SANDIMMUN 50 MG/ML con inf 10x1 ml/50 mg (amp.skl.)

Podávanie
Uvedené rozmedzia dávok na perorálne a i.v. podanie majú slúžiť len ako smernice. Odporúčaná dávka infúzneho koncentrátu na i.v. infúziu Sandimmun je približne jedna tretina primeranej perorálnej dávky.Vyžaduje sa pravidelné sledovanie hladín cyklosporínu v krvi, ktoré
možno vykonať metódou RIA založenou na monoklonálnych protilátkach. Získané výsledky
slúžia ako základ na určenie skutočného dávkovania, ktoré je potrebné na dosiahnutie žiaducich cieľových koncentrácií u jednotlivých pacientov.
Druhy obalov vhodných na infúzny roztok sa uvádzajú v časti 6.2 Inkompatibility.
Koncentrát sa má riediť v pomere 1:20 až 1:100 izotonickým roztokom chloridu sodného alebo
5% roztokom glukózy a podať pomalou i.v. infúziou trvajúcou približne 2 - 6 hodín. Zriedené infúzne roztoky sa po 24 hodinách už nesmú použiť.
Použitie u starších pacientov
Skúsenosti so Sandimmunom u starších pacientov sú obmedzené, po použití lieku v odporúčanej dávke sa však nezaznamenali osobitné problémy.
Použitie u detí
Skúsenosti so Sandimmunom u detí sú stále obmedzené. Deti staršie ako 1-ročné však dostávali Sandimmun v štandardnom dávkovaní bez zvláštnych problémov. V niekoľkých klinických skúšaniach deti potrebovali a znášali vyššie dávky Sandimmunu na kilogram telesnej
hmotnosti, ako boli dávky používané u dospelých.

4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na cyklosporín a na polyetoxylovaný ricínový olej.

4.4 Špeciálne upozornenia
Sandimmun Neoral a infúzny koncentrát na i.v. infúziu Sandimmun majú predpisovať len lekári, ktorí majú skúsenosti s imunosupresívnou liečbou a môžu zaistiť primerané ďalšie sledovanie pacienta vrátane pravidelného celkového vyšetrenia, merania krvného tlaku a kontroly
laboratórnych bezpečnostných parametrov. Pacientov po transplantácii, ktorí dostávajú liek,
treba sledovať v zariadeniach s náležitým laboratórnym a ďalším zdravotníckym vybavením. Lekár zodpovedný za udržiavaciu liečbu má dostať kompletnú informáciu potrebnú pri ďalšej starostlivosti o pacienta.
Infúzny koncentrát na i.v. infúziu Sandimmun obsahuje polyetoxylovaný ricínový olej, pri ktorom sa po i.v. podaní zaznamenali anafylaktoidné reakcie. Tieto reakcie môžu zahŕňať sčervenanie tváre a hornej časti hrudníka a nie kardiogénny pľúcny edém s akútnymi dýchacími
ťažkosťami, dyspnoe, sipotom a zmenami krvného tlaku a tachykardiou. Preto je potrebná mimoriadna opatrnosť u pacientov, ktorí v minulosti dostali i.v. injekciou alebo infúziou prípravky obsahujúce polyetoxylovaný ricínový olej (napr. prípravky obsahujúce Cremophor® EL), a
u pacientov s alergickou predispozíciou. Pacienti, ktorí dostávajú infúzny koncentrát na i.v. infúziu Sandimmun, majú byť pod stálym dohľadom aspoň prvých 30 minút od začiatku infúzie a neskôr ich treba často kontrolovať. Ak vznikne anafylaxia, infúzia sa má ukončiť. Pri lôžku pacienta má byť k dispozícii vodný roztok adrenalínu 1:1000 a zdroj kyslíka. Na zabránenie vzniku anafylaktoidných reakcií sa tiež s úspechom použilo profylaktické podanie antihistaminika (blokátora H1 a H2) pred podaním infúzneho koncentrátu na i.v. infúziu Sandimmun.
Tak ako iné imunosupresíva, aj cyklosporín zvyšuje riziko vzniku lymfómov a iných malignít, najmä kože. Zvýšené riziko zrejme súvisí skôr so stupňom a trvaním imnosupresie ako s použitím jednotlivých látok. Treba opatrne používať liečebný režim, ak zahŕňa niekoľko imunosupresív, pretože môže mať za následok lymfoproliferatívne poruchy a nádory solídnych orgánov, niektoré so správami o úmrtiach.
Tak ako iné imunosupresíva, aj cyklosporín zvyšuje náchylnosť pacientov na vznik rôznych bakteriálnych, hubových, parazitických a vírusových infekcií, často vyvolaných oportúnnymi patogénmi. Keďže to môže viesť k úmrtiu, majú sa používať účinné preventívne a terapeutické postupy hlavne u pacientov, ktorí dostávajú kombinovanú dlhodobú imunosupresívnu liečbu. Ako častá a potenciálne závažná komplikácia v priebehu prvých týždňov liečby Sandimmunom sa môže vyskytnúť zvýšenie sérového kreatinínu a močoviny. Tieto funkčné zmeny závisia od dávky, sú reverzibilné a zvyčajne reagujú na zníženie dávky. Počas dlhodobej liečby môžu u niektorých pacientov vzniknúť v obličkách štruktúrne zmeny (napr. intersticiálna fibróza), ktoré treba u pacientov s transplantátom obličky odlíšiť od zmien spôsobených chronickou rejekciou. Sandimmun môže tiež spôsobiť reverzibilné, od dávky závislé zvýšenie sérového bilirubínu

a príležitostne pečeňových enzýmov. Je potrebné dôsledne sledovať parametre, ktorými sa hodnotí funkcia obličiek a pečene. Abnormálne hodnoty si môžu vyžiadať zníženie dávky. Pri monitorovaní hladín cyklosporínu v plnej krvi sa dáva prednosť metódam používajúcim
špecifické monoklonálne protilátky (stanovenie nezmeneného liečiva); dá sa použiť aj metóda HPLC, ktorou sa tiež stanovuje nezmenené liečivo. Ak sa použije plazma alebo sérum, má sa postupovať podľa štandardného protokolu na separáciu (čas a teplota). Na začiatočné monitorovanie pacientov po transplantácii pečene sa majú použiť buď špecifické monoklonálne protilátky, alebo sa majú vykonať paralelné merania s použitím špecifických aj nešpecifických monoklonálnych protilátok, aby sa zaistilo dávkovanie, ktoré zabezpečí primeranú imuno- supresiu.
Treba si uvedomiť, že koncentrácia cyklosporínu v krvi, plazme alebo sére je len jedným
z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú klinický stav pacienta. Získané výsledky preto majú slúžiť len ako smernica na určenie dávkovania vo vzťahu k iným klinickým a laboratórnym parametrom.
Počas liečby Sandimmunom sa vyžaduje pravidelné sledovanie krvného tlaku. Ak vznikne hypertenzia, musí sa začať vhodná antihypertenzívna liečba.
Pretože v zriedkavých prípadoch sa pozorovalo reverzibilné mierne zvýšenie krvných lipidov vyvolané Sandimmunom, odporúča sa stanoviť lipidy pred liečbou a po prvom mesiaci liečby.
Ak sa zistí zvýšenie hladiny lipidov, treba obmedziť tuky v potrave a ak je to potrebné, uvážiť
zníženie dávky.
Cyklosporín zvyšuje riziko hyperkaliémie, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Opatrnosť je potrebná pri súčasnom podávaní cyklosporínu s diuretikami šetriacimi kálium, inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín, antagonistami receptorov angiotenzínu II a liekmi obsahujúcimi draslík, ako aj u pacientov s diétou bohatou na draslík. V takýchto situáciách sa odporúča kontrolovať hladiny draslíka.
Cyklosporín zvyšuje klírens horčíka. Môže to mať za následok symptomatickú hypomagneziémiu, obzvlášť v období okolo transplantácie. Preto sa v období okolo transplantácie odporúča kontrolovať hladiny horčíka v sére, hlavne ak sú prítomné neurologické príznaky a prejavy. Ak sa to považuje za potrebné, treba podať doplnky horčíka.
Opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov s hyperurikémiou.

4.5. Liekové a iné interakcie
Interakcie s potravou
Pri súčasnom požití grapefruitovej šťavy sa zaznamenalo zvýšenie biologickej dostupnosti cyklosporínu.
Liekové intrakcie
Z mnohých liečiv, pri ktorých sa zaznamenali interakcie s cyklosporínom, sa ďalej uvádzajú tie, ktorých interakcie sú primerane doložené a považujú sa za klinicky významné.
O rôznych látkach je známe, že buď zvyšujú, alebo znižujú hladiny cyklosporínu v plazme alebo
plnej krvi, zvyčajne inhibíciou alebo indukciou enzýmov, ktoré sa podieľajú na metabolizme cyklosporínu, najmä enzýmov cytochrómu P450.
Liečivá, ktoré znižujú hladiny cyklosporínu:
Barbituráty, karbamazepín, fenytoín, nafcilín, sulfadimidín i.v., rifampicín, oktreotid, probukol, orlistat, Hypericum perforatum (ľubovník bodkovaný), troglitazón, tiklopidín.
Liečivá, ktoré zvyšujú hladiny cyklosporínu:
Makrolidové antibiotiká (hlavne erytromycín a klaritromycín), ketokonazol, flukonazol, itrakonazol, diltiazem, nikardipín, verapamil, metoklopramid, perorálne antikoncepčné
prostriedky, danazol, metylpredinozolón (vysoké dávky), allopurinol, amiodaron, kyselina
cholová a jej deriváty, inhibítory proteáz.
Iné významné liekové interakcie
Opatrnosť je potrebná pri použití cyklosporínu súčasne s inými liečivami, ktoré majú synergický nefrotoxický účinok: aminoglykozidy (vrátane gentamycínu, tobramycínu), amfotericín B,
ciprofloxacín, vankomycín, trimetoprim (+ sulfametoxazol), nesteroidové protizápalové liečivá
(vrátane diklofenaku, naproxénu, sulindaku), melfalan.
Počas liečby cyklosporínom môže byť vakcinácia menej účinná. Treba sa vyhnúť použitiu živých, oslabených vakcín.
Súčasné podávanie nifedipínu s cyklosporínom môže v porovnaní s podávaním samotného cyklosporínu viesť k zvýšenému výskytu hyperplázie ďasien.
Zistilo sa, že súčasné podávanie diklofenaku a cyklosporínu vedie k významnému zvýšeniu
biologickej dostupnosti diklofenaku, s možným následkom reverzibilného zhoršenia funkcie

obličiek. Zvýšenie biologickej dostupnosti diklofenaku je najpravdepodobnejšie vyvolané znížením jeho intenzívnej metabolizácie pri prvom prechode pečeňou. Ak sa s cyklosporínom podávajú nesteroidové protizápalové liečivá s nízkym metabolizmom pri prvom prechode pečeňou (napr. kyselina acetylsalicylová), neočakáva sa zvýšenie ich biologickej dostupnosti. Cyklosporín môže tiež znížiť klírens digoxínu, kolchicínu, lovastatínu, pravastatínu, simvastatínu, atorvastatínu a prednizolónu, čím spôsobuje toxické príznaky digoxínu alebo zvyšuje schopnosť kolchicínu, lovastatínu, pravastatínu, simvastatínu a atorvastatínu vyvolať toxické príznaky vo svaloch vrátane svalovej bolesti a slabosti, myozitídy, a príležitostne rabdomyolýzy.
Odporúčania
Ak sa nemožno vyhnúť súčasnému podávaniu liečiv, u ktorých sú známe interakcie s cyklosporínom, treba dodržať nasledujúce základné odporúčania:
Počas súčasného podávania liečiva, ktoré môže mať synergický nefrotoxický účinok, treba
dôsledne monitorovať funkciu obličiek (najmä kreatinín v sére). Ak dôjde k významnému zhoršeniu funkcie obličiek, má sa znížiť dávkovanie súčasne podávaného liečiva alebo uvážiť alternatívna liečba.
Liečivá, o ktorých je známe, že znižujú alebo zvyšujú biologickú dostupnosť cyklosporínu: u pacientov po transplantácii sa vyžaduje časté stanovovanie hladín cyklosporínu a pokiaľ to je potrebné, úprava dávkovania cyklosporínu, hlavne počas začatia alebo ukončenia liečby súčasne podávaným liečivom. U pacientov s netransplantačnými indikáciami je hodnota monitorovania hladiny cyklosporínu v krvi otázna, pretože u týchto pacientov sa vzťah medzi hladinou v krvi a klinickými účinkami natoľko jednoznačne nestanovil. Ak sa súčasne podávajú liečivá, o ktorých je známe, že zvyšujú hladiny cyklosporínu, časté hodnotenie funkcie obličiek a starostlivé sledovanie nežiaducich účinkov súvisiacich s cyklosporínom môže byť vhodnejšie
ako stanovovanie hladín v krvi.
Súčasnému používaniu nifedipínu sa treba vyhnúť u pacientov, u ktorých ako nežiaduci účinok cyklosporínu vznikne hyperplázia ďasien.
Nesteroidové protizápalové liečivá, o ktorých sa vie, že sa intenzívne metabolizujú pri prvom prechode pečeňou (napr. diklofenak), sa majú podávať v nižších dávkach, než v akých by sa používali u pacientov, ktorí nedostávajú cyklosporín.
Ak sa súčasne s cyklosporínom podáva digoxín, kolchicín, lovastatín, pravastatín, simvastatín
alebo atorvastatín, vyžaduje sa dôsledné klinické sledovanie, aby sa umožnilo včasné rozpoznanie toxických prejavov liečiva, po ktorom nasleduje zníženie jeho dávkovania alebo ukončenie podávania.

4.6 Používanie v gravidite a počas laktácie
Cyklosporín nepôsobí teratogénne u zvierat. Skúsenosti so Sandimmunom u gravidných žien sú však stále obmedzené. Dostupné údaje o príjemkyniach orgánových transplantátov ukazujú, že
v porovnaní s inou imunosupresívnou liečbou nezvyšuje liečba Sandimmunom riziko
nežiaducich účinkov na priebeh a výsledok gravidity. Nevykonali sa však primerané a dobre kontrolované štúdie s gravidnými ženami, a preto sa má Sandimmun použiť v gravidite len vtedy, ak možná prospešnosť liečby vyváži možné riziko pre plod.
Cyklosporín prechádza do materského mlieka. Matky liečené Sandimmunom nemajú dojčiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlo a obsluhovať stroje
Nie sú údaje o účinkoch Sandimmunu na schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky
Mnohé nežiaduce účinky spojené s liečbou cyklosporínom závisia od dávky a reagujú na zníženie dávky. Celkové spektrum nežiaducich účinkov v rôznych indikáciách je v podstate
rovnaké: sú však rozdiely v ich výskyte a závažnosti. Ako dôsledok vyšších začiatočných dávok
a dlhšej udržiavacej liečby, ktoré sa vyžadujú po transplantácii, sú nežiaduce účinky častejšie a zvyčajne závažnejšie u pacientov po transplantácii ako u pacientov liečených kvôli iným indikáciám.
Odhad výskytu: veľmi časté ≥ 10%, časté ≥ 1% a < 10%, menej časté ≥ 0,1% a < 1%, zriedkavé
≥ 0,01% a < 0,1%, veľmi zriedkavé < 0,01%.
Obličky
Veľmi časté: porucha funkcie obličiek (pozri 4.4 Špeciálne upozornenia).
Kardiovaskulárny systém
Veľmi časté: hypertenzia.

Nervový systém
Veľmi časté: tremor, bolesť hlavy.
Časté: parestézia.
Menej časté: príznaky encefalopatie, ako sú kŕče, zmätenosť, strata orientácie, znížená reaktivita, agitovanosť, nespavosť, poruchy zraku, kortikálna slepota, kóma, paréza, cerebelárna ataxia.
Zriedkavé: motorická polyneuropatia.
Veľmi zriedkavé: edém papily s možným zhoršením zraku sekundárne pri benígnom zvýšení intrakraniálneho tlaku.
Gastrointestinálny trakt a pečeň
Časté: nechutenstvo, nauzea, vracanie, bolesť brucha, hnačka, hyperplázia ďasien, porucha funkcie pečene.
Zriedkavé: pankreatitída.
Metabolizmus
Veľmi časté: hyperlipidémia.
Časté: hyperurikémia, hyperkaliémia, hypomagneziémia. Zriedkavé: hyperglykémia.
Muskuloskeletálny systém
Časté: svalové kŕče, bolesť svalov. Zriedkavé: svalová slabosť, myopatia.'
Krv
Menej časté: anémia, trombocytopénia.
Zriedkavé: mikroangiopatická hemolytická anémia, hemolyticko-uremický syndróm.
Koža a kožné adnexy
Časté: hypertrichóza.
Menej časté: alergický exantém.
Organizmus celkove
Časté: únava.
Menej časté: edém, zvýšenie hmotnosti.
Endokrinný systém
Zriedkavé: poruchy menštruácie, gynekomastia.

4.9 Predávkovanie
LD50 cyklosporínu pri perorálnom podaní je 2329 mg/kg u myší, 1480 mg/kg u krýs a > 1000 mg/kg u králikov. LD50 pri i.v. podaní je 148 mg/kg u myší, 104 mg/kg u krýs a 46 mg/kg u králikov.
Nie sú skúsenosti s akútnym predávkovaním Sandimmunu. Môže vzniknúť porucha funkcie obličiek, o ktorej sa dá predpokladať, že ustúpi po vysadení lieku. Ak sú indikované, treba začať so všeobecnými podpornými opatreniami. Eliminácia sa dá dosiahnuť len nešpecifickými postupmi, pretože cyklosporín nie je vo väčšom rozsahu dialyzovateľný, ani sa nedá dobre odstrániť hemoperfúziou na aktívnom uhlí.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: selektívna imunosupresívna látka. ATC kód: L04AA01. Cyklosporín (známy tiež ako cyklosporín A) je cyklický polypeptid zložený z 11 aminokyselín. Je to silné imunosupresívum, ktoré u zvierat a ľudí predlžuje prežívanie alogénnych transplantátov
kože, srdca, obličiek, pankreasu, kostnej drene, tenkého čreva a pľúc. Štúdie ukazujú, že
cyklosporín potláča vznik reakcií sprostredkovaných bunkami vrátane imunity voči alotransplantátu, oneskorenú kožnú precitlivenosť, experimentálnu alergickú encefalomyelitídu, Freundovu artritídu z podania adjuvancií, reakciu štepu proti hostiteľovi (graft-versus-host disease, GVHD) a tiež tvorbu protilátok závislú od T buniek. Na bunkovej úrovni tlmí tvorbu
a uvoľňovanie lymfokínov vrátane interleukínu-2 (T-cell growth factor, TCGF). Cyklosporín zjavne blokuje lymfocyty v kľudovej fáze G0 alebo G1 bunkového cyklu a tlmí uvoľňovanie lymfokínov z aktivovaných T buniek, vyvolané antigénom.
Všetky dostupné dôkazy naznačujú, že cyklosporín pôsobí špecificky a reverzibilne na lymfocyty. Na rozdiel od cytostatík cyklosporín netlmí hemopoézu a neovplyvňuje funkciu fagocytov. Pacienti liečení Sandimmunom sú menej náchylní na infekciu ako pacienti, ktorí dostávajú inú imunosupresívnu liečbu.

U človeka sa uskutočnili úspešné transplantácie solídnych orgánov a kostnej drene, pri ktorých sa Sandimmun použil na prevenciu a liečbu odvrhnutia štepu a GVHD. Prospešné účinky liečby Sandimmunom sa dokázali aj pri rôznych ochoreniach, o ktorých sa vie alebo sa predpokladá, že sú autoimunitného pôvodu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Cyklosporín sa distribuuje prevažne mimo krvného objemu. V krvi je 33 - 47% cyklosporínu prítomného v plazme, 4 - 9% v lymfocytoch, 5 - 12% v granulocytoch a 41 - 58% v erytrocytoch.
Približne 90% cyklosporínu v plazme sa viaže na bielkoviny, väčšinou na lipoproteíny. Cyklosporín sa vo veľkej miere biotransformuje na približne 15 metabolitov. Nie je jedna hlavná
metabolická dráha. Eliminuje sa predovšetkým žlčou, len 6% perorálnej dávky sa vylučuje
močom, iba 0,1% sa vylučuje močom ako nezmenená látka.
Údaje o konečnom polčase cyklosporínu sa značne líšia v závislosti od použitého spôsobu stanovenia a cieľovej populácie. Konečný polčas je v rozmedzí od 6,3 hodiny u zdravých dobrovoľníkov do 20,4 hodiny u pacientov s ťažkým ochorením pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Mutagénne alebo teratogénne účinky cyklosporínu sa nedokázali na vhodných testovacích systémoch. Iba pri hladinách dávok toxických pre matky sa pozorovali nežiaduce účinky v
reprodukčných štúdiách na krysách. Pri toxických dávkach (krysy pri 30 mg/kg a králiky pri 100
mg/kg denne p.o.) bol cyklosporín embryotoxický a fetotoxický, na čo možno usudzovať z prenatálnej a postnatálnej úmrtnosti, ako aj zníženej hmotnosti plodov a s tým súvisiaceho spomaleného vývoja kostry. V rozsahu dávok, ktoré sa dobre znášali (krysy do 17 mg/kg a králiky do 30 mg/kg denne p.o.), sa preukázalo, že cyklosporín nemá embryoletálne a teratogénne účinky.
Štúdie karcinogenity sa vykonali na krysích a myších samcoch a samiciach. V štúdii na myšiach trvajúcej 78 týždňov sa pri dávkach 1, 4 a 16 mg/kg denne dokázal štatisticky významný trend k lymfocytovým lymfómom u samíc, a výskyt hepatocelulárnych karcinómov u samcov pri strednej dávke bol významne vyšší ako kontrolná hodnota. V štúdii na krysách trvajúcej 24 mesiacov, ktorá sa vykonala s dávkami 0,5, 2 a 8 mg/kg denne, bol výskyt adenómov Langerhansových ostrovčekov pri nízkej hladine dávok významne vyšší ako v kontrolnej skupine. Hepatocelulárne karcinómy a adenómy Langerhansových ostrovčekov nezáviseli od dávky.
V štúdiách na krysích samcoch a samiciach sa nepreukázalo zhoršenie fertility.
Mutagenita a genotoxicita cyklosporínu sa nedokázala v Amesovom teste, teste v79-hgprt, mikronukleovom teste na myšiach a čínskych škrečkoch, testoch chromozómových aberácií v kostnej dreni čínskych škrečkov, stanovení dominantnej letality na myšiach a v teste reparácie DNK v spermiách myší, ktorým sa podalo liečivo. Štúdia skúmajúca indukciu výmeny sesterských chromatidov (SCE) cyklosporínom, v ktorej sa použili ľudské lymfocyty in vitro, naznačila pozitívny účinok (t.j. indukciu SCE) pri vysokých koncentráciách v tomto systéme. Zvýšený výskyt malignít je známou komplikáciou imunosupresie u príjemcov orgánových transplantátov. Najčastejšími formami neoplaziem sú non-Hodgkinov lymfóm a karcinómy kože. Riziko malignít počas liečby cyklosporínom je vyššie ako v normálnej, zdravej populácii, ale podobné ako u pacientov, ktorí dostávajú iné druhy imunosupresívnej liečby. Sú správy o tom, že zníženie alebo ukončenie imunosupresie môže spôsobiť regresiu lézií.

5 FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
Pomocné látky: ethanolum, ricinomacrogolum.

6.2 Inkompatibility
Infúzny koncentrát na i.v. infúziu Sandimmun obsahuje polyetoxylovaný ricínový olej, ktorý môže vylúhovať ftaláty z PVC. Pokiaľ sú k dispozícii, majú sa na infúziu používať sklenené
obaly. Plastové fľaše sa majú použiť len vtedy, ak vyhovujú požiadavkám platného Európskeho liekopisu na „Sterilné plastové obaly na ľudskú krv a zložky krvi" alebo "Prázdne sterilné obaly z
mäkčeného polyvinylchloridu na ľudskú krv a zložky krvi". Z nádob a zátok treba odstrániť
silikónový olej a tukové látky.

6.3 Čas použiteľnosti
4 roky

6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávať pri teplote 15 - 30°C. Neuchovávať v chladničke.

6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Ampulky z bezfarebného skla, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka
10 x 50 mg/1 ml, 10 x 250 mg/5 ml

6.6 Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Koncentrát sa má riediť v pomere 1:20 až 1:100 izotonickým roztokom chloridu sodného alebo
5% roztokom glukózy a podať pomalou i.v. infúziou trvajúcou približne 2 - 6 hodín. Zriedené infúzne roztoky sa po 24 hodinách už nesmú použiť.
Vyhovujúce typy obalov na infúzny roztok sa uvádzajú v časti 6.2 Inkompatibility.
Len na lekársky predpis.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis s.r.o., Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

59/0123/83-C/S

9. REGISTRÁCIA PREDĹŽENÁ DO

30.11.2003

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU