ávislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na maximálne 20 mg denne.
Keďže OCD je chronické ochorenie, pacienti majú byť liečení dostatočne dlho, aby sa zabezpečilo odstránenie príznakov.
Prínos liečby a dávkovanie je potrebné vyhodnocovať v pravidelných intervaloch (pozri časť 5.1).
Starší pacienti (> 65 rokov) V úvodnej liečbe treba počítať s polovičnou dávkou z odporúčanej a maximálna dávka by mala byť tiež nižšia (pozri časť 5.2).
Účinnosť Solatcitu pri liečbe sociálnej úzkostnej poruchy u starších pacientov nebola skúmaná.
Deti a dospievajúci (< 18 rokov) Solatcit sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov (pozri časť 4.4).
Znížená funkcia obličiek U pacientov s miernym alebo stredným stupňom poškodenia funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. U pacientov s ťažko poškodenými renálnymi funkciami (CL
CR pod 30 ml/min) sa odporúča zvýšená opatrnosť (pozri časť 5.2).
Znížená funkcia pečene U pacientov s miernym alebo stredným stupňom poškodenia funkcie pečene sa odporúča počas prvých dvoch týždňov liečby úvodná denná dávka 5 mg. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne. U pacientov s ťažko poškodenou funkciou pečene sa odporúča zvýšená opatrnosť a zvlášť starostlivá titrácia dávky (pozri časť 5.2).
Pacienti so slabým metabolizmom CYP2C19 U pacientov, ktorí majú slabý metabolizmus vo vzťahu k CYP2C19 sa odporúča úvodná denná dávka 5 mg počas prvých dvoch týždňov liečby. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na 10 mg denne (pozri časť 5.2).
Prerušenie liečby Je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby. Pri ukončovaní liečby sa majú dávky Solatcitu postupne znižovať v priebehu minimálne jedného alebo dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko vzniku symptómov z náhleho ukončenia z prerušenia liečby (pozri časť 4.4 a 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia neznesiteľné symptómy, môže sa zvážiť obnovenie liečby s pôvodne predpísanou dávkou.. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale v ešte miernejšom tempe.
Pre rôzne dávkovacie režimy sú k dispozícii 5 mg, 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety.
4.3 Kontraindikácie - Precitlivenosť na escitalopram alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
- Súbežné podávanie neselektívnych ireverzibilných inhibítorov monoaminooxidázy (inhibítory MAO) je kontraindikované z dôvodu rizika serotonínového syndrómu spojeného s agitáciou, triaškou, hypertermiou atď. (pozri časť 4.5).
- Kombinácia escitalopramu s
reverzibilnými inhibítormi MAO-A (napr. moklobemid) alebo s
reverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO linezolidom je kontraindikovaná z dôvodu rizika nástupu serotonínového syndrómu (pozri časť 4.5)
4.4 Špeciálne upozornenia Nasledujúce špeciálne varovania a upozornenia sa vzťahujú na terapeutickú skupinu SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu).
Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokovSolatcit sa nesmie používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Samovražedné správanie (pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie a hnev) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované u detí a dospievajúcich liečených antidepresívami, ako u tých, ktorí boli liečení placebom. Ak sa na základe klinických potrieb rozhodnutie o liečbe predsa len urobí, pacient má byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše, chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.
Paradoxná úzkosť U niektorých pacientov s panickou poruchou sa môžu na začiatku liečby antidepresívami zvýrazniť symptómy úzkosti. Táto paradoxná reakcia obyčajne vymizne v priebehu dvoch týždňov počas pokračujúcej liečby. Aby sa znížila pravdepodobnosť výskytu paradoxného anxiogénneho účinku, odporúča sa nižšia úvodná dávka (pozri časť 4.2).
Záchvaty U každého pacienta, u ktorého sa vyskytnú záchvaty, je potrebné prestať podávať tento liek. Pacientom s nestabilnou epilepsiou sa SSRI nemajú podávať a pacienti s dobre kontrolovanou epilepsiou sa majú starostlivo sledovať. Ak sa zvýši frekvencia záchvatov, SSRI sa majú prestať podávať.
Mánia U pacientov s anamnézou mánie/hypománie sa majú SSRI používať opatrne. Ak sa pacient dostáva do manickej fázy, SSRI je potrebné prestať podávať.
Diabetes U pacientov s diabetes môže liečba SSRI ovplyvniť kontrolu glykémie (hypoglykémia alebo hyperglykémia) natoľko, že môže byť potrebné upraviť dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych hypoglykemík.
Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie: Depresia je spojená so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovrážd (so samovraždou spojených udalostí). Toto riziko pretrváva až kým sa neobjaví významný ústup ochorenia. Keďže sa zlepšenie nemusí dostaviť ani po niekoľkých prvých týždňoch liečby, pacientov treba starostlivo monitorovať, až kým sa takéto zlepšenie neobjaví. Je všeobecnou klinickou skúsenosťou, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.
Iné psychické ochorenia, kvôli ktorým sa Solatcit predpisuje, môžu byť taktiež spojené so zvýšeným rizikom udalostí spojených so samovraždou. Navyše, tieto ochorenia môžu súvisieť s veľkou depresívnou poruchou. Preto pri liečení pacientov s inými psychickými poruchami treba zachovávať rovnaké preventívne opatrenia ako pri liečení pacientov s veľkou depresívnou poruchou.
Pacienti s históriou udalostí súvisiacich so samovraždou, alebo manifestujúci významný stupeň samovražedných predstáv pred začatím liečby, majú vyššie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov a treba ich počas liečby starostlivo monitorovať. Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšok antidepresív u dospelých pacientov so psychickou poruchou ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.
Dôsledný dohľad na pacientov a hlavne na pacientov so zvýšeným rizikom musí sprevádzať liečbu hlavne v počiatočnom štádiu a po zmenách dávkovania.
Pacienti (a opatrovatelia pacientov) majú byť upozornení na potrebu monitorovať akékoľvek klinické zhoršenie stavu, samovražedné správanie alebo myšlienky a neobvyklé zmeny v správaní a vyhľadať lekársku pomoc ihneď, ako sa takéto príznaky objavia.
Akatízia/ psychomotorický nepokoj: Užívanie SSRI/SNRI sa spája so vznikom akatízie, charakterizovanej subjektívnou nepohodou alebo úzkostným nepokojom a s potrebou častého pohybu spojeného s často sprevádzanou neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť.. Toto sa častejšie vyskytuje počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto príznaky, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.
Hyponatrémia Pri použití SSRI, pravdepodobne v dôsledku neprimeraného uvoľňovania antidiuretického hormónu (SIADH), bola zriedkavo pozorovaná hyponatrémia, ktorá sa upravila ukončením liečby. U pacientov s rizikom hyponatrémie je potrebná opatrnosť (starší pacienti, pacienti s cirhózou alebo pacienti, ktorí súbežne užívajú lieky spôsobujúce hyponatrémiu).
Krvácanie Pri liečbe so SSRI boli zaznamenané prejavy abnormálneho kožného krvácania, ako sú ekchymózy a purpura. Odporúča sa opatrnosť pri podávaní SSRI najmä tým pacientom, ktorí zároveň užívajú perorálne antikoagulanciá alebo lieky, ktoré ovplyvňujú funkciu trombocytov (napr. atypické antipsychotiká a fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová, nesteroidné protizápalové lieky - NSAID, tiklopidín a dipyridamol), rovnako ako pacientom s náchylnosťou ku krvácaniu.
ECT (elektrokonvulzívna liečba) Odporúča sa zvýšená opatrnosť, pretože nie je dostatok klinických údajov o súbežnom podávaní SSRI a použití ECT.
Serotonínový syndróm Pri súbežnej liečbe escitalopramom a liekmi so serotonínergným účinkom (sumatriptan a iné triptány, tramadol a tryptofán) sa odporúča zvýšená opatrnosť.
V zriedkavých prípadoch bol hlásený serotonínový syndróm u pacientov užívajúcich súbežne SSRI a serotonínergné lieky. Kombinácia symptómov, ako sú nepokoj, tras, myoklonus a hypertermia môže naznačovať rozvoj serotonínergného syndrómu. V takom prípade treba okamžite prerušiť liečbu so SSRI a serotonínergnými liekmi a zahájiť symptomatickú liečbu.
Ľubovník bodkovaný Súbežné užívanie SSRI a rastlinných prípravkov s obsahom Ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich účinkov (pozri časť 4.5).
Symptómy z prerušenia liečby pozorované pri ukončení liečby
Symptómy z prerušenia liečby pozorované pri ukončení liečby sú časté, najmä ak je prerušenie liečby náhle (pozri časť 4.8). V klinických skúškach sa nežiaduce účinky spojené s prerušením liečby vyskytli u približne 25% pacientov liečených escitalopramom a u 15% pacientov užívajúcich placebo.
Riziko výskytu symptómov z prerušenia liečby môže byť závislé na niekoľkých faktoroch vrátane trvania liečby, dávky a rýchlosti redukcie dávky. Najčastejšie boli hlásené závraty, poruchy zmyslového vnímania (vrátane parestézy a pocitov elektrických šokov), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), podráždenie alebo úzkosť, nevoľnosť a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesti hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy zraku. Vo všeobecnosti sú tieto príznaky slabé až mierne, napriek tomu môžu mať u niektorých pacientov silnú intenzitu.
Často sa objavujú počas prvých dní po prerušení liečby, ale veľmi zriedkavo boli zaznamenané hlásenia o takýchto príznakoch aj u pacientov, ktorí neúmyselne vynechali dávku.
Vo všeobecnosti majú tieto príznaky obmedzený priebeh a zvyčajne ustúpia do 2 týždňov, aj keď u niektorých jednotlivcov môžu pretrvávať aj dlhšie ( 2-3 mesiace a viac). Z tohto dôvodu sa odporúča, aby sa Solatcit pri ukončovaní liečby postupne znižoval počas obdobia niekoľkých týždňov alebo mesiacov, podľa potrieb pacienta (pozri časť 4.2).
Ischemická choroba srdca Vzhľadom na obmedzené klinické skúsenosti sa odporúča opatrnosť u pacientov s ischemickou chorobou srdca (pozri časť 5.3).
4.5 Liekové a iné interakcie Farmakodynamické interakcie Kontraindikované kombinácie Ireverzibilné neselektívne inhibítory MAO Boli hlásené prípady závažných reakcií u pacientov, ktorí užívali SSRI v kombinácii s neselektívnymi ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (MAOI) a tiež u pacientov, ktorí v krátkom období po ukončení terapie s SSRI začali užívať MAOI (pozri časť 4.3). V niektorých prípadoch došlo k vzniku serotonínového syndrómu (pozri časť 4.8).
Escitalopram je kontraindikovaný v kombinácii s neselektívnymi ireverzibilnými MAOI.
Možno ho začať podávať 14 dní po ukončení liečby s ireverzibilným MAOI a najmenej jeden deň po prerušením liečby reverzibilným MAOI (RIMA), moklobemidom. Po ukončení terapie s escitalopramom treba počkať najmenej 7 dní pred začatím liečby neselektívnym ireverzibilným MAOI.
Reverzibilný selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid) Vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu je kontraindikovaná kombinácia escitalopramu s inhibítorom MAO-A, ako je napr. moklobemid (pozri časť 4.3). Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa začať liečbu najnižšou doporučenou dávkou a starostlivo pozorovať pacienta.
Reverzibilný neselektívny inhibítor MAO (linezolid) Antibiotikum linezolid je reverzibilný neselektívny inhibítor MAO a nemá sa podávať pacientom liečeným escitalopramom. Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa začať liečbu najnižšou doporučenou dávkou a starostlivo pozorovať pacienta (pozri časť 4.3).
Ireverzibilný selektívny inhibítor MAO-B (selegilín) Pri súbežnej liečbe so selegilínom (ireverzibilným inhibítorom MAO-B) sa odporúča opatrnosť vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu. Selegilín v dávkach do 10 mg denne bol bezpečne používaný s racemickým citalopramom.
Kombinácie vyžadujúce si zvláštne opatrenia pri používaní:Serotonínergné lieky Súbežné podávanie spolu so serotonínergnými liekmi (napr. tramadol, sumatriptán a iné triptány) môže spôsobiť serotonínový syndróm.
Lieky znižujúce záchvatový prah SSRI môžu znížiť záchvatový prah. Pri súbežnom užívaní liekov, ktoré tiež môžu znížiť záchvatový prah, sa odporúča zvýšená opatrnosť (napr. antidepresíva (tricyklické a SSRI), neuroleptiká (fenotiazíny, tioxantény a butyrofenóny), meflochín, bupropión a tramadol).
Lítium, tryptofán Sú známe prípady zosilnenia účinku pri súbežnom podávaní SSRI s lítiom alebo tryptofánom. Pri súbežnom podávaní SSRI spolu s takýmito liekmi je potrebná opatrnosť.
Ľubovník bodkovaný Súbežné užívanie SSRI a rastlinných prípravkov s obsahom Ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).
Krvácanie Escitalopram môže ovplyvniť účinok perorálnych anikoagulancií. Pacientov, ktorí užívajú perorálne antikoagulanciá, treba pri začatí alebo ukončení liečby escitalopramom starostlivo monitorovať (pozri časť 4.4).
Alkohol Nepredpokladajú sa žiadne farmakodynamické alebo farmakokinetické interakcie medzi escitalopramom a alkoholom. Avšak rovnako ako pri iných psychotropných liekoch sa kombinácia s alkoholom neodporúča.
Farmakokinetické interakcie Vplyv iných liekov na farmakokinetiku escitalopramu Metabolizmus escitalopramu je sprostredkovaný hlavne enzýmom CYP2C19 a v menšej miere aj enzýmami CYP3A4 a CYP2D6. Zdá sa, že metabolizmus hlavného metabolitu S-DCT (demetylovaný escitalopram) je čiastočne katalyzovaný CYP2D6.
Súbežné podávanie s omeprazolom 30 mg raz denne ( inhibítor CYP2C19) viedlo k zvýšeniu (približne 50%) plazmatickej hladiny escitalopramu.
Súbežné podávanie escitalopramu a cimetidínu 400 mg dvakrát denne (stredne silného enzymatického inhibítora) viedlo k zvýšeniu (približne 70%) plazmatickej koncentrácie escitalopramu.
Preto sa odporúča opatrnosť pri súbežnom podávaní s inhibítormi CYP2C19 (napr. omeprazol, esomeprazol, fluvoxamín, lansoprazol, tiklopidín) alebo cimetidín. Môže byť potrebné zníženie dávok escitalopramu na základe monitoringu vedľajších účinkov počas súbežnej liečby.
Vplyv escitalopramu na farmakokinetiku iných liekov Escitalopram inhibuje enzým CYP2D6. Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní s liekmi, ktoré sú metabolizované hlavne týmto enzýmom a ktoré majú úzky terapeutický index (napr. flekainid, propafenón a metoprolol – pri použití pri srdcovom zlyhaní), alebo pri súbežnom podávaní liekov pôsobiacich na CNS metabolizovaných hlavne CYP2D6 (napr. antidepresíva, ako je desipramín, klomipramín a nortriptylín; antipsychotiká ako risperidon, tioridazín a haloperidol). Môže byť potrebné upraviť dávkovanie.
Súbežné podávanie desipramínu alebo metoprololu viedlo v obidvoch prípadoch k dvojnásobnému zvýšeniu plazmatickej hladiny týchto substrátov CYP2D6.
Štúdie
in vitro preukázali, že escitalopram môže spôsobiť slabú inhibíciu CYP2C19. Pri súbežnom podávaní liekov, ktoré sú metabolizované CYP2C19 sa odporúča opatrnosť.
4.6 Používanie v gravidite a počas laktácie Gravidita K dispozícii sú len obmedzené klinické údaje o použití citalopramu u gravidných žien.
V reprodukčných toxikologických štúdiách s escitalopramom na potkanoch boli pozorované embryotoxické a fetotoxické účinky, ale nezistil sa zvýšený výskyt malformácii (pozri časť 5.3).
Solatcit sa má užívať počas gravidity len v nevyhnutných prípadoch a len po dôkladnom zvážení prínosu liečby a možného rizika.
Novorodenci musia byť pozorovaní ak matka používa escitalopram do neskorého štádia tehotenstva. Je potrebné sa vyhnúť náhlemu prerušeniu užívania, ak boli SSRI užívané počas tehotenstva.
Nasledujúce príznaky sa môžu vyskytnúť u novorodencov v prípade, že matka užívala SSRI/SNRI v neskorých štádiách gravidity: respiračné ťažkosti, cyanóza, apnoe, záchvaty, teplotná nestabilita, ťažkosti s kŕmením, vracanie, hypoglykémia, hypertónia, hypotónia, hyperreflexia, triaška, nervozita, podráždenosť, letargia, neustály plač, ospanlivosť, ťažkosti so spánkom. Tieto príznaky môžu byť následkom serotonergných účinkov alebo symptómov z prerušenia liečby. Vo väčšine prípadov tieto komplikácie nastanú okamžite alebo veľmi skoro (menej ako 24 hodín) po pôrode.
Laktácia Predpokladá sa, že escitalopram sa vylučuje do materského mlieka.
Preto sa dojčenie počas liečby escitalopramom neodporúča.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje Aj keď escitalopram neovplyvňuje intelektové funkcie ani psychomotorický výkon, každá psychoaktívna látka môže ovplyvniť úsudok alebo schopnosti. Je potrebné pacientov upozorniť na možné riziko ovplyvnenia ich schopností viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky Frekvencie výskytu sú definované nasledovne:
Veľmi časté ( ≥1/10)
Časté (≥1/100 až <1/10)
Menej časté (≥1/1,000 až <1/100)
Zriedkavé (≥1/10,000 až <1/1,000)
Veľmi zriedkavé (<10,000), neznáme (z dostupných údajov).
Nežiaduce účinky sa najčastejšie vyskytujú počas prvých 1-2 týždňov liečby a obvykle sa ich intenzita a frekvencia s pokračujúcou liečbou zmierni.
Nasledujúce nežiaduce účinky sa vyskytli častejšie pri liečbe escitalopramom ako pri liečbe placebom v dvojito zaslepených placebom kontrolovaných štúdách. Uvedené frekvencie nie sú upravené vzhľadom na placebom.
| Veľmi časté
≥1/10
| Časté
≥1/100 až
<1/10
| Menej časté
≥1/1000 až
<1/100
| Zriedkavé
≥1/10000 až
<1/1000
| Neznáme (z dostupnych údajov)
|
Poruchy krvi a lymfatického systému
|
|
|
|
| trombocytopénia
|
Poruchy imunitného systému
|
|
|
| Anafylaktické reakcie
|
|
Poruchy endokrinného systému
|
|
|
|
| Nevhodná sekrécia ADH
|
Poruchy metabolizmu z výživy
|
| Znížená chuť do jedla, zvýšená chuť do jedla
|
|
| hyponatrémia
|
Psychické poruchy
|
| úzkosť, nepokoj, abnormálne sny, muži a ženy: : znížené libido, ženy :anorgazmia
| Bruxizmus, agitácia, nervozita, záchvaty paniky, zmätenosť
| agresia, deperzonalizácia, halucinácie
| mánia, samovražedné predstavy, samovražedné správanie 1
|
Poruchy nervového systému
|
| Insomnia. ospanlivosť, závraty, paraestézia, tremor
| Poruchy chuti, poruchy spánku, synkopy
| Serotonínový syndróm
| dyskinézia, poruchy pohybu, kŕče
|
Poruchy oka
|
|
| mydriáza, poruchy videnia
|
|
|
Poruchy ucha a labyrintu
|
|
| tinitus
|
|
|
Poruchy srdca srdcovej činnosti
|
|
| Tachykardia
| Bradykardia
|
|
Poruchy ciev
|
|
|
|
| Ortostatická hypotenzia
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
|
| Sinusitída, zívanie
| Krvácanie z nosa
|
|
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu
| nauzea
| Hnačka, zápcha, vracanie, sucho v ústach
| Gastrointestinálne krvácanie (vrátane krvácania z konečníka)
|
|
|
Poruchy pečene a žlčových ciest
|
|
|
|
| Hepatitída
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva
|
| Zvýšené potenie
| Uritikária, alopécia, vyrážky, pruritus
|
| Ekchymóza, angioedémy
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
| Artralgia, myalgia
|
|
|
|
Poruchy obličiek a močových ciest
|
|
|
|
| Retencia moču
|
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
|
| Muži: poruchy ejakulácie, impotencie
| Ženy: metorágia, menorágia
|
| Muži: priapizmus, galaktorea
|
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
|
| Únava, pyrexia
| edém
|
|
|
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
|
| Prírastok hmotnosti'
| Ubytok hmotnosti
|
| Abnormálne pečeňové testy
|
1 samovražedné predstavy a samovražedné správanie boli hlásené počas liečby escitalopramom alebo ihneď po jej prerušení (pozri časť 4.4)
Nasledujúce nežiaduce účinky boli hlásené pre terapeutickú triedu SSRI:
psychomotorický nepokoj/akatízia (pozri časť 4.4) a anorexia. Prípady predĺženia QT intervalu boli hlásené po uvedení lieku na trh, predovšetkým u pacientov s existujúcim ochorením srdca. Nebola potvrdená žiadna kauzálna súvislosť.
Symptómy z prerušenia liečby pozorované pri ukončení liečby: Prerušenie liečby SSRI/SNRI (najmä ak je náhle) všeobecne vedie symptómom z prerušenia liečby. Najčastejšie boli hlásené závraty, poruchy zmyslového vnímania (vrátane parestézy a pocitu elektrického šoku), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), podráždenosť alebo úzkosť, nevoľnosť a/alebo vracanie, tremor, potenie, bolesti hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy zraku. Vo všeobecnosti sú tieto prípady slabé až mierne s obmedzeným priebehom, napriek tomu môžu mať u niektorých pacientov závažný a/alebo dlhodobejší priebeh.. Z tohto dôvodu sa odporúča, keď už liečba escitalopramom nie je ďalej potrebná, postupné vysadzovanie znižovaním dávky (pozri časť 4.2 a časť 4.4).
4.9 Predávkovanie Toxicita Skúsenosti s predávkovaním escitalopramom v klinickej praxi sú obmedzené a mnohé prípady zahŕňajú súbežné predávkovanie inými liekmi. Vo väčšine prípadov boli hlásené len mierne alebo žiadne príznaky. Fatálne prípady predávkovania samotným escitalopramom boli zriedkavo hlásené; väčšina prípadov zahŕňala súbežné predávkovanie inými liekmi. Dávky medzi 400 a 800 mg samotného escitalopramu boli užité bez akýchkoľvek závažných symptómov.
Symptómy Symptómy predávkovania escitalopramom zahŕňajú príznaky súvisiace hlavne s centrálnym nervovým systémom (závraty, triaška, nepokoj, zriedkavo serotonínový syndróm, kŕče a kóma), gastrointestinálnym systémom (nauzea/vracanie) a kardiovaskulárnym systémom (hypotenzia, tachykardia, predĺženie QT intervalu a arytmia) a s rovnovážnym stavom elektrolytov/tekutín (hypokalémia, hyponatrémia).
Liečba Neexistuje špecifické antidotum. Je potrebné zabezpečiť a udržať priechodné dýchacie cesty, zabezpečiť adekvátnu oxygenáciu a ventiláciu. Po perorálnom užití sa má čo najskôr urobiť výplach žalúdka a zvážiť použitie aktívneho uhlia. Odporúča sa monitorovanie funkcií srdca a vitálnych funkcií a zároveň celková symptomatická podporná liečba.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI 5.1 Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: antidepresívum, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu
ATC-kód: N 06 AB 10
Mechanizmus účinku: Escitalopram je selektívnym inhibítorom spätného vychytávania serotonínu (5-HT) s vysokou afinitou k primárnemu väzbovému miestu. Rovnako sa viaže na alosterické miesto serotonínového transportéra, s 1000 násobne nižšou afinitou. Escitalopram nemá žiadnu alebo len nízku afinitu voči viacerým receptorom vrátane: 5-HT1A, 5-HT2, DA D1 a D2 receptorom, α1-, α2-, β-adrenoreceptorom, histamínovým H1, muskarínovým cholinergickým, benzodiazepínovým a opioidným receptorom. Inhibícia vychytávania 5-HT je jediným pravdepodobným mechanizmom účinku, ktorý vysvetľuje farmakologické a klinické účinky escitalopramu.
Klinická účinnosť Veľké depresívne epizódyEscitalopram bol účinný v akútnej liečbe veľkej depresívnej poruchy v troch zo štyroch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, krátkodobých (8-týždňových) štúdií. V dlhodobej štúdii zameranej na prevenciu relapsu bolo 274 pacientov, ktorí v otvorenej úvodnej 8-týždňovej fáze odpovedali na liečbu escitalopramom v dávkach 10 alebo 20 mg denne, počas 36 týždňov randomizovaných na pokračovanie v liečbe escitalopramom v nezmenenej dávke alebo im bolo podávané placebo. Pacienti v tejto štúdii, ktorí dostávali stále escitalopram, boli počas 36 týždňov signifikantne menej náchylní k relapsom v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo.
Sociálna úzkostná poruchaEscitalopram bol účinný v troch krátkodobých (12 týždňových) štúdiách aj u pacientov v 6-mesačnej štúdii zameranej na prevenciu relapsov pri sociálnej úzkostnej poruche. V 24-týždňovej štúdii na stanovenie dávky bola potvrdená účinnosť 5, 10 a 20 mg escitalopramu.
Obsedantne-kompulzívna poruchaV randomizovanej, dvojito zaslepenej, klinickej štúdii sa celkové skóre Y-BOCS u pacientov s escitalopramom v dávke 20 mg/deň oddelilo od skóre pacientov dostávajúcich placebo po 12 týždňoch. Po 24 týždňoch boli obe dávky escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň účinnejšie než placebo.
Prevencia relapsov bola demonštrovaná pre 10 a 20 mg/deň escitalopramu u pacientov, ktorí odpovedali na liečbu escitalopramom v 16-týždňovej otvorenej štúdii a ktorí sa zúčastnili v 24-týždňovej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti Absorpcia Absorpcia je takmer kompletná a nezávislá od príjmu potravy. Priemerný čas na dosiahnutie maximálnej koncentrácie (priemerná hodnota Tmax) je 4 hodiny po opakovaných dávkach. Podobne ako pri racemickom citaloprame, tak aj pri escitaloprame sa predpokladá úplná biologická dostupnosť na úrovni okolo 80 %.
Distribúcia Zjavný distribučný objem (Vdβ/F) po perorálnom podaní je okolo 12-26 l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny je nižšia ako 80% pre escitalopram aj pre jeho hlavné metabolity.
Biotransformácia Escitalopram sa metabolizuje v pečeni na demetylované a didemetylované metabolity. Obidva typy metabolitov sú farmakologicky aktívne. Alternatívne môže byť dusík oxidovaný na formu N-oxidového metabolitu. Materská látka aj metabolity sa čiastočne vylučujú vo forme glukuronidov. Po opakovanej dávke sú priemerné koncentrácie demetylovaných a didemetylovaných metabolitov zvyčajne 28-31% a <5 % z koncentrácie escitalopramu. Biotransformácia escitalopramu na demetylovaný metabolit je sprostredkovaná hlavne enzýmom CYP2C19. Do určitej miery sa môžu podieľať aj enzýmy CYP3A4 a CYP2D6.
Eliminácia Eliminačný polčas (t
½ β) po opakovanej dávke je asi 30 hodín a orálny plazmatický klírens (Cl
oral) je približne 0,6 l/min. Hlavné metabolity majú výrazne dlhší polčas eliminácie.
Predpokladá sa, že escitalopram a hlavné metabolity sa eliminujú tak hepatálnou (metabolickou), ako aj renálnou cestou, pričom hlavná časť dávky sa vylúči močom v podobe metabolitov.
Escitalopram má lineárnu farmakokinetiku. Rovnovážny stav plazmatických hladín sa dosiahne približne v priebehu týždňa. Pri dávke 10 mg denne sa v rovnovážnom stave dosiahnu priemerné koncentrácie 50 nmol/l (rozpätie 20-125 nmol/l).
Starší pacienti (> 65 rokov) Zdá sa, že escitalopram sa eliminuje u starších pacientov pomalšie v porovnaní s mladšími. Plocha pod krivkou predstavujúca systémovú expozíciu (AUC) je u starších pacientov asi o 50 % vyššia v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi (pozri časť 4.2).
Znížená funkcia pečene U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene (Childovo-Pughovo kritérium A a B) bol eliminačný polčas escitalopramu približne dvojnásobný a expozícia približne o 60% vyššia ako u pacientov s normálnou funkciou pečene (pozri časť 4.2).
Znížená funkcie obličiek U pacientov s o zníženou funkciou obličiek (CL
CR 10 – 53 ml/min) sa pri racemickom citaloprame pozoroval dlhší polčas a mierne zvýšená expozícia. Plazmatická koncentrácia metabolitov nebola sledovaná, ale môže byť zvýšená (pozri časť 4.2).
Polymorfizmus Pozorovalo sa, že slabí metabolizéri vo vzťahu k CYP2C19 mali dvojnásobne vyššiu plazmatickú koncentráciu escitalopramu ako silní metabolizéri. U slabých metabolizérov vo vzťahu k CYP2D6 nebola pozorovaná signifikantná zmena v expozícii (pozri časť 4.2).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti Vzhľadom na to, že toxikokinetické a toxikologické štúdie escitalopramu a citalopramu u potkanov preukázali podobný profil obidvoch látok, nebola s escitalopramom realizovaná obvyklá kompletná séria predklinických štúdii. Preto môžu byť všetky informácie týkajúce sa citalopramu extrapolované pre escitalopram.
V porovnávacích toxikologických štúdiách u potkanov escitalopram a citalopram spôsobovali kardiálnu toxicitu, vrátane kongestívneho zlyhania srdca, po niekoľkotýždňovom podávaní pri použití dávok, ktoré spôsobovali aj celkovú toxicitu. Zdá sa, že kardiálna toxicita viac korelovala s najvyššou plazmatickou koncentráciou ako so systémovou expozíciou (AUC). Pri najvyššej plazmatickej hladine 8 krát vyššej ako je dosahovaná v klinickej praxi neboli zaznamenané žiadne toxické účinky a AUC pre escitalopram bola len 3 – 4 krát vyššia ako je expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Hodnoty AUC pre S-enanciomér citalopramu boli 6 – 7 krát vyššie ako hodnoty dosahované v klinickej praxi. Tieto zistenia súvisia pravdepodobne so zvýšeným vplyvom na biogénne amíny, čo je však až druhotné vo vzťahu k primárnemu farmakologickému efektu spôsobujúcemu hemodynamické účinky (zníženie cievneho toku) a ischémiu. Presný mechanizmus kardiotoxicity u potkanov nie je známy. Klinické skúsenosti s citalopramom a skúsenosti z klinických štúdií s escitalopramom nenaznačujú žiaden klinický význam týchto zistení.
Po dlhodobom podávaní escitalopramu a citalopramu potkanom bol pozorovaný zvýšený obsah fosfolipidov v niektorých tkanivách, napr. v pľúcach, v nadsemenníkoch a v pečeni. V prípade nadsemeníkov a pečene bola expozícia porovnateľná s dávkami používanými v klinickej praxi. Po ukončení terapie je tento jav reverzibilný.
Akumulácia fosfolipidov (fosfolipidóza) u zvierat bola pozorovaná v súvislosti s mnohými kationickými amfifilickými liekmi. Nie je známe, či tento jav je signifikantne významný pre človeka.
V toxikologickej štúdii u potkanov zameranej na sledovanie vplyvu na vývoj plodu boli pozorované embryotoxické účinky (znížená hmotnosť plodu a reverzibilné oneskorenie osifikácie) pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití. Nebola zaznamenaná zvýšená frekvencia malformácii. Pre- a postnatálne štúdie ukázali znížené prežívanie mláďat v období laktácie pri expozícii, ktorej hodnoty AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE 6.1 Zoznam pomocných látok Jadro tablety: mikrokryštalická celulóza
koloidný oxid kremičitý bezvodý
sodná soľ
kroskaramelózymastenec
magnéziumstearát
Obal tablety: hypromelóza 6cP
oxid titaničitý (E171)
makrogol 6000
6.2 Inkompatibility Žiadne.
6.3 Čas použiteľnosti PVC/PVDC/Al blistre: 3 roky
Plastová (PE) fľaša: 3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávaniePVC/PVDC/Al blistre: Uchovávajte pri teplote do 25°C
Plastová (PE) fľaša: Uchovávajte pri teplote do 30°C
6.5 Druh obalu a obsah balenia PVC/PVDC/Al blistre s 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 98, 100, 200 tabliet (5, 10, 15 a 20 mg)
Plastová (PE) fľaša so 100 (5, 10, 15 a 20 mg) a 200 (5 a 10 mg) tabletami.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciuŽiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII Alchemia Ltd.
5th Floor, 86 Jermyn Street
SW1Y 6AW Londýn
Veľká Británia
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLOSolatcit 5 mg: 30/0561/10-S
Solatcit 10 mg: 30/0562/10-S
Solatcit 15 mg: 30/0563/10-S
Solatcit 20 mg: 30/0564/10-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE10. DÁTUM REVÍZIE TEXTUJúl 2010