TORENDO Q-TAB 2 MG tbl oro 60x2 mg (blis.OPA/Al/PVC/Al)

mg dvakrát denne podľa individuálnej potreby pacienta, nie však častejšie ako každý druhý deň. U väčšiny pacientov je optimálna dávka 0,5 mg dvakrát denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávky až 1 mg dvakrát denne.

U pacientov s perzistentnou agresivitou u Alzheimerovej demencie sa Torendo Q-Tab nemá používať dlhšie ako 6 týždňov. Počas liečby je potrebné pacienta často a pravidelne kontrolovať a pokračovanie liečby prehodnocovať.

Poruchy správania

Deti a dospievajúci od 5 do 18 rokov

U osôb s telesnou hmotnosťou ≥50 kg sa odporúča úvodná dávka 0,5 mg raz denne. Toto dávkovanie sa môže upraviť zvýšeniami dávky o 0,5 mg raz denne podľa individuálnej potreby pacienta, nie však častejšie ako každý druhý deň. U väčšiny pacientov je optimálna dávka 1 mg raz denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávky 0,5 mg raz denne zatiaľ čo iní 1,5 mg raz denne. U osôb s telesnou hmotnosťou <50 kg sa odporúča úvodná dávka 0,25 mg raz denne. Toto dávkovanie sa môže upraviť zvýšeniami dávky o 0,25 mg raz denne podľa individuálnej potreby pacienta, nie však častejšie ako každý druhý deň. U väčšiny pacientov je optimálna dávka 0,5 mg raz denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávky 0,25 mg raz denne, zatiaľ čo iní 0,75 mg raz denne.

Tak ako pri všetkých symptomatických liečbach, dlhodobé užívanie Torenda Q-Tab sa musí neustále prehodnocovať.

Torendo Q-Tab sa neodporúča u detí mladších ako 5 rokov, nakoľko nie sú skúsenosti s deťmi mladšími ako 5 rokov s týmto ochorením.

Porucha funkcie obličiek a pečene

Pacienti s poruchou funkcie obličiek majú nižšiu schopnosť eliminovať aktívnu antipsychotickú frakciu ako dospelí s normálnou funkciou obličiek. Pacienti s poruchou funkcie pečene majú vyššiu plazmatickú koncentráciu voľnej frakcie risperidónu.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene, bez ohľadu na indikáciu, úvodná a udržiavacia dávka má byť polovičná a titrácia dávky má byť pomalšia.

U týchto skupín pacientov sa má Torendo Q-Tab používať s opatrnosťou.

Spôsob podávania:

Torendo Q-Tab je určené na perorálne použitie. Potrava nemá vplyv na absorpciu Torenda Q-Tab.

Keďže sú orodispergovateľné tablety krehké, nemajú sa pretláčať cez fóliu, nakoľko sa takto môžu poškodiť. Blister sa otvára tak, že rohy fólie sa potiahnu a odlúpnu. Potom sa tableta vyberie von. Tableta sa má užiť hneď po vyňatí z blistra. Tableta sa začne rozpúšťať do pár sekúnd po tom ako sa dá na jazyk a nie je potrebné použiť vodu. Tableta sa nemá deliť.

Tabletu môžete dať do pohára s vodou, ktorú vzápätí vypijete.

Pri ukončovaní liečby sa odporúča postupné vysadzovanie lieku. Po náhlom vysadení vysokých dávok antipsychotík boli veľmi zriedkavo hlásené akútne abstinenčné symptómy, vrátane nauzey, vracania, potenia a nespavosti (pozri časť 4.8). Môže sa tiež vyskytnúť recidíva psychotických symptómov a boli hlásené aj poruchy mimovoľných pohybov (ako sú akatízia, dystónia a dyskinéza).

Prechod z iného antipsychotika

Na začiatku terapie Torendom Q-Tab sa odporúča ukončiť predchádzajúcu liečbu postupne, ak je to klinicky potrebné. V prípade potreby, pri prechode z depotnej formy antipsychotika na risperidón sa odporúča začať terapiu Torendom Q-Tab v čase plánovanej nasledovnej injekčnej dávky. Potreba pokračovania existujúcej liečby antiparkinsonikami sa má pravidelne prehodnocovať.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Starší pacienti s demenciou

Celková mortalita

Výsledky meta-analýzy zo 17 kontrolovaných štúdií, kde boli starší pacienti s demenciou liečení atypickými antipsychotikami a taktiež risperidónom ukázali, že u pacientov liečených atypickými antipsychotikami sa zvýšila úmrtnosť v porovnaní s pacientmi, ktorým bolo podávané placebo. V placebo-kontrolovaných štúdiách s risperidónom bola v tejto polpulácii incidencia úmrtnosti 4,0 % u pacientov liečených risperidónom v porovnaní s 3,1 % u pacientov, ktorým bolo podávané placebo. Pomer pravdepodobnosti „odds ratio“ (95 % presný interval spoľahlivosti) bol 1,21 (0,7, 2,1). Priemerný vek pacientov, ktorí zomreli bol 86 rokov (v rozsahu 67‑100 rokov).

Súčasné užívanie s furosemidom

V placebom kontrolovaných štúdiách s risperidónom u starších pacientov s demenciou bola súbežná liečba risperidónom a furosemidom spojená s vyššou mortalitou (7,3 %; priemerný vek 89 rokov, v rozsahu 75‑97 rokov) v porovnaní s liečbou samotným risperidónom (3,1 %; priemerný vek 84 rokov, v rozsahu 70‑96 rokov) alebo samotným furosemidom (4,1 %; priemerný vek 80 rokov, v rozsahu 67‑90 rokov). Zvýšená mortalita u pacientov liečených súbežne furosemidom a risperidónom bola pozorovaná v dvoch zo štyroch klinických štúdií.
Pri súčasnom užívaní risperidónu a iných diuretík (najmä tiazidových diuretík používaných v nízkych dávkach) sa nepozorovali podobné nálezy.

Nezistili sa žiadne patofyziologické mechanizmy, ktoré by jasne vysvetľovali tento nález, a nepozoroval sa žiadny zodpovedajúci mechanizmus vedúci k úmrtiu. Napriek tomu je potrebná obozretnosť a je potrebné posúdiť riziká a úžitky tejto kombinácie alebo súčasné užívanie iných silných diuretík ešte pred začatím užívania.
U pacientov liečených inými diuretikami v kombinácii s risperidónom sa mortalita nezvýšila. Dehydratácia, bez ohľadu na liečbu, bola všeobecne rizikovým faktorom úmrtnosti a treba jej u starších pacientov s demenciou predchádzať.

Cerebrovaskulárne nežiaduce účinky (Cerebrovascular Adverse Events – CVAE)

V placebom kontrolovaných štúdiách u starších pacientov s demenciou bola vyššia incidencia CVAE (približne trojnásobne vyššia) ako cerebrovaskulárnej príhody (vrátane úmrtí) a prechodného ischemického záchvatu u pacientov liečených risperidónom v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo (priemerný vek 85 rokov; v rozsahu 73‑97). Údaje zo šiestich placebom kontrolovaných štúdií prevažne u starších pacientov (>65 rokov) s demenciou ukázali, že CVAE (závažné a nezávažné, kombinované) sa vyskytli u 3,3 % (33/1009) pacientov liečených risperidónom a u 1,2 % (8/712) pacientov užívajúcich placebo. Pomer pravdepodobnosti „odds ratio“(95 % presný interval spoľahlivosti) bol 2,96 (1,34, 7,50).
Mechanizmus nárastu rizika nie je známy. Nárast rizika sa nemôže vylúčiť ani pri iných antipsychotikách alebo inej populácii pacientov. Torendo Q-Tab sa má používať opatrne u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik cerebrovaskulárnej príhody.

Riziko CVAE bolo významne vyššie u pacientov so zmiešaným alebo vaskulárnym typom demencie v porovnaní s Alzheimerovou demenciou. Z tohto dôvodu, pacienti s iným typom demencie ako je Alzheimerova demencia nemajú byť liečení risperidónom.

Lekárom sa odporúča vyhodnotiť pomer rizika a prínosu podávania Torenda Q-Tab starším pacientom s demenciou, pričom je potrebné vziať do úvahy rizikové predpoklady pre vznik cerebrovaskulárnej príhody u jednotlivých pacientov. Pacienti/opatrovatelia musia byť upozornení na potrebu okamžitého hlásenia známok a symptómov potenciálnej CVAE ako je náhla únava alebo znecitlivenie tváre, rúk alebo nôh a problémy s rečou alebo videním. Bezodkladne je potrebné zvážiť všetky možnosti liečby, vrátane prerušenia liečby risperidónom.

Torendo Q-Tab sa má používať len krátkodobo na liečbu perzistentnej agresivity u pacientov so stredne závažnou až závažnou Alzheimerovou demenciou ako doplnok ku nefarmakologickej liečbe, ktorá má obmedzenú alebo žiadnu účinnosť a pri potenciálnom riziku poškodzovania seba alebo iných.

Pacientov je potrebné pravidelne kontrolovať a potrebu ďalšej liečby prehodnocovať.

Venózny tromboembolizmus

Pri antipsychotikách boli hlásené prípady venózneho tromboembolizmu (VTE). Vzhľadom na to, že u pacientov liečených antipsychotikami sa často vyskytujú rizikové faktory pre VTE, všetky rizikové faktory sa musia identifikovať pred a počas liečby Torendom Q-Tab a vykonať preventívne opatrenia.

Ortostatická hypotenzia

Vzhľadom na inhibičnú aktivitu risperidónu na alfa-receptoroch môže nastať (ortostatická) hypotenzia, najmä v úvodnom období titrovania dávky. Klinicky významná hypotenzia sa pozorovala po uvedení lieku na trh pri súbežnom použití risperidónu a antihypertenzív. Torendo Q-Tab sa má podávať s opatrnosťou pacientom so známym kardiovaskulárnym ochorením (napr. zlyhanie srdca, infarkt myokardu, poruchy prevodového systému, dehydratácia, hypovolémia alebo cerebrovaskulárne ochorenie) a dávka sa má postupne titrovať podľa odporúčania (pozri časť 4.2). Ak nastane hypotenzia, treba zvážiť zníženie dávky.

Tardívna dyskinéza / extrapyramídové symptómy (TD/EPS)

Lieky s vlastnosťami antagonistov dopamínových receptorov sú spájané so vznikom tardívnych dyskinéz charakterizovaných rytmickými mimovoľnými pohybmi predovšetkým jazyka a/alebo tváre. Výskyt extrapyramídových symptómov je rizikovým faktorom pre rozvoj tardívnych dyskinéz. Risperidón by preto mal mať, v porovnaní s klasickými neuroleptikami, nižší potenciál pre vyvolanie tardívnych dyskinéz. Ak sa objavia známky a symptómy tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť prerušenie podávania všetkých antipsychotík.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

Pri liečbe antipsychotikami bol zaznamenaný malígny neuroleptický syndróm charakterizovaný hypertermiou, svalovou rigiditou, autonómnou nestabilitou, poruchami vedomia a zvýšenými hladinami kreatinínfosfokinázy. Ďalšími symptómami môže byť myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne zlyhanie obličiek. V takomto prípade treba ukončiť podávanie všetkých antipsychotík, vrátane Torenda Q-Tab.

Parkinsonova choroba a demencia s Lewyho telieskami

Pri predpisovaní antipsychotík, vrátane Torenda Q-Tab, u pacientov s Parkinsonovou chorobou alebo s demenciou s Lewyho telieskami (DLB – Dementia with Lewy Bodies) musí lekár posúdiť pomer rizika a prínosu liečby. Risperidón môže zhoršiť Parkinsonovu chorobu. U oboch skupín pacientov môže byť zvýšené riziko neuroleptického malígneho syndrómu alebo zvýšená citlivosť na antipsychotickú liečbu. Takíto pacienti boli vylúčení z klinického skúšania. Táto zvýšená citlivosť sa môže prejavovať zmätenosťou, otupenosťou, posturálnou nestabilitou s vysokým výskytom pádov a taktiež aj extrapyramídovými symptómami.


Hyperglykémia
Počas liečby risperidónom bola veľmi zriedkavo hlásená hyperglykémia alebo exacerbácia existujúceho diabetu. Odporúča sa primerané klinické monitorovanie u pacientov s diabetom a u pacientov s rizikom rozvoja diabetu mellitus

Hyperprolaktinémia

Štúdie tkanivových kultúr naznačujú, že rast buniek v tumoroch prsníka u ľudí môže byť stimulovaný prolaktínom. Aj napriek tomu, že v klinických a epidemiologických štúdiách nebola potvrdená jasná spojitosť s podávaním antipsychotík, u pacientov s relevantnou anamnézou je potrebná opatrnosť.
Torendo Q-Tab sa má používať s opatrnosťou u pacientov s existujúcou hyperprolaktinémiou a u pacientov s možnými prolaktín-dependentnými tumormi.

Predĺženie QT intervalu

Po uvedení lieku na trh bolo veľmi zriedkavo hlásené predĺženie QT intervalu. Tak ako pri iných antipsychotikách, opatrnosť je potrebná pri predpisovaní risperidónu pacientom so známym kardiovaskulárnym ochorením, rodinnou anamnézou predĺženia QT intervalu, bradykardiou alebo poruchami elektrolytov (hypokaliémia, hypomagneziémia) z dôvodu rizika arytmogénnych účinkov a pri súbežnom podávaní s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval.

Záchvaty

Torendo Q-Tab sa má používať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou záchvatov alebo iných stavov, ktoré potenciálne znižujú prah záchvatu.

Priapizmus

Vzhľadom na blokádu alfa-adrenergných receptorov, sa môže pri liečbe risperidónom vyskytnúť priapizmus.

Regulácia telesnej teploty

Antipsychotiká spôsobujú narušenie schopnosti znižovať telesnú teplotu. Pri predpisovaní Torenda Q-Tab pacientom so stavmi, pri ktorých môže dôjsť k zvýšeniu telesnej teploty napr. namáhavé cvičenie, vystavenie sa vysokým teplotám, súbežná liečba s anticholinergikami, dehydratácia, sa odporúča primeraná starostlivosť.

Deti a dospievajúci

Pred predpísaním risperidónu dieťaťu alebo dospievajúcemu s poruchami správania je potrebné u pacienta komplexne vyšetriť fyzické a sociálne príčiny agresívneho správania ako je bolesť alebo nevhodné životné prostredie.

Sedatívny účinok risperidónu sa má starostlivo monitorovať u tejto skupiny pacientov z dôvodu možného ovplyvnenia schopnosti učiť sa. Zmena času podávania risperidónu by mohla zlepšiť dopad sedácie na pozornosť u detí a dospievajúcich.

Risperidón bol spojený s miernym nárastom telesnej hmotnosti a BMI. Zmeny výšky v dlhodobých otvorených rozsiahlych štúdiách boli vzhľadom k veku v norme. Účinok dlhodobej liečby risperidónom na sexuálne dospievanie a výšku sa adekvátne neštudoval.

Z dôvodu potenciálnych účinkov dlhotrvajúcej hyperprolaktinémie na rast a sexuálne dospievanie u detí a dospievajúcich, je potrebné zvážiť pravidelné klinické hodnotenie endokrinologického stavu, vrátane meraní výšky, hmotnosti, sexuálneho dospievania, sledovanie menštruačného cyklu a ďalších možných účinkov spojených s prolaktínom.

Počas liečby risperidónom sa má vykonávať aj pravidelné hodnotenie extrapyramídových symptómov a iných pohybových porúch.

Odporúčania na spôsob podávania u detí a dospievajúcich pozri v časti 4.2.

Torendo Q-Tab obsahuje zdroj fenylalanínu (aspartám). To môže byť škodlivé pre ľudí s fenylketonúriou.

4.5 Liekové a iné interakcie

Tak ako pri iných antipsychotikách, opatrnosť sa odporúča pri predpisovaní risperidónu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, napr. antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, dysopyramid, prokainamid), antiarytmiká triedy III (napr. amiodaron, sotalol), tricyklické antidepresíva (t.j. amitriptylín), tetracyklické antidepresíva (t.j. maprotilín), niektoré antihistaminiká, ostatné antipsychotiká, niektoré antimalariká (t.j. chinín a meflochín) a lieky spôsobujúce nerovnováhu elektrolytov (hypokaliémia, hypomagneziémia), bradykardiu alebo tie, ktoré inhibujú hepatálny metabolizmus risperidónu. Tento zoznam je indikatívny a nie je kompletný.

Potenciál Torenda Q-Tab ovplyvňovať iné lieky

Risperidón sa má s opatrnosťou používať v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi látkami vrátane alkoholu, opiátov, antihistaminík a benzodiazepínov z dôvodu zvýšeného rizika sedácie.

Risperidón môže antagonizovať účinok levodopy a iných agonistov dopamínu. Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, najmä v konečnom štádiu Parkinsonovej choroby, má sa predpísať najnižšia účinná dávka každého z nich.

Pri súbežnom používaní risperidónu a antihypertenzív bola po uvedení lieku na trh pozorovaná klinicky významná hypotenzia.

Risperidón nepreukázal klinicky relevantný účinok na farmakokinetiku lítia, valproátu, digoxínu alebo topiramátu.

Potenciál iných liekov ovplyvňovať Torendo Q-Tab

Preukázalo sa, že karbamazepín znižuje plazmatickú koncentráciu aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu. Podobné účinky sa môžu pozorovať pri napr. rifampicíne, fenytoíne a fenobarbitále, ktoré tiež indukujú hepatálny enzým CYP 3A4 ako aj P-glykoproteín. Pri začatí alebo ukončovaní liečby karbamazepínom alebo inými induktormi enzýmu CYP 3A4/P-glykoproteínu (P-gp) lekár musí prehodnotiť dávkovanie Torenda Q-Tab.

Fluoxetín a paroxetín, inhibítory CYP 2D6, zvyšujú plazmatickú koncentráciu risperidónu, ale menej ako koncentráciu aktívnej antipsychotickej frakcie. Predpokladá sa, že ostatné inhibítory CYP 2D6, ako je chinidín, môžu ovplyvňovať plazmatickú koncentráciu risperidónu podobným spôsobom. Pri začatí alebo ukončovaní súbežnej liečby fluoxetínom alebo paroxetínom, lekár musí prehodnotiť dávkovanie Torenda Q-Tab.

Verapamil, inhibítor CYP 3A4 a P-gp, zvyšuje plazmatickú koncentráciu risperidónu.

Galantamín a donepezil nepreukázali klinicky relevantný vplyv na farmakokinetiku risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie.

Fenotiazíny, tricyklické antidepresíva a niektoré beta-blokátory môžu zvýšiť plazmatickú koncentráciu risperidónu, ale nie koncentráciu aktívnej antipsychotickej frakcie. Amitriptylín neovplyvňuje farmakokinetiku risperidónu alebo aktívnej antipsychotickej frakcie. Cimetidín a ranitidín zvyšujú biologickú dostupnosť risperidónu, ale len obmedzene biologickú dostupnosť aktívnej antipsychotickej frakcie. Erytromycín, inhibítor CYP 3A4, nemení farmakokinetiku risperidónu ani aktívnej antipsychotickej frakcie.

Kombinované použitie psychostimulancií (napr. metylfenidátu) s risperidónom u detí a dospievajúcich nemá vplyv na farmakokinetiku a účinnosť risperidónu.

Zvýšenie mortality u starších pacientov s demenciou, ktorí súbežne užívajú furosemid, pozri v časti 4.4.

Súbežné užívanie perorálneho Torenda Q-Tab s paliperidónom sa neodporúča, pretože paliperidón je aktívny metabolit risperidónu a ich kombinácia môže viesť k aditívnej expozícii aktívnej antipsychotickej frakcii.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití risperidónu u gravidných žien. Podľa postmarketingových údajov boli u novorodencov matiek, ktoré užívali risperidón v treťom trimestri gravidity, pozorované reverzibilné extrapyramídové symptómy. Z toho vyplýva, že novorodencov je potrebné starostlivo sledovať. Risperidón nemal teratogénne účinky v štúdiách na zvieratách, avšak boli pozorované iné typy reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko u ľudí nie je známe. Z tohto dôvodu sa má Torendo Q-Tab použiť počas gravidity len ak je to nevyhnutné. V prípade potreby ukončenia liečby počas gravidity, vysadenie lieku nesmie byť náhle.

Laktácia

V štúdiách na zvieratách sa risperidón a jeho aktívny metabolit,9-hydroxy-risperidón vylučovali do mlieka. Potvrdilo sa, že risperidón a 9-hydroxy-risperidón sa v malom množstve vylučujú do materského mlieka aj u ľudí. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o nežiaducich reakciách na dojčené deti. Z tohto dôvodu, výhody dojčenia musia prevážiť potenciálne riziká pre dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Torendo Q-Tab môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje z dôvodu potenciálnych účinkov na nervový systém a schopnosť videnia (pozri časť 4.8). Pacientom preto treba odporučiť, aby neviedli vozidlo ani neobsluhovali stroje, kým nie je známa ich individuálna reakcia na risperidón.


4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami (ADR – adverse drug reaction) (incidencia ≥10 %) sú: parkinsonizmus, bolesť hlavy a nespavosť.

Nižšie sú uvedené všetky ADR, ktoré boli hlásené v klinických štúdiách a po uvedení lieku na trh za použitia nasledujúcich termínov a frekvencií: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100,<1/10), menej časté (≥1/1 000, <1/100), zriedkavé (≥1/10 000, <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (z dostupných klinických štúdií).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Nežiaduce reakcie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Časté: zvýšené hladiny prolaktínu v krvi^a, zvýšenie telesnej hmotnosti.
Menej časté: predĺženie QT na EKG, abnormality na EKG, zvýšená hladina glukózy v krvi, zvýšené hladiny transamináz, zníženie počtu leukocytov, zvýšenie telesnej teploty, zvýšenie počtu eozinofilov, zníženie hladiny hemoglobínu, zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy v krvi.
Zriedkavé: zníženie telesnej teploty.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Časté: tachykardia.
Menej časté: atrioventrikulárna blokáda, blokáda ramienka, atriálna fibrilácia, sínusová bradykardia, palpitácie.

Ochorenia krvi a lymfatického systému
Menej časté: anémia, trombocytopénia.
Zriedkavé: granulocytopénia.
Neznáme: agranulocytóza.

Poruchy nervového systému
Veľmi časté: parkinsonizmus^b, bolesť hlavy.
Časté: akatízia^b, závrat, tremor^b, dystónia^b, ospalosť, sedácia, letargia, dyskinéza^b.
Menej časté: nereagovanie na stimuly, strata vedomia, synkopa, znížené vedomie, cerebrovaskulárna príhoda, prechodný ischemický záchvat, dysartria, poruchy pozornosti, nadmerná spavosť, závrat pri vstaní, poruchy rovnováhy, tardívna dyskinéza, poruchy reči, abnormálna koordinácia, hypoestézia.
Zriedkavé: neuroleptický malígny syndróm, diabetická kóma, cerebrovaskulárna porucha, cerebrálna ischémia, poruchy pohyblivosti.

Poruchy oka
Časté: rozmazané videnie.
Menej časté: konjunktivitída, očná hyperémia, výtok z oka, opuch oka, suché oko, nadmerné slzenie, fotofóbia.
Zriedkavé: zhoršená ostrosť videnia, prevrátenie očí, glaukóm.

Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté: bolesť ucha, tinnitus.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté: dyspnoe, epistaxa, kašeľ, nosová kongescia, faryngolaryngeálna bolesť.
Menej časté: dýchavičnosť, aspiračná pneumónia, pľúcna kongescia, respiračné poruchy, šelest, kongescia respiračného traktu, dysfónia.
Zriedkavé: syndróm spánkového apnoe, hyperventilácia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: vracanie, hnačka, zápcha, nauzea, abdominálna bolesť, dyspepsia, sucho v ústach, žalúdočné problémy.
Menej časté: dysfágia, gastritída, inkontinencia stolice, fekalóm.
Zriedkavé: intestinálna obštrukcia, pankreatitída, opuch pier, cheilitída.

Poruchy obličiek a močových ciest
Časté: enuréza.
Menej časté: dyzúria, inkontinencia moču, polakizúria.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: vyrážka, erytém.
Menej časté: angioedém, kožné lézie, poruchy kože, pruritus, akné, zmena zafarbenia kože, alopécia, seboroická dermatitída, suchá koža, hyperkeratóza.
Zriedkavé: tvorba lupín.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Časté: artralgia, bolesť chrbta, bolesť končatín.
Menej časté: svalová slabosť, myalgia, bolesť krku, opuch kĺbov, abnormálne držanie tela, stuhnutie kĺbov, kostrovosvalová bolesť hrudníka.
Zriedkavé: rabdomyolýza.

Poruchy endokrinného systému
Zriedkavé: neprimeraná sekrécia antidiuretického hormónu.

Poruchy metabolizmu a výživy
Časté: zvýšená chuť do jedla, znížená chuť do jedla.
Menej časté: anorexia, polydipsia.
Veľmi zriedkavé: diabetická ketoacidóza.
Neznáme: intoxikácia vodou.

Infekcie a nákazy
Časté: pneumónia, chrípka, bronchitída, infekcie horných dýchacích ciest, infekcie močového ústrojenstva.
Menej časté: sinusitída, vírusová infekcia, ušná infekcia, tonzilitída, celulitída, otitis media, očná infekcia, lokalizovaná infekcia, akarodermatitída, infekcie dýchacích ciest, cystitída, onychomykóza.
Zriedkavé: chronická otitis media.

Poruchy ciev
Menej časté: hypotenzia, ortostatická hypotenzia, sčervenanie.
Neznáme: pri užívaní antipsychotík sa hlásili prípady venózneho tromboembolizmu, vrátane prípadov pulmonárneho embolizmu a prípadov hlbokej venóznej trombózy.


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: pyrexia, únava, periférny edém, asténia, bolesť na hrudníku.
Menej časté: edém tváre, poruchy chôdze, abnormálne pocity, pomalosť, ochorenie podobné chrípke, smäd, problémy s dýchaním, prechladnutie.
Zriedkavé: generalizovaný edém, hypotermia, abstinenčný syndróm, pocit chladu v periférnych oblastiach.

Poruchy imunitného systému
Menej časté: precitlivenosť.
Zriedkavé: lieková precitlivenosť.
Neznáme: anafylaktická reakcia.

Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: žltačka.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté: amenorea, sexuálna dysfunkcia, erektilná dysfunkcia, poruchy ejakulácie, galaktorea, gynekomastia, poruchy menštruačného cyklu, vaginálny výtok.
Neznáme: priapizmus.

Psychické poruchy
Veľmi časté: insomnia.
Časté: úzkosť, agitovanosť, poruchy spánku.
Menej časté: stavy zmätenosti, mánia, znížené libido, apatia, nervozita.
Zriedkavé: anorgazmia, emočná otupenosť.

^a) Hyperprolaktinémia môže v niektorých prípadoch viesť ku gynekomastii, poruchám menštruačného cyklu, amenorei, galaktorei.
^b) Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové poruchy: parkinsonizmus (hypersekrécia slín, muskuloskeletálna stuhnutosť, parkinsonizmus, slintanie, „cogwheel“ rigidita, bradykinéza, hypokinéza, maskovitý výraz tváre, napätie svalov, akinéza, rigidita šije, svalová rigidita, parkinsonová chôdza a abnormálny glabelárny reflex), akatízia (akatízia, nepokoj, hyperkinéza a syndróm nepokojných nôh), tremor, dyskinéza (dyskinéza, trhavý pohyb svalov, choreoatetóza, atetóza a myoklonus), dystónia. Dystónia zahŕňa dystóniu, svalové kŕče, hypertóniu, tortikolis, mimovoľné svalové kontrakcie, svalové kontrakcie, blefarospazmus, okulogyráciu, paralýzu jazyka, spazmy tváre, laryngospazmus, myotóniu, opistotonus, orofaryngeálny spazmus, pleurotonus, spazmy jazyka a trizmus. Tremor zahŕňa tremor a parkinsonový tremor v kľude. Je potrebné si všimnúť, že široké spektrum zahrnutých symptómov nemusí byť nevyhnutne extrapyramídového pôvodu.


Ďalšie nežiaduce reakcie zaznamenané pri injekčnej forme risperidónu s dlhodobým účinkom, ale nie pri perorálnom risperidóne podľa triedy orgánových systémov

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zníženie hmotnosti, zvýšenie hladiny gama-glutamyltransferázy, zvýšenie hladín pečeňových enzýmov.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Bradykardia.

Ochorenia krvi a lymfatického systému
Neutropénia.

Poruchy nervového systému
Parestézia, konvulzie.

Poruchy oka
Blefarospazmus.

Poruchy ucha a labyrintu
Vertigo.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Bolesť zubov, spazmy jazyka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Ekzém.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Bolesť sedacieho svalu.

Infekcie a nákazy
Infekcie dolných dýchacích ciest, gastroenteritída, subkutánny absces.

Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu
Pád.

Poruchy ciev
Hypertenzia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Bolesť.

Psychické poruchy

Účinky triedy

Tak ako pri iných antipsychotikách, po uvedení risperidónu na trh, boli hlásené veľmi zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu. Iné účinky na srdce týkajúce sa celej triedy antipsychotík, ktoré predlžujú QT interval sú ventrikulárna arytmia, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia, náhla smrť, zástava srdca a torsades de pointes.

Zvýšenie telesnej hmotnosti

Porovnanie u pacientov so schizofréniou liečených risperidónom alebo placebom s kritériom nárastu telesnej hmotnosti ≥7 % telesnej hmotnosti v 6‑8 týždňov trvajúcom, placebom kontrolovanom skúšaní preukázalo štatisticky významne vyššiu incidenciu zvýšenia telesnej hmotnosti pri risperidóne (18 %) ako pri placebe (9 %). V placebom kontrolovanej 3-týždňovej štúdii u dospelých pacientov s akútnou mániou, incidencia nárastu hmotnosti ≥7 % ako koncový ukazovateľ bola porovnávaná v skupine s risperidónom (2,5 %) a placebom (2,4 %) a bola mierne vyššia v kontrolnej skupine s liečivom (3,5 %).
V populácii detí a dospievajúcich s poruchami správania v dlhodobej štúdii sa telesná hmotnosť zvýšila v priemere o 7,3 kg po 12 mesiacoch liečby. Predpokladaný nárast hmotnosti u normálnych detí vo veku 5‑12 rokov je 3‑5 kg za rok. U dospievajúcich vo veku 12‑16 rokov sa u dievčat zvýšila hmotnosť o 3‑5 kg za rok a u chlapcov o 5 kg za rok.

Ďalšie informácie o osobitných skupinách pacientov

Nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené s vyššou incidenciou u starších pacientov s demenciou alebo u pediatrických pacientov ako u dospelej populácie sú uvedené nižšie:

Starší pacienti s demenciou

V klinických skúšaniach boli u starších pacientov s demenciou hlásené nežiaduce reakcie s nasledujúcou frekvenciou: prechodný ischemický záchvat (1,4 %) a cerebrovaskulárna príhoda (1,5 %). Okrem toho, boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie s frekvenciou ≥5 % u starších pacientov s demenciou a s minimálne dvojnásobnou frekvenciou pozorovanou u iných skupín dospelých pacientov: infekcie močových ciest, periférny edém, letargia a kašeľ.

Pediatrickí pacienti

U pediatrických pacientov (5‑17 rokov) boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie s frekvenciou ≥5 % a s minimálne dvojnásobnou frekvenciou pozorovanou v klinických skúšaniach u dospelých: somnolencia/sedácia, únava, bolesť hlavy, zvýšenie chuti do jedla, vracanie, infekcie horných ciest dýchacích, nazálna kongescia, abdominálna bolesť, závrat, kašeľ, pyrexia, tremor, hnačka a enuréza.'

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Zaznamenané prejavy a príznaky vo všeobecnosti boli také, ktoré vyplývajú zo zvýraznenia známych farmakologických účinkov risperidónu. Tie zahŕňajú ospalosť a útlm, tachykardiu a hypotenziu a extrapyramídové symptómy. Pri predávkovaní sa zaznamenalo predĺženie QT intervalu a konvulzie. Pri kombinovanom predávkovaní risperidónu a paroxetínu boli hlásené prípady torsade de pointes.
V prípade akútneho predávkovania je potrebné brať do úvahy aj možnosť spolupôsobenia viacerých liekov.

Liečba

Je potrebné zaistiť a udržiavať priechodné dýchacie cesty a zabezpečiť adekvátnu oxygenáciu a ventiláciu. Ak bol liek užitý nie dlhšie ako pred 1 hodinou, treba zvážiť vykonanie výplachu žalúdka (po intubácii, ak je pacient v bezvedomí) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívom. Okamžite sa má začať kardiovaskulárne monitorovanie zahŕňajúce trvalé elektrokardiografické monitorovanie, aby bolo možné diagnostikovať prípadné arytmie.

Špecifické antidotum risperidónu neexistuje. Preto treba zabezpečiť primerané podporné opatrenia. Hypotenzia a obehový kolaps sa liečia primeranými opatreniami ako sú infúzie alebo podanie sympatomimetík. Ak sa objavia závažné extrapyramídové symptómy, majú sa podať anticholinergiká. Pacienta je potrebné dôsledne monitorovať a pokračovať až do úplného zotavenia.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká, ATC kód:  N05AX08

Mechanizmus účinku:

Risperidón je selektívny monoamínový antagonista so špecifickými vlastnosťami. Vykazuje vysokú afinitu k sérotonínovým 5-HT₂ a dopamínovým D₂ receptorom. Risperidón sa viaže aj na alfa₁-adrenergné receptory a s menšou afinitou na histamínové receptory H₁ a alfa₂-adrenergné receptory. Risperidón nemá afinitu k cholinergným receptorom. Aj keď je risperidón účinný D₂ antagonista, čiže sa predpokladá, že zlepšuje pozitívne symptómy schizofrénie, spôsobuje menší útlm motorickej aktivity a znižuje indukciu katalepsie v porovnaní s klasickými antipsychotikami. Vyvážený centrálny serotonínový a dopamínový antagonistický účinok môže znižovať riziko výskytu extrapyramídových nežiaducich účinkov a rozširuje terapeutickú účinnosť aj na negatívne a afektívne symptómy schizofrénie.

Farmakodynamické účinky

Schizofrénia
Účinnosť risperidónu v krátkodobej liečbe schizofrénie bola preukázaná v štyroch štúdiách, trvajúcich 4­8 týždňov, na 2 500 pacientoch, ktorí spĺňali kritéria pre schizofréniu podľa DSM-IV. V 6-týždňovom, placebom kontrolovanom skúšaní, v ktorom sa titrovala dávka až do 10 mg/deň podaná dvakrát denne sa preukázalo, že risperidón má lepšie celkové skóre BPRS (Brief Psychiatric Rating Scale) ako placebo. V 8-týždňovom, placebom kontrolovanom skúšaní so štyrmi fixnými dávkami risperidónu (2, 6, 10 a 16 mg/deň, podané dvakrát denne), vo všetkých štyroch skupinách dosiahol risperidón lepšie celkové skóre PANSS (Positive and Negative Syndrome Scale). V 8-týždňovom skúšaní zameranom na porovnávanie piatich fixných dávok risperidónu (1, 4, 8, 12 a 16 mg/deň podané dvakrát denne), dávky risperidónu 4, 8 a 16 mg/deň mali lepšie celkové skóre PANSS ako skupina s dávkou 1 mg. V 4-týždňovom, placebom kontrolovanom skúšaní porovnávajúcom dve fixné dávky (4 a 8 mg/deň podané raz denne), obe skupiny risperidónu dosiahli lepšie skóre vo väčšine PANSS meraní, vrátane celkového PANSS a odpovedí (>20 % redukcia v celkovom skóre PANSS) ako placebo. V dlhodobom skúšaní s dospelými ambulantnými pacientmi, ktorí prevažne spĺňali kritéria pre schizofréniu podľa DSM-IV a ktorých stav bol klinicky stabilizovaný minimálne 4 týždne antipsychotikami, boli randomizovaní do skupiny s risperidónom v dávke 2‑8 mg/deň alebo skupiny s haloperidolom na 1‑2-ročné pozorovanie relapsu. U pacientov, ktorí dostávali risperidón, bol čas do relapsu dlhší ako u pacientov, ktorí dostávali haloperidol.

Manické epizódy bipolárnej afektívnej poruchy

Účinnosť monoterapie risperidónom v akútnej liečbe manických epizód spojených s bipolárnou afektívnou poruchou sa študovala v troch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách monoterapie u približne 820 pacientov s bipolárnou afektívnou poruchou I, ktorí spĺňali kritériá podľa DSM-IV. V týchto troch štúdiách sa preukázalo, že risperidón v dávke 1‑6 mg/deň (úvodná dávka 3 mg v dvoch štúdiách a 2 mg v jednej štúdii) bol významne lepší než placebo vo vopred stanovených primárnych koncových ukazovateľoch, t.j. zmena v celkovom skóre YMRS (Young Mania Rating Scale) v 3. týždni oproti východiskovej hodnote. Výsledky sekundárnej účinnosti boli vo všeobecnosti konzistentné s výsledkami primárnej účinnosti. Percento pacientov so znížením o ≥50 % v celkovom skóre YMRS oproti východiskovej hodnote po troch týždňoch, bolo výrazne vyššie u risperidónu ako u placeba. Jedna z týchto troch štúdií zahrňovala rameno s haloperidolom a 9-týždňovú dvojito zaslepenú udržiavaciu fázu. Účinnosť sa udržala počas 9-týždňovej udržiavacej liečby. Zmeny v celkovom YMRS oproti východiskovým hodnotám potvrdili kontinuálne zlepšovanie a boli porovnateľné medzi risperidónom a haloperidolom v 12. týždni.

Účinnosť risperidónu ako stabilizátora nálady v liečbe akútnej mánie sa potvrdila v jednej z dvoch 3-týždňových dvojito zaslepených štúdií u približne 300 pacientov, ktorí spĺňali kritéria podľa DSM-IV pre bipolárnu afektívnu poruchu I. V jednej 3-týždňovej štúdii risperidón v dávke 1‑6 mg/deň s úvodnou dávkou 2 mg/deň pridaný k lítiu alebo valproátu, dosiahol lepšie výsledky ako lítium alebo valproát samostatne vo vopred stanovených primárnych koncových ukazovateľoch, t.j. zmena v celkovom skóre YMRS v 3. týždni oproti východiskovej hodnote. V druhej 3-týždňovej štúdii, risperidón v dávke 1‑6 mg/deň s úvodnou dávkou 2 mg/deň kombinovaný s lítiom, valproátom alebo karbamazepínom nedosiahol lepšie výsledky ako lítium, valproát alebo karbamazepín samostatne v redukcii celkového skóre YMRS. Možné vysvetlenie zlyhania tejto štúdie je indukcia klírensu risperidónu a 9-hydroxy-risperidónu karbamazepínom, vedúca k subterapeutickým hladinám risperidónu a 9-hydroxy-risperidónu. V následnej analýze bola skupina s karbamazepínom vylúčená a risperidón v kombinácii s lítiom alebo valproátom dosiahol lepšie výsledky v redukcii celkového skóre YMRS ako lítium alebo valproát samostatne.

Perzistentná agresivita pri demencii

Účinnosť risperidónu v liečbe BPSD (Behavioural and Psychological Symptoms of Dementia), ktoré zahŕňajú poruchy správania, ako je agresivita, agitovanosť, psychóza, aktivita, a afektívna porucha, bola potvrdená v troch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách u 1 150 starších pacientov so stredne závažnou až závažnou demenciou. Jedna štúdia zahŕňala fixné dávky risperidónu 0,5, 1 a 2 mg/deň. Dve štúdie s flexibilnou dávkou zahŕňali skupiny s dávkou risperidónu v rozpätí 0,5‑4 mg/deň resp. 0,5‑2 mg/deň. Risperidón preukázal štatisticky významnejšiu a klinicky dôležitejšiu účinnosť v liečbe agresivity a menej významnú v liečbe agitovanosti a psychózy u starších pacientov s demenciou (merané podľa BEHAVE-AD [Behavioural Pathology in Alzheimer´s Disease Rating Scale] a CMAI [Cohen-Mansfield Agitation Inventory]). Terapeutický účinok risperidónu nezávisel od skóre MMSE (Mini-Mental State Examination) (a tým od závažnosti demencie); sedatívnych vlastností risperidónu; prítomnosti alebo absencie psychózy; a typu demencie, Alzheimerovej, vaskulárnej alebo zmiešanej. (Pozri tiež časť 4.4).

Poruchy správania

Účinnosť risperidónu v krátkodobej liečbe narušeného správania sa potvrdila v dvoch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách u približne 240 pacientov vo veku 5‑12 rokov s diagnózou DBD (Disruptive Behaviour Disorders) podľa DSM-IV a hraničnou hodnotou intelektuálnej funkcie alebo miernej až stredne závažnej mentálnej retardácie/porúch učenia sa. V dvoch štúdiách bol risperidón v dávke 0,02‑0,06 mg/kg/deň výrazne lepší než placebo vo vopred stanovených primárnych koncových ukazovateľoch, t.j. zmena v N-CBRF (Conduct Problem subscale of the Nisonger-Child Behaviour Rating Form) v 6. týždni oproti východiskovej hodnote.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Risperidón sa metabolizuje na 9-hydroxy-risperidón, ktorý má podobný farmakologický účinok ako risperidón (pozri Biotransformácia a eliminácia).

Absorpcia

Risperidón sa po perorálnom podaní úplne absorbuje, maximálne plazmatické koncentrácie dosahuje v priebehu 1‑2 hodín. Absolútna perorálna biologická dostupnosť risperidónu je 70 % (CV=25 %). Relatívna perorálna biologická dostupnosť risperidónu z tabliet je 94 % (CV=10 %) v porovnaní s roztokom. Absorpcia nie je ovplyvnená jedlom a preto sa risperidón môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Rovnovážny stav risperidón dosiahne u väčšiny pacientov v priebehu jedného dňa. Rovnovážny stav 9-hydroxy-risperidónu sa dosiahne v priebehu 4‑5 dní.

Distribúcia

Risperidón sa rýchlo distribuuje. Distribučný objem je 1‑2 l/kg. V plazme sa risperidón viaže na albumín a kyslý α₁-glykoproteín. Väzba risperidónu na plazmatické bielkoviny je 90 %, z toho 9-hydroxy-risperidónu je 77 %.

Biotransformácia a eliminácia

Risperidón sa metabolizuje prostredníctvom CYP 2D6 na 9-hydroxy-risperidón, ktorý má podobné farmakologické účinky ako risperidón. Risperidón spolu s 9-hydroxy-risperidónom vytvárajú aktívnu antipsychotickú frakciu. Metabolizmus prostredníctvom CYP 2D6 je podmienený genetickým polymorfizmom. Silné metabolizéry CYP 2D6 rýchlo menia risperidón na 9-hydroxy-risperidón, zatiaľ čo slabé metabolizéry CYP 2D6 menia risperidón na 9-hydroxy-risperidón o niečo pomalšie. Aj keď silné metabolizéry majú nižšiu koncentráciu risperidónu a vyššiu koncentráciu 9-hydroxy-risperidónu než slabé metabolizéry, farmakokinetiky kombinovaného risperidónu a 9-hydroxy-risperidónu (t.j. aktívnej antipsychotickej frakcie), po jednorazových a viacnásobných dávkach, sú podobné u silných aj slabých metabolizérov CYP 2D6.

Ďalšou metabolickou cestou risperidónu je N-dealkylácia. Štúdie in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene preukázali, že risperidón v klinicky relevantných koncentráciách výrazne neinhibuje metabolizmus liekov metabolizovaných prostredníctvom izoenzýmov cytochrómu P 450, vrátane CYP 1A2, CYP 2A6, CYP 2C8/9/10, CYP 2D6, CYP 2E1, CYP 3A4 a CYP 3A5. Týždeň po podaní sa 70 % dávky risperidónu vylúči močom a 14 % stolicou. 35‑45 % dávky v moči tvorí risperidón a 9-hydroxy-risperidón. Po perorálnom podaní psychotickým pacientom sa risperidón eliminuje s polčasom približne 3 hodiny. Eliminačný polčas 9-hydroxy-risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie je 24 hodín.

Linearita

Plazmatické koncentrácie risperidónu sú proporcionálne dávke v rámci terapeutického rozpätia dávok.

Starší pacienti, porucha funkcie pečene a obličiek

Štúdia jednorazového dávkovania preukázala priemerne o 43 % vyššiu koncentráciu aktívnej antipsychotickej frakcie v plazme, o 38 % dlhší polčas a o 30 % znížený klírens aktívnej antipsychotickej frakcie u starších pacientov. Vyššie plazmatické koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie a v priemere o 60 % znížený klírens aktívnej antipsychotickej frakcie sa pozoroval u pacientov s renálnou insuficienciou. U pacientov s pečeňovou insuficienciou bola plazmatická koncentrácia risperidónu normálna, ale voľná frakcia risperidónu v plazme sa zvýšila približne o 35 %.

Pediatrickí pacienti

Farmakokinetiky risperidónu, 9-hydroxy-risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie u detí sú podobné ako u dospelých.

Pohlavie, rasa a fajčenie

Analýzy farmakokinetiky populácii neodhalili zjavný vplyv pohlavia, rasy alebo fajčenia na farmakokinetiky risperidónu alebo aktívnej antipsychotickej frakcie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách (sub)chronickej toxicity, v ktorých sa risperidón začal podávať sexuálne nezrelým potkanom a psom, sa vyskytli účinky závislé od dávky na genitálny trakt a prsné žľazy samcov a samíc. Tieto účinky súviseli so zvýšenými hladinami prolaktínu v sére, spôsobenými blokádou dopamínových D₂ receptorov risperidónom. Okrem toho, štúdie na kultúrach tkanív naznačujú, že rast buniek tumoru prsníka u ľudí môže byť stimulovaný prolaktínom. Risperidón nemal teratogénny účinok u potkanov a králikov. V reprodukčných štúdiách risperidónu na potkanoch boli pozorované nežiaduce účinky na správanie sa pri párení, na pôrodnú hmotnosť a prežívanie mláďat. U potkanov bola intrauterinná expozícia risperidónom spojená s kognitívnym deficitom v dospelosti. Iné antagonisty dopamínu, pri podávaní gravidným zvieratám, vyvolali u mláďat negatívne účinky na motorický vývoj a schopnosť učiť sa. Risperidón nemal genotoxický účinok v súbore testov. V štúdiách perorálnej karcinogenity risperidónu sa u potkanov a myší pozoroval nárast výskytu adenómu hypofýzy (myši), endokrinného adenómu pankreasu (potkan) a adenómu prsnej žľazy (obidva druhy). Tieto nádory môžu súvisieť s predĺženým antagonizmom na dopamínových D₂-receptoroch a hyperprolaktinémiou. Význam týchto zistení pre ľudí nie je známy. Zvieracie modely in vitro a in vivo preukázali, že vysoké dávky risperidónu môžu spôsobiť predĺženie QT intervalu, čo môže byť spojené s teoreticky zvýšeným rizikom torsade de pointes u pacientov.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Manitol (E421)
Kopolymér bázického butylovaného metakrylátu
Povidón K-25
Mikrokryštalická celulóza
Čiastočne substituovaná hyprolóza
Aspartám (E951)
Krospovidón
Červený oxid železitý (E172)
Príchuť mäty kučeravej
Príchuť mäty piepornej
Kremičitan vápenatý
Magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA/Al/PVC/Al blistrové balenie.
Veľkosť balenia: 20, 28, 30, 50, 56, 60, 98 a 100 orodispergovateľných tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Torendo Q-Tab 0,5 mg: 68/0470/06-S
Torendo Q-Tab 1 mg: 68/0471/06-S
Torendo Q-Tab 2 mg: 68/0472/06-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

13.11.2006


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU