kontraindikovaný pacientom s precitlivenosťou na ktorúkoľvek zložku lieku.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Sanval, podobne ako ostatné lieky so sedatívnymi a hypnotickými účinkami, má tlmivé účinky na centrálny nervový systém.
U pacientov s výskytom spánkových apnoických páuz, môže zolpidem, podobne ako benzodiazepíny, negatívne ovplyvniť respiračné funkcie.
Pacienta je potrebné upozorniť, že zolpidem môže zhoršiť jeho schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.
Poruchy spánku môžu byť prítomné pri prejavoch rôznych somatických a/alebo psychiatrických ochorení a preto sa počas liečby sedatívnymi a hypnotickými liekmi (vrátane Sanvalu) diagnostikujú nálezy, ktoré potvrdzujú niektoré zo sprievodných ochorení. Niektoré z dôležitých nežiaducich účinkov Sanvalu sa vyskytujú vo vzťahu k dávke a preto je dôležité podávať najnižšie môžné účinné dávky,
zvlášť starším pacientom. Symptomatická liečba insomnie sa môže zahájiť len po starostlivom vyšetrení pacienta.
Pokiaľ sa terapeutický účino nedosiahne po 7-10 dňoch terapie, svedčí to zvyčajne o prítomnosti primárneho psychiatrického a/alebo somatického ochorenia, ktoré sa musí vyšetriť. Zhoršenie
nespavosti alebo objavenie sa nových abnormalít v myslení alebo v správaní sa, môže byť následkom
nespoznaných psychiatrických alebo somatických porúch.
Upozornenie
Zolpidem má utlmujúci účinok na CNS a rýchly nástup účinku a preto sa má sa užívať bezprostredne pred spánkom.
Klinické skúsenosti so Sanvalom u pacientov s ďalšími pridruženými systémovými ochoreniami sú
obmedzené. Opatrnosť je potrebná, ak sa Sanval podáva pacientom, u ktorých by mohlo dôjsť
k ovplyvneniu metabolizmu alebo hemodynamiky.
Aj keď sa v predchádzajúcich štúdiách nezistil tlmivý účinok pri hypnotických dávkach Sanvalu na dychové centrum u zdravých jedincov, opatrnosť je potrebná, ak sa tento liek podáva pacientom
s respiračnou insuficienciou, pretože hypnotiká majú schopnosť depresívne pôsobiť na dýchanie. Kumulácia zolpidemu alebo zmena farmakokinetických parametrov sa nedokázala ani v terminálnych
štádiách renálnej insuficiencie, preto pri znížení renálnych funkcií nie je nutná úprava dávkovania. Títo pacienti však musia byť starostlivo sledovaní.
Tak ako pri iných sedatívnych a hypnotických liekoch aj Sanval sa má s opatrnosťou podávať
pacientom, u ktorých sú prítomné príznaky alebo symptómy depresie. U týchto pacientov môžu existovať suicidálne tendencie a možné je, že budú potrebné ochranné opatrenia. Pri tejto skupine pacientov je zámerné predávkovanie najčastejšie. Vždy sa má predpisovať najmenšie možné množstvo lieku.
Liek obsahuje laktózu a preto ho pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
4.5 Liekové a iné interakcie
Pretože systematické zhodnotenie kombinácií Sanvalu s inými liekmi ovplyvňujúcimi CNS je limitované, treba starostlivo zvážiť farmakológiu iných liekov ovplyvňujúcich CNS, ktoré sa budú podávať spolu so zolpidemom. Iné lieky s tlmivým pôsobením na CNS môžu potenciálne zvyšovať tlmivé účinky zolpidemu. V týchto prípadoch sa musí dávka zolpidemu upraviť.
Pri súčasnom užití zolpidemu a alkoholu sa dokázal znásobujúci účinok na psychomotorickú výkonnosť. Pri užívaní Sanvalu sa nesmú piť alkoholické nápoje.
4.6 Gravidita a laktácia
Gravidným ženám a dojčiacim matkám sa užívanie zolpidemu neodporúča.
Perorálne denné dávky zolpidemu v množstve 4 – 100 mg/kg telesnej hmotnosti nemali vplyv na fertilitu samcov a samíc potkanov, s výnimkou nepravidelného estrogénového cyklu a prolongácie prekoitálneho intervalu. Pri mladých oplodnených samiciach laboratórnych potkanov vyššie dávky zolpidemu, medzi 20 – 100 m/kg, vyvolali ataxiu a letargiu matky a nekompletnú osifikáciu lebkových kostí plodov. Tento účinok sa po aplikácii sedatív a hypnotík u potkanov pozoruje často.
Teratogénny efekt sa po podaní zolpidemu nezistil. V dávke 4 mg/kg telesnej hmotnosti sa nedokázal žiadny toxický efekt ani na matku ani na plod. U oplodnených samíc králikov viedla dávka 16 mg/kg telesnej hmotnosti ku zvýšeniu fetálnych postimplantačných strát a u životaschopných plodov došlo
k zníženiu osifikácie. Tieto zmeny plodov králikov sa pripisujú zníženým hmotnostným prírastkom matiek. Neboli zistené žiadne klinicky evidentné teratogénne účinky lieku.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Pacienti nemajú po užití lieku vykonávať nebezpečné práce, ktoré si vyžadujú úplné psychické sústredenie alebo motorickú koordináciu, ako je obsluha strojov alebo vedenie vozidla. Je potrebné sa vyhýbať aj takým činnostiam, kde môže byť na závadu potenciálne znížená výkonnosť a to aj deň po podaní Sanvalu.
4.8 Nežiaduce účinky
Najčastejšie sa v kontrolovaných klinických štúdiách počas krátkodobej liečby (do 10 dní) Sanvalom
v dávkach do 10 mg pozorovali nasledovné nežiaduce účinky, ktoré súviseli s používaním zolpidemu a vykazovali štatisticky signifikantné rozdiely s pacientami, ktorí sa liečili placebom: ospanlivosť (pozorovaná u 2% pacientov), závraty (1%) a hnačka. Menej časté nežiaduce účinky ( < 1%) na autonómny nervový systém: potenie, bledosť, posturálna hypotenzia;
centrálny nervový systém: agitovanosť, zníženie pozornosti, poruchy koncentrácie, halucinácie,
emocionálna labilita, migrenózne bolesti, parestézie, tremor a stupor; gastrointestinálny systém: zápcha, dysfágia, flatulencia, čkanie, gastroenteritída; kardiovaskulárny systém: cerebrovaskulárne poruchy, hypertenzia, tachykardia; pečeň a biliárny systém: zvýšenie SGPT;
metabolické poruchy: hyperglykémia;
muskuloskeletárny systém: artritída;
reprodukčný systém: menštruačné poruchy, vaginitída; respiračný systém: bronchitída, kašeľ, dyspnoe; urogenitálny systém: cystitída, inkontinencia moča;
iné: asténia, edémy, horúčka, nevoľnosť.
4.9 Predávkovanie
V správach o predávkovaní zolpidemom samotným sa uvádza zníženie stavu vedomia od somnolencie až po komatózny stav. K úplnej normalizácii stavu došlo u pacientov ešte aj po dávke
400 mg hydrogéntartaranu zolpidemu (táto dávka je 40x vyššia ako je odporučená dávka).
Pri predávkovaniach spôsobených kombináciou látok tlmiacich CNS, vrátane zolpidemu, môže stav vyústiť do závažnejších, až fatálnych stavov.
Pri predávkovaní je potrebné začať bežnú symptomatickú podpornú liečbu a urobiť okamžitý výplach žalúdka. V prípade potreby sa začne parenterálna infúzna terapia. Podanie flumazenilu môže byť prospešné. Pri všetkých formách predávkovania sa musia starostlivo monitorovať základné životné funkcie: pulz, dýchanie, krvný tlak a iné náležité parametre a musia sa realizovať všeobecné podporné opatrenia. Hypotenzia a útlm CNS sa musia monitorovať a riešiť zodpovedajúcim terapeutickým zákrokom. Sedatíva sa majú pri predávkovaní zolpidemom vylúčiť, aj keď je pacient excitovaný. Vhodnosť hemodialýzy pri predávkovaní zolpidemom sa zatiaľ nepotvrdila, avšak klinické štúdie
s hemodialyzovanými pacientami s renálnym zlyhaním, ktorí sa liečili terapeutickými dávkami zolpidemu, nasvedčujú tomu, že zolpidem nie je dialyzovateľný.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: hypnotikum, sedatívum
ATC kód: N05CF02
Zolpidem patrí medzi imidazopyridínové deriváty, ktoré sa štrukturálne líšia od benzodiazepínov, ale majú silné sedatívne účinky a minimálne anxiolytické, myorelaxačné a antikonvulzívne vlastnosti. Štúdie na zvieratách odhalili, že zolpidem, i keď nepatrí medzi bezodiazepíny, prejavuje určitým spôsobom podobnú účinnosť ako benzodiazepíny, má však svoje špecifické charakteristiky. In vitro sa dokázalo, že receptory pre inhibíciu neurotransmiteru gamaaminomaslovej kyseliny (GABA) sú časťou väčšieho GABA-benzodiazepínchloridového kanál-molekulárneho komplexu (GBKK), ktorý obsahuje okrem väzbového miesta pre benzodiazepíny tiež väzbové miesta pre nejaké iné lieky a toxíny. Benzodiazepíny väzbou na GBKK zvyšujú frekvenciu otvárania chloridových kanálov, čo sa uskutočňuje prostredníctvom GABA a toto rezultuje do zvýšeného prestupu chloridov
z extracelulárneho priestoru do neurónov a do ich hyperpolarizácie a k zníženiu dráždivosti. Sedatívne a anxiolytické účinky benzodiazepínov ako aj ich antikonvulzívne a myorelaxačné účinky, sú dôsledkom aktivity na centrálne neuróny.
Alosterické miesta na GBKK, na ktoré sa viažu benzodiazepíny sa podľa novej klasifikácie nazývajú omega modulačné miesta alebo receptory. Identifikovali sa najmenej tri podtypy takýchto receptorov: omega 1, omega 2 a omega 3. Na rozdiel od benzodiazepínov, ktoré sa neselektívne viažu a aktivujú všetky tri podtypy omega receptorov, zolpidem sa predovšetkým viaže na omega 1 receptor, ktorý sa
nachádza predovšetkým v senzomotorickej kortikálnej oblasti (lamina IV), v mozočku, v oblasti pontu a colliculus inferior. Zolpidem vykazuje oveľa nižšiu afinitu k omega 2 receptorom (v lumbálnej oblasti miechy, hippocampus) a k receptorom omega 3 (niektoré periférne orgány).
Toto naznačuje, že zolpidem by sa mohol do určitej miery líšiť vo svojej farmakologickej aktivite od benzodiazepínov.
Mechanizmus účinku
Ako už bolo spomenuté, zolpidem pôsobí prostredníctvom GBKK, stimuláciou otvorenia chloridových kanálov vyvolaného s GABA, čo spôsobí hyperpolarizáciu neurónov a zníži ich dráždivosť. Naviac, zolpidem má selektívnu väzbu na omega 1 receptory, zatiaľ čo benzodiazepíny sa neselektívne viažu'
na omega 1,2 a 3 receptory.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Zolpidem sa rýchlo vstrebáva zo zažívacieho traktu. Po aplikácii 5 mg zolpidemu dosahujú maximálne plazmatické koncentrácie (Cmax) priemerné hodnoty 59 ng/ml, pričom po podaní 10 mg dávky je to
121 ng/ml. V obidvoch prípadoch sa maximálne plazmatické koncentrácie dosiahnu za 1,6 h. (Tmax ) po podaní. Zolpidem má v dávkach 5-20 mg lineárnu farmakokinetickú závislosť. Súčasný príjem potravy čiastočne obmedzuje a spomaľuje absorpciu zolpidemu. Z toho vyplýva, že zolpidem by sa nemal užiť s jedlom alebo bezprostredne po ňom, ak je žiadúci rýchly nástup spánku. Biologická dostupnosť perorálne podaného zolpidemu vo forme tabliet alebo kapsúl je okolo 70 %. Charakter
farmakokinetických parametrov sa ani počas niekoľko týždenného podávania nemení.
Distribúcia
U zdravých jedincov sa na plazmatické bielkoviny neviaže 8 % zolpidemu, u pacientov s cirhózou pečene sa množstvo nenaviazanej látky zvyšuje na 11% a u pacientov s urémiou až na 15 %.
U laboratórnych zvierat sa zolpidem v iniciálnej fáze aplikácie rovnomerne distribuuje z krvného obehu do tkanív a najvyššia koncentrácia sa dosahuje v glandulárnych a tukových tkanivách, minimálna koncentrácia v mozgu. Pomer koncentrácií v mozgu a v plazme je 0,3-0,5, hoci viac ako polovica koncentrácie zolpidemu v mozgu zostáva intaktná. Distribúcia zolpidemu do rôznych častí mozgu je dosť jednotná. Tri hodiny po perorálnom podaní 20 mg zolpidemu dojčiacim matkám sa dosahuje pomer koncentrácií v materskom mlieku a plazme okolo 0,13 v 3. hodine, zatiaľ čo po 13. a 16. hodine sa už nedá v materskom mlieku detegovať.
Výpočty ukázali, že zolpidem sa vylučuje do materského mlieka v menšom množstve ako 0,02 %
podanej dávky.
Metabolizmus a eliminácia
U laboratórnych potkanov sa dokázalo väčšie množstvo neaktívnych metabolitov zolpidemu, zatiaľ čo u človeka sa identifikovali 3 takéto metabolity. Pri biotransformácii zolpidemu dochádza k oxidácii metylovej skupiny a hydroxylácii imidazopyridínovej skupiny. Až do 96% podanej dávky sa vylučuje
močom, žlčou a stolicou vo forme metabolitov. V moči sa našlo len o niečo menej ako 1%
nemetabolizovaného zolpidemu.
Polčas eliminácie zolpidemu je 1,5-2,4 hodiny a počas dvojtýždňovej terapie zolpidemom v dennej dávke 20 mg nedošlo k zreteľným odchýlkam. Distribučný objem je 0,54 l/kg telesnej hmotnosti a systémový klírens 0,26 l/kg telesnej hmotnosti/hod.
U pacientov s cirhózou pečene sa dosahujú signifikantne vyššie plazmatické hladiny zolpidemu a
polčas eliminácie sa niekoľkokrát zvýši. Avšak tieto hodnoty sa signifikantne nemenia ani u uremických pacientov ani u dialyzovaných pacientov. Z uvedeného vyplýva, že aktivita zolpidemu veľmi závisí od jeho metabolizmu v pečeni a teda pacientom s poškodenou činnosťou pečene sa odporúča podávať znížené dávky zolpidemu.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Sanval® 5 mg
lactosum monohydricum, cellulosum microcrystallinum, carboxymethylamylum natricum, povidonum, silica colloidalis anhydrica, magnesii stearas, hydroxypropylmethylcellulosum, hyprolosum, macrogolum, titanii dioxidum (E 171), talcum, ferri oxidum rubrum (E 172), cera carnauba.
Sanval® 10 mg
lactosum monohydricum, cellulosum microcrystallinum, carboxymethylamylum natricum, povidonum,
silica colloidalis anhydrica, magnesii stearas, hydroxypropylmethylcellulosum, hyprolosum, macrogolum, titanii dioxidum (E 171), talcum, cera carnauba.
6.2 Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Liek sa uchováva pri teplote do 25ºC.
Liek uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Al/PVC blister
papierová skladačka, písomná informácia pre používateľov.
Veľkosť balenia:
Sanval® 5 mg - 20 filmom obalených tabliet. Sanval® 10 mg - 10 a 20 filmom obalených tabliet.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz Pharmaceuticals d.d. Verovškova 57
1000 Ljubljana
Slovinsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Sanval® 5 mg 57/0154/00
Sanval® 10 mg 57/0155/00
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
registrácia predĺžená do 30.5.2010
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
september 2006