potreby spánku, nutkavej reči, myšlienkového trysku, roztržitosti alebo chybných úsudkov vrátane rušivého alebo agresívneho správania.
Okrem toho je Rispen indikovaný na liečbu porúch správania a ďalších rušivých porúch správania u detí, mladistvých a dospelých s podpriemernou úrovňou intelektuálnych funkcií alebo s mentálnou retardáciou, keď je v popredí deštruktívne správanie (napr. agresivita, impulzívnosť a sebapoškodzo- vanie).
Vzhľadom na nedostatok skúseností s liečbou porúch správania u detí mladších ako 5 rokov a s liečbou schizofrénie u detí mladších ako 15 rokov, je tento liek možné použiť u týchto pacientov len po dôkladnom zvážení pomeru medzi prínosom a rizikami liečby (taktiež pozri časť 4.2.).
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
4.2.a. Schizofrénia
Prechod z iných antipsychotík
V tomto prípade sa odporúča postupne vysadzovať predchádzajúci liek a súčasne zahájiť podávanie lieku Rispen. U pacientov liečených depotnými neuroleptikami je v medicínsky odôvodnených prípadoch možné priamo prejsť na liečbu liekom Rispen namiesto podania plánovanej injekcie depotného neuroleptika. Nutnosť pokračovania súčasnej liečby antiparkinsonikami sa musí priebežne hodnotiť.
Dospelí
Rispen sa môže podávať raz alebo dvakrát denne.
Liečba sa zahajuje dávkou 2 mg/deň. Na druhý deň je možné túto dávku zvýšiť na 4 mg. Táto dávka sa môže ponechať, prípadne sa individuálne zmení podľa potreby. U väčšiny pacientov je optimálna dávka 4 až 6 mg. U niektorých pacientov môže byť vhodná pomalšia fáza titrácie a nižšia úvodná a udržiavacia dávka. Dávky vyššie ako 10 mg/deň nemajú vyššiu účinnosť a môžu spôsobovať extrapyramídové symptómy. Vzhľadom na to, že bezpečnosť dávok nad 16 mg/deň nebola preskúmaná, dávkovanie nesmie prekročiť túto hranicu.
Ak je potrebná vyššia sedácia, k lieku Rispen je možné pridať benzodiazepíny.
Starší pacienti
Liečba sa zahajuje odporúčanou dávkou 0,5 mg dvakrát denne. Toto dávkovanie sa môže individuálne upravovať zvyšovaním po 0,5 mg dvakrát denne až po dávku 1 až 2 mg dvakrát denne. Liečba liekom Rispen je dobre znášaná u starších pacientov.
Deti
Skúsenosti s liečbou schizofrénie u detí mladších ako 15 rokov nie sú dostatočné. Z toho dôvodu sa užívanie tohto lieku v liečbe schizofrénie u pacientov z tejto vekovej skupiny neodporúča.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek a pečene
Odporučená úvodná dávka je 0,5 mg dvakrát denne. Toto dávkovanie môže byť individuálne upravované zvyšovaním po 0,5 mg dvakrát denne až po dávku 1 až 2 mg dvakrát denne.
Pri podávaní lieku Rispen v tejto skupine pacientov je potrebná opatrnosť, kým sa nezíska viac skúseností.
4.2.b. Poruchy správania u pacientov s demenciou
Rispen nie je určený na úvodnú liečbu. Odporučená úvodná dávka je 0,25 mg dvakrát denne. Toto dávkovanie sa môže individuálne upravovať podľa potreby zvyšovaním po 0,25 mg dvakrát denne, avšak nie častejšie ako každý druhý deň. Pre väčšinu pacientov je optimálna dávka 0,5 mg dvakrát denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávkovanie 1 mg dvakrát denne. Po dosiahnutí cieľovej dávky je možné prejsť na podávanie lieku raz denne.. Ako u každej symptomatickej liečby je potrebné pokračovanie liečby liekom Rispen priebežne hodnotiť a posudzovať nutnosť inej liečby.
4.2.c. Bipolárna mánia – adjuvantná liečba.
Odporúčaná úvodná dávka je 2 mg raz denne. Táto dávka sa môže individuálne a postupne zvyšovať až do cieľovej dávky 2 mg denne, avšak nie častejšie ako každý druhý deň. Pre väčšinu pacientov sa optimálna dávka pohybuje v rozmedzí 2-6 mg denne. Ako pri každej symptomatickej liečbe je potrebné pokračovanie liečby liekom Rispen priebežne hodnotiť a posudzovať nutnosť inej liečby.
4.2.d Poruchy správania a iné rušivé poruchy správania
Pacienti s hmotnosťou ≥ 50 kg:
Úvodná odporučená dávka je 0,5 mg raz denne. Táto dávka sa v prípade potreby môže individuálne
upravovať zvyšovaním o 0,5 mg raz denne, nie však častejšie ako každý druhý deň. Optimálna dávka pre väčšinu pacientov je 1 mg raz denne. Pre niektorých pacientov však môže byť vhodná dávka 0,5 mg raz denne, kým pre iných pacientov to môže byť 1,5 mg denne.
Pacienti s hmotnosťou < 50 kg:
Úvodná odporučená dávka je 0,25 mg raz denne. Táto dávka sa môže v prípade potreby individuálne upravovať zvyšovaním o 0,25 mg raz denne, nie však častejšie ako každý druhý deň. Optimálna dávka pre väčšinu pacientov je 0,5 mg raz denne. Ak je samotná dávka nižšia alebo je nevyhnutné viac než 0,5 mg risperidónu, potom sa musia použiť iné liekové formy. Pre niektorých pacientov však
môže byť vhodná dávka 0,25 mg raz denne, kým pre iných to môže byť 0,75 mg raz denne. Ako pri každej symptomatickej liečbe je potrebné pokračovanie liečby liekom Rispen priebežne hodnotiť a posudzovať nutnosť ďalšej liečby.
S liečbou detí mladších ako 5 rokov nie je dostatok skúseností.
Spôsob podania
Rispen sa môže užívať s jedlom aj bez neho. Ak je potrebná jednorazová dávka nižšia ako 0,5 mg risperidónu, odporúča sa použiť inú liekovú formu.
4.3. Kontraindikácie
Známa precitlivenosť na liečivo alebo na ľubovoľnú pomocnú látku lieku.
4.4. Špeciálne upozornenia
Vzhľadom na inhibíciu alfa-receptorov môže Rispen vyvolať (ortostatickú) hypotenziu najmä na začiatku titračnej fázy liečby. Rispen sa musí opatrne podávať pacientom so známym kardiovaskulár- nym ochorením (napr. srdcovým zlyhaním, infarktom myokardu, poruchami prevodu srdcového vzruchu, napr. predĺžením QT intervalu), dehydratáciou, hypovolémiou, neupravenými poruchami iónovej rovnováhy alebo cerebrovaskulárnym ochorením. V týchto prípadoch sa má použiť postupná titrácia dávky podľa odporučení (pozri časť 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania). Počas liečby je nutné znížiť dávku u pacientov s predĺženým QT intervalom (liečba sa musí ukončiť , ak je QT interval
> 500 ms). Ako pri iných antipsychotikách sa odporúča opatrnosť pri súčasnom predpisovaní liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. niektoré antiarytmiká, niektoré lieky proti psychiatrickým ochoreniam a antidepresíva, erytromycín, ketokonazol, sulfametoxazol-trimetoprim, terfenadín).
Počas liečby je potrebné individuálne hodnotiť nevyhnutnosť vyšetrenia EKG pred zahájením liečby a sledovania EKG napr. pri zvyšovaní dávky (najmä u starších osôb a u pacientov s pozitívnou osobnou alebo rodinnou anamnézou ochorenia srdca alebo abnormálnymi nálezmi zistenými pri klinickom vyšetrení srdca).
Pri hypotenzii je potrebné znížiť dávku.
Súčasná liečba látkami, ktoré majú vlastnosti antagonistov dopamínových receptorov je spojená s rizikom vzniku tardívnej dyskinézy, ktorá je charakterizovaná rytmickými mimovoľnými pohybmi predovšetkým jazyka a mimických svalov. Udáva sa, že výskyt extrapyramídových prejavov je rizikovým faktorom pre rozvoj tardívnej dyskinézy. Keďže Rispen má nižší sklon k vyvolaniu extrapyramídových prejavov ako konvenčné neuroleptiká, jeho podávanie je sprevádzané nižším rizikom výskytu tardívnej dyskinézy.
Ak sa objavia známky tardívnej dyskinézy, je potrebné ukončiť podávanie všetkých antipsychotík.
Pri liečbe konvenčnými neuroleptikami sa zriedkavo vyskytuje neuroleptický malígny syndróm, ktorý je charakterizovaný hypertermiou, svalovou rigiditou, vegetatívnou labilitou, poruchami vedomia a zvýšenými hladinami kreatínfosfokinázy. Ak sa objavia tieto známky, je potrebné ukončiť podávanie všetkých neuroleptík vrátane lieku Rispen.
Pri predpisovaní antipsychotík vrátane lieku Rispen pacientom, ktorí majú demenciu s prítomnosťou Lewyho teliesok alebo s Parkinsonovou chorobou, musia lekári posúdiť pomer medzi rizikom a prínosom liečby vzhľadom na vyššie riziko neuroleptického malígneho syndrómu alebo zhoršenia parkinsonizmu.
Odporučené dávkovanie pre starších pacientov, pacientov s poruchami funkcie obličiek a pečene a pacientov s demenciou je uvedené v časti 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania.
Starší pacienti s demenciou
U starších pacientov s demenciou liečených atypickými antipsychotikami sa pozorovala vyššia mortalita v porovnaní s placebom. Pri meta-analýze údajov získaných v 17 kontrolovaných štúdiách skúmajúcich atypické antipsychotiká vrátane risperidónu (modálna dĺžka 10 týždňov) sa u týchto pacientov zistilo 1,6 až 1,7-násobné riziko úmrtia v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo. V placebom-kontrolovaných štúdiách skúmajúcich risperidón v tejto populácii bola mortalita 4% u pacientov liečených risperidónom v porovnaní s 3,1% mortalitou u pacientov liečených placebom. Priemerný vek zomretých pacientov bol 86 rokov (rozpätie: 67-100 rokov).
Cerebrovaskulárne nežiaduce účinky
V klinických, placebom-kontrolovaných štúdiách zahŕňajúcich starších pacientov s demenciou, ktorí boli liečení risperidónom (priemerný vek 85 rokov, rozpätie 73-97 rokov), sa v porovnaní s placebom
pozoroval vyšší výskyt cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov vrátane cerebrovaskulárnych príhod
(dokonca aj fatálnych) a krátkodobej ischémie (TIA).
Spoločné údaje získané v šiestich placebom-kontrolovaných štúdiách zahŕňajúcich prevažne starších (vek nad 65 rokov) pacientov s demenciou naznačujú, že cerebrovaskulárne nežiadúce účinky (spoločné závažné aj nezávažné) sa vyskytli u 3,3% (33 z 989) pacientov liečených risperidónom v porovnaní s 1,2% (8 z 693) pacientov dostávajúcich placebo. Pomer rizika bol 2,96; 95% interval spoľahlivosti bol 1,33 – 7,45.
Súčasné podávanie furosemidu
V rovnakých placebom-kontrolovaných štúdiách zahŕňajúcich starších pacientov s demenciou bola kombinovaná liečba risperidónom a furosemidom sprevádzaná vyššou mortalitou ako liečba samotným risperidónom, samotným furosemidom alebo furosemidom v kombinácii s placebom. Z toho dôvodu je pred použitím tejto kombinovanej liečby potrebná opatrnosť a zváženie pomeru medzi rizikom a prínosom takejto liečby.
Tento poznatok zatiaľ nie je možné vysvetliť žiadnym známym patofyziologickým mechanizmom. Mortalita v celej sledovanej skupine starších pacientov s demenciou sa nelíšila v skupinách dostávajúcich risperidón a placebo. Okrem toho sa nepozorovala vyššia mortalita u pacientov užívajúcich iné diuretiká v kombinácii s risperidónom. Bez ohľadu na druh liečby bola dehydratácia všeobecným rizikovým faktorom mortality, a z toho dôvodu je potrebné jej účinne predchádzať u starších pacientov s demenciou.
Lekár musí zvážiť riziká a prínos liečby liekom Rispen u starších pacientov s demenciou a vziať do úvahy rizikové faktory pre cerebrovaskulárne príhody u individuálneho pacienta. Pacient alebo dohliadajúca osoba musia byť upozornení, aby okamžite hlásili príznaky možnej cerebrovaskulárnej príhody, ako je náhla slabosť alebo strata citlivosti na tvári, horných alebo dolných končatinách prípadne problémy s rečou alebo poruchy videnia. V tomto prípade je potrebné ihneď zvážiť všetky liečebné možnosti, vrátane ukončenia liečby liekom Rispen. Okrem toho sa liek Rispen musí opatrne predpisovať pacientom s demenciou a so súčasným ochorením ciev (napr. hypertenziou, kardiovaskulárnym ochorením).
Rispen sa môže používať len u pacientov s demenciou, u ktorých prevládajú symptómy, ako je
agresívnosť (verbálne útoky, fyzické násilie), poruchy aktivity (agitovanosť, túlanie) alebo psychotické symptómy, ak tieto symptómy vedú u pacienta k deprivácii, invalidite, možnému ohrozeniu okolia, sebapoškodzovaniu a súčasne nie sú zvládnuteľné nefarmakologickými postupmi.
Je známe, že konvenčné neuroleptiká znižujú záchvatový prah. Z toho dôvodu je pri liečbe epilepsie je nutná opatrnosť.
Pacientom sa odporúča dodržiavať zásady primeranej stravy kvôli prevencii prírastku telesnej hmotnosti.
V priebehu liečby risperidónom sa vo veľmi vzácnych prípadoch vyskytla hyperglykémia alebo exacerbácia pre-existujúceho diabetu. Diabetikov a pacientov s rizikom vzniku diabetes mellitus je nutné klinicky sledovať.
Pacienti s vrodenými poruchami znášanlivosti galaktózy, deficitom laktázy typu Lapp alebo glukózo- galaktózovou malabsorbciou nesmú užívať tento liek.
Tento liek sa neodporúča užívať u detí do 5 rokov s poruchami správania a u detí do 15 rokov so schizofréniou.
4.5. Liekové a iné interakcie
Riziko podávania risperidónu v kombinácii s inými liekmi nebolo systematicky hodnotené. Opatrnosť je potrebná pri podávaní risperidónu v kombinácii s liekmi, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém. Antipsychotiká zosilňujú účinok alkoholu, opiátov, antihistaminík a benzodiazepínov. Preto sa neodporúča konzumovať alkohol.
Súčasné podávanie s inými antipsychotikami, lítiom, antidepresívami, antiparkinsonikami a liekmi s centrálnym anticholinergným účinkom zvyšuje riziko tardívnej dyskinézy.
Risperidón môže tlmiť účinok levodopy a ďalších agonistov dopamínu.
Karbamazepín znižuje plazmatickú hladinu risperidónu v dôsledku rýchlejšej degradácie. Podobné účinky sa pozorujú aj u iných induktorov pečeňových enzýmov, ako sú barbituráty a fenytoín. Pri skončení podávania karbamazepínu alebo iných induktorov pečeňových enzýmov je potrebné
Fenotiazíny, tricyklické antidepresíva a niektoré beta-blokátory môžu zvyšovať plazmatickú hladinu risperidonu, avšak nemajú žiadny vplyv na účinok jeho antipsychotickej frakcie (pozri časť 5.2). Fluoxetín môže zvýšiť plazmatické hladiny risperidonu prostredníctvom inhibície cytochrómu P450
2D6. Avšak v dôsledku tejto inhibície sa znižuje tvorba jeho aktívneho metabolitu. Z toho dôvodu sa jeho celková antipsychoticky aktívna frakcia (nezmenený risperidón a aktívny metabolit) zvýši menej výrazne.
α1-sympatolytický účinok (najmä pri fenotiazínoch) môže zosilniť antihypertenzný účinok fenoxybenzamínu, labetalolu a iných α-sympatolytík ako aj metyldopy, rezerpínu a iných centrálne pôsobiacich antihypertenzív. Na rozdiel od toho je antihypertenzný účinok guanetidínu utlmený.
Súčasné podávanie niektorých antipsychotík s diuretikami, ako je furosemid, chlórtiazid, môže do značnej miery zvyšovať vylučovanie vody, sodíka a niekedy aj chloridov.
Údaje o vyššej mortalite u starších pacientov s demenciou, ktorí súčasne užívajú furosemid, sú uvedené v časti 4.4. Špeciálne upozornenia.
Antacidá znižujú absorbciu antipsychotík po perorálnom podaní.
Risperidón sa nesmie súčasne podávať s liekmi, ktoré predlžujú QT interval (napr. niektoré antiarytmiká triedy IA alebo III, makrolidové antibiotiká, antimalariká, antihistaminiká, antidepresíva), spôsobujú hypokalémiu (napr. niektoré diuretiká) alebo inhibujú metabolizmus risperidónu v pečeni.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Bezpečnosť podávania risperidónu počas gravidity nebola skúmaná u ľudí. Aj keď sa v štúdiách na experimentálnych zvieratách nepotvrdilo, že by risperidon mal priame negatívne účinky na reprodukciu, boli pozorované niektoré nepriame účinky v dôsledku jeho účinkov na prolaktín a CNS. V žiadnej štúdii sa nepreukázali teratogénne účinky risperidonu. Rispen sa môže podávať počas gravidity len vtedy, keď očakávaný prínos liečby prevýši možné riziká. V štúdiách na zvieratách sa ukázalo, že risperidón a taktiež 9-hydroxyrisperidón sa vylučujú do mlieka. Okrem toho sa dokázalo vylučovanie risperidonu a 9-hydroxyrisperidónu do materského mlieka. Z toho dôvodu by ženy užívajúce liek Rispen nemali dojčiť.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Rispen môže mať negatívny vplyv na ľubovoľnú činnosť, ktorá si vyžaduje bdelosť. Preto sa pacientom neodporúča viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje. O schopnosti pacienta viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje rozhoduje lekár.
4.8. Nežiaduce účinky
Výsledky rozsiahlych klinických štúdií a skúsenosti naznačujú všeobecne dobrú znášanlivosť
risperidónu, vrátane dlhodobého užívania tohto lieku.
V mnohých prípadoch sa nežiaduce účinky dajú len ťažko odlíšiť od príznakov a známok základného ochorenia.
Počas liečby risperidónom boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky:
Poruchy krvi a lymfatického systému
Zriedkavé (< 0,1%): neutropénia, trombocytopénia
Endokrinné poruchy
Menej časté (< 1%): zvýšená hladina prolaktínu1 (pozri nižšie), ktorá sa môže prejaviť ako galaktorea, gynekomastia, poruchy menštruačného cyklu prípadne vymiznutie menštruácie.
Veľmi zriedkavé (< 0,01%): syndróm neprimeranej sekrécie ADH1 (pozri nižšie).
Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi zriedkavé (< 0,01%): hyperglykémia3 (pozri nižšie) a exacerbácia pre-existujúceho diabetu, polydipsia (vrátane možnej intoxikácie vodou).
Poruchy nervového systému
Časté (1-10 %): nespavosť, agitácia, úzkosť, bolesti hlavy. Útlm bol častejšie hlásený u detí a dospievajúcich pacientov ako u dospelých. Útlm je obyčajne mierneho a prechodného charakteru.
Menej časté (< 1%): ospanlivosť, únava, závraty, poruchy koncentrácie, tras, stuhlosť, bradykinézia, akatizia, akútna dystónia1 (pozri nižšie).
Zriedkavé (< 0,1%): cerebrovaskulárne príhody, krátkodobá mozgová ischémia (TIA)2 (pozri nižšie). Veľmi zriedkavé (< 0,01%): tardívna dyskinézia, neuroleptický malígny syndróm.
Očné poruchy
Menej časté (<1%): neostré videnie'
Poruchy srdca
Zriedkavé (< 0,1%): (reflexná) tachykardia, predĺženie QT intervalu, komorová arytmia (vrátane arytmie typu Torsade de points), zástava srdca
Cievne poruchy
Zriedkavé (< 0,1%): (ortostatická) hypotenzia, hypertenzia
Respiračné, hrudné a mediastinálne poruchy
Menej časté (< 1%): nádcha
Gastrointestinálne poruchy
Menej časté (< 1%): zápcha, dyspepsia, nevoľnosť až vracanie, bolesti brucha, nadmerné slinenie
Poruchy kože a podkožia
Menej časté (< 1%): exantém a iné alergické kožné reakcie
Poruchy pohybového systému a spojiva
Veľmi zriedkavé (< 0,01%): kŕče
Poruchy obličiek a močových ciest
Menej časté (< 1%): inkontinencia moču
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté (< 1%): priapizmus, poruchy erekcie, ejakulácie a orgazmu
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Zriedkavé (< 0,1%): náhle nevysvetliteľné úmrtie, vysoká telesná teplota, edémy, prírastok hmotnosti. Veľmi zriedkavé (< 0,01%): zmeny teploty tela
Odchýlky laboratórnych parametrov
Zriedkavé (< 0,1%): zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov
1 V porovnaní s konvenčnými neuroleptikami má risperidón menší sklon k vyvolávaniu extrapyramídových známok. Napriek tomu sa v niektorých prípadoch môžu vyskytnúť nasledujúce extrapyramídové prejavy: tremor, rigidita, hypersalivácia, bradykinézia, akatízia, akútna dystónia. Na druhej strane, tieto prejavy sú obyčajne mierne a reverzibilné po znížení dávky alebo po podaní antiparkinsoník. Podobne ako počas liečby konvenčnými neuroleptikami sa u psychotických pacientov veľmi zriedkavo vyskytli prípady intoxikácie vodou spôsobené polydipsiou alebo syndrómom neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH), tardívnej dyskinézy, neuroleptického malígnemu syndrómu, porúch regulácie telesnej teploty a záchvaty kŕčov.
2 Počas liečby risperidónom sa zaznamenali cerebrovaskulárne nežiaduce účinky, zahŕňajúce cerebrovaskulárne príhody a krátkodobú ischémiu (TIA) (viď časť 4.4 Špeciálne upozornenia).
3 Počas liečby risperidónom sa vo veľmi zriedkavých prípadoch vyskytla hyperglykémia a exacerbácia pre-existujúceho diabetu.
4.9. Predávkovanie
Prejavy
Vo všeobecnosti sa jedná o zvýraznenie známych farmakologických účinkov. Medzi prejavy predávkovania patrí ospalosť a útlm, tachykardia a hypotenzia a extrapyramídové prejavy. Opísali sa prípady predávkovania risperidónom v dávke až 360 mg, čo naznačuje široké terapeutické rozmedzie. Pri predávkovaní sa zaznamenali zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu. V prípade akútneho predávkovania je nutné zvážiť možnosť súčasného požitia viacerých liekov.
Liečba
Je potrebné zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest kvôli udržaniu oxygenácie a ventilácie , zvážiť výplach žalúdka (po intubácii, ak je pacient v bezvedomí) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívom. Čím skôr je potrebné zahájiť sledovanie kardiovaskulárnych funkcií vrátane nepretržitého monitorovania EKG kvôli včasnej diagnostike eventuálnych arytmií.
Keďže nie je známe špecifické antidotum pre risperidón, je nutné zahájiť podpornú liečbu. Hypotenziu a zlyhanie cirkulácie je nutné dôsledne liečiť primeranými opatreniami, ako sú intravenózne infúzie alebo podanie sympatomimetík.
Ak sa objavia závažné extrapyramídové prejavy, je potrebné podať anticholinergiká. Pacient sa musí dôkladne vyšetriť lekárom a musí byť monitorovaný až do úpravy jeho stavu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
FARMAKOTERAPEUTICKÁ SKUPINA: neuroleptikum, antipsychotikum
ATC kód: N05AX08
Risperidon je selektívny monoamínový inhibítor s výraznou afinitou k serotonínergným 5-HT2 receptorom a dopamínovým D2receptorom. Je známe, že risperidón sa viaže aj na alfa1- sympatomimetické receptory a s nižšou afinitou na H1-histamínové a alfa2-sympatomimetické receptory. Risperidón nemá afinitu k cholinergným receptorom. Aj keď je risperidón silný inhibítor D2 receptorov, čo vysvetľuje jeho liečebný účinok na pozitívne prejavy schizofrénie, na rozdiel od konvenčných neuroleptík menej tlmí psychomotorickú aktivitu a menej často vyvoláva katalepsiu. Vyvážená centrálna inhibícia serotonínergných a dopamínergných receptorov znižuje sklon k vyvolaniu extrapyramídových prejavov a súčasne rozširuje terapeutickú účinnosť aj na negatívne a afektívne prejavy schizofrénie.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Risperidón sa úplne absorbuje po perorálnom podaní, pričom maximálna plazmatická koncentrácia sa dosiahne v priebehu 1 až 2 hodín. Keďže jedlo neovplyvňuje jeho absorpciu, Rispen sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Risperidón sa metabolizuje prostredníctvom cytochrómu P-450 IID6 na 9-hydroxyrisperidón, ktorý má podobnú farmakologickú aktivitu ako risperidón. Risperidón a 9-hydroxyrisperidón sú aktívnou antipsychotickou frakciou. Ďalšou metabolickou dráhou risperidónu je N-dealkylácia.
Po perorálnom podaní psychotickým pacientom je biologický polčas vylučovania risperidónu približne
3 hodiny. Biologický polčas vylučovania 9-hydroxyrisperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie je 24
hodín.
Rovnovážna hladina risperidónu sa u väčšiny pacientov dosiahne v priebehu jedného dňa. Rovnovážna hladina 9-hydroxyrisperidónu sa dosiahne v priebehu 4 - 5 dní podávania. Pri podávaní terapeutických dávok je plazmatická koncentrácia risperidónu priamo úmerná veľkosti dávky. Risperidón sa rýchlo šíri do tkanív. Distribučný objem je 1-2 l/kg. V plazme sa risperidón viaže na albumín a alfa1-kyslý glykoproteín. Väzba na plazmatické proteíny je 88% v prípade risperidónu a 77% v prípade 9-hydroxyrisperidónu.
V priebehu 1 týždňa po podaní sa 70% dávky vylúči močom a 14% stolicou. V moči sa nachádza risperidón a 9-hydroxy-risperidón v množstve zodpovedajúcom 35 -45% podanej dávky a zvyšok tvoria neaktívne metabolity.
Štúdie skúmajúce jednorazové podanie látky potvrdili vyššie aktívne plazmatické koncentrácie a pomalšie vylučovanie risperidónu u starších pacientov a u pacientov s renálnou insuficienciou. Plazmatické koncentrácie risperidónu sú normálne u pacientov s hepatálnou insuficienciou. Farmakokinetika risperidónu, 9-hydroxyrisperidónu a aktivnej antipsychotickej frakcie u detí je podobná ako u dospelých.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách (sub)chronickej toxicity, kde sa podávanie risperidónu zahájilo u pohlavne nezrelých laboratórnych potkanov a psov, sa zaznamenali dávkovo-závislé účinky na samčie a samičie pohlavné orgány a mliečne žľazy. Tieto účinky súviseli so zvýšenou hladinou prolaktínu v dôsledku inhibície dopamínového D2 receptoru navodenej risperidónom.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
RISPEN 1: lactosum monohydricum, cellulosum microcrystallinum, maydis amylum pregelificatum, magnesii stearas, hypromellosum, macrogolum 6000, titanii dioxidum E 171.
RISPEN 2: lactosum monohydricum, cellulosum microcrystallinum, maydis amylum pregelificatum , magnesii stearas, hypromellosum, macrogolum 6000, titanii dioxidum E 171, ferri oxidum flavum, ferri oxidum rubrum E 172.
RISPEN 3: lactosum monohydricum, cellulosum microcrystallinum, maydis amylum pregelificatum, magnesii stearas, hypromellosum, macrogolum 6000, titanii dioxidum E 171, ferri oxidum flavum E
172.
RISPEN 4: lactosum monohydricum, cellulosum microcrystallinum, maydis amylum pregelificatum, magnesii stearas, hypromellosum, macrogolum 6000, titanii dioxidum E 171, viride laccae E 104/132.
6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3. Čas použiteľnosti
2 roky
6.4. Upozornenie na podmienky a spôsob skladovania
Nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky uchovávania.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Druh obalu: PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka. Veľkosť balenia: 20, 30, 50 filmom obalených tabliet.
6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne osobitné požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Zentiva, a.s., Praha, Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO RISPEN 1: 68/0254/03-S RISPEN 2: 68/0255/03-S RISPEN 3: 68/0256/03-S RISPEN 4: 68/0257/03-S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
júl 2003
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
júl 2006
050831