu Aerius u detí mladších ako 1 rok nebola stanovená.

U detí mladších ako 2 roky je obzvlášť ťažké rozlíšiť diagnózu alergickej rinitídy od iných foriem rinitídy. Má sa zvážiť neprítomnosť infekcie horných ciest dýchacích alebo štrukturálnych abnormalít ako aj anamnéza pacienta, fyzikálne vyšetrenia a príslušné laboratórne a kožné testy.

Približne 6 % dospelých a detí vo veku 2 až 11 rokov sú fenotypy, ktoré slabo metabolizujú desloratadín a vykazujú vyššiu expozíciu (pozri časť 5.2). Bezpečnosť sirupu Aerius je u detí vo veku
2 až 11 rokov, ktoré slabo metabolizujú, je rovnaká ako u detí, ktoré desloratadín metabolizujú normálne. Účinky sirupu Aerius u slabo metabolizujúcich detí mladších ako 2 roky neboli skúmané.

V prípade ťažkej renálnej insuficiencie sa musí Aerius užívať s opatrnosťou (pozri časť 5.2).

Tento liek obsahuje sacharózu a sorbitol, a preto ho pacienti so zriedkavými dedičnými ochoreniami, ako sú intolerancia fruktózy, glukózo-galaktózová malabsorpcia alebo sacharózovo-izomaltázová insuficiencia, nemajú užívať.

Tento liek obsahuje farbivo E110, ktoré môže spôsobiť alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

V klinických štúdiách s tabletami Aerius, v ktorých sa súčasne podával erytromycín alebo ketokonazol, neboli pozorované žiadne klinicky relevantné interakcie (pozri časť 5.1).

V klinickej farmakologickej štúdii súčasné užívanie tabliet Aerius a alkoholu nezosilnilo účinky alkoholu, ktoré znižujú výkonnosť (pozri časť 5.1).

4.6 Gravidita a laktácia

V štúdiách na zvieratách nebol desloratadín teratogénny. Bezpečnosť užívania lieku počas gravidity nebola stanovená. Užívanie Aeriusu počas gravidity sa preto neodporúča.

Desloratadín sa vylučuje do materského mlieka, preto sa neodporúča užívanie Aeriusu u dojčiacich žien.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V klinických skúšaniach, v ktorých sa hodnotila schopnosť viesť vozidlá, sa u pacientov užívajúcich desloratadín neobjavilo jej zníženie. Pacientov však treba informovať, že veľmi zriedkavo sa
u niektorých ľudí vyskytla ospanlivosť, ktorá môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách na detskej populácii sa Aerius sirup podával spolu 246 deťom vo veku od
6 mesiacov do 11 rokov. Celkový výskyt nežiaducich udalostí u detí od 2 do 11 rokov bol v skupine užívajúcej Aerius sirup a v skupine užívajúcej placebo podobný. U detí a batoliat vo veku 6 až
23 mesiacov boli oproti placebu najčastejšie navyše hlásené nežiaduce udalosti hnačka (3,7 %), horúčka (2,3 %) a nespavosť (2,3 %).

V klinických štúdiách na dospelých a dospievajúcich, v rade indikácií zahŕňajúcich alergickú rinitídu
a chronickú idiopatickú urtikáriu, bol počet pacientov, ktorí užívali odporúčanú dávku a u ktorých boli hlásené nežiaduce účinky, o 3 % väčší ako počet pacientov, ktorí užívali placebo a boli u nich hlásené nežiaduce účinky. Oproti placebu najčastejšie navyše hlásené nežiaduce udalosti boli únava (1,2 %), sucho v ústach (0,8 %) a bolesť hlavy (0,6 %). Iné nežiaduce účinky, veľmi zriedkavo hlásené v čase od uvedenia na trh, sú vymenované v nasledujúcej tabuľke.

Psychiatrické poruchy a ochorenia	Halucinácie
Poruchy nervového systému	Závrat, ospanlivosť, nespavosť, psychomotorická hyperaktivita, záchvaty
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti	Tachykardia, palpitácie
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha, nauzea, vracanie, dyspepsia, hnačka
Ochorenia pečene a žlčových ciest	Zvýšenia pečeňových enzýmov, zvýšený bilirubín, hepatitída
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Myalgia
Celkové ochorenia	Reakcie z precitlivenosti (také ako anafylaxia, angioedém, dyspnoe, pruritus, vyrážka a urtikária)

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania zvážte štandardné metódy na odstránenie neabsorbovaného liečiva. Odporúča sa symptomatická a podporná liečba.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou na dospelých a dospievajúcich, v ktorej bolo podaných až do
45 mg desloratadínu (deväťnásobok klinickej dávky), neboli pozorované žiadne klinicky relevantné účinky.

Desloratadín sa neodstraňuje hemodialýzou a nie je známe, či sa eliminuje peritoneálnou dialýzou.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihistaminiká - H1 antagonista, ATC kód: R06A X27

Desloratadín je nesedatívny, dlho pôsobiaci antagonista histamínu so selektívnou periférnou antagonistickou aktivitou na H1-receptor. Po perorálnom podaní desloratadín selektívne blokuje periférne histamínové H1-receptory, pretože nevstupuje do centrálneho nervového systému.

Desloratadín preukázal antialergické vlastnosti v in vitro štúdiách. Tieto vlastnosti zahrňujú inhibíciu uvoľňovania prozápalových cytokínov, ako sú IL-4, IL-6, IL-8 a IL-13 z ľudských žírnych buniek/bazofilov, ako aj inhibíciu expresie adhezívnej molekuly P-selektínu z endotelových buniek. Klinická významnosť týchto pozorovaní musí byť ešte potvrdená.

Účinnosť sirupu Aerius sa neskúmala v samostatných klinických štúdiách na detskej populácii. Bezpečnosť sirupu Aerius bola preukázaná v troch klinických štúdiách na detskej populácii. Deti vo veku 1 – 11 rokov, ktoré kandidovali na antihistamínovú liečbu, dostávali dennú dávku desloratadínu
1,25 mg (od 1 do 5 rokov veku) alebo 2,5 mg (od 6 do 11 rokov veku). Liečba bola dobre tolerovaná, čo je dokladované klinickými laboratórnymi vyšetreniami, vitálnymi znakmi a údajmi o intervaloch EKG vrátane QTc. Ak sa desloratadín podával v odporúčaných dávkach, plazmatické koncentrácie desloratadínu (pozri časť 5.2) boli porovnateľné v dospelej a detskej populácii. Keďže je priebeh alergickej rinitídy / chronickej idiopatickej urtikárie a profil desloratadínu v dospelej a detskej populácii podobný, údaje o účinnosti desloratadínu u dospelých sa môžu extrapolovať na detskú populáciu.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou na dospelých a dospievajúcich, v ktorej bolo podaných až do
20 mg desloratadínu denne počas 14 dní, neboli pozorované žiadne štatisticky alebo klinicky
významné kardiovaskulárne účinky. V klinickej farmakologickej štúdii na dospelých a dospievajúcich, v ktorej bol desloratadín podávaný dospelým v dávke 45 mg denne (deväťnásobok klinickej dávky) počas desať dní, nebolo pozorované predĺženie QTc intervalu.

Desloratadín neprestupuje ľahko do centrálneho nervového systému. V kontrolovaných klinických skúšaniach sa pri odporúčanej dávke 5 mg denne pre dospelých a dospievajúcich v porovnaní
s placebom nepozorovala zvýšená incidencia somnolencie. V klinických štúdiách tablety Aerius podávané v jednorazovej dennej dávke 7,5 mg dospelým a dospievajúcim neovplyvnili psychomotorickú výkonnosť. V štúdii u dospelých s jednorazovou dávkou 5 mg desloratadín neovplyvnil štandardné miery letovej výkonnosti vrátane exacerbácie subjektívnej ospalosti alebo úloh súvisiacich s pilotovaním.

Súčasné podávanie alkoholu v klinických štúdiách na dospelých nezvýšilo alkoholom vyvolanú poruchu výkonnosti alebo spavosť. Nenašli sa žiadne signifikantné rozdiely vo výsledkoch psychomotorických testov medzi skupinami s desloratadínom a placebom, či už pri samostatnom podávaní alebo pri podávaní spolu s alkoholom.

Neboli pozorované žiadne klinicky významné zmeny plazmatických koncentrácií desloratadínu v štúdiách s viacnásobnou dávkou, sledujúcich interakciu s ketokonazolom a erytromycínom.
Účinnosť sirupu Aerius nebola skúšaná v pediatrických skúšaniach u detí mladších ako 12 rokov. U dospelých a dospievajúcich pacientov s alergickou rinitídou boli tablety Aerius účinné pri
zmierňovaní príznakov ako kýchanie, exsudácia z nosa a svrbenie v nose, ako aj svrbenie očí, slzenie
a sčervenanie očí a svrbenie na podnebí. Aerius účinne kontroloval príznaky počas 24 hodín. Účinnosť
tabliet Aerius nebola jasne dokázaná v skúšaniach u dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov.

Okrem zaužívanej klasifikácie na sezónnu a celoročnú, možno alergickú rinitídu alternatívne klasifikovať podľa dĺžky trvania príznakov na intermitentú alergickú rinitídu a perzistujúcu alergickú rinitídu. Intermitentná alergická rinitída je definovaná ako výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne. Perzistujúca alergická rinitída je definovaná prítomnosťou príznakov
4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne.

Tablety Aerius boli účinné pri zmierňovaní ťažkostí spôsobených sezónnou alergickou rinitídou, ako to ukázalo celkové skóre dotazníka o kvalite života pri rinokonjuktivitíde. Najväčšie zlepšenie sa pozorovalo v oblastiach praktických problémov a denných aktivít, limitovaných príznakmi.

V dvoch placebom kontrolovaných šesťtýždňových štúdiách u pacientov s chronickou idiopatickou urtikáriou bol Aerius účinný v zmierňovaní svrbenia a v zmenšovaní rozmeru a počtu eflorescencií žihľavky už koncom prvého dávkovacieho intervalu. V každej štúdii účinky pretrvali počas 24- hodinového dávkovacieho intervalu. Tak, ako v iných štúdiách s antihistaminikami pri chronickej idiopatickej urtikárii, bola vylúčená menšia časť pacientov, ktorí boli identifikovaní ako tí, ktorí na antihistaminiká neodpovedajú. Zmiernenie svrbenia väčšie ako o 50 % sa pozorovalo u 55 % pacientov, liečených desloratadínom, oproti 19 % pacientov, liečených placebom. Liečba Aeriusom tiež významne redukovala interferenciu ochorenia so spánkom a dennými funkciami, ako sa nameralo štvor-bodovou stupnicou na zisťovanie týchto premenných.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Plazmatické koncentrácie desloratadínu sa dajú zistiť v priebehu 30 minút po podaní desloratadínu dospelým a dospievajúcim. Desloratadín je dobre absorbovaný, pričom maximálna koncentrácia sa dosahuje po približne 3 hodinách; polčas terminálnej fázy je približne 27 hodín. Stupeň akumulácie desloratadínu bol v súlade s jeho polčasom (približne 27 hodín) a frekvenciou podávania raz za deň. Biologická dostupnosť desloratadínu bola úmerná dávke v rozmedzí od 5 mg do 20 mg.

V rade farmakokinetických klinických štúdií 6 % jedincov dosiahlo vyššiu koncentráciu desloratadínu. Prevalencia tohoto slabo metabolizujúceho fenotypu bola podobná medzi dospelými (6 %) a pediatrickými jedincami vo veku 2 až 11 rokov a v obidvoch populáciách bola vyššia medzi
černochmi (18 % dospelí, 16 % pediatrickí) ako medzi belochmi (2 % dospelí, 3 % pediatrickí).

V jednej farmakokinetickej štúdii s opakovanou dávkou vykonanej s tabletovou formou u zdravých dospelých subjektov sa našli štyria jedinci, ktorí slabo metabolizovali desloratadín. Títo jedinci mali Cmax koncentráciu asi 3-krát vyššiu po približne 7 hodinách s polčasom terminálnej fázy približne
89 hodín.
Podobné farmakokinetické parametre sa pozorovali vo farmakokinetickej štúdii s opakovanou dávkou vykonanej so sirupovou formou u slabo metabolizujúcich pediatrických subjektov vo veku 2 až 11 rokov, u ktorých bola diagnostikovaná alergická rinitída. Expozícia (AUC) desloratadínu bola asi 6- krát vyššia a Cmax bola asi 3 až 4-krát vyššia po 3 - 6 hodinách s polčasom terminálnej fázy približne
120 hodín. Expozícia bola rovnaká u dospelých a u pediatrických slabo metabolizujúcich subjektov,
keď boli liečení dávkami príslušnými veku. Celkový profil bezpečnosti týchto subjektov nebol iný ako vo všeobecnej populácii. Účinky sirupu Aerius neboli skúmané u slabo metabolizujúcich vo veku
< 2 roky.

Desloratadín sa stredne (83 % - 87 %) viaže na plazmatické proteíny. Neexistujú žiadne dôkazy
o klinicky relevantnej akumulácii liečiva po podávaní desloratadínu v dávke 5 mg – 20 mg raz denne dospelým a dospievajúcim počas 14 dní.

V skríženej štúdii s jednorazovou dávkou desloratadínu sa zistilo, že farmaceutické formy tabliet a sirupu sú bioekvivalentné.

V samostatných štúdiách s jednorazovou dávkou v odporúčanom dávkovaní mali detskí pacienti porovnateľné hodnoty AUC a Cmax desloratadínu s dospelými pacientmi, ktorí dostali dávku desloratadínu 5 mg v sirupe.

Enzým, ktorý je zodpovedný za metabolizmus desloratadínu, zatiaľ nebol identifikovaný, a preto nemožno úplne vylúčiť interakcie s inými liekmi. Desloratadín in vivo neinhibuje CYP3A4 a in vitro štúdie ukázali, že tento liek neinhibuje CYP2D6 a nie je substrátom ani inhibítorom P-glykoproteínu.

V štúdii s jednorazovou dávkou sa po podaní 7,5 mg desloratadínu nezistil žiadny vplyv potravy (raňajky s vysokým podielom tuku a kalórií) na dostupnosť desloratadínu. V inej štúdii nemal grapefruitový džús vplyv na dostupnosť desloratadínu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Desloratadín je primárny aktívny metabolit loratadínu. Predklinické štúdie s desloratadínom
a loratadínom ukázali, že pri porovnateľných úrovniach expozície desloratadínu sa nevyskytli žiadne kvalitatívne alebo kvantitatívne rozdiely v profile toxicity desloratadínu a loratadínu.

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Štúdie
s loratadínom ukázali neprítomnosť karcinogénneho potenciálu.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Propylénglykol, sorbitol,
bezvodá kyselina citrónová, trinátriumcitrát, nátriumbenzoát, dinátriumedetát,
čistená voda, sacharóza,
prírodná a umelá príchuť - ovocná aróma, oranžová žltá E 110.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 ºC. Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Aerius sirup sa dodáva vo fľašiach s objemom 30, 50, 60, 100, 120, 150, 225 a 300 ml z jantárového skla typu III, zatvorených polypropylénovým viečkom bezpečným pre deti. Viečka majú podložky vyrobené z polyetylénu nízkej denzity (LDPE), polyetylénovej peny, etylenvinylacetátu (EVA)
a polyvinylidénchloridu (PvDC). LDPE tvorí plochu, ktorá je v kontakte s prípravkom.
Dodáva sa s tuhou, transparentnou, polystyrénovou odmernou lyžicou, kalibrovanou na 2,5 ml a 5 ml alebo s plastovou perorálnou odmernou striekačkou s mierkami 2,5 ml a 5 ml (týka sa len 150 ml fľaše).
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SP Europe
Rue de Stalle 73
B-1180 Bruxelles
Belgicko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/00/160/014-021
EU/1/00/160/035



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. januára 2001
Dátum posledného predĺženia: 15. januára 2006



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http:// www.emea.europa.eu/

1. NÁZOV LIEKU

Aerius 5 mg perorálny lyofilizát



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá dávka perorálneho lyofilizátu Aerius obsahuje 5 mg desloratadínu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálny lyofilizát



4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Aerius je určený na zmiernenie príznakov spojených s:
- alergickou rinitídou (pozri časť 5.1)
- chronickou idiopatickou urtikáriou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí a adolescenti (12 a viac rokov): jedna dávka perorálneho lyofilizátu Aerius sa vloží do ústnej dutiny jedenkrát denne na zmiernenie príznakov spojených s alergickou rinitídou (vrátane intermitentnej a perzistujúcej alergickej rinitídy) a chronickej idiopatickej urtikárie (pozri časť 5.1). Aerius perorálny lyofilizát sa v ústach ihneď rozptýli, voda alebo iná tekutina nie je potrebná. Dávku možno užiť bez ohľadu na čas jedla.

Dávku možno užiť bez ohľadu na čas jedla.

Skúsenosti s používaním desloratadínu u dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov, získané z klinických skúšaní účinnosti, sú obmedzené (pozri časti 4.8 a 5.1).

Intermitentná alergická rinitída (výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne) sa má liečiť podľa zhodnotenia anamnézy pacientovho ochorenia. Liečbu možno prerušiť po tom, ako príznaky ustúpia, a začať znovu po ich opätovnom objavení sa.
V prípade perzistujúcej alergickej rinitídy (prítomnosť príznakov 4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne) možno pacientovi navrhnúť pokračujúcu liečbu počas obdobia expozície alergénu.

Tesne pred použitím lieku je potrebné opatrne otvoriť blister jeho rozlúpením a vybrať dávku perorálneho lofylizátu tak, aby nedošlo ku jej rozdrveniu. Dávka sa vloží do úst, kde sa okamžite rozptýli. Na jej prehltnutie nie je potrebná voda ani iná tekutina. Dávka sa musí užiť čo najskôr po otvorení blistra.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku alebo loratadín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť a bezpečnosť liečby tabletami Aerius u detí mladších ako 12 rokov nebola stanovená.

V prípade ťažkej renálnej insuficiencie sa musí Aerius užívať obozretne.

Tento liek obsahuje aspartám v množstve 1,75 mg v jednej dávke. Aspartám je zdrojom fenylalanínu. Fenylalanín môže u ľudí s fenylketonúriou spôsobiť poškodenie zdravia.

4.5 Liekové a iné interakcie

V klinických štúdiách s tabletami Aerius, v ktorých sa súčasne podával erytromycín alebo ketokonazol, neboli pozorované žiadne klinicky relevantné interakcie (pozri časť 5.1).

V klinickej farmakologickej štúdii súčasné užívanie tabliet Aerius a alkoholu nezosilnilo účinky alkoholu, ktoré znižujú výkonnosť (pozri časť 5.1).

4.6 Gravidita a laktácia

V štúdiách na zvieratách nebol desloratadín teratogénny. Bezpečnosť užívania lieku počas gravidity nebola stanovená. Užívanie Aeriusu počas gravidity sa preto neodporúča.

Desloratadín sa vylučuje do materského mlieka, preto sa neodporúča užívanie Aeriusu u dojčiacich žien.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V klinických skúšaniach, v ktorých sa hodnotila schopnosť viesť vozidlá, sa u pacientov užívajúcich desloratadín neobjavilo jej zníženie. Pacientov však treba informovať, že veľmi zriedkavo sa
u niektorých ľudí vyskytla ospanlivosť, ktorá môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách, v rade indikácií zahŕňajúcich alergickú rinitídu a chronickú idiopatickú urtikáriu, bol počet pacientov, ktorí užívali tablety Aerius v odporučenej dávke 5 mg denne
a u ktorých boli hlásené nežiaduce účinky, o 3 % väčší ako počet pacientov, ktorí užívali placebo
a boli u nich hlásené nežiaduce účinky. Z nežiaducich účinkov, hlásených navyše oproti placebu, boli najčastejšie únava (1,2 %), sucho v ústach (0,8 %) a bolesť hlavy (0,6 %). V klinickom skúšaní, do ktorého bolo zaradených 578 dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov, bola najčastejšie hlásená nežiaduca udalosť bolesť hlavy; táto sa objavila u 5,9 % pacientov liečených desloratadínom
a u 6,9 % pacientov, ktorí dostávali placebo. Iné nežiaduce účinky, veľmi zriedkavo hlásené v čase od uvedenia na trh, sú vymenované v nasledujúcej tabuľke.

Psychiatrické poruchy a ochorenia	Halucinácie
Poruchy nervového systému	Závrat, ospanlivosť, nespavosť, psychomotorická hyperaktivita, záchvaty
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti	Tachykardia, palpitácie
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha, nauzea, vracanie, dyspepsia, hnačka
Ochorenia pečene a žlčových ciest	Zvýšenia pečeňových enzýmov, zvýšený bilirubín, hepatitída
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Myalgia
Celkové ochorenia	Reakcie z precitlivenosti (také ako anafylaxia, angioedém, dyspnoe, pruritus, vyrážka a urtikária)

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania zvážte štandardné metódy na odstránenie neabsorbovaného liečiva. Odporúča sa symptomatická a podporná liečba.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou, v ktorej bolo podaných až do 45 mg desloratadínu
(deväťnásobok klinickej dávky), neboli pozorované žiadne klinicky relevantné účinky. Desloratadín sa neodstraňuje hemodialýzou a nie je známe, či sa eliminuje peritoneálnou dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihistaminiká - H1 antagonista, ATC kód: R06A X27

Desloratadín je nesedatívny, dlho pôsobiaci antagonista histamínu so selektívnou periférnou antagonistickou aktivitou na H1-receptor. Po perorálnom podaní desloratadín selektívne blokuje periférne histamínové H1-receptory, pretože nevstupuje do centrálneho nervového systému.

Desloratadín preukázal antialergické vlastnosti v in vitro štúdiách. Tieto vlastnosti zahrňujú inhibíciu uvoľňovania prozápalových cytokínov, ako sú IL-4, IL-6, IL-8 a IL-13 z ľudských žírnych buniek/bazofilov, ako aj inhibíciu expresie adhezívnej molekuly P-selektínu z endotelových buniek. Klinická významnosť týchto pozorovaní musí byť ešte potvrdená.

V dvoch jednodávkových skúšaniach bol Aerius perorálny lyofilizát, podľa klinických výsledkov laboratórnych testov, fyzikálnych vyšetrení, vitálnych znakov a intervalov EKG, dobre tolerovaný.

Zistilo sa, že Aerius perorálny lyofilizát je pri použití odporúčanej dávky bioekvivalentný s bežnou tabletovou formiou desloratadínu. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že účinnosť perorálneho lyofilizátu Aerius je rovnaká ako pri tabletovej forme Aeriusu.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou, v ktorej bolo podaných až do 20 mg desloratadínu denne počas14 dní, neboli pozorované žiadne štatisticky alebo klinicky významné kardiovaskulárne účinky. V klinickej farmakologickej štúdii, v ktorej bol desloratadín podávaný v dávke 45 mg denne (deväťnásobok klinickej dávky) počas desať dní, nebolo pozorované predĺženie QTc intervalu.

Neboli pozorované žiadne klinicky významné zmeny plazmatických koncentrácií desloratadínu v štúdiách s viacnásobnou dávkou, sledujúcich interakciu s ketokonazolom a erytromycínom.

Desloratadín neprestupuje ľahko do centrálneho nervového systému. Pri odporúčanej dávke 5 mg denne nebola v porovnaní s placebom zvýšená incidencia somnolencie. V klinických štúdiách tablety Aeriusu podávané v jednorazovej dennej dávke 7,5 mg neovplyvnili psychomotorickú výkonnosť.
V štúdii u dospelých s jednorazovou dávkou 5 mg desloratadínu neovplyvnilo štandardné miery letovej výkonnosti vrátane exacerbácie subjektívnej ospalosti alebo úloh súvisiacich s pilotovaním.

Súčasné podávanie alkoholu v klinických farmakologických štúdiách nezvýšilo alkoholom vyvolanú poruchu výkonnosti alebo spavosť. Nenašli sa žiadne signifikantné rozdiely vo výsledkoch psychomotorických testov medzi skupinami s desloratadínom a placebom, či už pri samostatnom podávaní alebo pri podávaní spolu s alkoholom.

U pacientov s alergickou rinitídou boli tablety Aerius účinné pri zmierňovaní príznakov ako kýchanie, exsudácia z nosa a svrbenie v nose, ako aj svrbenie očí, slzenie a sčervenanie očí a svrbenie na podnebí. Tablety Aerius účinne kontrolovali príznaky počas 24 hodín. Účinnosť tabliet Aerius nebola jasne dokázaná v skúšaniach u dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov.

Okrem zaužívanej klasifikácie na sezónnu a celoročnú, možno alergickú rinitídu alternatívne klasifikovať podľa dĺžky trvania príznakov na intermitentú alergickú rinitídu a perzistujúcu alergickú rinitídu. Intermitentná alergická rinitída je definovaná ako výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni

alebo kratšie ako 4 týždne. Perzistujúca alergická rinitída je definovaná prítomnosťou príznakov
4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne.

Aerius bol účinný pri zmierňovaní ťažkostí spôsobených sezónnou alergickou rinitídou, ako to ukázalo celkové skóre dotazníka o kvalite života pri rinokonjuktivitíde. Najväčšie zlepšenie sa pozorovalo
v oblastiach praktických problémov a denných aktivít, limitovaných príznakmi.

V dvoch placebom kontrolovaných šesťtýždňových štúdiách u pacientov s chronickou idiopatickou urtikáriou bol Aerius účinný v zmierňovaní svrbenia a v zmenšovaní rozmeru a počtu eflorescencií žihľavky už koncom prvého dávkovacieho intervalu. V každej štúdii účinky pretrvali počas 24- hodinového dávkovacieho intervalu. Tak, ako v iných štúdiách s antihistaminikami pri chronickej idiopatickej urtikárii, bola vylúčená menšia časť pacientov, ktorí boli identifikovaní ako tí, ktorí na antihistaminiká neodpovedajú. Zmiernenie svrbenia väčšie ako o 50 % sa pozorovalo u 55 % pacientov, liečených desloratadínom, oproti 19 % pacientov, liečených placebom. Liečba Aeriusom tiež významne redukovala interferenciu so spánkom a dennými funkciami, ako sa nameralo štvor- bodovou stupnicou na zisťovanie týchto premenných.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Plazmatické koncentrácie desloratadínu sa dajú určiť v priebehu 30 minút po podaní. Desloratadín je dobre absorbovaný, pričom maximálna koncentrácia sa dosahuje po približne 3 hodinách; polčas terminálnej fázy je približne 27 hodín. Stupeň akumulácie desloratadínu bol v súlade s jeho polčasom (približne 27 hodín) a frekvenciou podávania raz za deň. Biologická dostupnosť desloratadínu bola úmerná dávke v rozmedzí od 5 mg do 20 mg.

V jednej farmakokinetickej štúdii s demografickou štruktúrou pacientov podobnou všeobecnej populácii so sezónnou alergickou rinitídou 4 % jedincov dosiahlo vyššiu koncentráciu desloratadínu. Toto percento sa môže meniť v závislosti od etnického prostredia. Maximálna koncentrácia desloratadínu bola asi 3-krát väčšia po asi 7 hodinách s polčasom terminálnej fázy približne 89 hodín. Profil bezpečnosti týchto jedincov sa nelíšil od všeobecnej populácie.

Desloratadín sa stredne (83 % - 87 %) viaže na plazmatické proteíny. Neexistujú žiadne dôkazy
o klinicky relevantnej akumulácii lieku po podávaní desloratadínu v dávke 5 mg – 20 mg raz denne počas 14 dní.

Enzým, ktorý je zodpovedný za metabolizmus desloratadínu, zatiaľ nebol identifikovaný, a preto nemožno úplne vylúčiť interakcie s inými liekmi. Desloratadín in vivo neinhibuje CYP3A4 a in vitro štúdie ukázali, že tento liek neinhibuje CYP2D6 a nie je substrátom ani inhibítorom P-glykoproteínu.

V jednodávkových skrížených štúdiách s perorálnym lyofilizátom Aerius a tabletami Aerius boli tieto formy bioekvivalentné.

Prítomnosť jedla nemala významný vplyv na AUC a Cmax perorálneho lyofilizátu Aerius, ale predlžovala Tmax desloratadínu z 2,5 na 4 hodiny a Tmax 3-OH-desloratadínu zo 4 na 6 hodín. V inej štúdii nemal grapefruitový džús vplyv na dostupnosť desloratadínu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Desloratadín je primárny aktívny metabolit loratadínu. Predklinické štúdie s desloratadínom
a loratadínom ukázali, že pri porovnateľných úrovniach expozície desloratadínu sa nevyskytli žiadne kvalitatívne alebo kvantitatívne rozdiely v profile toxicity desloratadínu a loratadínu.

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Rýchlo sa rozpúšťajúca lieková forma sa testovala na sliznici lícnych vačkov škrečkov. Pri tejto skúške sa nepozoroval žiadny významný lokálny dráždivý účinok. Štúdie s loratadínom ukázali neprítomnosť karcinogénneho potenciálu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

želatína manitol
aspartám (E 951)
polakrilín, draselná soľ
červeň opatintová (obsahujúca červený oxid železitý (E 172) a hypromelózu (E 464))
aróma Tutti-Frutti
bezvodá kyselina citrónová

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Aerius perorálny lyofilizát sa dodáva v jednodávkových blistroch, ktoré sa skladajú z laminátového blistrového filmu a z krycej fólie.

Materiály blistra pozostávajú z polyvinylchloridového (PVC) filmu (povrch v kontakte s liekom) so zapracovanou hliníkovou krycou fóliou za tepla potiahnutou vinylovou vrstvou (povrch v kontakte
s liekom). Blister je tepelne stavený.
Balenia po 1, 2, 3, 5, 7, 10, 14, 15, 20, 21, 30, 50, 100 dávok perorálneho lyofilizátu. Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SP Europe
Rue de Stalle 73
B-1180 Bruxelles
Belgicko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/00/160/022-034

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. januára 2001
Dátum posledného predĺženia: 15. januára 2006



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http:// www.emea.europa.eu/

1. NÁZOV LIEKU

Aerius 2,5 mg orodispergovateľné tablety



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá orodispergovateľná tableta Aerius obsahuje 2,5 mg desloratadínu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta

Svetločervené, okrúhle, škvrnité tablety s rovnými plochami označené na jednej strane „K“.



4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Aerius je určený na zmiernenie príznakov spojených s:
- alergickou rinitídou (pozri časť 5.1)
- chronickou idiopatickou urtikáriou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Deti vo veku od 6 do 11 rokov: jedna 2,5 mg orodispergovateľná tableta Aerius sa vloží do ústnej dutiny jedenkrát denne na zmiernenie príznakov spojených s alergickou rinitídou (vrátane intermitentnej a perzistujúcej alergickej rinitídy) a chronickej idiopatickej urtikárie (pozri časť 5.1).

Dospelí a adolescenti (12 a viac rokov): dve 2,5 mg orodispergovateľné tablety Aerius sa vložia do ústnej dutiny jedenkrát denne na zmiernenie príznakov spojených s alergickou rinitídou (vrátane intermitentnej a perzistujúcej alergickej rinitídy) a chronickej idiopatickej urtikárie (pozri časť 5.1).

Dávku možno užiť bez ohľadu na čas jedla.

Skúsenosti s používaním desloratadínu u dospievajúcich vo veku 6 až 17 rokov, získané z klinických skúšaní účinnosti, sú obmedzené (pozri časti 4.8 a 5.1).

Intermitentná alergická rinitída (výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne) sa má liečiť podľa zhodnotenia anamnézy pacientovho ochorenia. Liečbu možno prerušiť po tom, ako príznaky ustúpia, a začať znovu po ich opätovnom objavení sa.
V prípade perzistujúcej alergickej rinitídy (prítomnosť príznakov 4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne) možno pacientovi navrhnúť pokračujúcu liečbu počas obdobia expozície alergénu.

Tesne pred použitím lieku je potrebné opatrne otvoriť blister jeho rozlúpením a vybrať orodispergovateľnú tabletu tak, aby nedošlo ku jej rozdrveniu. Orodispergovateľná tableta sa vloží do úst, kde sa okamžite rozptýli. Na jej prehltnutie nie je potrebná voda ani iná tekutina. Orodispergovateľná tableta sa musí užiť čo najskôr po otvorení blistra.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku alebo loratadín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť a bezpečnosť liečby orodispergovateľnými tabletami Aerius 2,5 mg u detí mladších ako
6 rokov nebola stanovená.

V prípade ťažkej renálnej insuficiencie sa musí Aerius užívať obozretne.

Tento liek obsahuje 1,4 mg fenylalanínu v jednej 2,5 mg orodispergovateľnej tablete Aerius. Fenylalanín môže u ľudí s fenylketonúriou spôsobiť poškodenie zdravia.

4.5 Liekové a iné interakcie

V klinických štúdiách s tabletami Aerius, v ktorých sa súčasne podával erytromycín alebo ketokonazol, neboli pozorované žiadne klinicky relevantné interakcie (pozri časť 5.1).

V klinickej farmakologickej štúdii súčasné užívanie tabliet Aerius a alkoholu nezosilnilo účinky alkoholu, ktoré znižujú výkonnosť (pozri časť 5.1).

4.6 Gravidita a laktácia

V štúdiách na zvieratách nebol desloratadín teratogénny. Bezpečnosť užívania lieku počas gravidity nebola stanovená. Užívanie Aeriusu počas gravidity sa preto neodporúča.

Desloratadín sa vylučuje do materského mlieka, preto sa neodporúča užívanie Aeriusu u dojčiacich žien.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V klinických skúšaniach, v ktorých sa hodnotila schopnosť viesť vozidlá, sa u pacientov užívajúcich desloratadín neobjavilo jej zníženie. Pacientov však treba informovať, že veľmi zriedkavo sa
u niektorých ľudí vyskytla ospanlivosť, ktorá môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách sa sirupová forma desloratadínu podávala v pediatrickej populácii. Celkový výskyt nežiaducich udalostí bol podobný v skupine užívajúcej sirup desloratadínu a v skupine
s placebom a nelíšil sa významne od bezpečnostného profilu u dospelých.

V klinických štúdiách, v rade indikácií zahŕňajúcich alergickú rinitídu a chronickú idiopatickú urtikáriu, bol počet pacientov, ktorí užívali tablety Aerius v odporučenej dávke 5 mg denne
a u ktorých boli hlásené nežiaduce účinky, o 3 % väčší ako počet pacientov, ktorí užívali placebo
a boli u nich hlásené nežiaduce účinky. Z nežiaducich účinkov, hlásených navyše oproti placebu, boli najčastejšie únava (1,2 %), sucho v ústach (0,8 %) a bolesť hlavy (0,6 %). V klinickom skúšaní, do ktorého bolo zaradených 578 dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov, bola najčastejšie hlásená nežiaduca udalosť bolesť hlavy; táto sa objavila u 5,9 % pacientov liečených desloratadínom
a u 6,9 % pacientov, ktorí dostávali placebo. Iné nežiaduce účinky, veľmi zriedkavo hlásené v čase od uvedenia na trh, sú vymenované v nasledujúcej tabuľke.

Psychiatrické poruchy a ochorenia	Halucinácie
Poruchy nervového systému	Závrat, ospanlivosť, nespavosť, psychomotorická hyperaktivita, záchvaty
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti	Tachykardia, palpitácie
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha, nauzea, vracanie, dyspepsia, hnačka
Ochorenia pečene a žlčových ciest	Zvýšenia pečeňových enzýmov, zvýšený bilirubín, hepatitída
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Myalgia
Celkové ochorenia	Reakcie z precitlivenosti (také ako anafylaxia, angioedém, dyspnoe, pruritus, vyrážka a urtikária)

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania zvážte štandardné metódy na odstránenie neabsorbovaného liečiva. Odporúča sa symptomatická a podporná liečba.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou, v ktorej bolo podaných až do 45 mg desloratadínu
(deväťnásobok klinickej dávky), neboli pozorované žiadne klinicky relevantné účinky. Desloratadín sa neodstraňuje hemodialýzou a nie je známe, či sa eliminuje peritoneálnou dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihistaminiká - H1 antagonista, ATC kód: R06A X27

Desloratadín je nesedatívny, dlho pôsobiaci antagonista histamínu so selektívnou periférnou antagonistickou aktivitou na H1-receptor. Po perorálnom podaní desloratadín selektívne blokuje periférne histamínové H1-receptory, pretože nevstupuje do centrálneho nervového systému.

Desloratadín preukázal antialergické vlastnosti v in vitro štúdiách. Tieto vlastnosti zahrňujú inhibíciu uvoľňovania prozápalových cytokínov, ako sú IL-4, IL-6, IL-8 a IL-13 z ľudských žírnych buniek/bazofilov, ako aj inhibíciu expresie adhezívnej molekuly P-selektínu z endotelových buniek. Klinická významnosť týchto pozorovaní musí byť ešte potvrdená.

V dvoch jednodávkových skúšaniach bol Aerius perorálny lyofilizát, podľa klinických výsledkov laboratórnych testov, fyzikálnych vyšetrení, vitálnych znakov a intervalov EKG, dobre tolerovaný. Okrem toho boli orodispergovateľné tablety Aerius dobre tolerované v skúšaniach s viacnásobnou dávkou.

Zistilo sa, že Aerius 5 mg orodispergovateľná tableta je pri použití odporúčanej dávky bioekvivalentný s formami desloratadínu, ako sú bežné tablety Aerius 5 mg a Aerius 5 mg perorálny lyofilizát. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že účinnosť orodispergovateľnej tablety Aerius je rovnaká ako pri tabletovej forme Aeriusu.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou, v ktorej bolo podaných až do 20 mg desloratadínu denne počas14 dní, neboli pozorované žiadne štatisticky alebo klinicky významné kardiovaskulárne účinky. V klinickej farmakologickej štúdii, v ktorej bol desloratadín podávaný v dávke 45 mg denne (deväťnásobok klinickej dávky) počas desať dní, nebolo pozorované predĺženie QTc intervalu.

Neboli pozorované žiadne klinicky významné zmeny plazmatických koncentrácií desloratadínu v štúdiách s viacnásobnou dávkou, sledujúcich interakciu s ketokonazolom a erytromycínom.

Desloratadín neprestupuje ľahko do centrálneho nervového systému. Pri odporúčanej dávke 5 mg denne nebola v porovnaní s placebom zvýšená incidencia somnolencie. V klinických štúdiách tablety Aerius podávané v jednorazovej dennej dávke 7,5 mg neovplyvnili psychomotorickú výkonnosť.
V štúdii u dospelých s jednorazovou dávkou 5 mg desloratadínu neovplyvnilo štandardné miery letovej výkonnosti vrátane exacerbácie subjektívnej ospalosti alebo úloh súvisiacich s pilotovaním.

Súčasné podávanie alkoholu v klinických farmakologických štúdiách nezvýšilo alkoholom vyvolanú poruchu výkonnosti alebo spavosť. Nenašli sa žiadne signifikantné rozdiely vo výsledkoch psychomotorických testov medzi skupinami s desloratadínom a placebom, či už pri samostatnom podávaní alebo pri podávaní spolu s alkoholom.

U pacientov s alergickou rinitídou boli tablety Aerius účinné pri zmierňovaní príznakov ako kýchanie, exsudácia z nosa a svrbenie v nose, ako aj svrbenie očí, slzenie a sčervenanie očí a svrbenie na podnebí. Tablety Aerius účinne kontrolovali príznaky počas 24 hodín. Účinnosť tabliet Aerius nebola jasne dokázaná v skúšaniach u dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov.

Okrem zaužívanej klasifikácie na sezónnu a celoročnú, možno alergickú rinitídu alternatívne klasifikovať podľa dĺžky trvania príznakov na intermitentú alergickú rinitídu a perzistujúcu alergickú rinitídu. Intermitentná alergická rinitída je definovaná ako výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne. Perzistujúca alergická rinitída je definovaná prítomnosťou príznakov
4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne.

Aerius bol účinný pri zmierňovaní ťažkostí spôsobených sezónnou alergickou rinitídou, ako to ukázalo celkové skóre dotazníka o kvalite života pri rinokonjuktivitíde. Najväčšie zlepšenie sa pozorovalo
v oblastiach praktických problémov a denných aktivít, limitovaných príznakmi.

V dvoch placebom kontrolovaných šesťtýždňových štúdiách u pacientov s chronickou idiopatickou urtikáriou bol Aerius účinný v zmierňovaní svrbenia a v zmenšovaní rozmeru a počtu eflorescencií žihľavky už koncom prvého dávkovacieho intervalu. V každej štúdii účinky pretrvali počas 24- hodinového dávkovacieho intervalu. Tak, ako v iných štúdiách s antihistaminikami pri chronickej idiopatickej urtikárii, bola vylúčená menšia časť pacientov, ktorí boli identifikovaní ako tí, ktorí na antihistaminiká neodpovedajú. Zmiernenie svrbenia väčšie ako o 50 % sa pozorovalo u 55 % pacientov, liečených desloratadínom, oproti 19 % pacientov, liečených placebom. Liečba Aeriusom tiež významne redukovala interferenciu so spánkom a dennými funkciami, ako sa nameralo štvor- bodovou stupnicou na zisťovanie týchto premenných.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Plazmatické koncentrácie desloratadínu sa dajú určiť v priebehu 30 minút po podaní. Desloratadín je dobre absorbovaný, pričom maximálna koncentrácia sa dosahuje po približne 3 hodinách; polčas terminálnej fázy je približne 27 hodín. Stupeň akumulácie desloratadínu bol v súlade s jeho polčasom (približne 27 hodín) a frekvenciou podávania raz za deň. Biologická dostupnosť desloratadínu bola úmerná dávke v rozmedzí od 5 mg do 20 mg.

V sérii farmakokinetických a klinických skúšaní sa u 6 % jedincov dosiahla vyššia koncentrácia desloratadínu. Výskyt tohto slabo metabolizujúceho fenotypu bol porovnateľný u dospelých (6 %) a detských pacientov vo veku 2 - 11 rokov (6 %) a bol vyšší medzi jedincami čiernej pleti (18 %
dospelí, 16 % deti) ako u jedincov kaukazského typu (2 % dospelí, 3 % deti); v oboch populáciách sa však bezpečnostný profil u týchto jedincov neodlišoval od bežnej populácie.

Vo farmakokinetickej štúdii s viacnásobnou dávkou uskutočnenej u zdravých dospelých jedincov boli zistení štyria slabí metabolizátori desloratadínu; v štúdii sa používala tabletová forma. Cmax koncentrácia nameraná u týchto jedincov po asi 7 hodinách bola približne 3-násobne vyššia
s terminálnym polčasom približne 89 hodín.

Desloratadín sa stredne (83 % - 87 %) viaže na plazmatické proteíny. Neexistujú žiadne dôkazy
o klinicky relevantnej akumulácii lieku po podávaní desloratadínu v dávke 5 mg – 20 mg raz denne počas 14 dní.

Enzým, ktorý je zodpovedný za metabolizmus desloratadínu, zatiaľ nebol identifikovaný, a preto nemožno úplne vylúčiť interakcie s inými liekmi. Desloratadín in vivo neinhibuje CYP3A4 a in vitro štúdie ukázali, že tento liek neinhibuje CYP2D6 a nie je substrátom ani inhibítorom P-glykoproteínu.

V jednodávkových skrížených štúdiách s orodispergovateľnými tabletami Aerius 5 mg, bežnými tabletami Aerius 5 mg alebo perorálnym lyofilizátom Aerius 5 mg boli tieto formy bioekvivalentné. Aerius 2,5 mg tablety sa nehodnotili u detských pacientov, avšak na základe štúdií stanovujúcich dávku u detí, dostupné farmakokinetické údaje pre orodispergovateľné tablety Aerius podporujú užívanie dávky 2,5 mg u detských pacientov vo veku od 6 do 11 rokov.

Prítomnosť jedla nemala významný vplyv na AUC a Cmax perorálneho lyofilizátu Aerius, ale predlžovala Tmax desloratadínu z 2,5 na 4 hodiny a Tmax 3-OH-desloratadínu zo 4 na 6 hodín. V inej štúdii nemal grapefruitový džús vplyv na dostupnosť desloratadínu. Voda nemala vplyv na biologickú dostupnosť orodispergovateľných tabliet Aerius.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Desloratadín je primárny aktívny metabolit loratadínu. Predklinické štúdie s desloratadínom
a loratadínom ukázali, že pri porovnateľných úrovniach expozície desloratadínu sa nevyskytli žiadne kvalitatívne alebo kvantitatívne rozdiely v profile toxicity desloratadínu a loratadínu.

Predklinické údaje s desloratadínom na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Spoločné analýzy predklinických a klinických štúdií miestnej dráždivosti vykonaných s orodispergovateľnými tabletami ukazujú, že klinické používanie tejto formy pravdepodobne nepredstavuje z hľadiska miestnej dráždivosti riziko. Štúdie s desloratadínom a loratadínom ukázali neprítomnosť karcinogénneho potenciálu.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

mikrokryštalická celulóza predželatínovaný škrob
sodná soľ karboxymetylškrobu magnéziumstearát butylmetakrylátovy kopolymér krospovidón
hydrogénuhličitan sodný kyselina citrónová koloidný oxid kremičitý oxid železitý
manitol
aspartám (E951)
aróma Tutti-Frutti

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Aerius orodipergovateľné tablety sa dodávajú v jednodávkových blistroch, ktoré sa skladajú z laminátového blistrového filmu a z krycej fólie.

Materiály blistra pozostávajú z blistrového filmu z laminovanej, za studena formovanej, štvorvrstvovej, hliníkovej fólie a z krycieho filmu z vrstvenej, papierom vystuženej, hliníkovej fólie. Za studena formovaný blistrový film pozostáva z polyvinylchloridového (PVC) filmu adhezívne laminovaného na orientovaný polyamidový (OPA) film, adhezívne laminovaného na hliníkovú fóliu
a adhezívne laminovaného na polyvinylchloridový (PVC) film. Balenia po 5, 6, 10, 12, 15, 18, 20, 30,
50, 60, 90 a 100 orodispergovateľných tabliet. Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SP Europe
Rue de Stalle 73
B-1180 Bruxelles
Belgicko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/00/160/049-060



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. januára 2001
Dátum posledného predĺženia: 15. januára 2006



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http://www.emea.europa.eu/

1. NÁZOV LIEKU

Aerius 5 mg orodispergovateľné tablety



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá orodispergovateľná tableta Aerius obsahuje 5 mg desloratadínu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta

Svetločervené, okrúhle, škvrnité tablety s rovnými plochami označené na jednej strane „A“.



4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Aerius je určený na zmiernenie príznakov spojených s:
- alergickou rinitídou (pozri časť 5.1)
- chronickou idiopatickou urtikáriou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí a adolescenti (12 a viac rokov): jedna 5 mg orodispergovateľná tableta Aerius sa vloží do ústnej dutiny jedenkrát denne na zmiernenie príznakov spojených s alergickou rinitídou (vrátane intermitentnej a perzistujúcej alergickej rinitídy) a chronickej idiopatickej urtikárie (pozri časť 5.1).

Dávku možno užiť bez ohľadu na čas jedla.

Skúsenosti s používaním desloratadínu u dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov, získané z klinických skúšaní účinnosti, sú obmedzené (pozri časti 4.8 a 5.1).

Intermitentná alergická rinitída (výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne) sa má liečiť podľa zhodnotenia anamnézy pacientovho ochorenia. Liečbu možno prerušiť po tom, ako príznaky ustúpia, a začať znovu po ich opätovnom objavení sa.
V prípade perzistujúcej alergickej rinitídy (prítomnosť príznakov 4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne) možno pacientovi navrhnúť pokračujúcu liečbu počas obdobia expozície alergénu.

Tesne pred použitím lieku je potrebné opatrne otvoriť blister jeho rozlúpením a vybrať orodispergovateľnú tabletu tak, aby nedošlo ku jej rozdrveniu. Orodispergovateľná tableta sa vloží do úst, kde sa okamžite rozptýli. Na jej prehltnutie nie je potrebná voda ani iná tekutina. Orodispergovateľná tableta sa musí užiť čo najskôr po otvorení blistra.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku alebo loratadín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť a bezpečnosť liečby orodispergovateľnými tabletami Aerius u detí mladších ako 12 rokov nebola stanovená.

V prípade ťažkej renálnej insuficiencie sa musí Aerius užívať obozretne.

Tento liek obsahuje 2,9 mg fenylalanínu v jednej 5 mg orodispergovateľnej tablete Aerius. Fenylalanín môže u ľudí s fenylketonúriou spôsobiť poškodenie zdravia.

4.5 Liekové a iné interakcie

V klinických štúdiách s tabletami Aerius, v ktorých sa súčasne podával erytromycín alebo ketokonazol, neboli pozorované žiadne klinicky relevantné interakcie (pozri časť 5.1).

V klinickej farmakologickej štúdii súčasné užívanie tabliet Aerius a alkoholu nezosilnilo účinky alkoholu, ktoré znižujú výkonnosť (pozri časť 5.1).

4.6 Gravidita a laktácia

V štúdiách na zvieratách nebol desloratadín teratogénny. Bezpečnosť užívania lieku počas gravidity nebola stanovená. Užívanie Aeriusu počas gravidity sa preto neodporúča.

Desloratadín sa vylučuje do materského mlieka, preto sa neodporúča užívanie Aeriusu u dojčiacich žien.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V klinických skúšaniach, v ktorých sa hodnotila schopnosť viesť vozidlá, sa u pacientov užívajúcich desloratadín neobjavilo jej zníženie. Pacientov však treba informovať, že veľmi zriedkavo sa
u niektorých ľudí vyskytla ospanlivosť, ktorá môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách, v rade indikácií zahŕňajúcich alergickú rinitídu a chronickú idiopatickú urtikáriu, bol počet pacientov, ktorí užívali tablety Aerius v odporučenej dávke 5 mg denne
a u ktorých boli hlásené nežiaduce účinky, o 3 % väčší ako počet pacientov, ktorí užívali placebo
a boli u nich hlásené nežiaduce účinky. Z nežiaducich účinkov, hlásených navyše oproti placebu, boli najčastejšie únava (1,2 %), sucho v ústach (0,8 %) a bolesť hlavy (0,6 %). V klinickom skúšaní, do ktorého bolo zaradených 578 dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov, bola najčastejšie hlásená nežiaduca udalosť bolesť hlavy; táto sa objavila u 5,9 % pacientov liečených desloratadínom
a u 6,9 % pacientov, ktorí dostávali placebo. Iné nežiaduce účinky, veľmi zriedkavo hlásené v čase od uvedenia na trh, sú vymenované v nasledujúcej tabuľke.
'

Psychiatrické poruchy a ochorenia	Halucinácie
Poruchy nervového systému	Závrat, ospanlivosť, nespavosť, psychomotorická hyperaktivita, záchvaty
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti	Tachykardia, palpitácie
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha, nauzea, vracanie, dyspepsia, hnačka
Ochorenia pečene a žlčových ciest	Zvýšenia pečeňových enzýmov, zvýšený bilirubín, hepatitída
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Myalgia
Celkové ochorenia	Reakcie z precitlivenosti (také ako anafylaxia, angioedém, dyspnoe, pruritus, vyrážka a urtikária)

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania zvážte štandardné metódy na odstránenie neabsorbovaného liečiva. Odporúča sa symptomatická a podporná liečba.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou, v ktorej bolo podaných až do 45 mg desloratadínu
(deväťnásobok klinickej dávky), neboli pozorované žiadne klinicky relevantné účinky. Desloratadín sa neodstraňuje hemodialýzou a nie je známe, či sa eliminuje peritoneálnou dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihistaminiká - H1 antagonista, ATC kód: R06A X27

Desloratadín je nesedatívny, dlho pôsobiaci antagonista histamínu so selektívnou periférnou antagonistickou aktivitou na H1-receptor. Po perorálnom podaní desloratadín selektívne blokuje periférne histamínové H1-receptory, pretože nevstupuje do centrálneho nervového systému.

Desloratadín preukázal antialergické vlastnosti v in vitro štúdiách. Tieto vlastnosti zahrňujú inhibíciu uvoľňovania prozápalových cytokínov, ako sú IL-4, IL-6, IL-8 a IL-13 z ľudských žírnych buniek/bazofilov, ako aj inhibíciu expresie adhezívnej molekuly P-selektínu z endotelových buniek. Klinická významnosť týchto pozorovaní musí byť ešte potvrdená.

V dvoch jednodávkových skúšaniach bol Aerius perorálny lyofilizát, podľa klinických výsledkov laboratórnych testov, fyzikálnych vyšetrení, vitálnych znakov a intervalov EKG, dobre tolerovaný. Okrem toho boli orodispergovateľné tablety Aerius dobre tolerované v skúšaniach s viacnásobnou dávkou.

Zistilo sa, že Aerius 5 mg orodispergovateľná tableta je pri použití odporúčanej dávky bioekvivalentný s formami desloratadínu, ako sú bežné tablety Aerius 5 mg a Aerius 5 mg perorálny lyofilizát. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že účinnosť orodispergovateľnej tablety Aerius je rovnaká ako pri tabletovej forme Aeriusu.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou, v ktorej bolo podaných až do 20 mg desloratadínu denne počas14 dní, neboli pozorované žiadne štatisticky alebo klinicky významné kardiovaskulárne účinky. V klinickej farmakologickej štúdii, v ktorej bol desloratadín podávaný v dávke 45 mg denne (deväťnásobok klinickej dávky) počas desať dní, nebolo pozorované predĺženie QTc intervalu.

Neboli pozorované žiadne klinicky významné zmeny plazmatických koncentrácií desloratadínu v štúdiách s viacnásobnou dávkou, sledujúcich interakciu s ketokonazolom a erytromycínom.

Desloratadín neprestupuje ľahko do centrálneho nervového systému. Pri odporúčanej dávke 5 mg denne nebola v porovnaní s placebom zvýšená incidencia somnolencie. V klinických štúdiách tablety Aerius podávané v jednorazovej dennej dávke 7,5 mg neovplyvnili psychomotorickú výkonnosť.
V štúdii u dospelých s jednorazovou dávkou 5 mg desloratadínu neovplyvnilo štandardné miery letovej výkonnosti vrátane exacerbácie subjektívnej ospalosti alebo úloh súvisiacich s pilotovaním.

Súčasné podávanie alkoholu v klinických farmakologických štúdiách nezvýšilo alkoholom vyvolanú poruchu výkonnosti alebo spavosť. Nenašli sa žiadne signifikantné rozdiely vo výsledkoch psychomotorických testov medzi skupinami s desloratadínom a placebom, či už pri samostatnom podávaní alebo pri podávaní spolu s alkoholom.

U pacientov s alergickou rinitídou boli tablety Aerius účinné pri zmierňovaní príznakov ako kýchanie, exsudácia z nosa a svrbenie v nose, ako aj svrbenie očí, slzenie a sčervenanie očí a svrbenie na podnebí. Tablety Aerius účinne kontrolovali príznaky počas 24 hodín. Účinnosť tabliet Aerius nebola jasne dokázaná v skúšaniach u dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov.

Okrem zaužívanej klasifikácie na sezónnu a celoročnú, možno alergickú rinitídu alternatívne klasifikovať podľa dĺžky trvania príznakov na intermitentú alergickú rinitídu a perzistujúcu alergickú rinitídu. Intermitentná alergická rinitída je definovaná ako výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne. Perzistujúca alergická rinitída je definovaná prítomnosťou príznakov
4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne.

Aerius bol účinný pri zmierňovaní ťažkostí spôsobených sezónnou alergickou rinitídou, ako to ukázalo celkové skóre dotazníka o kvalite života pri rinokonjuktivitíde. Najväčšie zlepšenie sa pozorovalo
v oblastiach praktických problémov a denných aktivít, limitovaných príznakmi.

V dvoch placebom kontrolovaných šesťtýždňových štúdiách u pacientov s chronickou idiopatickou urtikáriou bol Aerius účinný v zmierňovaní svrbenia a v zmenšovaní rozmeru a počtu eflorescencií žihľavky už koncom prvého dávkovacieho intervalu. V každej štúdii účinky pretrvali počas 24- hodinového dávkovacieho intervalu. Tak, ako v iných štúdiách s antihistaminikami pri chronickej idiopatickej urtikárii, bola vylúčená menšia časť pacientov, ktorí boli identifikovaní ako tí, ktorí na antihistaminiká neodpovedajú. Zmiernenie svrbenia väčšie ako o 50 % sa pozorovalo u 55 % pacientov, liečených desloratadínom, oproti 19 % pacientov, liečených placebom. Liečba Aeriusom tiež významne redukovala interferenciu so spánkom a dennými funkciami, ako sa nameralo štvor- bodovou stupnicou na zisťovanie týchto premenných.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Plazmatické koncentrácie desloratadínu sa dajú určiť v priebehu 30 minút po podaní. Desloratadín je dobre absorbovaný, pričom maximálna koncentrácia sa dosahuje po približne 3 hodinách; polčas terminálnej fázy je približne 27 hodín. Stupeň akumulácie desloratadínu bol v súlade s jeho polčasom (približne 27 hodín) a frekvenciou podávania raz za deň. Biologická dostupnosť desloratadínu bola úmerná dávke v rozmedzí od 5 mg do 20 mg.

V sérii farmakokinetických a klinických skúšaní sa u 6 % jedincov dosiahla vyššia koncentrácia desloratadínu. Výskyt tohto slabo metabolizujúceho fenotypu bol vyšší medzi dospelými čiernej pleti ako u dospelých kaukazského typu (18 % vs. 2 %), avšak bezpečnostný profil sa u týchto jedincov neodlišoval od bežnej populácie.

Vo farmakokinetickej štúdii s viacnásobnou dávkou uskutočnenej u zdravých dospelých jedincov boli zistení štyria slabí metabolizátori desloratadínu; v štúdii sa používala tabletová forma. Cmax koncentrácia nameraná u týchto jedincov po asi 7 hodinách bola približne 3-násobne vyššia
s terminálnym polčasom približne 89 hodín.

Desloratadín sa stredne (83 % - 87 %) viaže na plazmatické proteíny. Neexistujú žiadne dôkazy
o klinicky relevantnej akumulácii lieku po podávaní desloratadínu v dávke 5 mg – 20 mg raz denne počas 14 dní.

Enzým, ktorý je zodpovedný za metabolizmus desloratadínu, zatiaľ nebol identifikovaný, a preto nemožno úplne vylúčiť interakcie s inými liekmi. Desloratadín in vivo neinhibuje CYP3A4 a in vitro štúdie ukázali, že tento liek neinhibuje CYP2D6 a nie je substrátom ani inhibítorom P-glykoproteínu.

V jednodávkových skrížených štúdiách s orodispergovateľnými tabletami Aerius 5 mg, bežnými tabletami Aerius 5 mg alebo perorálnym lyofilizátom Aerius 5 mg boli tieto formy bioekvivalentné.

Prítomnosť jedla nemala významný vplyv na AUC a Cmax Cmax perorálneho lyofilizátu Aerius, ale predlžovala Tmax desloratadínu z 2,5 na 4 hodiny a Tmax 3-OH-desloratadínu zo 4 na 6 hodín. V inej

štúdii nemal grapefruitový džús vplyv na dostupnosť desloratadínu. Voda nemala vplyv na biologickú dostupnosť orodispergovateľných tabliet Aerius.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Desloratadín je primárny aktívny metabolit loratadínu. Predklinické štúdie s desloratadínom
a loratadínom ukázali, že pri porovnateľných úrovniach expozície desloratadínu sa nevyskytli žiadne kvalitatívne alebo kvantitatívne rozdiely v profile toxicity desloratadínu a loratadínu.

Predklinické údaje s desloratadínom na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Spoločné analýzy predklinických a klinických štúdií miestnej dráždivosti vykonaných s orodispergovateľnými tabletami ukazujú, že klinické používanie tejto formy pravdepodobne nepredstavuje z hľadiska miestnej dráždivosti riziko. Štúdie s desloratadínom a loratadínom ukázali neprítomnosť karcinogénneho potenciálu.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

mikrokryštalická celulóza predželatínovaný škrob
sodná soľ karboxymetylškrobu magnéziumstearát butylmetakrylátovy kopolymér krospovidón
hydrogénuhličitan sodný kyselina citrónová koloidný oxid kremičitý oxid železitý
manitol
aspartám (E951)
aróma Tutti-Frutti

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Aerius orodipergovateľné tablety sa dodávajú v jednodávkových blistroch, ktoré sa skladajú z laminátového blistrového filmu a z krycej fólie.

Materiály blistra pozostávajú z blistrového filmu z laminovanej, za studena formovanej, štvorvrstvovej, hliníkovej fólie a z krycieho filmu z vrstvenej, papierom vystuženej, hliníkovej fólie. Za studena formovaný blistrový film pozostáva z polyvinylchloridového (PVC) filmu adhezívne laminovaného na orientovaný polyamidový (OPA) film, adhezívne laminovaného na hliníkovú fóliu
a adhezívne laminovaného na polyvinylchloridový (PVC) film. Balenia po 5, 6, 10, 12, 15, 18, 20, 30,

50, 60, 90 a 100 orodispergovateľných tabliet. Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SP Europe
Rue de Stalle 73
B-1180 Bruxelles
Belgicko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/00/160/061-069



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. januára 2001
Dátum posledného predĺženia: 15. januára 2006



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http://www.emea.europa.eu/

1. NÁZOV LIEKU

Aerius 0,5 mg/ml perorálny roztok



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE Každý ml perorálneho roztoku obsahuje desloratadín 0,5 mg. Tento liek obsahuje 150 mg/ml sorbitolu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.



3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálny roztok



4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Aerius je určený na zmiernenie príznakov spojených s:
- alergickou rinitídou (pozri časť 5.1)
- chronickou idiopatickou urtikáriou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Aerius sa môže užívať bez ohľadu na čas jedla na zmiernenie príznakov spojených s alergickou rinitídou (vrátane intermitentnej a perzistujúcej alergickej rinitídy) a chronickej idiopatickej urtikárie (pozri časť 5.1).

Predpisujúci má si byť vedomý toho, že väčšina prípadov nádchy u mladších ako 2 roky je infekčného pôvodu (pozri časť 4.4) a nie sú údaje, podporujúce liečbu infekčnej rinitídy Aeriusom.

Deti vo veku od 1 do 5 rokov: 2,5 ml (1,25 mg) perorálneho roztoku Aerius raz denne. Deti vo veku od 6 do 11 rokov: 5 ml (2,5 mg) perorálneho roztoku Aerius raz denne.
U dospelých a dospievajúcich (vo veku 12 a viac rokov): 10 ml (5 mg) perorálneho roztoku Aerius raz denne.

Skúsenosti s používaním desloratadínu u detí vo veku 1 až 17 rokov, získané z klinických skúšaní účinnosti, sú obmedzené (pozri časti 4.8 a 5.1).

Intermitentná alergická rinitída (výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne) sa má liečiť podľa zhodnotenia anamnézy pacientovho ochorenia. Liečbu možno prerušiť po tom, ako príznaky ustúpia, a začať znovu po ich opätovnom objavení sa.
V prípade perzistujúcej alergickej rinitídy (prítomnosť príznakov 4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne) možno pacientovi navrhnúť pokračujúcu liečbu počas obdobia expozície alergénu.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok alebo loratadín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinnosť a bezpečnosť perorálneho roztoku Aerius u detí mladších ako 1 rok nebola stanovená.
U detí mladších ako 2 roky je obzvlášť ťažké rozlíšiť diagnózu alergickej rinitídy od iných foriem rinitídy. Má sa zvážiť neprítomnosť infekcie horných ciest dýchacích alebo štrukturálnych abnormalít ako aj anamnéza pacienta, fyzikálne vyšetrenia a príslušné laboratórne a kožné testy.

Približne 6 % dospelých a detí vo veku 2 až 11 rokov sú fenotypy, ktoré slabo metabolizujú desloratadín a vykazujú vyššiu expozíciu (pozri časť 5.2). Bezpečnosť desloratadínu je u detí vo veku
2 až 11 rokov, ktoré slabo metabolizujú, rovnaká ako u detí, ktoré desloratadín metabolizujú normálne. Účinky desloratadínu u slabo metabolizujúcich detí mladších ako 2 roky neboli skúmané.
V prípade ťažkej renálnej insuficiencie sa musí Aerius užívať s opatrnosťou (pozri časť 5.2). Tento liek obsahuje sorbitol, a preto ho pacienti so zriedkavými dedičnými ochoreniami, ako sú
intolerancia fruktózy, glukózo-galaktózová malabsorpcia alebo sacharózovo-izomaltázová
insuficiencia, nemajú užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

V klinických štúdiách s tabletami Aerius, v ktorých sa súčasne podával erytromycín alebo ketokonazol, neboli pozorované žiadne klinicky relevantné interakcie (pozri časť 5.1).

V klinickej farmakologickej štúdii súčasné užívanie tabliet Aerius a alkoholu nezosilnilo účinky alkoholu, ktoré znižujú výkonnosť (pozri časť 5.1).

4.6 Gravidita a laktácia

V štúdiách na zvieratách nebol desloratadín teratogénny. Bezpečnosť užívania lieku počas gravidity nebola stanovená. Užívanie Aeriusu počas gravidity sa preto neodporúča.

Desloratadín sa vylučuje do materského mlieka, preto sa neodporúča užívanie Aeriusu u dojčiacich žien.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V klinických skúšaniach, v ktorých sa hodnotila schopnosť viesť vozidlá, sa u pacientov užívajúcich desloratadín neobjavilo jej zníženie. Pacientov však treba informovať, že veľmi zriedkavo sa
u niektorých ľudí vyskytla ospanlivosť, ktorá môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách na detskej populácii sa sirupová forma desloratadínu podávala celkovo
246 deťom vo veku od 6 mesiacov do 11 rokov. Celkový výskyt nežiaducich udalostí u detí od 2 do
11 rokov bol v skupine užívajúcej desloratadín a v skupine užívajúcej placebo podobný. U detí a batoliat vo veku 6 až 23 mesiacov boli oproti placebu najčastejšie navyše hlásené nežiaduce udalosti hnačka (3,7 %), horúčka (2,3 %) a nespavosť (2,3 %). V dodatočnej štúdii u pacientov vo veku 6 až
11 rokov sa po podaní jednotlivej dávky 2,5 mg perorálneho roztoku desloratadínu nepozorovali žiadne nežiaduce účinky.

V klinických štúdiách na dospelých a dospievajúcich, v rade indikácií zahŕňajúcich alergickú rinitídu
a chronickú idiopatickú urtikáriu, bol počet pacientov, ktorí užívali odporúčanú dávku a u ktorých boli hlásené nežiaduce účinky, o 3 % väčší ako počet pacientov, ktorí užívali placebo a boli u nich hlásené nežiaduce účinky. Oproti placebu najčastejšie navyše hlásené nežiaduce udalosti boli únava (1,2 %),

sucho v ústach (0,8 %) a bolesť hlavy (0,6 %). Iné nežiaduce účinky, veľmi zriedkavo hlásené v čase od uvedenia na trh, sú vymenované v nasledujúcej tabuľke.

Psychiatrické poruchy a ochorenia	Halucinácie
Poruchy nervového systému	Závrat, ospanlivosť, nespavosť, psychomotorická hyperaktivita, záchvaty
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti	Tachykardia, palpitácie
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha, nauzea, vracanie, dyspepsia, hnačka
Ochorenia pečene a žlčových ciest	Zvýšenia pečeňových enzýmov, zvýšený bilirubín, hepatitída
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Myalgia
Celkové ochorenia	Reakcie z precitlivenosti (také ako anafylaxia, angioedém, dyspnoe, pruritus, vyrážka a urtikária)

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania zvážte štandardné metódy na odstránenie neabsorbovaného liečiva. Odporúča sa symptomatická a podporná liečba.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou na dospelých a dospievajúcich, v ktorej bolo podaných až do
45 mg desloratadínu (deväťnásobok klinickej dávky), neboli pozorované žiadne klinicky relevantné účinky.

Desloratadín sa neodstraňuje hemodialýzou a nie je známe, či sa eliminuje peritoneálnou dialýzou.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihistaminiká - H1 antagonista, ATC kód: R06A X27

Desloratadín je nesedatívny, dlho pôsobiaci antagonista histamínu so selektívnou periférnou antagonistickou aktivitou na H1-receptor. Po perorálnom podaní desloratadín selektívne blokuje periférne histamínové H1-receptory, pretože nevstupuje do centrálneho nervového systému.

Desloratadín preukázal antialergické vlastnosti v in vitro štúdiách. Tieto vlastnosti zahrňujú inhibíciu uvoľňovania prozápalových cytokínov, ako sú IL-4, IL-6, IL-8 a IL-13 z ľudských žírnych buniek/bazofilov, ako aj inhibíciu expresie adhezívnej molekuly P-selektínu z endotelových buniek. Klinická významnosť týchto pozorovaní musí byť ešte potvrdená.

Účinnosť perorálneho roztoku Aerius sa neskúmala v samostatných klinických štúdiách na detskej populácii. Bezpečnosť sirupu Aerius, ktorý obsahuje rovnakú koncentráciu desloratadínu, však bola preukázaná v troch klinických štúdiách na detskej populácii. Deti vo veku 1 – 11 rokov, ktoré kandidovali na antihistamínovú liečbu, dostávali dennú dávku desloratadínu 1,25 mg (od 1 do 5 rokov veku) alebo 2,5 mg (od 6 do 11 rokov veku). Liečba bola dobre tolerovaná, čo je dokladované klinickými laboratórnymi vyšetreniami, vitálnymi znakmi a údajmi o intervaloch EKG vrátane QTc. Ak sa desloratadín podával v odporúčaných dávkach, plazmatické koncentrácie desloratadínu (pozri časť 5.2) boli porovnateľné v dospelej a detskej populácii. Keďže je priebeh alergickej
rinitídy / chronickej idiopatickej urtikárie a profil desloratadínu v dospelej a detskej populácii podobný, údaje o účinnosti desloratadínu u dospelých sa môžu extrapolovať na detskú populáciu.

V klinickej štúdii s viacnásobnou dávkou na dospelých a dospievajúcich, v ktorej bolo podaných až do
20 mg desloratadínu denne počas 14 dní, neboli pozorované žiadne štatisticky alebo klinicky
významné kardiovaskulárne účinky. V klinickej farmakologickej štúdii na dospelých a dospievajúcich,

v ktorej bol desloratadín podávaný dospelým v dávke 45 mg denne (deväťnásobok klinickej dávky)
počas desať dní, nebolo pozorované predĺženie QTc intervalu.

Desloratadín neprestupuje ľahko do centrálneho nervového systému. V kontrolovaných klinických skúšaniach sa pri odporúčanej dávke 5 mg denne pre dospelých a dospievajúcich v porovnaní
s placebom nepozorovala zvýšená incidencia somnolencie. V klinických štúdiách tablety Aerius podávané v jednorazovej dennej dávke 7,5 mg dospelým a dospievajúcim neovplyvnili psychomotorickú výkonnosť. V štúdii u dospelých s jednorazovou dávkou 5 mg desloratadín neovplyvnil štandardné miery letovej výkonnosti vrátane exacerbácie subjektívnej ospalosti alebo úloh súvisiacich s pilotovaním.

Súčasné podávanie alkoholu v klinických štúdiách na dospelých nezvýšilo alkoholom vyvolanú poruchu výkonnosti alebo spavosť. Nenašli sa žiadne signifikantné rozdiely vo výsledkoch psychomotorických testov medzi skupinami s desloratadínom a placebom, či už pri samostatnom podávaní alebo pri podávaní spolu s alkoholom.

Neboli pozorované žiadne klinicky významné zmeny plazmatických koncentrácií desloratadínu v štúdiách s viacnásobnou dávkou, sledujúcich interakciu s ketokonazolom a erytromycínom.
Účinnosť sirupu Aerius nebola skúšaná v pediatrických skúšaniach u detí mladších ako 12 rokov. U dospelých a dospievajúcich pacientov s alergickou rinitídou boli tablety Aerius účinné pri
zmierňovaní príznakov ako kýchanie, exsudácia z nosa a svrbenie v nose, ako aj svrbenie očí, slzenie
a sčervenanie očí a svrbenie na podnebí. Aerius účinne kontroloval príznaky počas 24 hodín. Účinnosť
tabliet Aerius nebola jasne dokázaná v skúšaniach u dospievajúcich pacientov vo veku 12 až 17 rokov.

Okrem zaužívanej klasifikácie na sezónnu a celoročnú, možno alergickú rinitídu alternatívne klasifikovať podľa dĺžky trvania príznakov na intermitentú alergickú rinitídu a perzistujúcu alergickú rinitídu. Intermitentná alergická rinitída je definovaná ako výskyt príznakov menej ako 4 dni v týždni alebo kratšie ako 4 týždne. Perzistujúca alergická rinitída je definovaná prítomnosťou príznakov
4 alebo viacej dní v týždni alebo dlhšie ako 4 týždne.

Tablety Aerius boli účinné pri zmierňovaní ťažkostí spôsobených sezónnou alergickou rinitídou, ako to ukázalo celkové skóre dotazníka o kvalite života pri rinokonjuktivitíde. Najväčšie zlepšenie sa pozorovalo v oblastiach praktických problémov a denných aktivít, limitovaných príznakmi.

V dvoch placebom kontrolovaných šesťtýždňových štúdiách u pacientov s chronickou idiopatickou urtikáriou bol Aerius účinný v zmierňovaní svrbenia a v zmenšovaní rozmeru a počtu eflorescencií žihľavky už koncom prvého dávkovacieho intervalu. V každej štúdii účinky pretrvali počas 24- hodinového dávkovacieho intervalu. Tak, ako v iných štúdiách s antihistaminikami pri chronickej idiopatickej urtikárii, bola vylúčená menšia časť pacientov, ktorí boli identifikovaní ako tí, ktorí na antihistaminiká neodpovedajú. Zmiernenie svrbenia väčšie ako o 50 % sa pozorovalo u 55 % pacientov, liečených desloratadínom, oproti 19 % pacientov, liečených placebom. Liečba Aeriusom tiež významne redukovala interferenciu ochorenia so spánkom a dennými funkciami, ako sa nameralo štvor-bodovou stupnicou na zisťovanie týchto premenných.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Plazmatické koncentrácie desloratadínu sa dajú zistiť v priebehu 30 minút po podaní desloratadínu dospelým a dospievajúcim. Desloratadín je dobre absorbovaný, pričom maximálna koncentrácia sa dosahuje po približne 3 hodinách; polčas terminálnej fázy je približne 27 hodín. Stupeň akumulácie desloratadínu bol v súlade s jeho polčasom (približne 27 hodín) a frekvenciou podávania raz za deň. Biologická dostupnosť desloratadínu bola úmerná dávke v rozmedzí od 5 mg do 20 mg.

V rade farmakokinetických klinických štúdií 6 % jedincov dosiahlo vyššiu koncentráciu desloratadínu. Prevalencia tohoto slabo metabolizujúceho fenotypu bola podobná medzi dospelými (6 %) a

pediatrickými jedincami vo veku 2 až 11 rokov a v obidvoch populáciách bola vyššia medzi
černochmi (18 % dospelí, 16 % pediatrickí) ako medzi belochmi (2 % dospelí, 3 % pediatrickí).

V jednej farmakokinetickej štúdii s opakovanou dávkou vykonanej s tabletovou formou u zdravých dospelých subjektov sa našli štyria jedinci, ktorí slabo metabolizovali desloratadín. Títo jedinci mali Cmax koncentráciu asi 3-krát vyššiu po približne 7 hodinách s polčasom terminálnej fázy približne
89 hodín.

Podobné farmakokinetické parametre sa pozorovali vo farmakokinetickej štúdii s opakovanou dávkou vykonanej so sirupovou formou u slabo metabolizujúcich pediatrických subjektov vo veku 2 až 11 rokov, u ktorých bola diagnostikovaná alergická rinitída. Expozícia (AUC) desloratadínu bola asi 6- krát vyššia a Cmax bola asi 3 až 4-krát vyššia po 3 - 6 hodinách s polčasom terminálnej fázy približne
120 hodín. Expozícia bola rovnaká u dospelých a u pediatrických slabo metabolizujúcich subjektov,
keď boli liečení dávkami príslušnými veku. Celkový profil bezpečnosti týchto subjektov nebol iný ako vo všeobecnej populácii. Účinky desloratadínu neboli skúmané u slabo metabolizujúcich vo veku
< 2 roky.

Desloratadín sa stredne (83 % - 87 %) viaže na plazmatické proteíny. Neexistujú žiadne dôkazy
o klinicky relevantnej akumulácii liečiva po podávaní desloratadínu v dávke 5 mg – 20 mg raz denne dospelým a dospievajúcim počas 14 dní.

V skríženej štúdii s jednorazovou dávkou desloratadínu sa zistilo, že farmaceutické formy tabliet a sirupu sú bioekvivalentné. Pretože Aerius perorálny roztok obsahuje rovnakú koncentráciu desloratadínu, nebola potrebná žiadna bioekvivalentná štúdia a predpokladá sa, že je ekvivalentný so sirupom a tabletami.

V samostatných štúdiách s jednorazovou dávkou v odporúčanom dávkovaní mali detskí pacienti porovnateľné hodnoty AUC a Cmax desloratadínu s dospelými pacientmi, ktorí dostali dávku desloratadínu 5 mg v sirupe.

Enzým, ktorý je zodpovedný za metabolizmus desloratadínu, zatiaľ nebol identifikovaný, a preto nemožno úplne vylúčiť interakcie s inými liekmi. Desloratadín in vivo neinhibuje CYP3A4 a in vitro štúdie ukázali, že tento liek neinhibuje CYP2D6 a nie je substrátom ani inhibítorom P-glykoproteínu.

V štúdii s jednorazovou dávkou sa po podaní 7,5 mg desloratadínu nezistil žiadny vplyv potravy (raňajky s vysokým podielom tuku a kalórií) na dostupnosť desloratadínu. V inej štúdii nemal grapefruitový džús vplyv na dostupnosť desloratadínu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Desloratadín je primárny aktívny metabolit loratadínu. Predklinické štúdie s desloratadínom
a loratadínom ukázali, že pri porovnateľných úrovniach expozície desloratadínu sa nevyskytli žiadne kvalitatívne alebo kvantitatívne rozdiely v profile toxicity desloratadínu a loratadínu.

Predklinické údaje s desloratadínom na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Štúdie s desloratadínom a loratadínom ukázali neprítomnosť karcinogénneho potenciálu.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Sorbitol, propylénglykol, sukralóza E 955,

hypromelóza 2910,
dihydrát citrónanu sodného,
prírodná a umelá príchuť (ovocná aróma), bezvodá kyselina citrónová,
dinátrium edetát,
čistená voda.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Aerius perorálny roztok sa dodáva vo fľašiach s objemom 30, 50, 60, 100, 120, 150, 225 a 300 ml
z jantárového skla typu III uzatvorených plastovým skrutkovacím uzáverom bezpečným pred deťmi s viacvrstvovou polyetylénovou podložkou. Všetky balenia s výnimkou 150 ml balenia sa dodávajú s odmernou lyžicou kalibrovanou na 2,5 ml a 5 ml. Pre 150 ml balenie je priložená odmerná lyžica alebo perorálna odmerná striekačka kalibrovaná na 2,5 ml a 5 ml.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SP Europe
Rue de Stalle 73
B-1180 Bruxelles
Belgicko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/00/160/XXX



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. januára 2001
Dátum posledného predĺženia: 15. januára 2006



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http://www.emea.europa.eu/