"120" valign="top"> 1 - 1,5 g/deň
| 30 – 50 kg
| 1,5 - 3 g/deň
|
| > 50 kg
| 2 – 3 g/deň
|
Nemá sa prekročiť najvyššia odporúčaná dávka pre každú hmotnostnú kategóriu.
Dojčatá – monoterapia infantilných spazmov (Westov syndróm). Odporúčaná začiatočná dávka je 50 mg/kg/deň. Dávku možno podľa potreby titrovať počas jedného týždňa. S dobrou znášanlivosťou sa používali dávky až do 150 mg/kg/deň.
Starší ľudia a pacienti s obličkovým poškodením
Podávanie vigabatrínu starším osobám a obzvlášť pacientom s klírensom kreatinínu pod 60 ml/min si vyžaduje opatrnosť, lebo liek sa vylučuje obličkami. Treba zvážiť upravenie dávky alebo častosti podávania. Títo pacienti môžu odpovedať na nižšiu udržiavaciu dávku. Pacientov treba sledovať pre možnosť nežiaducich účinkov ako utlmenie alebo zmätenosť (pozri 4.4. „Zvláštne upozornenia“ a
4.8. „Nežiaduce účinky“).
4.3. Kontraindikácie
Precitlivenosť na vigabatrín alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku lieku.
4.4. Špeciálne upozornenia
Sabril sa nemá nasadzovať ako monoterapia, s výnimkou liečby infantilných spazmov.
U pacientov užívajúcich vigabatrín sa zaznamenala vysoká prevalencia výpadov zorného poľa (asi 1/3 pacientov). Tieto nežiaduce účinky nastúpia obvykle po mesiacoch až rokoch liečby vigabatrínom. Stupeň obmedzenia zorného poľa môže byť závažný, čo môže mať pre pacienta praktické dôsledky. Väčšina pacientov s perimetricky potvrdenými výpadmi bola bez príznakov. Tento nežiaduci účinok
sa dá teda spoľahlivo odhaliť len systematickou perimetriou, čo je obvykle možné len u pacientov s vývojovým vekom nad 9 rokov.
Na požiadanie poskytne firma špeciálne vyvinutú metódu založenú na poľovo špecifických zrakových evokovaných potenciáloch (VEP) na testovanie prítomnosti periférneho videnia u detí vo veku od troch rokov. Táto metóda nie je v súčasnosti validovaná na detekciu defektov zorného poľa
v súvislosti s vigabatrínom. Elektroretinografia môže byť užitočná, ale má sa použiť len u dospelých, ktorí nie sú schopní spolupracovať pri perimetrii alebo u veľmi malých detí (pozri „Defekty zorného poľa“).
Dostupné údaje napovedajú, že výpady zorného poľa sú ireverzibilné dokonca aj po vysadení vigabatrínu.
Vigabatrín možno preto použiť len po starostlivom zhodnotení vyváženosti úžitkov a rizík v porovnaní s alternatívami.
Vigabatrín sa neodporúča pacientom s akýmkoľvek klinicky významným deficitom zorného poľa. Na začiatku liečby vigabatrínom a potom v pravidelných intervaloch treba pacientov sústavne
podrobovať skríningovým vyšetreniam na zistenie porúch zorného poľa (pozri „Defekty zorného
poľa“).
Defekty zorného poľa
Na základe dostupných údajov sa obvykle jedná o koncentrické zúženie zorného poľa oboch očí, ktoré
je vo všeobecnosti viac vyznačené nazálne než temporálne. V centrálnom zornom poli (vnútri 30 stupňov excentricity) sa časo vída prstencový nazálny defekt. Centrálna zraková ostrosť nie je zhoršená. Defekty zorného poľa pacientov užívajúcich vigabatrín sa však pohybovali v rozsahu od miernych po ťažké. Ťažké prípady sú potenciálne zneschopňujúce. Väčšina pacientov s perimetricky
potvrdenými výpadmi si predtým spontánne nevšimla žiadne príznaky, dokonca ani v prípadoch, kedy sa perimetriou pozorovali ťažké defekty. Dostupné dôkazy napovedajú, že defekt zorného poľa je ireverzibilný dokonca aj po vysadení vigabatrínu.
Údaje nazhromaždené z prehľadov prevalencie napovedajú, že až 1/3 pacientov užívajúcich vigabatrínovú liečbu má poruchy zorného poľa. Muži sú snáď vystavení väčšiemu riziku než ženy. Pred začiatkom vigabatrínovej liečby majú mať všetci pacienti oftalmologické konzílium s vyšetrením zorného poľa.
Pred započatím liečby a potom v šesťmesačných odstupoch sa podľa možnosti musí vykonať primerané testovanie zorného poľa (perimetria) štandardizovanou statickou perimetriou (Humphrey alebo Octopus), alebo kinetickou perimetriou (Goldmann). Na zistenie poruchy zorného poľa
v súvislosti s vigabatrínom sa uprednostňuje statická perimetria.
Elektroretinografia môže byť užitočná, ale má sa použiť len u dospelých, ktorí nie sú schopní spolupracovať pri perimetrii. Na základe dostupných údajov prvý oscilačný potenciál a odpovede na
30 Hz záblesky korelujú s poruchami zorného poľa v spojení s vigabatrínom. Tieto odpovede sa oneskorujú a sú menšie oproti normálnym hodnotám. Také zmeny nevidno u pacientov liečených vigabatrínom bez porúch zorného poľa.
Pacient alebo jeho opatrovateľ musí dostať presný popis častosti a následkov rozvoja poruchy zorného poľa počas vigabatrínovej liečby.
Pacientov treba poučiť, aby hlásili akýkoľvek nový zrakový problém a príznaky, ktoré môžu byť
spojené so zúžením zorného poľa. Ak sa zrakové príznaky rozvinú, treba pacienta poukázať
k oftalmológovi.
Ak sa zistí zúženie zorného poľa v priebehu liečby, treba zvážiť postupné vysadenie vigabatrínu. Ak sa príjme rozhodnutie pokračovať v liečbe, treba zvážiť častejšie kontroly (perimetriou), aby sa zachytila progresia alebo defekty ohrozujúce zrak.
Vigabatrín sa nemá používať súčasne s inými retinotoxickými liekmi.
Deti
Perimetria je zriedkakedy možná u detí do 9 rokov vývojového veku. Riziko liečby detí treba veľmi starostlivo vyvážiť možným úžitkom. V súčasnosti niet zavedenej metódy na diagnostiku alebo vylúčenie výpadov zorného poľa u detí, u ktorých sa nedá vykonať štandardizovaná perimetria.
Na požiadanie poskytne firma špeciálne vyvinutú metódu založenú na poľovo špecifických zrakových evokovaných potenciáloch (VEP) na testovanie prítomnosti periférneho videnia u detí vo veku od troch rokov. Táto metóda v súčasnosti nie je validovaná na detekciu výpadov zorného poľa
v súvislosti s vigabatrínom.
Ak táto metóda odhalí normálnu odpoveď centrálneho zorného poľa, ale chýbajúcu periférnu odpoveď, treba prehodnotiť vyváženosť úžitku a rizika a zvážiť postupné vysadenie vigabatrínu. Prítomnosť periférneho videnia nevylučuje možnosť rozvoja defektov zorného poľa. Elekroretinografia môže byť užitočná, ale má sa používať len u detí do 3 rokov.
Neurologický a psychologický stav
Vo svetle výsledkov zvieracích bezpečnostných štúdií (pozri 5.3. „Predklinické štúdie o bezpečnosti“) sa odporúča dôkladne pozorovať nežiaduce účinky na neurologickú funkciu pacientov liečených vigabatrínom.
Krátko po započatí liečby vigabatrínom sa zaznamenali zriedkavé prípady encefalopatických príznakov ako výrazné utlmenie, stupor a zmätenosť v spojení s nešpecifickou pomalou vlnovou aktivitou na elektroencefalograme. Rizikové faktory vzniku takýchto reakcií sú napr. vyššia počiatočná dávka než sa odporúča, rýchlejšie zvyšovanie dávky s väčšími krokmi než sa odporúča a zlyhanie obličiek. Po znížení dávky alebo vysadení vigabatrínu boli tieto účinky reverzibilné (pozri
4.8. „Nežiaduce účinky“).
Podobne ako u iných antiepileptických liekov sa môže s vigabatrínom u niektorých pacientov zvýšiť častosť záchvatov alebo môžu nastúpiť nové typy záchvatov. (pozri 4.8. Nežiaduce účinky). Tento fenomén môže byť aj dôsledkom predávkovania, poklesu plazmových koncentrácií sprievodnej antiepileptickej liečby alebo môže ísť o paradoxný účinok.
Náhle vysadenie môže vyvolávať záchvaty podobne ako u iných antiepileptík. Ak treba pacientovi vigabatrín vysadiť, odporúča sa uskutočniť to postupným znižovaním dávok počas 2 až 4 týždňov. Vigabatrín treba opatrne používať u pacientov s anamnézou psychózy, depresie alebo problémov správania. Počas liečby vigabatrínom sa zaznamenali psychiatrické udalosti (ako podráždenosť, depresia, abnormálne myslenie, paranoidné reakcie). Tieto stavy nastali u pacientov s psychiatrickou anamnézou i bez nej a boli obvykle reverzibilné, ak sa dávky vigabatrínu znížili alebo postupne vysadili.
Starší pacienti a pacienti s renálnou poruchou
Keďže vigabatrín sa vylučuje obličkami, u pacientov s klírensom kreatinínu pod 60 ml/min a u
starších pacientov sa vyžaduje opatrnosť. U týchto pacientov treba pozorne sledovať nežiaduce účinky ako je utlmenie a zmätenosť (pozri 4.2. „Dávkovanie a spôsob podávania“).
4.5. Liekové a iné interakcie
Interakcie s inými liekmi sú nepravdepodobné, keďže vigabatrín sa ani nemetabolizuje, ani neviaže na proteíny, ani neindukuje pečeňové cytochrómové enzýmy P450 metabolizujúce lieky. Počas kontrolovaných klinických štúdií sa však pozorovalo postupné zníženie plazmatických koncentrácií fenytoínu o 16 až 33%. Presná podstata tejto interakcie nie je jasná, vo väčšine prípadov však pravdepodobne nemá terapeutický význam.
Počas kontrolovaných klinických skúšok sa tiež sledovali plazmatické koncentrácie karbamazepínu, fenobarbitalu a valproátu sodného a nezistili sa žiadne klinicky dôležité interakcie.
Vigabatrín môže viesť k zníženiu nameranej plazmatickej aktivity alanínaminotransferázy (ALT)
a v menšom rozsahu aspartátaminotransferázy (AST). Rozsah supresie ALT kolíše medzi 30 až
100%. Tieto pečeňové testy môžu byť preto u pacientov užívajúcich vigabatrín kvantitatívne nespoľahlivé (pozri 4.8. „Nežiaduce účinky“).
Vigabatrín môže zvýšiť množstvo aminokyselín v moči s falošne pozitívnym testom na určité zriedkavé genetické metabolické poruchy (napr. alfaaminoadipická acidúria).
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Dostupné údaje sú z obmedzeného počtu (n = 192) sledovaných ťarchavostí. U 14,5% exponovaných ťarchavostí sa zaznamenali vrodené anomálie, z toho 64,3% boli výrazné malformácie. U 10,9% sledovaných ťarchavostí sa zaznamenal spontánny potrat. O tom, či užívanie vigabatrínu počas ťarchavosti zvyšuje riziko malformácie, nemožno vyvodiť žiadne konečné uzávery pre obmedzenosť údajov, samotnú epilepsiu a prítomnosť sprievodných antiepileptík počas každej hlásenej ťarchavosti. Nejestvujú žiadne informácie o možnom výskyte defektu zorného poľa u detí, ktoré boli vystavené vigabatrínu in utero.
Zvieracie štúdie preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri 5.3. „Predklinické bezpečnostné údaje“). Nie je známe, či sa tieto údaje vzťahujú aj na ľudí.
Ak pacientka oťarchavie alebo si želá oťarchavieť liečbu treba prehodnotiť. Náhle prerušenie účinnej antiepileptickej liečby môže viesť ku zhoršeniu stavu matky, čo môže poškodiť plod.
Počas ťarchavosti sa má vigabatrín užívať len ak je to úplne nevyhnutné.
Vigabatrín sa vylučuje do materského mlieka. Počas liečby vigabatrínom sa dojčenie neodporúča.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Nekontrolovaní epileptickí pacienti nesmú vo všeobecnosti viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať potenciálne nebezpečné stroje. S ohľadom na skutočnosť, že v klinických štúdiách so Sabrilom sa pozorovala ospalosť, pacientov treba na začiatku liečby na túto možnosť upozorniť.
V súvislosti so Sabrilom sa často zaznamenali výpady zorného poľa, ktoré môžu značne ovplyvniť schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov treba vyšetriť na prítomnosť defektov zorného poľa (pozri aj 4.4. „Špeciálne upozornenia“). Zvláštnu pozornosť treba venovať pacientom, ktorí vedú motorové vozidlá, obsluhujú stroje alebo vykonávajú iné rizikové činnosti.
4. 8. Nežiaduce účinky
U pacientov užívajúcich vigabatrín sa často zaznamenali defekty zorného poľa od miernych po ťažké. Ťažké prípady sú potenciálne zneschopňujúce. Obvykle nastupujú po mesiacoch až rokoch vigabatrínovej liečby. Údaje nazhromaždené z prehľadov prevalencie napovedajú, že až 1/3 pacientov užívajúcich vigabatrínovú liečbu má poruchy zorného poľa (pozri aj 4.4. „Špeciálne upozornenia“).
V kontrolovaných klinických štúdiách sa počas liečby vigabatrínom zaznamenali nežiaduce účinky približne u 50% pacientov. U dospelých súviseli väčšinou s centrálnou nervovou sústavou ako napr. utlmenie, ospalosť, únava a zhoršená sústredivosť. U detí je však častá excitácia alebo agitácia. Celkovo sa tieto nežiaduce účinky vyskytujú častejšie na začiatku liečby a časom ustupujú.
Podobne ako u iných antiepileptík, niektorí pacienti môžu mať pri vigabatríne zvýšenú častosť záchvatov vrátane status epilepticus. Tomuto účinku podliehajú najmä pacienti s myoklonickými záchvatmi. Zriedkavo sa môže objaviť nový nástup myoklonu a aktivácia existujúceho myoklonu.
Veľmi zriedkavo sa zaznamenali pečeňové reakcie (vrátane hepatitídy).
Veľmi časté
(>1/10)
Všeobecné poruchy: ospalosť, únava
Psychiatrické poruchy∗: excitácia a agitácia (deti)
Zrakové poruchy: defekt zorného poľa
Časté
(>1/100, <1/10)
Všeobecné poruchy: bolesť hlavy, prírastok hmotnosti, triaška, edém.
Poruchy nervového systému: závrat, parestézia, poruchy sústredivosti a pamäte
Psychiatrické poruchy∗: agitácia, agresivita, nervozita, podráždenosť, depresia, poruchy myslenia, paranoidné reakcie.
Gastrointestinálne poruchy: nevoľnosť, abdominálna bolesť
Zrakové poruchy: rozmazané videnie, dvojité videnie, nystagmus.
Menej časté
(>1/1000, <1/100)
Poruchy nervového systému: ataxia
Psychiatrické poruchy∗: hypománia, mánia, psychóza
Kožné poruchy: vyrážka
Zriedkavé
(<1/1000)
Všeobecné poruchy: angioedém, žihľavka
Poruchy nervového systému: encefalopatické symptómy ∗∗
Psychiatrické poruchy: pokus o samovraždu
Zrakové poruchy: poruchy sietnice (napr. periférna atrofia sietnice).
Veľmi zriedkavé
(< 1/10 000)
Zrakové poruchy: optická neuritída, optická atrofia
∗Počas liečby vigabatrínom sa zaznamenali psychiatrické reakcie. Tieto reakcie sa objavili u pacientov
s psychiatrickou anamnézou alebo bez nej a po znížení alebo postupnom vysadení vigabatrínu boli
obvykle reverzibilné (pozri 4.4. „Špeciálne upozornenia“). V klinických skúškach bola depresia obvyklou psychiatrickou reakciou, ale zriedka si vyžadovala vysadenie vigabatrínu.'
∗∗ Krátko po započatí liečby vigabatrínom sa zaznamenali zriedkavé prípady encefalopatických príznakov ako výrazné utlmenie, stupor a zmätenosť v spojení s nešpecifickou pomalou vlnovou aktivitou na encefalograme.
Tieto účinky boli po znížení dávky alebo vysadení vigabatrínu úplne reverzibilné (pozri 4.4.
„Špeciálne upozornenia“).
Laboratórne údaje ukazujú, že liečba vigabatrínom nie je renotoxická ani hepatotoxická. Pozoroval sa pokles ALT a AST, čo sa považuje za následok inhibície týchto amínotransferáz vigabatrínom. Chronická liečba vigabatrínom sa môže spájať s pomalým poklesom hemoglobínu, ktoré je zriedkavo klinicky významné.
4.9. Predávkovanie
Príznaky
Zaznamenalo sa predávkovanie vigabatrínom. Dávky boli najčastejšie medzi 7,5g až 30g, zachytilo sa však požitie až do 90 g. Takmer polovicu týchto prípadov tvorilo viacnásobné požitie lieku. Podľa hlásení bola najobvyklejším príznakom ospalosť alebo kóma. Iné menej častejšie príznaky boli: závrat,
bolesť hlavy, psychóza, respiračná depresia alebo apnoe, bradykardia, hypotenzia, agitácia,
podráždenosť, zmätenosť, abnormálne správanie a poruchy reči. Žiadne z predávkovaní nezapríčinilo smrť.
Liečba
Špecifické antidotum nejestvuje. Treba vyskúšať obvyklé podporné opatrenia. Treba zvážiť postupy na odstránenie neabsorbovaného lieku. V in vitro štúdii sa ukázalo, že živočíšne uhlie významnejšie
neabsorbuje vigabatrín. Účinnosť hemodialýzy pri liečbe predávkovania vigabatrínom nie je známa. V ojedinelých prípadoch u pacientov so zlyhaním obličiek, ktorí dostávali terapeutické dávky vigabatrínu, sa plazmatické koncentrácie vigabatrínu znížili hemodialýzou o 40 až 60%.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antiepileptikum; ATC kód: N03AG04.
Vigabatrín je antiepileptikum s jasne definovaným mechanizmom účinku. Liečba vigabatrínom
zvyšuje koncentráciu GABA (gamaaminomaslová kyselina), najdôležitejšieho inhibičného mozgového neurotransmiteru. Je to preto, že vigabatrín bol racionálne navrhnutý ako selektívny ireverzibilný inhibítor GABA-transaminázy, enzýmu zodpovedného za odbúravanie GABA.
Kontrolované a dlhodobé klinické skúšky ukázali, že vigabatrín je účinná protizáchvatová látka, ak sa podáva ako prídavná liečba u pacientov s epilepsiou nedostatočne kontrolovanou konvenčnou liečbou. Táto účinnosť je obzvlášť význačná u pacientov so záchvatmi parciálneho pôvodu.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Vigabatrín je látka rozpustná vo vode a z gastrointestinálneho traktu sa absorbuje rýchlo a úplne. Prijatie potravy neovplyvňuje rozsah absorbcie. Liek sa široko distribuuje so zdanlivým distribučným objemom mierne väčším, než má celková telesná voda. Plazmatické a cerebrospinálne koncentrácie sú v lineárnom vzťahu k dávkam nad odporúčaným dávkovacím rozsahom.
Nejestvuje priama korelácia medzi plazmatickou koncentráciou a účinnosťou. Trvanie účinku lieku závisí od rýchlosti resyntézy GABA transaminázy.
Vigabatrín sa vylučuje z plazmy s terminálnym polčasom 5 až 8 hodín, pričom približne 70% jednotlivej perorálnej dávky sa objaví ako nezmenený liek v prvom 24-hodinovom moči. Nezistili sa žiadne metabolity.
Vigabatrín neindukuje enzýmy hepatického cytochrómu P450, nemetabolizuje sa, ani sa neviaže na proteíny. Liekové interakcie sú preto nepravdepodobné.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Zvieracie bezpečnostné štúdie vykonané na potkanoch, myšiach, psoch a opiciach ukázali, že vigabatrín nemá výrazné nežiaduce účinky na pečeň, obličky, pľúca, srdce alebo gastrointestinálny trakt. V mozgu sa pozorovala mikrovakuolizácia bielej hmoty dreň potkana, myši a psa pri dávkach
30-50 mg/kg/deň.
U opice sú tieto lézie minimálne alebo neisté. Tento účinok je spôsobený oddelením vonkajšej lamelovej pošvy myelínových vlákien, zmenou príznačnou pre intramyelínový edém. Intramyelínový opuch bol u potkana a psa reverzibilný pri zastavení vigabatrínovej liečby a s pokračujúcou liečbou sa dokonca pozorovala histologická regresia. U hlodavcov sa však pozorovali malé reziduálne zmeny pozostávajúce z opuchnutých axónov (eozinofilné sféroidy) a mineralizovaných mikroteliesok. Výsledky elektrofyziologickej štúdie na psoch ukazujú, že intramyelínový opuch je spojený
s predĺžením latencie somatosenzorického evokovaného potenciálu, ktoré je reverzibilné, ak sa liek vysadí.
U ľudí niet dôkazov o intramyelínovom opuchu. Vykonané testy potvrdzujúce chýbanie významných nežiaducich účinkov na neurologickú funkciu zahŕňajú evokované potenciály, CT snímky, magnetickú rezonanciu, cerebrospinálne analýzy a v malom počte prípadov neuropatologické vyšetrenia mozgových vzoriek.
Retinotoxicita spojená s vigabatrínom sa pozorovala len u potkanov albínov, ale nie u pigmentovaných potkanov, psov alebo opíc. Sietnicové zmeny u potkanov albínov sa charakterizovali ako fokálne
alebo multifokálne dizorganizácie vonkajšej nukleárnej vrstvy s premiestnením jadier do oblasti tyčiniek a čapíkov. Iné vrstvy sietnice neboli postihnuté. Tieto lézie sa pozorovali u 80 až 100% zvierat pri perorálnej dávke 300 mg/kg/deň. Histologický vzhľad týchto lézií bol podobný tým, ktoré sa našli u potkanov albínov po excesívnej svetelnej expozícii. Sietnicové zmeny však môžu tiež predstavovať priamy liekom navodený účinok.
Pokusy so zvieratami ukázali, že vigabatrín nemá žiadny negatívny vplyv na fertilitu alebo vývoj mláďat. U potkanov pri dávkach do 150 mg/kg (trojnásobok humánnej dávky) alebo u králikov pri dávkach do 100 mg/kg sa nezistila žiadna teratogenita. Avšak pri dávkach 150 - 200 mg/kg sa u králikov pozoroval mierne zvýšený výskyt rázštepu podnebia.
Štúdie s vigabatrínom nezistili žiadne dôkazy o mutagénnych alebo karcinogénnych účinkoch.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Tabletové jadro: povidonum, cellulosum microcrystallinum, carboxymethylamylum natricum, magnesii stearas.
Filmotvorná vrstva: hypromellosum, titanii dioxidum, macrogolum 8000.
6.2. Inkompatibility
Neprichádzajú do úvahy.
6.3. Čas použiteľnosti
60 mesiacov.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Bez zvláštnych upozornení.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
ALU/PVC blister, papierová skladačka, písomná informácia pre používteľa. Veľkosť balenia: 100 tabliet.
6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Bez zvláštnych upozornení.
6.7. Podmienky a spôsob likvidácie nepoužitého lieku
Obvyklé ako u iných tabletových foriem.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Marion Merrell SA, Paríž, Francúzsko.
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
21/0339/94-S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum registrácie:
27.06.1994
Predĺženie registrácie do:
30.06.2004
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU