PHACEBONATE 50 MG FILMOM OBALENÉ TABLETY tbl flm 30x50 mg (blis.PVC/PVDC/Al)

upraviť dávkovanie.

Deti a dospievajúci
Kyselina ibandrónová sa neodporúča používať u pacientov mladších ako 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti.

4.3 Kontraindikácie

- Abnormality funkcie pažeráka, ktoré spomaľujú jeho vyprázdňovanie, ako striktúra alebo achalázia.
- Neschopnosť stáť alebo vzpriamene sedieť najmenej 60 minút.
- Hypokalciémia.
- Precitlivenosť na kyselinu ibandrónovú alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Kyselina ibandrónová sa nemá používať u detí.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

V prípade pacientov so známou precitlivenosťou na iné bisfosfonáty je potrebná opatrnosť.

Pred začiatkom liečby s kyselinou ibandrónovou sa má účinne liečiť hypokalciémia a iné poruchy metabolizmu kostí a minerálnych látok. U všetkých pacientov je dôležitý adekvátny príjem vápnika a vitamínu D. Pacienti majú dostávať doplnky vápnika a/alebo vitamínu D, ak je ich príjem v strave nedostatočný.

Perorálne podávané bisfosfonáty môžu vyvolávať miestne podráždenie slizníc horného gastrointestinálneho traktu. Vzhľadom na tieto možné dráždivé účinky a na možnosť zhoršenia primárneho ochorenia treba postupovať opatrne, keď sa kyselina ibandrónová podáva pacientom s aktívnym ochorením horného gastrointestinálneho traktu (napr. známy Barrettov pažerák, dysfágia, iné ochorenia pažeráka, gastritída, duodenitída alebo vredy).
U pacientov dostávajúcich liečbu perorálnymi bisfosfonátmi boli hlásené nežiaduce udalosti ako ezofagitída, vredy a erózie pažeráka, ktoré boli v niektorých prípadoch závažné a vyžiadali si hospitalizáciu; zriedkavo boli spojené s krvácaním alebo po nich došlo k striktúre či perforácii pažeráka. Riziko závažných ezofágových nežiaducich udalostí sa zdá vyššie u pacientov, ktorí nedodržiavajú pokyny o dávkovaní a/alebo ktorí naďalej užívajú perorálne bisfosfonáty po tom, ako sa u nich rozvinuli príznaky poukazujúce na podráždenie pažeráka. Pacienti majú venovať zvýšenú pozornosť pokynom o dávkovaní a majú byť schopní ich dodržiavať (pozri časť 4.2).
Lekári si majú všímať akékoľvek prejavy alebo príznaky signalizujúce možnú reakciu pažeráka a pacientov treba upozorniť, aby prestali užívať kyselinu ibandrónovú a vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich rozvinie dysfágia, odynofágia, bolesť za hrudnou kosťou alebo sa objaví pálenie záhy, prípadne sa pálenie záhy zhorší.

Zatiaľ čo sa v kontrolovaných klinických skúšaniach nepozorovalo zvýšené riziko, jestvujú hlásenia po uvedení lieku na trh o prípadoch žalúdočných a dvanástnikových vredov pri perorálnom užívaní bisfosfonátov, z ktorých niektoré boli závažné a spojené s komplikáciami.

Keďže užívanie NSAIDS je spojené s podráždením gastrointestinálnej oblasti, má sa pri súbežnom perorálnom užívaní s kyselinou ibandrónovou dodržiavať opatrnosť.

Na základe klinických štúdií sa nedokázal vplyv dlhodobej liečby s kyselinou ibandrónovou na zhoršenie funkcie obličiek. Napriek tomu na základe klinických skúseností s jednotlivými pacientmi sa u pacientov liečených kyselinou ibandrónovou odporúča sledovať funkciu obličiek, hodnoty hladín vápnika v sére, fosfátov a horčíka.

Tablety kyseliny ibandrónovej obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

U pacientov s nádorovým ochorením, ktorí v pôvodnom liečebnom režime dostávali intravenózne podávané bisfosfonáty, bola hlásená osteonekróza čeľuste väčšinou spojená s extrakciou zubov a/alebo lokálnou infekciou (vrátane osteomyelitídy). Mnohí títo pacienti dostávali tiež chemoterapiu a kortikosteroidy. Osteonekróza čeľuste bola tiež hlásená u pacientov s osteoporózou, ktorí dostávali perorálne bisfosfonáty.

Pred začiatkom liečby s bisfosfonátmi sa má zvážiť u pacientov s rizikovými faktormi (napr. nádorové ochorenie, chemoterapia, rádioterapia, kortikosteroidy, slabá orálna hygiena) zubné vyšetrenie s primeranými preventívnymi stomatologickými zásahmi.

Počas liečby sa podľa možností majú títo pacienti vyhýbať invazívnym stomatologickým procedúram. U pacientov, ktorým sa počas liečby bisfosfonátmi vyvinula osteonekróza čeľuste, môže stomatochirurgický zásah exacerbovať ťažkosti. Pre pacientov vyžadujúcich stomatologické procedúry nie sú dostupné údaje, či prerušenie liečby bisfosfonátmi redukuje riziko osteonekrózy čeľuste. Klinický posudok ošetrujúceho lekára sa má riadiť podľa individuálneho zhodnotenia prínosu/rizika pre pacienta.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Interakcie liek - jedlo
Výrobky obsahujúce vápnik a ďalšie multivalentné katióny (ako hliník, horčík, železo) vrátane mlieka a potravy pravdepodobne narúšajú absorpciu tabliet kyseliny ibandrónovej. Preto po perorálnom užití lieku musí byť prestávka medzi príjmom lieku a takých výrobkov vrátane potravy najmenej 30 minút.

Keď boli tablety kyseliny ibandrónovej podané 2 hodiny po bežnom jedle, jeho biologická dostupnosť bola znížená približne o 75 %. Preto sa odporúča, aby sa tablety užívali ráno nalačno (najmenej 6 hodín po poslednom jedle) a po prijatí dávky sa nemá jesť najmenej 30 minút (pozri časť 4.2).

Interakcie liek - liek
Pri súbežnom podávaní melfalanu/prednizolonu sa u pacientov s mnohopočetným myelómom nepozorovali žiadne interakcie.

Ďalšie interakčné štúdie zamerané na ženy po menopauze nedokázali žiadne interakcie s tamoxifénom alebo s hormonálnou substitučnou liečbou (estrogén).

U zdravých mužov - dobrovoľníkov a u žien po menopauze intravenózny ranitidín spôsobil zvýšenie biologickej dostupnosti kyseliny ibandrónovej o asi 20 % (čo je v rámci normálnej variability biologickej dostupnosti kyseliny ibandrónovej), pravdepodobne následkom zníženej acidity žalúdka.
Avšak keď sa kyselina ibandrónová podáva s H₂-antagonistami alebo s inými liekmi, ktoré zvyšujú pH žalúdka, nie je potrebné upraviť dávkovanie.

Nie sú pravdepodobné žiadne klinicky významné interakcie lieku vo vzťahu k užívaniu. Kyselina ibandrónová sa eliminuje len renálnou sekréciou a nepodlieha žiadnej biotransformácii. Nezdá sa, že by sekrečná dráha zahŕňala známe acidické alebo bázické transportné systémy obsiahnuté v exkrécii iných liečiv. Kyselina ibandrónová okrem toho neinhibuje u ľudí dôležité pečeňové izoenzýmy P450 a neindukuje systém cytochrómu P450 v pečeni u potkanov. Pri terapeutických koncentráciách je väzba na plazmatické proteíny nízka, a preto je nepravdepodobné, že kyselina ibandrónová vytláča iné liečivá.

Opatrnosť je potrebná, keď sa bisfosfonáty podávajú v kombinácii s aminoglykozidmi, pretože obe látky
môžu dlhodobejšie znížiť hodnoty vápnika v sére. Pozornosť sa má venovať možnej simultánnej hypomagneziémii.

V klinických štúdiách pri podávaní kyseliny ibandrónovej súbežne s bežne používanými protirakovinovými látkami, diuretikami, antibiotikami a analgetikami sa neprejavili žiadne klinicky zjavné interakcie.

4.6 Gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití kyseliny ibandrónovej u gravidných žien. Štúdie na potkanoch preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Preto sa kyselina ibandrónová nemá užívať počas gravidity.

Nie je známe, či sa kyselina ibandrónová vylučuje do ľudského mlieka. Štúdie na dojčiacich potkanoch dokázali prítomnosť nízkych hladín kyseliny ibandrónovej v mlieku po intravenóznom podaní. Kyselina ibandrónová sa nemá používať počas dojčenia.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Bezpečnostný profil kyseliny ibandrónovej je odvodený z kontrolovaných klinických štúdií v schválenej indikácii a po perorálnom podávaní kyseliny ibandrónovej v odporúčanej dávke.

V spoločnej databáze z 2 pivotných štúdií fázy III. (286 pacientov liečených kyselinou ibandrónovou 50 mg) bol pomer pacientov, u ktorých sa prejavila nežiaduca reakcia s možným alebo pravdepodobným vzťahom ku kyseline ibandrónovej 27 %.

Nežiaduce účinky sú usporiadané pod záhlavím frekvencia, pričom najčastejšie sú uvedené ako prvé, s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 10 %), časté (≥ 1 % a < 10 %), menej časté (≥ 0,1 % a < 1 %), zriedkavé (≥ 0,01 % a < 0,1 %) a veľmi zriedkavé (≤ 0,01 %).

Tabuľka 1 uvádza bežné nežiaduce reakcie zo spoločnej štúdie fázy III. Nežiaduce reakcie, ktoré sú rovnako časté v prípade aktívnej látky i placeba alebo častejšie u pacientov liečených placebom, sú vylúčené.


Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie vyskytujúce sa často a vo väčšej miere v porovnaní s placebom

Nežiaduca reakcia	Placebo perorálne denne (n = 277 pacientov) Počet (%)	Kyselina ibandrónová 50 mg perorálne denne (n = 286 pacientov) Počet (%)
Poruchy metabolizmu a výživy Hypokalciémia	14 (5,1)	27 (9,4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu Dyspepsia Nevoľnosť Bolesť v abdominálnej oblasti Ezofagitída	13 (4,7) 4 (1,4) 2 (0,7) 2 (0,7)	20 (7,0) 10 (3,5) 6 (2,1) 6 (2,1)
Celkové poruchy Asténia	2 (0,7)	4 (1,4)

Nežiaduce reakcie lieku vyskytujúce sa s frekvenciou <1 %:

Nasledujúci zoznam predstavuje informácie o nežiaducich účinkoch lieku uvedených v štúdii MF 4414 a MF 4434, ktoré sa pri podávaní 50 mg kyseliny ibandrónovej pozorovali v porovnaní s placebom častejšie:

Menej časté:
Poruchy krvi a lymfatického systému anémia
Poruchy nervového systému parestézia, dysgeúzia (porucha chuti)
Poruchy gastrointestinálneho traktu krvácanie, dvanástnikový vred, gastritída, dysfágia,
bolesť brucha, sucho v ústach
Poruchy kože a podkožného tkaniva pruritus
Poruchy obličiek a močových ciest azotémia (urémia)
Celkové poruchy bolesť v hrudníku, ochorenie podobné chrípke,
nepokoj, bolesť
Laboratórne a funkčné vyšetrenia zvýšená hladina hormónu prištítnej žľazy v krvi
U pacientov liečených bisfosfonátmi bola hlásená osteonekróza čeľuste. Väčšina týchto prípadov bola u pacientov s nádorovým ochorením, ale hlásenia boli aj u pacientov liečených na osteoporózu. Osteonekróza čeľuste je väčšinou spojená s extrakciou zubov a/alebo lokálnou infekciou (vrátane osteomyelitídy). Diagnóza nádorového ochorenia, chemoterapia, rádioterapia, kortikosteroidy a slabá ústna hygiena sa tiež považujú za rizikové faktory (pozri časť 4.4).

4.9 Predávkovanie
Nebol hlásený žiaden prípad predávkovania.

Nie je dostupná žiadna špecifická informácia o liečbe pri predávkovaní kyselinou ibandrónovou. Avšak perorálne predávkovanie môže mať za následok ťažkosti v hornej časti gastrointestinálneho traktu, napríklad žalúdočné ťažkosti, pálenie záhy, ezofagitídu, gastritídu alebo vredy. Má sa podať mlieko alebo antacidá, ktoré viažu kyselinu ibandrónovú. Kvôli riziku podráždenia pažeráka sa nemá vyvolávať vracanie a pacient má ostať v úplne vzpriamenej polohe.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Bisfosfonáty,
ATC kód: M05BA06.

Kyselina ibandrónová patrí do skupiny bisfosfonátov, t.j. látok, ktoré špecificky pôsobia na kosť. Ich selektívny účinok na kostné tkanivo je založený na vysokej afinite bisfosfonátov ku kostnému minerálu. Bisfosfonáty pôsobia prostredníctvom inhibície aktivity osteoklastov, hoci presný mechanizmus ich účinku nie je stále objasnený.

Kyselina ibandrónová zabraňuje in vivo experimentálne indukovanému odbúravaniu kostného tkaniva v dôsledku straty funkcie gonád, vplyvu retinoidov, nádorov alebo nádorových extraktov. Inhibícia endogénnej resorpcie kosti sa taktiež potvrdila v kinetických štúdiách ⁴⁵Ca a na základe uvoľnenia rádioaktívne označeného tetracyklínu, ktorý bol predtým naviazaný v skelete.

Pri dávkach, ktoré boli považované za výrazne vyššie ako sú farmakologicky účinné dávky, kyselina ibandrónová nemala žiadny vplyv na mineralizáciu kostí.

Resorpcia kosti, ktorá je zapríčinená malígnym ochorením, je charakterizovaná nadmernou resorpciou kosti, ktorá nie je v rovnováhe s primeranou tvorbou kosti. Kyselina ibandrónová selektívne inhibuje aktivitu osteoklastov, čím sa redukuje resorpcia kosti, a tým sa znižuje aj výskyt skeletálnych komplikácií pri malígnom ochorení.

Klinické štúdie zamerané na pacientov s rakovinou prsníka a kostnými metastázami ukázali inhibičný účinok na osteolýzu kosti v závislosti od dávkovania, vyjadrený markermi kostnej resorpcie a vplyv na skeletálne udalosti v závislosti od dávkovania.

Prevencia skeletálnych udalostí u pacientov s rakovinou prsníka a kostnými metastázami, liečených 50 mg kyseliny ibandrónovej (tablety), bola stanovená v III. fáze kontrolovaných štúdií s placebom v trvaní 96 týždňov. Pacientky s rakovinou prsníka a rádiologicky potvrdenými kostnými metastázami dostávali placebo (277 pacientok) alebo 50 mg kyseliny ibandrónovej (287 pacientok). Výsledky tejto štúdie sú zhrnuté nižšie.

Primárne konečné výsledky účinnosti
Primárnym konečným výsledkom štúdie bola miera obdobia skeletálnej morbidity (SMPR). Bol to kombinovaný konečný výsledok, ktorý mal nasledovné skeletálne udalosti (SREs) ako jednotlivé zložky:
- rádioterapia kostí pri liečbe fraktúr/hroziacich fraktúr
- chirurgické zásahy do kostí pri liečbe fraktúry
- vertebrálne fraktúry
- nevertebrálne fraktúry

Analýza SMPR bola upravená vzhľadom na čas a uvažovalo sa potenciálne o jednej alebo viacerých udalostiach počas 12-týždňového obdobia. Početné udalosti sa preto za účelom analýzy v ktoromkoľvek 12-týždňovom období započítali len raz. Spoločné údaje z týchto štúdií dokázali významný úžitok 50 mg kyseliny ibandrónovej podávanej perorálne oproti placebu pri redukcii skeletálnych udalostí meraných mierou SMPR (p = 0,041). Tiež sa znížilo riziko rozvoja skeletálnych udalostí u pacientov liečených kyselinou ibandrónovou v porovnaní s placebom, a to o 38 % (relatívne riziko 0,62; p = 0,003). Výsledky týkajúce sa účinnosti sú zhrnuté v tabuľke 2.

Tabuľka 2 Výsledky účinnosti (u pacientov s rakovinou prsníka s kostnými metastázami)

Všetky skeletálne udalosti (SREs)
Placebo n = 277	50 mg kyseliny ibandrónovej n = 287		p-hodnota
SMPR (na pacienta za rok)	1,15	0,99	p = 0,041
Relatívne riziko SRE	-	0,62	p = 0,003

Sekundárne konečné výsledky účinnosti
Pri podávaní 50 mg kyseliny ibandrónovej sa dokázalo štatisticky významné zlepšenie bolesti kostí v porovnaní s placebom. Bolesti boli v porovnaní s východiskovým bodom menšie počas celej štúdie, čo bolo sprevádzané významne zredukovaným používaním analgetík v porovnaní s placebom. Zníženie kvality života a WHO stav výkonnosti boli významne menšie u pacientov liečených kyselinou ibandrónovou v porovnaní s placebom. Koncentrácie markera CTx (C-terminálny telopeptid uvoľnený z kolagénu typu I) kostnej resorpcie v moči boli významne znížené u skupiny pacientov užívajúcej kyselinu ibandrónovú v porovnaní s placebom. Toto zníženie hladín CTx v moči významne korelovalo s primárnym konečným výsledkom účinnosti SMPR (Kendall-tau-b (p < 0,001)). Súhrn sekundárnych výsledkov účinnosti je uvedený v tabuľke 3.

Tabuľka 3 Sekundárne výsledky účinnosti (u pacientov s rakovinou prsníka s kostnými metastázami)

Placebo n = 277	50 mg kyseliny ibandrónovej n = 287		p-hodnota
Bolesť kostí*	0,20	- 0,10'	p = 0,001
Používanie analgetík*	0,85	0,60	p = 0,019
Kvalita života*	- 26,8	- 8,3	p = 0,032
Skóre výkonnosti WHO*	0,54	0,33	p = 0,008
Hladina CTx v moči**	10,95	- 77,32	p = 0,001

* Priemerná zmena oproti východiskovému bodu po posledné vyhodnotenie.
** Stredná zmena oproti východiskovému bodu po posledné vyhodnotenie.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Absorpcia kyseliny ibandrónovej v hornej časti gastrointestinálneho traktu je po perorálnom podaní rýchla. Maximálne pozorované koncentrácie v plazme sa dosiahli do 0,5 až 2 hodín (priemerne po 1 hodine) pri podávaní nalačno a absolútna biologická dostupnosť bola okolo 0,6 %. Rozsah absorpcie je oslabený súčasným prijímaním potravy alebo nápojov (okrem pitnej vody). Keď sa kyselina ibandrónová podáva s raňajkami, jej biologická dostupnosť je znížená asi o 90 % v porovnaní s biologickou dostupnosťou zistenou u pacientov, ktorí kyselinu ibandrónovú užívali nalačno. Keď sa liek užije 30 minút pred jedlom, zníženie biologickej dostupnosti je približne o 30 %. Keď sa kyselina ibandrónová užije 60 minút pred jedlom, jej biologická dostupnosť nie je významne znížená.
Biologická dostupnosť bola znížená približne o 75 %, keď sa tablety kyseliny ibandrónovej podali 2 hodiny po jedle. Preto sa odporúča tablety užívať ráno nalačno (najmenej 6 hodín po jedle) a po užití dávky sa nemá jesť najmenej 30 minút (pozri časť 4.2).

Distribúcia
Kyselina ibandrónová sa po počiatočnej systémovej expozícii rýchlo viaže na kosť alebo sa vylúči do moču. U ľudí je evidentný terminálny objem distribúcie najmenej 90 l a množstvo dávky, ktoré sa dostane do kosti, sa odhaduje na 40 až 50 % cirkulujúcej dávky. Väzba proteínu v ľudskej plazme je pri terapeutických koncentráciách približne 87 %, a preto je nepravdepodobná lieková interakcia zapríčinená vytlačením.

Metabolizmus
Neexistuje žiaden dôkaz, že kyselina ibandrónová je u zvierat alebo ľudí metabolizovaná.

Eliminácia
Absorbovaná frakcia kyseliny ibandrónovej sa vylučuje z obehu prostredníctvom kostnej absorpcie (odhaduje sa, že je to 40 – 50 %) a zvyšok sa eliminuje bez zmeny obličkami. Neabsorbovaná frakcia kyseliny ibandrónovej je eliminovaná bez zmeny stolicou.
Rozsah pozorovaného evidentného polčasu je široký a závisí od dávky a citlivosti testu, avšak evidentný terminálny polčas sa vo všeobecnosti pohybuje v rozsahu 10 až 60 hodín. Hladiny v plazme však klesajú rýchlo, dosahujúc 10 % vrcholných hodnôt do 3 a 8 hodín po intravenóznom alebo perorálnom podaní.

Celkový klírens kyseliny ibandrónovej je nízky s priemernými hodnotami v rozsahu 84 až 160 ml/min. Renálny klírens (asi 60 ml/min u zdravých žien po menopauze) je 50 – 60 % z celkového klírensu a súvisí s klírensom kreatinínu. Rozdiel medzi evidentným celkovým a renálnym klírensom je zrejme v dôsledku absorpcie kosťou.

Farmakokinetika u osobitných skupín pacientov

Pohlavie
Biologická dostupnosť a farmakokinetika kyseliny ibandrónovej je u mužov a žien podobná.

Rasa
Pokiaľ ide o užívanie kyseliny ibandrónovej, neexistuje žiaden dôkaz klinicky významných interetnických rozdielov medzi aziatmi a belochmi. Je dostupných len veľmi málo údajov o pacientoch s africkým pôvodom.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek
Renálny klírens kyseliny ibandrónovej u pacientov s rôznymi stupňami renálnej insuficiencie je lineárne úmerný klírensu kreatinínu.
Úprava dávkovania nie je potrebná u pacientov s miernym alebo stredne závažným poškodením funkcie obličiek (CLcr >30 ml/min). U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (CLcr ≤ 30 ml/min), ktorí prijímali perorálnu dávku 10 mg kyseliny ibandrónovej denne počas 21 dní, sa zistili 2 - 3-krát vyššie koncentrácie v plazme ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Celkový klírens kyseliny ibandrónovej bol znížený na 44 ml/min u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek. Po intravenóznom podaní 0,5 mg lieku pacientom so závažným stupňom poškodenia funkcie obličiek poklesol celkový, renálny a nerenálny klírens o 67 %, 77 % a 50 %. Avšak nepozorovalo sa žiadne zníženie znášanlivosti spojené so zvýšením expozície. U pacientov so závažnou formou poškodenia funkcie obličiek (CLcr < 30 ml/min) sa odporúča znížiť perorálnu dávku na jednu 50 mg tabletu raz týždenne (pozri časť 4.2).

Pacienti s poškodením funkcie pečene
Nie sú známe žiadne farmakokinetické údaje o kyseline ibandrónovej u pacientov s poškodením funkcie pečene. Pečeň nehrá žiadnu významnú úlohu pri klírense kyseliny ibandrónovej, pretože nie je metabolizovaná, ale je uvoľnená renálnou exkréciou a absorbovaná kosťami. Preto u pacientov s poškodením funkcie pečene nie je potrebné upraviť dávkovanie. Keďže väzba kyseliny ibandrónovej na proteíny pri terapeutických koncentráciách je približne 87 %, je nepravdepodobné, že by hypoproteinémia u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene viedla ku klinicky významnému zvýšeniu koncentrácie vo voľnej plazme.

Starší ľudia
Na základe viacnásobnej analýzy sa nezistilo, že by vek bol nezávislým faktorom akéhokoľvek zo študovaných farmakokinetických parametrov. Jediný faktor, ktorý sa má brať do úvahy je ten, že s vekom sa znižuje funkcia obličiek (pozri časť poškodenie funkcie obličiek).

Deti a dospievajúci
Neexistujú žiadne údaje o užívaní kyseliny ibandrónovej pacientmi mladšími ako 18 rokov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
 
Účinky v predklinických štúdiách sa pozorovali iba po dávkach považovaných za dostatočne vyššie než je maximálna dávka u ľudí, čo poukazuje na malý význam týchto zistení pre klinické použitie. Tak ako v prípade iných bisfosfonátov, oblička bola hlavným cieľovým orgánom systémovej toxicity.
Mutagenita/Karcinogenita:
Nepozoroval sa žiadny náznak karcinogénneho potenciálu. Testy na genotoxicitu nedokázali žiadny náznak účinku na genetickú aktivitu kyseliny ibandrónovej.

Reprodukčná toxicita:
U potkanov a králikov, ktorým bola kyselina ibandrónová podávaná intravenózne, sa nezistil žiadny náznak priamej toxicity na plod alebo teratogénne účinky. Nežiaduce účinky kyseliny ibandrónovej na základe štúdií reprodukčnej toxicity u potkanov boli také, aké sa očakávali u tejto triedy liekov (bisfosfonáty). Tieto zahŕňajú znížený počet implantačných miest, narušenie prirodzeného pôrodu (ťažký pôrod), nárast viscerálnych odchýlok (syndróm renálnej panvičky a močovodu) a anomálií zubov u F1 potomstva potkanov.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety
Monohydrát laktózy
Krospovidón (E1202)
Mikrokryštalická celulóza (E460)
Koloidný oxid kremičitý bezvodý (E551)
Nátriumstearylfumarát

Obal tablety
Polyvinylalkohol
Makrogoly/PEG 3350
Mastenec (E553b)
Oxid titaničitý (E171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA/Al/PVC:Al blistre v kartónových škatuliach obsahujúce 7, 28, 30, 84 a 90 tabliet.
PVC/PVDC:Al blistre v kartónových škatuliach obsahujúce 7, 28, 30, 84 a 90 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pharmacenter Holding (Cyprus) Limited
77, Strovolou, Strovolos Center Office 204
2018 Nikózia, Cyprus


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

87/0009/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU