ávku 1 až
2mg dva krát denne.
Pacientov treba monitorovať a potreba liečby sa má pravidelne prehodnocovať.
Deti a mladiství mladší ako 15 rokov
Neexistujú údaje z klinických testov o používaní risperidónu na liečbu schizofrénie u detí mladších ako 15 rokov a klinické skúsenosti sú obmedzené.
Pacienti s kardiovaskulárnym ochorením
Dávky treba titrovať pomaly, aby sa predišlo ortostatickej hypotenzii (pozri časť 4.4).
Pacienti s ochorením obličiek a pečene
Pacientom s ochorením obličiek sa odporúča znížiť úvodnú a udržiavaciu dávku na polovicu a dávku titrovať pozvoľna. Pri miernom poškodení funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. Opatrnosť je potrebná u pacientov so stredne ťažkým alebo závažným ochorením pečene, nakoľko sú len obmedzené skúsenosti s takýmito pacientmi (pozri časť 5.2).
Spôsob podávania
Perorálne použitie.
Tabletky sa užívajú raz alebo dvakrát denne (ráno a večer). Zapijú sa dostatočným množstvom tekutiny. Môžu sa užiť s jedlom alebo bez jedla.
4.3 Kontraindikácie
Risperidón je kontraindikovaný u pacientov s precitlivenosťou na risperidón alebo na niektorú z pomocných látok.
Risperidón je taktiež kontraindikovaný u pacientov s existujúcou hyperprolaktinémiou nezapríčinenou použitím lieku.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Starší pacienti s demenciou
Výsledky meta-analýz zo 17 kontrolovaných štúdií, kde boli starší pacienti s demenciou liečení atypickými antipsychotickými liekmi a taktiež risperidónom ukázali, že u pacientov liečených atypickými antipsychotickými liečivami sa zvýšila úmrtnosť v porovnaní s pacientmi, ktorým bolo podávané placebo. V placebo-kontrolovaných štúdiách s risperidónom bola v tejto polpulácii incidencia úmrtnosti 4, 0 % u pacientov liečených risperidónom v porovnaní s 3,1 % u pacientov, ktorým bolo podávané placebo. Priemerný vek pacientov, ktorí zomreli bol 86 rokov (67 – 100 rokov).
V týchto štúdiách bola liečba furosemidom a k tomu risperidónom spojená s vyšším výskytom úmrtnosti v porovaní s liečbou furosemidom alebo risperidónom samostatne. Mechanizmus tejto interakcie je však nejasný. Pri súčasnom užívaní risperidónu a iných diuretík (najmä tiazidových diuretík používaných v nízkych dávkach) neboli pozorované podobné nálezy.
Nebola pozorovaná konzistentná charakteristika príčin úmrtí. Napriek tomu je potrebná obozretnosť a je potrebné posúdiť riziko a úžitok kombinácie risperidónu a furosemidu alebo súčasné užívanie iných silných diureík ešte pred začatím užívania. Dehydratácia, bez ohľadu na liečbu, bola všeobecne rizikovým faktorom úmrtnosti a treba jej u starších pacientov s demenciou predchádzať.
Cerebrovaskulárne nežiaduce účinky (Cerebrovascular Adverse Events – CAE)
V randomizovaných placebo-kontrolovaných klinických štúdiách s dementnou populáciou s niektorými atypickými antipsychotikami sa pozoroval približne 3-násobný nárast rizík
cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov. Mechanizmus nárastu rizika nie je známy. Nárast rizika sa
nemôže vylúčiť ani pri iných antipsychotikách alebo inej populácii pacientov. Risperidón sa má používať opatrne u pacientov s rizikom cerebrovaskulárnej príhody.
Kardiovaskulárny systém
Inhibičná aktivita risperidónu na alfa receptoroch môže zapríčiniť ortostatickú hypotenziu, najmä v úvodnom období titrovania dávky. Risperidón sa má podávať uvážene pacientom so známym kardiovaskulárnym ochorením (napr. zlyhávanie srdca, infarkt myokardu, poruchy prevodového systému, dehydratácia, hypovolémia alebo cerebrovaskulárne ochorenie) a dávkovanie sa má postupne titrovať podľa odporučenia. Ak nastane hypotenzia, treba zvážiť zníženie dávky.
Frekvencia závratov, bradyardie a úrazov zapríčinených náchylnosťou k pádom sa zdá byť vyššia u starších pacientov v porovnaní s mladšími.
Tak ako pri iných antipsychotikách, aj pri predpisovaní risperidónu spolu s liekmi o ktorých sa vie, že predlžujú QTc interval, je potrebná obozretnosť. Risperidón sa má používať s opatrnosťou u pacientov so známym kardiovaskulárnym ochorením (napr. syndróm vrodeného predĺženého QTc, ochorenie koronárnych ciev srdca, poruchy prevodového systému, arytmia) alebo pri súčasnej liečbe liekmi, ktoré taktiež zapríčiňujú predĺženie QT intervalu alebo hypokalémiu.
Tardívna dyskinéza / extrapyramídové symptómy (TD/EPS)
Lieky s vlastnosťami antagonistov dopamínových receptorov sú spájané so vznikom tardívnych dyskinéz charakterizovaných rytmickými mimovoľnými pohybmi predovšetkým jazyka a tváre. Udáva sa, že výskyt extrapyramídových symptómov je rizikovým faktorom pre rozvoj tardívnych dyskinéz. Risperidón by preto mal mať, v porovnaní s klasickými neuroleptikami, nižší potenciál pre vyvolanie tardívnych dyskinéz. Ak sa objavia známky a symptómy tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť prerušenie podávania všetkých liekov s antipsychotickým účinkom.
Neuroleptický malígny syndróm (NMS)
Tak ako aj pri iných antipsychotických liekoch aj pri risperidóne treba rátať s výskytom takzvaného malígneho neuroleptického syndrómu s typickými symptómami, ako sú hypertermia, extrémna svalová rigidita a autonómna nestabilita. Taktiež sa môže vyskytnúť zvýšenie hladiny kreatinínfosfokinázy, leukocytóza, tachypnoe, poruchy vedomia a potenie. Fatálny môže byť výskyt rabdomyolýzy a komplementárneho zlyhania obličiek. Užívanie všetkých antipsychotických liekov musí byť prerušené.
Lekár má zvážiť pomer rizika a úžitku, keď predpisuje risperidón pacientom s demenciou s Lewyho telieskami alebo Parkinsonovou chorobou, pretože tieto ochorenia môžu zvýšiť riziko výskytu malígneho neuroleptického syndrómu alebo zhoršiť symptómy Parkinsonovej choroby.
Hyperglykémia
Počas liečby risperidónom bola veľmi zriedkavo hlásená hyperglykémia alebo exacerbácia existu- júceho diabetu. Odporúča sa primeraný klinický monitoring pacientov s diabetom a pacientov s rizikom rozvoja diabetes mellitus (pozri časť 4.8).
Iné
Klasické neuroleptiká sú známe tým, že znižujú záchvatový prah. Preto sa odporúča obozretnosť pri liečbe pacientov s epilepsiou.
Zvláštnu pozornosť treba venovať pacientom s prolaktín-dependentným tumorom (napr. rakovina prsníka).
Ak je potrebná ďalšia sedácia, má sa radšej podať ďalší liek (ako napr. benzodiazepín) ako zvýšiť dávku risperidónu.
Pri dávkovaní risperidónu starším pacientom, pacientom s ochorením obličiek a pečene použite, prosím, odporučené dávky a dávkovaciu schému.
Tak ako aj pri iných antipsychotikách, sa vzhľadom na možný prírastok telesnej hmotnosti odporúča vyvarovať zvýšeného príjmu potravy.
Pacientom, ktorí budú vystavení extrémnym teplotám sa má predpisovať risperidón s opatrnosťou, nakoľko s liečbou risperidónom bola spojená hypotermia a hypertermia.
Antipsychotické lieky môžu paradoxne zvýšiť prejavy symptómov, ako sú excitácia, agitovanosť a agresivita. Ak sa takéto symptómy vyskytnú, môže byť nevyhnutné znížiť dávku lieku alebo ukončiť liečbu, tak ako je to aj pri iných antipsychotických liekoch.
Pri náhlom prerušení antipsychotickej liečby s dávkami na hornej hranici dávkovania sa vzácne prejavili akútne symptómy z prerušenia, ako sú nevoľnosť, vracanie, potenie a nespavosť. Bolo hlásené, že sa môžu opätovne objaviť psychotické symptómy a poruchy pohybov (ako sú akatízia, dystónia a dyskinéza). Preto sa odporúča postupné vysadzovanie liečby.
Pacienti so vzácnymi dedičnými problémami s galaktózovou intoleranciou, laponským typom deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou by nemali tento liek užívať.
4.5 Liekové a iné interakcie
Farmakodynamickéinterakcie
Interakcie medzi risperidónom a inými liečivami neboli systematicky hodnotené. S ohľadom na primárny účinok lieku Torendo na CNS sa má podávať uvážene v kombinácii s inými centrálne účinkujúcimi liekmi.
Risperidón môže antagonizovať účinok levodopy a ďalších agonistov dopamínu.
Súčasná liečba s inými antipsychotickými liekmi, lítiom, antidepresívami, antiparkinsonikami a liekmi s centrálnym anticholinergným účinkom zvyšuje riziko tardívnej dyskinézy.
Anti α-adrenergný účinok môže zvýšiť krvný tlak tým, že zníži účinok fenoxybenzamínu, labetololu a iných α blokujúcich sympatomimetík, taktiež metyldopy, rezerpínu a iných cntrálne pôsobiacich antihypertenzív. Účinok guanetidínu na zníženie krvného tlaku je blokovaný.
Treba sa vyhnúť súčasnej liečbe risperidónu a liekov, ktoré vyvolávajú predĺženie QT intervalu (napr. neuroleptiká, antiarytmiká triedy IA alebo III, makrolidové antibiotiká, antimalariká, antihistaminiká, antidepresíva), spôsobujú hypokalémiu (napr. niektoré diuretiká) alebo spomaľujú metabolizmus pečene.
Údaje týkajúce sa nárastu úmrtnosti u starších pacientov s demenciou, ktorí súčasne užívali furosemid sú uvedené v časti 4.4.
Keďže risperidón vykazuje podobné farmakologické parametre ako hypotenzíva typu prazosínu, môže sa pri antihypertenzívach vyskytnúť znásobenie hypotenzného účinku.
Farmakokinetickéinterakcie
Induktory enzýmov:
Karbamazepín znižuje plazmatickú hladinu risperidónu a jeho aktívnych metabolitov. Podobný účinok sa môže očakávať aj pri iných induktoroch pečeňových enzýmov, ako sú rifampicín, fenytoín,
fenobarbital a ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum).Pri začatí a ukončení podávania induktorov pečeňových enzýmov je treba dávkovanie risperidónu prehodnotiť.
Liečivá, ktoré inhibujú enzým CYP2D6 (chinín, fluoxetín, paroxetín, terbinafín a iné silné inhibítory CYP2D6) môže zvýšiť plazmatickú koncentráciu účinnej frakcie. Preto sa pri začatí a ukončení podávania týchto liekov má prehodnotiť dávkovanie risperidónu.
Fenotiazíny, tricyklické antidepresíva a niektoré adrenergné beta-blokátory môžu zvyšovať plazmatickú hladinu risperidónu. Hladina aktívneho metabolitu je však z dôvodu spomaleného metabolizmu znížená. Z tohto dôvodu je zmena celkového účinku (antipsychotickej frakcie) klinicky nevýznamná.
Ranitidín a cimetidín môžu zvyšovať plazmatickú koncentráciu risperidónu, ale antipsychotický účinok sa nemusí nevyhnutne zvýšiť, nakoľko frakcia aktívneho metabolitu je znížená.
Topiramat mierne znižuje biodostupnosť risperidónu, nie však aktívnej antipsychotickej frakcie. Preto je nepravdepodobné, že by táto interakcia bola klinicky významná.
Erytromycín, ktorý je CYP3A4 inhibítor nemení farmakokinetiku risperidónu ani jeho antipsychotický účinok. Inhibítor cholínesterázy galatamín a donepezil nemajú klinicky významný účinok na farmakokinetiku risperidónu ani na jeho antipsychotickú aktivitu.
Risperidón nevykazuje klinicky významný vplyv na farmakokinetiku lítia, valproátu alebo digoxínu. Súčasná liečba látkami stimulujúcimi CNS (napr. metylfenidát) a risperidónom u detí alebo
dospievajúcich nemala vplyv na farmakokinetiku risperidónu. Pri súčasnom užívaní CNS stimulantov sa zmierňuje nespavosť.
Treba sa vyhnúť súčasnému užívaniu risperidónu s alkoholom, nakoľko risperidón zvyšuje účinok alkoholu.
4.6 Gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú dostatočné údaje o používaní risperidónu počas gravidity. Risperidón v štúdiách na zvieratách nemal teratogénny účinok, ale boli pozorované niektoré druhy reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Užívanie neuroleptík počas posledného trimestra gravidity spôsobovalo dlhotrvajúce ale reverzibilné
extrapyramídové neurologické poruchy u novorodencov. Risperidón sa má používať v priebehu gravidity len vtedy, keď úžitok liečby pre matku prevýši riziká pre plod/novorodenca. Ak sa risperidón predpisuje pacientkam vo fertilnom veku, treba ich upozorniť, aby v prípade, že chcú otehotnieť alebo si myslia, že by mohli byť tehotné navštívili svojho lekára.
Laktácia
Risperidón a jeho aktívny metabolit,9-hydroxy-risperidón, sa vylučujú do materského mlieka v takej miere, že účinok na dojčené dieťa je pravdepodobný pri terapeutických dávkach matky. Treba porovnať úžitok z dojčenia s možným rizikom pre dieťa.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Antipsychotické lieky, akým je aj Torendo môžu mať vplyv na schopnosť reagovať. Preto sa pacientom neodporúča viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje, pokiaľ nie je známa ich individuálna odpoveď na risperidón.
4.8 Nežiaduce účinky
Frekvencia:
Časté: >1/100, <1/10
Menej časté: >1/1 000, <1/100
Zriedkavé: >1/10 000, <1/1 000)
Veľmi zriedkavé: <1/10 000, zahŕňajúci jednotlivé hlásenia
Ochoreniakrvialymfatickéhosystému
Veľmi zriedkavé: neutropénia a trombocytopénia.
Poruchyendokrinnéhosystému
Menej časté: nárast hladiny prolaktínu, ktorý je závislý od dávky a môže viesť k poruchám menštruačného cyklu, amenorea, galaktorea.
Zriedkavé: gynekomastia.
Poruchymetabolizmuavýživy
Veľmi zriedkavé: hyperglykémia, opätovné vypuknutie diabetu.
Psychiatricképoruchyaochorenia
Časté: agitovanosť, anxieta.
Poruchynervovéhosystému
Časté: nespavosť, bolesť hlavy, sedácia (Sedácia bola hlásená častejšie u detí a mladistvých ako u dospelých. Sedácia je zvyčajne mierna a prechodná).
Menej časté: somnolencia, únava, závrat, problémy s koncentrovanosťou, extrapyramídové
symptómy: triaška, strnulosť, zvýšené slinenie, bradykinéza, akatízia, akútna dystónia (tieto symptómy sú zvyčajne mierne a reverzibilné po znížení dávky a/alebo užití antiparkinsoník, ak je to potrebné).
Veľmi zriedkavé: tardívna dyskinéza, malígny neuroleptický syndróm, záchvaty, panické rekcie.
Ochoreniaoka
Menej časté: rozmazané videnie
Poruchysrdcaaporuchysrdcovejčinnosti
Menej časté: tachykardia (vrátane reflexnej tachykardie).
Veľmi zriedkavé: predĺženie QT intervalu, torsades de pointes (ak sa vyskytnú, liečba sa má ukončiť
(pozri časť 4.4)).
Cievneporuchy
Menej časté: hypotenzia (vrátane ortostatickej hypotenzie) alebo hypertenzia.
Zriedkavé: cerebrovaskulárne príhody vrátane CVA a TIA.
Ochoreniedýchacejsústavy,hrudníkaamediastína
Menej časté: rinitída.
Poruchyaochoreniagastrointestinálnehotraktu
Menej časté: zápcha, dyspepsia, nevoľnosť/vracanie, abdominálna bolesť, nárast telesnej hmotnosti.
Ochoreniapečeneažlčovýchciest
Veľmi zriedkavé: nárast hladín pečeňových enzýmov.
Poruchykožeapodkožnéhotkaniva
Menej časté: vyrážka a iné alergické reakcie.
Veľmi zriedkavé: edém, svrbenie, exantém, fotosenzitivita.
Poruchyobličiekamočovejsústavy
Menej časté: inkontinencia.
Ochoreniareprodukčnéhosystémuaprsníkov
Menej časté: erektilná dysfunkcia, dysfunkcia ejakulácie a orgazmická dysfunkcia.
Zriedkavé: priapizmus.
Poruchykostrovejasvalovejsústavyaspojivovéhotkaniva
Veľmi zriedkavé: svalová slabosť.'
Iné
Veľmi zriedkavé: teplotná disregulácia (hypotermia a hypertermia).
Počas liečby risperidónom boli hlásené: intoxikácia vodou, či už z dôvodu polydipsie alebo syndrómu neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu, tardívna dyskinéza, malígny neuroleptický syndróm, porušená regulácia telesnej teploty a záchvaty.
Cerebrovaskulárne príhody
Bolo hlásené, že počas liečby risperidónom sa najmä u starších pacientov s demenciou vyskytli cerebrovaskulárne príhody vrátane cievnej mozgovej príhody a prechodného ischemického ataku
(TIA) (pozri časť 4.4).
V súvislosti s antipsychotikami boli popísané symptómy s prerušenia liečby (pozri časť 4.4).
4.9 Predávkovanie
Najvyššie udávané predávkovanie bolo 360 mg risperidónu. Zaznamenané prejavy a príznaky vo všeobecnosti vyplývajú zo zvýraznenia známych farmakologických účinkov liečiva. Tie zahŕňajú ospalosť a útlm, tachykardiu a hypotenziu a extrapyramídové symptómy. Pri predávkovaní sa zaznamenali zriedkavé prípady s predĺžením QT intervalu. V prípade akútneho predávkovania je nutné zvážiť možnosť požitia viacerých liekov.
Je potrebné zaistiť a udržiavať dýchacie cesty priechodné a zabezpečiť primeraný prívod kyslíka.Treba zvážiť výplach žalúdka (po intubácii, ak je pacient v bezvedomí) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívom.
Okamžite sa má začať kardiovaskulárne monitorovanie zahŕňajúce trvalé elektrokardiografické monitorovanie kvôli detekcii možných arytmií.
Špecifické antidotum risperidónu nie je známe. Preto treba zabezpečiť primerané podporné opatrenia. Hypotenzia a obehový kolaps sa liečia primeranými opatreniami ako sú infúzie alebo podanie sysmpatomimetík. Ak sa prejavia závažné extrapyramídové symptómy, má sa podať anticholinergná medikácia. Je potrebné zabezpečiť intenzívne lekárske sledovanie a monitorovanie až do zlepšenia stavu pacienta.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká, ATC kód: N05AX08
Mechanizmus účinku:
Risperidón je selektívny monoamínový antagonista s vysokou afinitou k serotonínovým 5-HT2 a dopamínovým D2 receptorom. Risperidón sa viaže aj na alfa1-adrenergné receptory a s nižšou afinitou
na H1-histamínové a alfa2-adrenergné receptory. Risperidón nemá afinitu k cholinergným receptorom. Aj keď je risperidón účinný D2 antagonista, čiže sa predpokladá, že zlepšuje pozitívne symptómy schizofrénie, spôsobuje menší útlm motorickej aktivity a znižuje indukciu katalepsie v porovnaní s klasickými neuroleptikami. Vyvážený centrálny serotonínový a dopamínový antagonistický účinok znižuje riziko výskytu extrapyramídových nežiaducich účinkov a rozširuje terapeutickú účinnosť aj na negatívne a afektívne symptómy schizofrénie.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Risperidón sa úplne absorbuje po perorálnom podaní. Maximálnu plazmatickú koncentráciu dosahuje v priebehu 1 až 2 hodín. Absorpcia nie je ovplyvnená jedlom, a preto sa môže risperidón podávať s jedlom alebo nalačno. Risperidón sa metabolizuje CYP2D6 enzýmom na 9-hydroxy-risperidón, ktorý má podobnú farmakologickú aktivitu ako risperidón. Risperidón a 9-hydroxy-risperidón sú aktívnou antipsychotickou frakciou. Ďalšou metabolickou cestou risperidónu je N-dealkylácia. Po perorálnom podaní psychotickým pacientom je biologický polčas vylučovania risperidónu približne 3 hodiny. Biologický polčas vylučovania 9-hydroxy-risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie je 24 hodín.
Risperidón je rýchlo distribuovaný. Distribučný objem je 1-2 l/kg. V plazme sa risperidón viaže na albumín a alfa1-kyslý glykoproteín. Väzba risperidónu na plazmatické proteíny je 88%, z toho 77% tvorí 9-hydroxy-risperidón. Jeden týždeň po podaní sa 70% perorálnej dávky vylúči močom a 14% stolicou. Podiel močom vylúčeného risperidónu a 9-hydroxy-risperidónu je 35 -45% podanej dávky. Zvyšok tvoria neaktívne metabolity.
Rovnovážna hladina risperidónu sa u väčšiny pacientov dosiahne v priebehu jedného dňa. Rovnovážna hladina 9-hydroxy-risperidónu sa dosiahne v priebehu 4 - 5 dní podávania. Plazmatická koncentrácia risperidónu je pri terapeutickom dávkovaní úmerná dávke.
Pri podávaní risperidónu starším pacientom a pacientom s poruchou funkcie obličiek sa zvyšuje plazmatická koncentrácia aktívnej frakcie a znižuje sa klírens aktívnej frakcie v rozsahu zodpovedajúcom klírensu kreatinínu. U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene sa nepozorovali žiadne účinky na plazmatické koncentrácie. O pacientoch so stredne ťažkými poruchami nie sú dostatočné údaje.
CYP2D6 slabí a ultrarýchli metabolizátori
Časť populácie (tzv. CYP2D6 slabí metabolizátori) má geneticky podmienený nedostatok enzýmu
CYP2D6. Iná časť populácie má zmnožené gény pre CYP2D6 (ultrarýchli metabolizátori).
Slabí metabolizátori majú nižší pomer metabolit/materská látka (risperidón). Tento rozdiel však nie je klinicky významný, pretože obe látky sú ekvipotentné.
Farmakokinetika risperidónu, 9-hydroxy-risperidónu a aktívnej frakcie je u detí podobná ako u dospelých.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Konvenčné štúdie farmakodynamiky, toxicity po opakovaných dávkach, genotoxicity a karcinogenity robené na zvieratách neodhalili žiadne iné riziká pre pacienta, ktorý užíva risperidón okrem tých, ktoré vyplývajú z farmakologickej aktivity risperidónu.
In vitro a in vivo zvieracie modely ukázali, že vysoké dávky risperidónu môžu zapríčiniť predĺženie
QT intervalu, čo je u pacientov spojené s teoretickým nárastom rizika „torades de pointes“. V reprodukčných štúdiách na zvieratách farmakologicky aktívne dávky odhalili maternálnu toxicitu, predĺženie pôrodu a nárast postnanálnych úmrtí súvisiacich s farmakodynamikou. Ukázalo sa, že na postnatálny vývoj má vplyv najmä farmakodynamický účinok lieku na samice (napr. sedácia, zhoršená starostlivosť o potomstvo). Tieto účinky nie sú relevantné pri vyhodnocovaní potenciálneho rizika pre ľudí.
Následkom antidopamínového účinku risperidónu u laboratórnych zvierat bola hyperprolaktinémia a prolaktín indukované funkčné zmeny. Pri štúdiách orálnej karcinogenity na potkanoch a myšiach bol
pozorovaný nárast adenómu hypofýzy (myši), endokrinný adenóm pankreasu (potkan) a adenokarcinóm prsnej žľazy (obidva druhy). Tieto nádory môžu súvisieť so zvýšeným prolaktínom. Závažnosť prolaktín závislej karcinogenézy u ľudí nie je jasná.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro:
Monohydrát laktózy
Prášková ceulóza Mikrokryštalická celulóza Sodná soľ kroskarmelózy
Koloidný oxid kremičitý bezvodý
Nátriumlaurylsulfát
Magnéziumstearát
Obalovávrstva: Hypromelóza
Oxid titaničitý (E171) Mastenec
Propylénglykol
Chinolínová žltá (E104)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
PVC/PE/PVDC – Al blistrové balenie.
Veľkosť balenia: 20, 28, 30, 50, 56, 60 a 100 filmom obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto
Slovinsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
68/0467/06-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
November 2006