RANISAN 150 MG tbl flm 30x150 mg (blis.Al/Al)

by je spravidla 4–8 týždňov.
Udržiavacia terapia: na prevenciu recidív sa odporúča podávať 1 tabletu (150 mg) večer pred spaním počas 12 mesiacov.

Peptický vred súvisiaci s liečbou nesteroidovými antiflogistikami (nonsteroidal anti-inflammatory drugs, NSAID)
Akútna terapia: pri vredoch vzniknutých po terapii NSAID alebo súvisiacich s ďalším podávaním NSAID môže liečba trvať 8 až 12 týždňov pri podávaní 150 mg ranitidínu 2-krát denne alebo 300 mg na noc.
Profylaxia: môže sa podávať 150 mg ranitidínu 2-krát denne súbežne s podávaním nesteroidových antiflogistík.

Duodenálny vred súvisiaci s infekciou Helicobacter pylori
Podáva sa 300 mg ranitidínu večer alebo 150 mg 2-krát denne spolu s amoxicilínom v dávke 750 mg podávanej 3-krát denne a metronidazolom v dávke 500 mg podávanej 3-krát denne počas 2 týždňov. Liečba ranitidínom samotným potom pokračuje ďalšie 2 týždne. Tento režim významne znižuje frekvenciu výskytu duodenálneho vredu.

Pooperačný vred
Štandardný dávkovací režim je 150 mg ranitidínu 2-krát denne, najčastejšie sa podáva počas 4 týždňov. Ak nedôjde k zhojeniu, je potrebné pokračovať v liečbe ďalšie 4 týždne.

Gastroezofageálny reflux, akútna gastroezofagitída
Terapeutická dávka je 150 mg ranitidínu 2-krát denne alebo 300 mg na noc po dobu dlhšiu ako 8 mesiacov, v prípade potreby až 12 mesiacov. U pacientov s ťažkou ezofagitídou sa môže dávka ranitidínu zvýšiť na 150 mg 4-krát denne po dobu 12 týždňov.

Chronická ezofagitída
Odporúčaná dávka u dospelých je 150 mg ranitidínu 2-krát denne.

Symptomatická gastroezofagitída
U pacientov so symptomatickým gastroezofageálnym refluxom sa odporúča 150 mg ranitidínu 2-krát denne po dobu 2 týždňov. V tomto podávaní možno pokračovať ďalšie 2 týždne u pacientov, u ktorých iniciálny režim nebol dostatočný.

Zollingerov-Ellisonov syndróm
Na začiatku liečby sa podáva 150 mg ranitidínu 3-krát denne, túto dávku však možno zvýšiť podľa potreby. Denné dávky až 6 g boli dobre tolerované.

Chronické epizódy dyspepsie
Odporúča sa podávať 150 mg ranitidínu 2-krát denne po dobu 6 týždňov. Pacientov, ktorí na terapiu neodpovedajú alebo u nich dôjde krátko po nej k relapsu, je potrebné vyšetriť.

Profylaxia Mendelsonovho syndrómu
Odporúčaná dávka je 150 mg ranitidínu 2 hodiny pred anestéziou a ideálne 150 mg večer pred ňou. U žien pred pôrodom sa používa 150 mg každých 6 hodín, ale v prípade, že je nutná celková anestézia, odporúča sa naviac podať rozpustné antacidum.

Pediatrická populácia
Deti staršie ako 3 roky a dospievajúci
Odporúčaná denná dávka na liečbu peptických vredov u detí starších ako 3 roky a dospievajúcich je 2 až 4 mg/kg ranitidínu 2-krát denne až po maximálnu dávku 300 mg/deň.
Vzhľadom na liekovú formu sa neodporúča liek podávať deťom do 3 rokov.

Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obličiek
U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek dochádza ku kumulácii s následným zvýšením koncentrácie ranitidínu v plazme (klírens kreatinínu menej ako 50 ml/min). U týchto pacientov sa odporúča denná dávka 150 mg ranitidínu. U pacientov, ktorí podstupujú chronickú ambulantnú peritoneálnu dialýzu alebo chronickú hemodialýzu, je nutné podávať 150 mg ranitidínu ihneď po dialýze, pretože ranitidín je dialyzovateľný a hemodialýza znižuje jeho hladinu v krvi.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
- Malígna povaha vredovej choroby pred bioptickým overením.
- Obdobie dojčenia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začatím liečby sa musí vylúčiť malígna povaha žalúdkového vredu. Symptomatické zlepšenie žalúdkového vredu po podaní lieku RANISAN 150 mg malignitu nevylučuje.

Biologický polčas ranitidínu sa predlžuje pri renálnej insuficiencii úmerne so stavom obličkových funkcií, na 9,6 – 18,3 hodiny pri anúrii.
Dávku ranitidínu je potrebné upraviť tak, ako je uvedené v časti 4.2. Zároveň sa majú pred podávaním RANISANU 150 mg monitorovať funkcie obličiek a to najmä u starších pacientov.
U pacientov starších ako 65 rokov dochádza k predĺženiu biologického polčasu na 2,4 – 4,0 hodiny.

Hepatálna insuficiencia vedie ku zvýšeniu biologickej dostupnosti ranitidínu o približne 20 % v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Pacienti s hepatálnou insuficienciou majú teda vyššie plazmatické hladiny ranitidínu.

Pri dlhodobom podávaní vysokých dávok ranitidínu sa má vykonávať kontrola funkcie pečene a krvných testov.

Klinické údaje ukazujú, že v ojedinelých prípadoch môže ranitidín vyvolať akútny záchvat porfýrie. Preto sa neodporúča liek podávať pacientom s akútnou porfýriou v anamnéze.

Odporúča sa pravidelne sledovať pacientov, ktorí súbežne s ranitidínom užívajú nesteroidové antiflogistiká, najmä staršie osoby a osoby s peptickým vredom v anamnéze.

Pri súbežnom podávaní ranitidínu a teofylínu sa majú kontrolovať plazmatické hladiny teofylínu a ak je potrebné, upraviť jeho dávkovanie.

Podávanie lieku môže poskytnúť falošne negatívny výsledok kožných testov.

4.5 Liekové a iné interakcie

Ranitidín na rozdiel od cimetidínu prakticky neovplyvňuje mikrozomálny monooxygenázový systém. Z tohto dôvodu sa liekové interakcie, ktoré sú vo viacerých prípadoch u cimetidínu klinicky veľmi významné, po podaní ranitidínu sa zvyčajne nevyskytujú.

Ranitidín sa vylučuje z organizmu glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou a práve tento mechanizmus je zodpovedný za niektoré klinicky významné liekové interakcie ranitidínu (s prokaínamidom, acetylprokaínamidom a triamterénom).

Ranitidín je veľmi účinným inhibítorom sekrécie kyseliny chlorovodíkovej. Vstrebávanie liečiv charakteru slabých kyselín je závislé na pH žalúdkového obsahu a môže teda pri ich súbežnom podaní s ranitidínom dochádzať ku zníženiu ich biologickej dostupnosti.

Pri súbežnom podávaní nízkych dávok antacíd je možná potenciácia účinku, rovnako ako pri súbežnej liečbe anticholínergikami. Vysoké dávky antacíd znižujú absorpciu ranitidínu.

Podávanie ranitidínu s teofylínom môže spôsobiť zvýšenie plazmatickej hladiny teofylínu s prejavmi nežiaducich účinkov typu tachykardie, anxiozity a kŕčov.

Súbežné podávanie vysokých dávok ketokonazolu, itrakonazolu môže obmedzovať absorpciu ranitidínu.

Súbežné užitie ranitidínu a alkoholu môže viesť k zvýšeniu hladiny alkoholu v krvi.

Veľmi vzácne sa hlásil výskyt niekoľkých interakcií medzi ranitidínom a glipizidom, glibornuridom, metoprololom, midazolamom, nifedipínom, fenytoínom a warfarínom.

Erlotinib a lieky ovplyvňujúce pH
Súbežné podávanie 300 mg ranitidínu a erlotinibu znížilo expozíciu erlotinibu [AUC] o 33 % a maximálne koncentrácie [C_max] o 54 %. Ak sa erlotinib podával 2 hodiny pred alebo10 hodín po podaní 150 mg ranitidínu dvakrát denne, expozícia erlotinibu [AUC] klesla len o 15 % a maximálne koncentrácie [C_max] len o 17 %.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Adekvátne údaje o podávaní ranitidínu tehotným ženám nie sú k dispozícii.
Ranitidín prechádza placentou a jeho koncentrácia v tkanivách plodu zodpovedá prakticky plazmatickým koncentráciám. V experimente nebolo preukázané, že má ranitidín mutagénne, karcinogénne alebo teratogénne vlastnosti.
Počas tehotenstva možno ranitidín podávať iba v prípadoch, kedy potenciálny liečebný prínos preváži možné riziká liečby a v odôvodnených prípadoch podávať liek iba krátkodobo.

Dojčenie
Ranitidín prechádza do materského mlieka a vytvára v ňom koncentrácie, ktoré sú vyššie než plazmatické koncentrácie. Po jednorazovom podaní dávky 150 mg ranitidínu perorálne je pomer troch koncentrácií v materskom mlieku a plazme 0,6–2,7 (2 hodiny po podaní), 1,1–10,2 (4 hodiny po podaní) a 2,9–17,1 (8 hodiny po podaní). Po opakovanom podaní je tento pomer ešte vyšší. Kojenec tak môže dostať 0,4–0,5 mg/kg/deň, čo predstavuje až 11,9 % dávky aplikovanej dojčiacej matke. Z vyššie uvedených dôvodov nie je vhodné podávať ranitidín v priebehu dojčenia.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

RANISAN 150 mg nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Liek je všeobecne dobre tolerovaný. Nežiaduce účinky sa objavujú iba u 3–7 % pacientov.

Nežiaduce účinky boli rozdelené podľa frekvencie výskytu za použitia nasledujúcej konvencie:
Veľmi časté (³ 1/10); časté (³ 1/100 až < 1/10); menej časté (³ 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (³ 1/10 000 až < 1/1000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). Frekvencia výskytu bola určená z údajov po uvedení lieku na trh.

Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé: reverzibilné zmeny v krvnom obraze (leukopénia, trombocytopénia), agranulocytóza alebo pancytopénia, niekedy s hypopláziou alebo apláziou kostnej drene.

Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: reakcie z precitlivenosti (urtikária, angioneurotický edém, horúčka, bronchospazmus, hypotenzia, bolesť na hrudi).
Veľmi zriedkavé: anafylaktický šok.
Neznáme: dyspnoe.
Tieto nežiaduce účinky boli hlásené po jednorazovej dávke.

Psychické poruchy
Veľmi zriedkavé: reverzibilná zmätenosť, depresia a halucinácie.
Tieto nežiaduce účinky boli hlásené prevažne u ťažko chorých pacientov, starších pacientov a pacientov s nefropatiou.

Poruchy nervového systému
Veľmi zriedkavé: bolesť hlavy (niekedy silná), závraty a reverzibilné mimovoľné pohybové poruchy.

Poruchy oka
Veľmi zriedkavé: reverzibilné rozmazané videnie.
Boli zaznamenané hlásenia rozmazaného videnia, ktoré naznačovali zmeny v akomodácii.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Veľmi zriedkavé: ako u iných antagonistov H₂-receptorov bradykardia, AV blokáda a tachykardia.

Poruchy ciev
Veľmi zriedkavé: vaskulitída.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Menej časté: abdominálna bolesť, obstipácia, nauzea (tieto symptómy väčšinou ustúpia v priebehu liečby).
Veľmi zriedkavé: akútna pankreatitída, hnačka.

Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: prechodné a reverzibilné zmeny v pečeňových funkčných testoch.
Veľmi zriedkavé: hepatitída (hepatocelulárna, hepatokanalikulárna alebo zmiešaná) so žltačkou alebo bez nej, zvyčajne reverzibilná.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé: kožná vyrážka.
Veľmi zriedkavé: multiformný erytém, alopécia.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Veľmi zriedkavé: muskuloskeletálne príznaky ako sú artralgia a myalgia.

Poruchy obličiek a močových ciest
Zriedkavé: zvýšenie hodnôt kreatinínu v plazme (obvykle mierne, normalizované v priebehu liečby).
Veľmi zriedkavé: akútna intersticiálna nefritída.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Veľmi zriedkavé: reverzibilná impotencia, symptómy a stavy spojené s prsníkmi (ako gynekomastia a galaktorea).

Pediatrická populácia
Bezpečnosť ranitidínu sa hodnotila u detí vo veku od 0 do 16 rokov s ochoreniami súvisiacimi s acidózou a vo všeobecnosti bol dobre tolerovaný. Profil nežiaducich účinkov bol podobný ako u dospelých. K dispozícii sú obmedzené údaje o dlhodobej bezpečnosti, týkajúce sa najmä rastu a vývoja.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Prejavy
Prejavy predávkovania ranitidínom dosiaľ neboli pozorované.

Liečba
Liečba je symptomatická. Špecifické antidotum nie je známe. Ranitidín je možné odstrániť z obehu dialýzou.'


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá pri poruchách acidity, antagonisty H₂- receptorov
ATC kód: A02BA02

Mechanizmus účinku
Ranitidín reverzibilne blokuje H₂-receptory v parietálnych bunkách žalúdkovej sliznice, čím inhibuje bazálnu i stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny.

Farmakodynamické účinky
Plazmatické koncentrácie potrebné na 50 % inhibíciu histamínom stimulovanej sekrécie kyseliny chlorovodíkovej sú u ranitidínu udávané okolo 165 ng/ml (dosahované plazmatické koncentrácie sú po jednorazovej dávke 150 mg ranitidínu 403 až 411 ng/ml, v ustálenom stave pri dávkovacom režime 150 mg každých 12 hodín je to potom 653 ng/ml, tieto koncentrácie pretrvávajú po dobu najmenej 8 hodín).
Ranitidín znižuje koncentráciu vodíkových ionov i celkový objem tekutiny secernovanej v žalúdku.
Zníženie acidity žalúdočného obsahu korešponduje lineárne s dávkou podanou perorálne i parenterálne.
Ranitidín znižuje sekréciu pepsínu v závislosti od podanej dávky. Ovplyvnením acidity žalúdočného obsahu zabraňuje premene pepsinogénu na aktívny pepsín (pri pH vyššom ako 4 k premene pepsinogénu na pepsín nedochádza).
Ranitidín v závislosti od podanej dávky zvyšuje tonus dolného ezofageálneho sfinktera.
Na rozdiel od cimetidínu nemá ranitidín antiandrogénne účinky a je bez vplyvu na plazmatické hladiny testosterónu a dihydrotestosterónu. Ranitidín len minimálne ovplyvňuje pečeňový mikrozomálny monooxygenázový systém. Je prakticky bez vplyvu na cytochróm P-450. Liekové interakcie, ktoré vyvoláva cimetidín svojím inhibičným účinkom práve na cytochróm P-450, nevyvoláva ranitidín buď vôbec, alebo sú z klinického hľadiska bezvýznamné.
Ranitidín ani pri dlhohodobej terapii neovplyvňuje negatívne plazmatické lipoproteíny, hladinu cholesterolu a triacylglycerolov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní sa ranitidín pomerne rýchlo vstrebáva a maximálne plazmatické hladiny dosahuje v priebehu 1–3 hodín. Po absorpcii dochádza pri prvom prechode pečeňou k relatívne vysokej hepatálnej extrakcii (first pass effect). Absolútna biologická dostupnosť ranitidínu po perorálnom podaní je udávaná medzi 39–87,8 %, zvyčajne však okolo 50 %. Podanie po jedle nemá v porovnaní s podaním nalačno prakticky žiaden vplyv na plazmatické koncentrácie ranitidínu a jeho farmakologické vlastnosti. Po jednorazovom podaní perorálnej dávky 150 mg ranitidínu sú maximálne plazmatické koncentrácie 403–411 ng/ml, pri opakovanom podávaní tej istej dávky v 12 hodinových intervaloch sú v ustálenom stave dosahované koncentrácie 653 ng/ml.

Distribúcia
Distribučný objem ranitidínu po perorálnom i parenterálnom podaní v ustálenom stave je 1,16–1,87 l/kg. Väzba ranitidínu na plazmatické bielkoviny je okolo 15 %. Celkový klírens je 568–709 ml/min. Hepatálny klírens ranitidínu je približne 30 % celkového klírensu po parenterálnom podaní a až 70 % po perorálnom podaní.

Biotransformácia
Biotransformáciou ranitidínu vznikajú v organizme tri hlavné metabolity. Všetky tieto metabolity sú farmakologicky neaktívne.

Eliminácia
Okolo jednej štvrtiny až jednej tretiny dávky podanej perorálne sa vylučuje močom v nezmenenej forme. Ranitidín sa eliminuje obličkami glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou.

Osobitné skupiny pacientov
Biologický polčas sa predlžuje pri renálnej insuficiencii úmerne stavu obličkových funkcií až na 9,6–18,3 hodiny pri anúrii. U pacientov starších ako 65 rokov dochádza k miernemu predĺženiu biologického polčasu na 2,4–4,0 hodiny. Hepatálna insuficiencia vedie ku zvýšeniu biologickej dostupnosti ranitidínu o približne 20 %.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Hodnotenie akútnej toxicity sa uskutočnilo na myšiach a potkanoch po perorálnom podaní (žalúdočnou sondou) a po intramuskulárnom podaní. Z výsledkov vyplýva, že po perorálnom podaní je LD₅₀ u myších samcov 1058,6 mg/kg (903,5 až 1289,1 mg/kg), u myších samíc 839,9 mg/kg (778,3 až 963,1 mg/kg), u samcov potkanov 2703,0 mg/kg (2115,6 až 3114,4 mg/kg), u samíc potkanov 1567,4 mg/kg (1413,2 až 1840,7 mg/kg). Po intramuskulárnom podaní je LD₅₀ u myších samcov 596,1 mg/kg (503,0 až 1139,1 mg/kg), u myších samíc 520,9 mg/kg (476,5 až 563,8 mg/kg), u potkaních samcov 2523,8 mg/kg (2353,8 až 2719,4 mg/kg), u potkaních samíc 2236,8 mg/kg (2157,3 až 2317,3 mg/kg).
Táto LD₅₀ bola stanovená vrátane histologickej kontroly (negatívne nálezy) po exite zvierat, či po usmrtení prežívajúcich jedincov.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety
kukuričný škrob
mikrokryštalická celulóza
kopovidón
povidón
magnéziumstearát

Obal tablety
hypromelóza 2506/5
hypromelóza 2506/15
oxid titaničitý (E171)
makrogol 6000
magnéziumstearát
simetikónová emulzia

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie. Uchovávajte v pôvodnom vnútornom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

ALU/ALU blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 30, 60 alebo 500 filmom obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetkok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PRO.MED.CS Praha a.s.
Telčská 377/1
Michle, 140 00 Praha 4
Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

09/0287/90-CS


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 19. december 1990
Dátum posledného predĺženia registrácie: 21. február 2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

05/2019