SYNTOPHYLLIN sol inj 5x10 ml/240 mg (amp.skl.)

dávka (mg/kg/h) = (0,008 x vek v týždňoch) + 0,21

Pre vyššie vekové kategórie udržiavacie dávky uvádza tabuľka:
deti od 1 roka do 9 rokov: 0,8 mg/kg/h deti od 9 do 12 rokov: 0,7 mg/kg/h dospievajúci (fajčiari) 12 až 16 rokov: 0,7 mg/kg/h dospievajúci (nefajčiari) 12 až 16 rokov: 0,5 mg/kg/h

Udržiavaciu dávku rozdeľujeme najčastejšie do 4 dávok v priebehu 24 hodín, alebo ju podávame v kontinuálnej infúzii.

 Spôsob podávani a
Liek je určený na pomalú intravenóznu a intravenóznu infúznu aplikáciu.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Nepoužívajte pri:
- tyreotoxikóze,
- ťažkej insuficiencii pečene,
- tachydysrytmii,
- akútnom infarkte myokardu,
- epilepsii.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri  súčasnom  perorálnom  užívaní  liekov  s  obsahom  teofylínu  je  potrebné  dávku  znížiť  o množstvo,  ktoré  už  bolo  podané  inou  aplikačnou  cestou,  z  dôvodu  úzkeho  terapeutického spektra teofylínu.

SYNTOPHYLLIN sa nepodáva intramuskulárne.

Pri astmatickom záchvate je použitie SYNTOPHYLLINU ďalším stupňom komplexnej liečby, ktorá zahŕňa  aplikáciu  kyslíka,  inhalačne  krátko  pôsobiace  betamimetiká,  kortikosteroidy,  subkutánne podanie  betamimetika.  Pri  nedostatočnom  účinku  úvodnej  dávky  SYNTOPHYLLINU  sa  podáva betamimetikum v infúzii. V prípade, že pacient užíval xantínové deriváty, musí byť dávka určená na základe  zistených  koncentrácii  teofylínu  v  plazme.  Individualizácia  dávky  je  nutná  z  dôvodu ovplyvnenia  farmakokinetiky teofylínu rôznymi  faktormi  (vek, hmotnosť, diéta,  fajčenie,  funkcia pečene, liekové interakcie). Pri výpočte dávky sa používa prepočet na ideálnu telesnú hmotnosť (lean body mass). Pri prechode na orálne liekové formy je možné podať liek s predĺženým uvoľňovaním po skončení infúzie. Pri rýchlo účinkujúcom lieku je potrebný 4 až 6 hodinový interval medzi skončením infúzie a podaním lieku.

4.5 Liekové a iné interakcie

Aminofylín podaný s prokaínom, hypotenzívami a vazodilatačnými liekmi prehlbuje pokles krvného tlaku. Súčasne podané betaadrenomimetiká, inhalačné anestetiká, glukokortikoidy môžu zvyšovať výskyt nežiaducich účinkov. Barbituráty, fenylbutazón, karbamazepín, fenytoín, primidón, nifedipín, rifampicín  znižujú  koncentráciu  voľného  teofylínu  v  plazme.  Koncentráciu  v  plazme  zvyšujú cimetidín,  ranitidín,  erytromycín,  troleandomycín,  klindamycín,  linkomycín,  chinolóny,  perorálne kontraceptíva,  anabolické  steroidy,  disulfiram,  kofeín,  azatioprim,  cyklofosfamid,  diltiazem, verapamil, izoniazid, mexiletín, metyldopa, metotrexát a betablokátory.

Vzostup koncentrácie teofylínu bol popísaný po začatí liečby aciklovirom. Aminofylín podaný spolu s flumanezilom  predlžujú  eliminačný  polčas  midazolamu. Opakované  podávanie  lanzoprazolu znižovalo hladiny teofylínu indukciou mikrozomálnych enzýmov. Fluexetín inhibuje metabolizmus teofylínu inhibíciou CYP1A2. Súčasné podávanie klinofloxacínu zvyšuje koncentrácie teofylínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

G r avidita
Pri použití SYNTOPHYLLINU v tehotenstve a počas dojčenia sa musí zvažovať potenciálny prínos liečby pre matku a možné riziko pre plod. Teofylín prechádza cez placentu a pri plode dosahuje
terapeutické  hladiny.  U  novorodencov  matiek,  ktoré  brali  teofylín,  sa  pozorovala  prechodná
tachykardia, dráždivosť a dávenie. Tieto účinky sa objavia s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, keď plazmatické hladiny u matky dosahujú hornú terapeutickú hranicu.
V tehotenstve sa mení farmakokinetika teofylínu.V treťom trimestri bolo pozorované zníženie klírensu
teofylínu, v niektorých prípadoch o 20 - 53 %. Boli pozorované prípady toxicity, vyžadujúce zníženie dávok. Pre mierne tokolytické účinky teofylín môže oddialiť pôrod.

Dojčenie
Teofylín preniká do materského mlieka.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Niektoré nežiaduce účinky, vyskytujúce sa pri liečbe xantínovými liekmi môžu znižovať schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov úzko súvisí so správnou indikáciou liečby, rešpektovaním kontraindikácií, so správnym dávkovaním a správnou rýchlosťou podania. Pre úzku terapeutickú šírku teofylínu  sa  u  časti  pacientov  môžu  vyskytnúť  prejavy  predávkovania  už  pri  terapeutických plazmatických koncentráciách.
Teofylín môže vyvolať nauzeu, dávenie, bolesť v epigastriu, hnačku a krvácanie do gastrointestinálneho  systému.  Zvyšuje  tiež  sekréciu  žalúdkovej  šťavy  a  znižuje  tonus  dolného ezofageálneho sfinkteru, čo môže viesť ku gastroezofageálnemu refluxu.
Teofylín môže vyvolať sínusovú tachykardiu alebo supraventrikulárne alebo komorové extrasystoly pri  terapeutických  plazmatických  koncentráciách.  Môžu  sa  vyskytnúť  tiež  polytópne  predsieňové
extrasystoly.
Po  rýchlej  intravenóznej  injekcii  sa  môže  vyskytnúť  hypotenzia.  Boli  pozorované  aj  úmrtia, pravdepodobne spôsobené kardiovaskulárnou toxicitou teofylínu.
Teofylín stimuluje centrálny nervový systém v dôsledku čoho vzniká nespavosť, zvýšená dráždivosť, bolesť hlavy alebo  tremor.  Pri  vyšších  plazmatických  koncentráciách  môžu  vzniknúť  epileptické
záchvaty.
Nežiaduce  reakcie  na  koži  sú  charakterizované  najčastejšie  exanténmi  rôzneho  typu,  pruritom, erytrodermiou a exfoliatívnou dermatitídou. Väčšinou sú ľahkého stupňa. Často ide o hypersenzitivitu
na etyléndiamín, ktorú je možno potvrdiť kožnými testami. V týchto prípadoch sa odporúča používať miesto aminofylínových prípravkov teofylínové.

 Hl ás eni e podozr ení  na nežiaduc e r ea kcie
Hlásenie  podozrení  na  nežiaduce  reakcie  po  registrácii  lieku  je  dôležité.  Umožňuje  priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na  národné centrum hl ásenia uvede né v Pr  í  l  ohe  V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky:
Teofylín  má  úzky  terapeutický  index.  Príznaky  predávkovania  sa  pozorujú  pri  plazmatických koncentráciách nad 20 mg/l, ale môžu sa objaviť už pri terapeutických plazmatických hladinách 10 -
15 mg/l. Letálne koncentrácie sú nad 50 mg/l. Pri chronickej intoxikácii sa klinické príznaky otravy
objavujú pri nižších plazmatických hladinách než pri akútnej otrave. Ľudia od 60 rokov a deti v prvých rokoch života sú viacej citliví na intoxikáciu.

kulárnymi  príznakmi  (tachykardia,  supraventrikulárne  a  ventrikulárne  arytmie,  hypotenzia)  a príznakmi z dráždenia centrálneho nervového systému (dávenie, hyperventilácia, agitácia, tremor, svalové kŕče). Prítomné môžu byť metabolické poruchy: hypokaliémia, hyperglykémia, hypofosfatémia,  hypokalciémia,  metabolická  acidóza  alebo  respiračná  alkalóza.  V  ojedinelých prípadoch  môže  byť  intoxikácia  komplikovaná  psychózou,  demenciou,  akútnou  pankreatitídou, rabdomyolýzou alebo akútnym renálnym zlyhaním.

Liečba:
Pri vysokej plazmatickej koncentrácii teofylínu alebo pri vzniku kŕčov, hypotenzie alebo srdcových arytmií je potrebné použiť niektorú eliminačnú metódu. Najúčinnejšia eliminácia sa dosahuje pri
hemoperfúzii  cez  aktívne  uhlie  alebo  živicu.  Účinná  je  aj  hemodialýza,  peritoneálna  dialýza  je
neúčinná. Ostatná liečba je symptomatická: upravuje sa hypokaliémia, pri kŕčoch sa podáva diazepam alebo fenobarbital, pri hypotenzii je nutné doplniť objem cirkulujúcej tekutiny, pri supraventrikulárnej
tachykardii je možné použiť verapamil, pri komorovej tachykardii je možné použiť beta-blokátor
alebo prokaínamid.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI'

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antiastmatiká, xantíny.
ATC kód: R03DA05

 Me chani zmus úč i nku
SYNTOPHYLLIN  injekcie  obsahujú  aminofylín,  čo  je  molekulový  komplex  metylxantínového derivátu teofylínu s etyléndiamínom. Vlastný účinok je spôsobený teofylínom. Má bronchodilatačný
účinok, pôsobí stimulačne na dychové centrum, zvyšuje frekvenciu a silu srdcových kontrakcií, má
slabý diurektický účinok, stimuluje CNS, zvyšuje žalúdkovú sekréciu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

 Di str i búcia  a eli mi nác i a

V plazme sa približne 60 % teofylínu viaže na plazmatické bielkoviny, hlavne albumín. Väzba na
plazmatické bielkoviny je väčšia u astmatikov a novorodencov v porovnaní so zdravými osobami. Pri chorobách, ktoré vedú k poklesu plazmatickej hladiny albumínu (napr. nefrotický syndróm alebo
cirhóza pečene), a u novorodencov sa znižuje množstvo viazanej látky. Po intravenóznej aplikácii sa
účinok dosiahne za niekoľko minút. Distribučný objem teofylínu je priemerne 0,45 l/kg.
Približne 10 % látky sa u dospelého vylúči močom v nezmenenej forme. U novorodencov množstvo nezmenenej látky môže dosiahnuť až 50 % z podanej dávky.

Medzi jednotlivými subjektami sú veľké interindividuálne rozdiely v pečeňovej biotransformácii, čo vedie k veľkým rozdielom v klírense, plazmatických koncentráciách a biologickom polčase teofylínu. Pečeňová biotransformácia je ďalej ovplyvnená faktormi ako sú: vek, fajčenie, diéta, funkcia pečene, zlyhanie srdca a súčasne podávané lieky. Farmakokinetika teofylínu nie je ovplyvnená funkčným ochorením obličiek.

Teofylín preniká cez placentu do materského mlieka.
Farmakologický  účinok  teofylínu  dobre  koreluje  s  plazmatickými  hladinami.  Za  terapeutické
(bronchodilatačný účinok) sa považujú hladiny teofylínu 10 - 20 mg/l, to predstavuje 55 až 110
mikromol/l. Hladiny nad 20 mg/l môžu byť potenciálne toxické hladiny.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Výsledky toxikologických štúdií nepreukázali údaje, ktoré by vyvolali námietky proti užívaniu lieku

SYNTOPHYLLIN v uvedených indikáciách a dávkach.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Na prípravu infúzie je najvhodnejší izotonický roztok chloridu sodného. Liek je alkalický, nesmie sa miešať s roztokmi s kyslým pH, predovšetkým s vitamínmi skupiny B, vitamínom C, prometazínom, chlorpromazínom, inzulínmi, tetracyklínmi, erytromycínom, amiodaronom, hydrokortizónom, dobutamínom, chloridom verapamilu, chloridom mazipredónia, chloridom tetracyklínu a draselnou soľou benzylpenicilínu. Pri miešaní týchto roztokov dochádza k vytesňovacej reakcii, ktorá môže viesť k vzniku viditeľnej zrazeniny, alebo prebehne vytesňovacia reakcia bez viditeľnej zrazeniny. Rozhodujúcim faktorom je nielen pH roztoku, ale aj samotný charakter účinnej látky.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulka z bezfarebného skla s etiketou, výlisok z PVC, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia:
5 sklenených ampuliek po 10 ml
10 sklenených ampuliek po 10 ml

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Bez zvláštnych iných upozornení. Liek je viazaný na lekársky predpis.
Roztok použite bezprostredne po otvorení obalu.
Všetok  nepoužitý  liek  alebo  odpad  vzniknutý  z lieku  sa  má  zlikvidovať  v súlade  s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BB Pharma a.s., Durychova 101/66, 142 00 Praha 4 - Lhotka, Česká republika



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0770/92-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 14.12.1992
Dátum posledného predĺženia registrácie: 04.07.2007



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Október 2021