SYNTOSTIGMIN INJ sol inj 10x1 ml/0,5 mg (amp.skl.)

Vyber Skontrolovať interakcie Porovnať Sledovať cenu

Prehľad

Príbalový leták

SPC

Zloženie lieku

Jedna 1 ml ampulka obsahuje 0,5 mg liečiva neostigmini metilsulfas (neostigmíniummetylsulfát).
Pomocné látky: natrii chloridum (chlorid sodný), aqua ad iniectabilia (voda na injekciu).
Obsah sodíka: 3,542 mg/ml, to zodpovedá 0,154 mmol/ml.

Farmakoterapeutická skupina

Parasympatikomimetikum.

Charakteristika

Inhibítor acetylcholínesterázy s podobným účinkom ako fyzostigmín. Je výhodnejší pre nižšie riziko nežiaducich účinkov.

Indikácie

Útlm črevnej peristaltiky až paralytický ileus (najmä pooperačný), pooperačná atónia (ochabnutosť močového mechúra), myastenia gravis, bulbárne syndrómy rôznej etiológie, funkčná amenorea (vynechanie menštruácie u ženy v období plodnosti), ako antidotum myorelaxačného účinku nedepolarizujúcich svalových relaxancií, na zabránenie retencie (zadržiavanie) moču po podaní tymoleptík, po zvládnutí akútneho stavu glaukómu fyzostigmínom (okrem glaukómu so zatvoreným uhlom).

Kontraindikácie

Obštrukčný ileus (zapríčinený uzavretím črevného priesvitu zvnútra), zadržiavanie moču vyvolané mechanickou zábranou, bronchiálna astma, všetky formy myotónie (tonické kŕče svalstva). Opatrnosť je potrebná u pacientov s bradykardiou (spomalená srdcová činnosť), čerstvou koronárnou oklúziou (uzavretie srdcových ciev), epilepsiou a hypotenziou (nízky tlak krvi).

Nežiaduce účinky

Profúzna (nadmerná) sekrécia (slinenie, slzenie, priedušková sekrécia s kašľom, potenie), mióza (zúženie zreníc), neostré videnie do diaľky, zvýšená peristaltika až kŕče v tráviacej sústave, hnačka, dávenie, kolikovité bolesti, polakisúria (časté nutkanie na močenie), svalové zášklby až tonické kŕče, riziko provokácie astmatického záchvatu, hypotenzia (nízky tlak krvi).

Interakcie

Neostigmín zosilňuje analgetickú účinnosť analgetík-anodýn, zosilňuje účinnosť sukcinylcholínu, hypotenzív, vazodilatancií, antiarytmík, kardiotoník, beta-blokátorov, antagonizuje myorelaxačné účinky periférnych myorelaxancií kompetitívneho typu, antagonizuje obstipačné účinky morfínu a retenciu moču pri aplikácii cholinolytických látok. Účinnosť lieku zosilňujú cholinergné látky a kyselina pantoténová vo vysokých dávkach, účinok zoslabujú okrem bežných cholinolytík aj syntetické spazmolytiká.

Dávkovanie a spôsob podávania

a) Dávkovanie deťom:
Dávka pre deti je 20 µg/kg, teda do 1 roka 0,15 - 0,20 mg, 1 - 6 rokov 0,25 - 0,30 mg, 6 - 15 rokov 0,30 - 0,50 mg denne.
b) Dávkovanie dospelým:
Pri atónii čriev a močového mechúra: 1 ampulku podkožne, do svalu alebo pomaly intravenózne. Opakovať možno po 3 až 6 hodinách. Intravenózne sa odporúča podávať Syntostigmín riedený v infúznych roztokoch (izotonický roztok chloridu sodného, 5 % roztok glukózy). Syntostigmín možno podať aj preventívne tesne po operácii
v polovičnej dávke (1/2 ampulky) subkutánne alebo intramuskulárne, prípadne dávku zopakovať po 4 až 6 hodinách.
Pri myasthenia gravis: podávajú sa 1 až 2 ampulky subkutánne alebo intramuskulárne.
Pri bulbárnych syndrómoch: odporúča sa 1/2 - 1 ampulku 1 až 2 krát denne subkutánne alebo intra-muskulárne.
V anestéziológii ako antidotum myorelaxačného účinku tubukurarínu: 1-2 mg neostigmínu v kombinácii s 0,5 až 1 mg atropínu.
Na odstránenie vedľajších účinkov neostigmínu je vhodné v niektorých prípadoch podávať súčasne atropín v dávke 0,1 - 0,5 mg 3 krát denne.'

Doporučené terapeutické dávky pri podkožnom a vnútrosvalovom podaní sú vo všeobecnosti 0,25-0,5 mg.
Maximálna jednotlivá dávka je 1 mg, maximálna denná dávka je 3 mg.

Špeciálne upozornenia

Syntostigmin môže niekedy vyvolať paradoxné nežiaduce účinky, tachykardiu (zrýchlenie srdcovej činnosti) a hypertenziu ( zvýšenie tlaku krvi). Vysvetľuje sa to interakciou nikotínových a muskarínových účinkov.
Tehotenstvo a dojčenie
Používanie počas tehotenstva je riskantné. Neostigmín prechádza placentárnou bariérou, môže vyvolať kontrakcie maternice a riziko potratu. Nie sú dostupné informácie o prechode neostigmínu do materského mlieka.
Predávkovanie
Intoxikácia a predávkovanie môžu vzniknúť pri rýchlej intravenóznej injekcii. Príznaky sa prejavujú muskarínovými
a nikotínovými centrálnymi aj periférnymi účinkami (cholinergná kríza). U pacientov s myastheniou gravis sú príznaky predávkovania menej výrazné a môžu sa prejaviť len svalovou slabosťou.
Liečba: Prioritu majú respiračné funkcie. Muskarínové príznaky sa dajú potlačiť intravenóznym podaním atropínu v počiatočnej dávke 1 až 2 mg, ktorú je možné v prípade potreby opakovať. Nikotínové účinky, vrátane svalovej slabosti a paralýzy, sa nedajú ovplyvniť atropínom.