PROPANORM 35 MG/10 ML sol inj 10x10 ml (amp.skl.)

plikovaná pomaly počas 3 – 5 minút. Interval medzi jednotlivými injekciami nesmie byť kratší ako 90 – 120 minút. Ak dôjde k rozšíreniu komplexu QRS alebo k predĺženiu intervalu QT závislému od zmeny srdcovej frekvencie o viac než 20 %, musí sa injekčné podávanie lieku okamžite prerušiť.

Krátkodobá infúzia

Pri podaní propafenóniumchloridu vo forme krátkodobej infúzie v trvaní 1–3 hodiny predstavuje dávkovanie 0,5–1 mg/min.

Pomalá intravenózna infúzia

Pri podaní propafenóniumchloridu pomalou intravenóznou infúziou má byť najvyššia denná dávka 560 mg (zodpovedá 160 ml lieku Propanorm).
Na prípravu infúzie sa majú použiť roztoky glukózy alebo fruktózy (5 %). Vzhľadom na možné riziko precipitácie nie je vhodné používať na prípravu infúzie fyziologický roztok.

Starší pacienti

U starších pacientov s významným postihnutím funkcie ľavej komory (ejekčná frakcia ľavej komory nižšia ako 35 %) alebo u starších pacientov so štrukturálnym defektom myokardu sa má liečba začať pomaly, so zvláštnou opatrnosťou a dávky sa majú zvyšovať iba v malých prírastkoch. To isté sa týka udržovacej liečby. Akékoľvek potrebné zvýšenie dávky sa nesmie uskutočniť skôr ako po 5 – 8 dňoch liečby.

Pacienti s poruchou funkcie pečene a/alebo obličiek
U pacientov s poruchou funkcie pečene a/alebo obličiek môže dochádzať ku kumulácii liečiva v organizme aj pri podávaní bežných terapeutických dávok. Titračnú fázu propafenóniumchloridom je možné začať aj u týchto pacientov pri pozornom monitorovaní EKG a plazmatických hladín.

4.3 Kontraindikácie

Propanorm sa nesmie podávať pri nasledujúcich stavoch:
· Známa hypersenzitivita na liečivo propafenóniumchlorid alebo ktorúkoľvek z pomocných látok lieku
· Významné štrukturálne ochorenie myokardu
- nekontrolované kongestívne srdcové zlyhanie s ejekčnou frakciou ľavej komory nižšou ako 35 %
- kardiogénny šok, okrem šoku vzniknutého na podklade arytmie
· Ťažká symptomatická bradykardia
· Syndróm chorého sínusu, sinoátriálna blokáda, átrioventrikulárna blokáda II. a III. stupňa, ramienková blokáda alebo intraventrikulárna blokáda pri neprítomnosti kardiostimulátora
· Ťažká hypotenzia
· Manifestná nerovnováha elektrolytov (napr. poruchy metabolizmu draslíka)
· Ťažká obštrukčná choroba pľúc

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Ak u pacientov nastane významné rozšírenie QRS komplexu alebo vznikne átrioventrikulárna blokáda II. a III. stupňa, má sa zvážiť možnosť zníženia dávky.
Pred začiatkom liečby a počas jej priebehu je potrebné každého pacienta elektrokardiograficky a klinicky sledovať, aby bolo možné zhodnotiť odpoveď na liečbu a rozhodnúť o jej ďalšom pokračovaní.
Podávanie propafenóniumchloridu môže zhoršiť priebeh myasténie gravis.
Liečba propafenóniumchloridom môže ovplyvniť rytmus ako aj snímací prah kardiostimulátorov. Ich činnosť sa preto musí kontrolovať a v prípade potreby sa musí prístroj preprogramovať.
Existuje pritom možnosť konverzie paroxyzmálnej fibrilácie predsiení na flutter predsiení s blokádou vedenia 2:1 alebo 1:1.
Podobne ako u ostatných antiarytmík triedy Ic môžu byť pacienti s významným štrukturálnym defektom myokardu predisponovaní k vzniku vážnych nežiaducich účinkov.
Propafenóniumchlorid sa môže u pacientov s poruchou funkcie obličiek podávať iba so zvýšenou opatrnosťou.
Dávkovanie sa musí u pacientov s poruchou funkcie pečene upraviť.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pri kombinácii propafenóniumchloridu s lokálnymi anestetikami (napr. pri implantácii kardiostimulátorov alebo pri chirurgických a dentálnych výkonoch) a ďalšími liečivami, ktoré pôsobia inhibične na pulzovú frekvenciu srdca a/alebo kontraktilitu myokardu (napr. betablokátory, tricyklické antidepresíva), môže dôjsť k zosilneniu nežiaducich účinkov propafenóniumchloridu. Pri súbežnom podávaní propafenóniumchloridu a intravenózneho lidokaínu bolo pozorované zvýšené riziko nežiaducich účinkov na centrálny nervový systém pôsobením lidokaínu.

Súbežné podávanie propafenóniumchloridu s liekmi metabolizovanými CYP2D6 (ako napríklad venlafaxín) môže viesť ku zvýšeným hladinám týchto liečiv.
V priebehu liečby propafenóniumchloridom bolo zaznamenané zvýšenie koncentrácií propranololu, metoprololu, desipramínu, cyklosporínu, teofylínu a digoxínu v plazme alebo krvi.
Hladinu propafenóniumchloridu môžu zvyšovať látky inhibujúce aktivitu enzýmov CYP2D6, CYP1A2, CYP3A4, napr. ketokonazol, cimetidín a chinidín, erytromycín a grapefruitová šťava. Ak je propafenóniumchlorid podávaný spoločne s inhibítormi týchto enzýmov, musí byť zaistené pozorné monitorovanie pacientov a v prípade potreby musí dôjsť aj k úprave dávkovania.
Súbežné podávanie dávky ritonavíru 800 – 1200 mg/deň a propafenóniumchloridu je kontraindikované pre možnosť zvýšenia plazmatických koncentrácií.
Kombinovaná terapia amiodarónu s propafenóniumchloridom môže ovplyvniť vedenie vzruchu a repolarizáciu a môže viesť k potencionálne proarytmickým abnormalitám. Je potrebné upraviť dávkovanie oboch látok v závislosti od terapeutickej odpovede.
Keďže fenobarbital je známym induktorom CYP3A4, má sa počas súčasného chronického užívania fenobarbitalu monitorovať odpoveď na terapiu propafenóniumchloridom.
Súbežné podávanie propafenóniumchloridu a rifampicínu môže znižovať antiarytmickú účinnosť propafenónu. K tomu dochádza z dôvodu zníženia jeho plazmatickej koncentrácie.
Keďže propafenóniumchlorid môže zvyšovať účinok perorálnych antikoagulancií (napr. fenprokumonu, warfarínu), odporúča sa pozorné monitorovanie zrážavosti krvi u pacientov, ktorí tieto liečivá vo vzájomnej kombinácii používajú.
Súbežné podávanie propafenóniumchloridu a fluoxetínu u rýchlych metabolizátorov vedie
u S-propafenónu k vzostupu C_max o 39 % a AUC o 50 % a u R-propafenónu k vzostupu C_max o 71 % a AUC o 50 %.
Pri súbežnom užívaní paroxetínu s propafenóniumchloridom sa môžu vyskytnúť zvýšené plazmatické hladiny propafenónu.Na dosiahnutie požadovanej terapeutickej odpovede môžu byť dostatočné nižšie dávky propafenónu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Propafenóniumchlorid sa môže v gravidite podávať iba v prípade, ak potenciálny prínos liečby prevýši možné riziko pre plod. Propafenóniumchlorid prechádza cez placentárnu bariéru, jeho koncentrácia v pupočníkovej krvi dosahuje približne 30 % koncentrácie v krvi matky.
Nebolo skúmané , či dochádza k vylučovaniu propafenónu do materského mlieka. Obmedzené údaje naznačujú, že môže dochádzať k vylučovaniu tejto látky do materského mlieka. Preto je potrebné s opatrnosťou podávať propafenóniumchlorid dojčiacim matkám.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Zastreté videnie, závraty, únava a posturálna hypotenzia môžu ovplyvniť rýchlosť reakcie pacienta a tým znížiť jeho schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa častosti výskytu za použitia nasledujúcej konvencie: veľmi časté (³ 1/10); časté (³ 1/100 až < 1/10); menej časté (³ 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (³ 1/10 000 až < 1/1000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov nie je možné určiť).

Poruchy krvi a lymfatického systému
Zriedkavé: leukocytopénia a/alebo granulocytopénia alebo trombocytopénia; agranulocytóza

Poruchy imunitného systému
Menej časté: alergické reakcie

Poruchy metabolizmu a výživy
Časté: anorexia

Psychické poruchy
Menej časté: úzkosť, zmätenosť

Poruchy nervového systému
Časté: závraty, mdloby,
Menej časté: bolesť hlavy, ataxia

Poruchy oka
Časté: zastreté videnie

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Časté: výrazné spomalenie srdcovej frekvencie (bradykardia), poruchy vedenia vzruchu (napr. átrioventrikulárna alebo intraventrikulárna blokáda).

Zriedkavé: arytmogénne pôsobenie, ktoré sa prejaví zrýchlením srdcovej frekvencie (tachykardie) alebo taktiež možným vznikom komorovej fibrilácie.

Poruchy ciev
Časté: hypotenzia, vrátane posturálnej a ortostatickej

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: nauzea, vracanie, zápcha, suchosť v ústach, horká chuť v ústach, bolesť brucha

Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: poruchy pečene, vrátane poškodenia pečeňových buniek, cholestáza, žltačka a hepatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: začervenanie kože, vyrážka, svrbenie, žihľavka

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Zriedkavé: syndróm pripomínajúci systémový lupus erytematosus

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Zriedkavé: impotencia

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: bolesť na hrudi
Menej časté: únava

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Menej časté: zvýšenie hladín pečeňových enzýmov (ALT, AST, ALP)

4.9 Predávkovanie

Srdcové príznaky predávkovania

Toxické účinky propafenóniumchloridu sa v myokarde prejavia vznikom vzruchov a poruchami vedenia, ako je napríklad predĺženie intervalu PQ, rozšírenie QRS, supresia automatizácie sínusového uzla, árioventrikulárna blokáda, komorová tachykardia, flutter komôr a komorová fibrilácia. Môže dôjsť k vzniku hypotenzie.'

Iné príznaky predávkovania

Môže dôjsť k vzniku kŕčov, somnolencii a smrti.

Terapeutické opatrenia pri predávkovaní

Z dôvodu silnej väzby propafenóniumchloridu na plazmatické proteíny (> 95 %) a veľkého distribučného objemu je hemodialýza neúčinná a pokusy o elimináciu liečiva z organizmu pomocou hemoperfúzie majú len obmedzenú účinnosť.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antiarytmikum Ic triedy podľa Vaughan-Williamsovej klasifikácie
ATC kód: C01BC03

Propafenóniumchlorid je antiarytmikum so stabilizujúcim účinkom na membránu a blokujúcim účinkom na sodíkové kanály (trieda Ic podľa Vaughanovej-Williamsovej klasifikácie). Látka taktiež vykazuje slabý inhibičný účinok voči beta receptorom (trieda II podľa Vaughanovej-Williamsovej klasifikácie). Propafenóniumchlorid znižuje rýchlosť nárastu akčného potenciálu a tak spomaľuje vedenie impulzov (negatívne dromotropný efekt); refrakterná fáza v predsieňach, v átrioventrikulárnom uzle a v komorách sa pôsobením tejto látky predlžuje. Propafenóniumchlorid predlžuje refraktérnu fázu akcesórnych dráh u pacientov trpiacich Wolffovým‑Parkinsonovým-Whiteovým (WPW) syndrómom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu 2 – 3 hodiny po podaní propafenóniumchloridu. Propafenón sa v značnej miere metabolizuje presystémovo (účinkom CYP2D6 pri prvom priechode pečeňou), preto jeho absolútna biologická dostupnosť je závislá na veľkosti dávky a spôsobe jeho podania. Propafenón sa metabolizuje dvomi geneticky podmienenými spôsobmi. U viac ako 90 % pacientov sa látka rýchlo metabolizuje s polčasom eliminácie 2 - 10 hodín. Dochádza pritom k vzniku dvoch aktívnych metabolitov; účinkom CYP2D6 vzniká 5-hydroxypropafenón a pôsobením CYP3A4 a CYP1A2 vzniká N‑depropylpropafenón (norpropafenón). U menej ako 10 % pacientov je metabolizmus propafenónu pomalší, pretože k vzniku 5-hydroxypropafenónu nedochádza vôbec alebo len vo veľmi obmedzenom množstve. Polčas eliminácie kolíše medzi 2,8 – 11 hodinami u rýchlych metabolizátorov, u pomalých metabolizátorov je približne 17 hodín.
U rýchlych metabolizátorov je farmakokinetika vplyvom saturovateľnej hydroxylácie (CYP2D6) nelineárna, u pomalých metabolizátorov je farmakokinetika lineárna.
Rovnovážny stav sa u všetkých pacientov dosiahne za 3 – 4 dni, preto sa odporúča rovnaké dávkovanie propafenóniumchloridu u všetkých pacientov.
Značná individuálna premenlivosť farmakokinetiky propafenóniumchloridu je spôsobená vo veľkej miere efektom prvého priechodu pečeňou a nelineárnou farmakokinetikou u rýchlych metabolizátorov. Vzhľadom na veľkú variabilitu hladín liečiva v krvi je potrebné dávku veľmi pozorne titrovať a venovať mimoriadnu pozornosť možným klinickým a elektrokardiografickým známkam toxicity.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Konvenčné štúdie bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

monohydrát glukózy
voda na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Propanorm sa nemá rozpúšťať vo fyziologickom roztoku, pretože vplyvom teploty a koncentrácie môže dochádzať k jeho precipitácii.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPC (One Point Cut) ampulky z bezfarebného skla, 2 tvarované vložky, papierová škatuľka
Veľkosť balenia: 10 x 10 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Na prípravu infúzie sa majú používať roztoky glukózy alebo fruktózy (5 %). Vzhľadom na možnú precipitáciu nie je na prípravu infúzie vhodný fyziologický roztok.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PRO.MED.CS Praha a.s., Telčská 1, 140 00 Praha 4, Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0346/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Máj 2011