Nežiaduce účinky
Ochorenia krvi a lymfatického systému
Časté: Eozinofília.
Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi časté: Nárast telesnej hmotnosti.
Časté: Zvýšená chuť do jedla. Zvýšená hladina glukózy v krvi (pozri poznámku 1 nižšie). Zvýšené hladiny triglyceridov. Zvýšené hladiny cholesterolu.
Poruchy nervového systému
Veľmi časté: Somnolencia.
Časté: Závraty, akatízia, parkinsonismus, dyskinéza (pozri tiež poznámku 2 nižšie).
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti
Menej časté: Bradykardia bez alebo s pridruženou hypotenziou alebo synkopou, predĺženie QT (pozri tiež časť 4.4).
Cievne poruchy
Časté: Ortostatická hypotenzia.
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu
Časté: Mierne prechodné anticholinergné účinky vrátane obstipácie a suchosti v ústach.
Ochorenia pečene a žlčových ciest
Časté: Prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových transamináz (ALT, AST), najmä na začiatku liečby (pozri tiež časť 4.4).
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: Fotosenzitívna reakcia.
Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania
Časté: Asténia, opuch.
Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia
Veľmi časté: Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu, ale klinické prejavy s tým spojené (napríklad gynekomastia, galaktorea a zväčšenie prsných žliaz) boli zriedkavé. U väčšiny pacientov sa hladina prolaktínu upravila bez prerušenia liečby.
Menej časté: Vysoká hladina kreatínfosfokinázy.
1 V klinických štúdiách s olanzapínom u viac ako 5 000 pacientov s počiatočnými hodnotami postprandiálnej glykémie ≤7,8 mmol/l, výskyt postprandiálnej glykémie ≥11 mmol/l (poukazujúcej na diabetes) bol 1,0%, v porovnaní s 0,9% u placeba. Výskyt postprandiálnej glykémie ≥8,9 mmol/l, ale <11 mmol/l (poukazujúcej na hyperglykémiu) bol 2,0%, v porovnaní
s 1,6% u placeba. Veľmi zriedkavo bola taktiež hlásená spontánne vzniknutá hyperglykémia.
2 V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti
dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.