onov syndróm).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Ranital injekčný roztok sa môže podávať ako:
pomalá intravenózna injekcia po zriedení dávky 50 mg vo fyziologickom roztoku, 5%-nom roztoku glukózy alebo inom kompatibilnom intravenóznom roztoku na konečný objem 20 ml. Nariedený roztok sa podáva počas minimálne 2 minút a aplikáciu možno opakovať každých 6-8 hodín.
intermitentná intravenózna infúzia po zriedení dávky 50 mg v 100 ml fyziologického roztoku, 5%-ného
roztoku glukózy alebo iného kompatibilného intravenózneho roztoku. Infúzia sa podáva rýchlosťou
25 mg/hod v priebehu 2 hodín a aplikáciu je možné opakovať každých 6-8 hodín. intramuskulárna injekcia dávky 50 mg (2 ml) každých 6-8 hodín.
V rámci profylaxie krvácania zo stresových vredov u ťažko chorých pacientov alebo profylaxie rekurentných hemorágií u pacientov s krvácavými peptickými vredmi možno podávanie parenterálnej formy ranitidínu predĺžiť do doby, kým nezačnú prijímať tuhú potravu. V prípade potreby môže terapia pokračovať podávaním Ranitalu® 150 mg dvakrát denne.
Začiatočná dávka injekčného roztoku Ranitalu v profylaxii hemorágií stresových vredov v hornej časti gastrointestinálneho traktu u ťažko chorých pacientov je 50 mg vo forme pomalej intravenóznej injekcie, po ktorej nasleduje kontinuálna intravenózna infúzia rýchlosťou 0,125-0,250 mg/kg/hod.
U pacientov s hroziacou aspiráciou kyseliny možno Ranital podať formou intramuskulárnej alebo pomalej intravenóznej injekcie 45-60 minút pred navodením celkovej anestézy.
Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek:
U pacientov s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 50 ml/min) je odporúčaná dávka ranitidínu 150 mg denne podaných v priebehu 18 až 24 hodín. Liek je možné podávať aj častejšie, napr. každých 12 hodín, ak si to vyžaduje stav pacienta. Ak pacient trpí zároveň poruchou funkcie
pečene, majú byť dávky lieku znížené.
U starších pacientov s poruchou funkcie pečene a/alebo obličiek po podaní bežných dávok pre dospelých môže byť účinok silnejší.
Hemodialýza znižuje hladinu cirkulujúceho ranitidínu v krvi. Z tohto dôvodu má byť dávkovanie lieku upravené tak, že pacientovi sa podá ďalšia predpísaná dávka ranitidínu hneď po dialýze.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na ranitidín alebo na niektorú z pomocných látok.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Liečba H2-antihistaminikami môže maskovať symptómy spojené s karcinómom žalúdka a tým oddialiť
určenie správnej diagnózy.
Ranitidín sa vylučuje prevažne obličkami, preto sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek zvyšujú jeho plazmatické koncentrácie. U týchto pacientov sa odporúča upraviť dávky injekčného roztoku Ranitalu na 25 mg.
Po rýchlom podaní injekcie ranitidínu boli zriedkavo hlásené prípady bradykardie, predovšetkým u pacientov s predispozíciou k poruchám srdcového rytmu. Z toho dôvodu sa nemá prekročiť odporúčaná rýchlosť podávania Ranitidínu.
Po prekročení odporúčaných intravenóznych dávok H2-antaginistov, ktoré sa podávali dlhšie ako
5 dní, sa zaznamenalo zvýšenie pečeňových enzýmov.
Ranitidín sa nemá podávať pacientom s akútnou porfýriou v anamnéze.
Ovplyvnenie laboratórnych testov
Počas liečby ranitidínom môže byť výsledok testu na stanovenie bielkovín v moči metódou Multistix®
falošne pozitívny, preto sa odporúča vykonať test s kyselinou sulfosalicylovou.
4.5 Liekové a iné interakcie
Ranitidín neinhibuje enzými cytochrómu P450 v pečeni. Preto nezosilňuje účinky liečiv, ktoré sú týmito enzýmami inaktivované, ako sú amoxicilín, diazepam, lignokain, fenytoín, metronidazol, propranolol, teofylín a warfarín.
4.6 Gravidita a laktácia
Ranitidín prechádza placentárnou bariérou, no terapeutické dávky podávané pacientkam počas pôrodu, alebo počas cisárskeho rezu nemali žiadny nežiaduci účinok na pôrod ani následný vývoj novorodenca. Ranitidín sa vylučuje do materského mlieka. Podobne ako iné lieky, Ranital sa má podávať tehotným ženám a dojčiacim matkám len ak je to nevyhnutné.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Významné účinky ranitidínu, ktoré by mohli znížiť psychomotorickú koncentráciu pacienta, nie sú známe. V individuálnych prípadoch sa môže prechodne vyskytnúť ospalosť a závrat; za týchto podmienok sa neodporúča viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky spojené s podávaním ranitidínu sú zvyčajne mierne a vyskytujú sa zriedkavo.
U pacientov, ktorým sa podáva ranitidín intravenózne počas 5 dní alebo dlhšie, ako aj u pacientov s poruchou funkcie pečene, sa majú monitorovať hladiny AST a ALT.
U niektorých pacientov sa zriedkavo vyskytla leukopénia, trombocytopénia, agranulocytóza alebo pancytopénia. Tieto stavy sú zvyčajne reverzibilné.
Po parenterálnom podaní ranitidínu sa zriedkavo pozorovali alergické reakcie. Tieto reakcie sa ojedinele vyskytli po jednorazovej dávke.
Tak ako pri iných antagonistoch H2 receptorov, zriedkavo sa zaznamenali prípady výskytu bradykardie, AV bloku a asystólie.
U malej skupiny pacientov bola hlásená bolesť hlavy, niekedy silná a závraty. Hlásené boli aj
zriedkavé prípady reverzibilnej mentálnej zmätenosti, depresie a halucinácií. Tieto stavy sa zaznamenali predovšetkým u starších a vážne chorých pacientov. Okrem toho, bola zriedkavo hlásená zápcha, nauzea, vracanie a bolesť brucha.
Známe sú prípady kožných vyrážok, vrátane zriedkavých prípadov multiformného erytému. Nezaznamenal sa klinicky významný účinok ranitidínu na endokrinné alebo pohlavné funkcie. Vyskytlo sa niekoľko prípadov gynekomastie u mužov užívajúcich ranitidín, pričom v niektorých prípadoch symptómy ustúpili v priebehu liečby. Na zistenie skrytej príčiny ťažkostí môže byť nevyhnutné prerušenie liečby. Zriedkavo bola zaznamenaná impotencia, ktorá bola reverzibilná.
Po intramuskulárnej aplikácii sa môže prechodne vyskytnúť bolesť v mieste podania. Po intravenóznom podaní sa môže prechodne vyskytnúť pálenie alebo svrbenie v mieste podania
4.9 Predávkovanie
Predávkovanie môže spôsobiť predovšetkým ospalosť, závraty, nevoľnosť a vracanie. Príliš rýchle podanie injekčného roztoku môže vyvolať bradykardiu a poruchy atrioventrikulárnej vodivosti. V prípade predávkovania neexistuje žiadne špecifické antidotum, liečba má byť symptomatická.
Ranitidín je možné odstrániť z organizmu hemodialýzou.
5 FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupin: antagonista H2-receptorov
ATC kód: A02BA02
Ranitidín je kompetitívny, reverzibilný antagonista H2 receptorov v sliznici žalúdka. Inhibuje bazálnu sekréciu žalúdkovej kyseliny rovnako ako aj potravou, inzulínom, aminokyselinami, histamínom a pentagastrínom stimulovanú sekréciu žalúdkovej kyseliny. Na molekulovej úrovni sa preukázalo, že ranitidín je 3- až 13-násobne účinnejší inhibítor stimulovanej sekrécie žalúdkovej kyseliny ako cimetidín. Ranitidín neovplyvňuje sekréciu pepsínu. Celkové množstvo vylúčeného pepsínu je znížené úmerne s poklesom objemu žalúdkových štiav. Ranitidín neznižuje hladinu kalcia v sére pri hyperkalcémii a nemá ani anticholinergny účinok'
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Ranitidín sa po intramuskulárnej injekcii veľmi rýchlo absorbuje. Po intramuskulárnej aplikácii 50 mg sa maximálna hladina 576 ng/ml dosahuje v priebehu 15 minút. Ranitidín sa absorbuje prakticky kompletne z miesta aplikácie. V porovnaní s intravenóznou aplikáciou je biologická dostupnosť intramuskulárne podaného ranitidínu 90 až 100%.
Sérové koncentrácie, pri ktorých dochádza k 50% inhibícii stimulovanej sekrécie žalúdkovej kyseliny, sú 36 až 94 ng/ml. Po intravenóznom alebo intramuskulárnom podaní jednorazovej dávky ranitidínu (50 mg) zostávajú sérové koncentrácie nezmenené počas 6 až 8 hodín.
Ranitidín sa metabolizuje v pečeni na tri hlavné farmakologicky inaktívne metabolity: N-oxid, sulfoxid- a demetylranitidín.
Ranitidín sa vylučuje prevažne močom a v menšej miere stolicou. Po intravenóznej injekcii sa asi 70%
podanej dávky vylučuje močom v nezmenenej forme. Priemerná hodnota klírensu ranitidínu je
530 ml/min, pričom hodnota celkového klírensu je 760 mg/ml. Distribučný objem lieku je približne
1,4 l/kg, zatiaľ čo jeho biologický polčas je 2 až 2,5 hod. Približne 15% ranitidínu sa viaže na bielkoviny v plazme.
5.3 Preklinické údaje o bezpečnosti
Počas dlhodobých štúdií zameraných na tumorogenitu a karcinogenitu ranitidínu sa myšiam a potkanom podávali perorálne dávky ranitidínu do 2000 mg/kg denne a nedokázal sa žiadny karcinogénny účinok.
Ranitidín nevyvolal mutagénne zmeny pri štandardných bakteriálnych testoch na stanovenie mutagenity (Salmonella, Escherichia coli), keď sa používal v koncentráciách zodpovedajúcich maximálnym odporúčaným koncentráciám pre tieto testy.
V prípade dominantého letálneho testu sa podala jednorazová perorálna dávka 1000 mg/kg ranitidínu samcom potkanov a nedokázal sa žiadny vplyv na dve párenia týždenne počas nasledujúcich 9 týždňov.
6 FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
acidum citricum monohydricum
natrii hydrogenophosphas dodecahydricus natrii hydroxidum (na úpravu pH)
aqua ad iniectabilia
6.2 Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky
Liek sa nesmie používať po uplynutí času použiteľnosti vyznačeného na obale.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí. Uchovávajte pri teplote do 25°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale, chránené pred priamym svetlom.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
2 ml ampulky z bezfarebného skla, vnútorný povrch má hydrolytickú rezistenciu typu I podľa ISO
4802, papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa
Veľkosť balenia: 5 ampuliek
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Vevrovškova 57, 1000 Ljubljana, Slovinsko.
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
09/0048/88-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Predĺžené do: 28.2.2008
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
jún 2006