Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Benígna
|
|
|
|
|
|
|
intrakraniálna
hypertenzia
|
|
|
|
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
Artralgia*
Myalgia*
|
|
|
|
Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Periférny
edém*
|
|
|
|
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u dospelých s GDHTabuľka 6
Substitučná liečba u dospelých s deficitom rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes
mellitus typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Syndróm karpálneho tunela
|
|
|
| Benígna
intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy
kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového
tkaniva
| Artralgia*
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
|
|
|
|
Celkové
poruchy
a reakcie v mieste podania
| Periférny
edém*
|
|
|
|
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená
hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy. Popis vybraných nežiaducich reakcií Znížené sérové hladiny kortizolu
Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.
Praderovej-Williho syndróm
Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho
syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.
Leukémia
U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh.
Neexistuje však žiadny dôkazzvýšenéhorizikavýskytuleukémiebezpredispozičnýchfaktorov, ako je rádioterapia mozgu alebohlavy.Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba
Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.
Iné nežiaduce liekové reakcie
Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu
a benígna intrakraniálna hypertenzia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.4.9 PredávkovaniePríznaky:Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy, ATC kód: H01AC01
Omnitrope je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky
http://www.ema.europa.eu.MechanizmusúčinkuSomatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov
a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje
fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka, stimuluje rast kostrového svalstva a
mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem
zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu - I ) a IGFBP3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu). Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
Farmakodynamické účinkyMetabolizmus lipidovSomatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu hladín LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.
Metabolizmus sacharidovSomatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s
hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu
upraví.
Metabolizmus vody a minerálovDeficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré
sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.
Kostný metabolizmusSomatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných
miestach.
TelesnávýkonnosťPo dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať
pokles periférnej cievnej rezistencie.
Klinická účinnosť abezpečnosťV klinických skúškach u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj
gestačný vek, sa podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia
očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli
(takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby +1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a +2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek a nedošlo u nich ku skorému spontánnemu rastovému špurtu, udávajú neskorší rast
0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je približne 80% u zdravých dobrovoľníkov
ako aj u pacientov s deficitom rastového hormónu. Po podkožnom podaní dávky 5 mg prášku a
rozpúšťadla na injekčný roztok Omnitrope u zdravých dospelých boli plazmatické koncentrácie
Cmax = 71 ± 24 µg/l (stredná hodnota ± SD) a medián hodnoty tmax bol 4 hodiny (rozpätie 2 – 8 hodín).
Eliminácia
Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní u dospelých s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Po subkutánnom podaní prášku a rozpúšťadla na injekčný roztok
Omnitrope bol dosiahnutý polčas 3 hodiny. Pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobované pomalšou absorpciou z miesta injekčného podania po subkutánnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po intravenóznom podaní je podobná u mužov aj žien.
Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás
a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca chýbajú alebo sú neúplné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách subakútnej toxicity a lokálnej znášanlivosti s Omnitrope neboli pozorované žiadne klinicky
závažné účinky.
V ostatných štúdiách celkovej toxicity, reprodukčnej toxicity a lokálnej znášanlivosti neboli pozorované so somatropínom žiadne klinicky závažné účinky.
Genotoxické štúdie génových mutácií a indukcie chromozómových aberácií in vitro a in vivo boli so somatropínom negatívne.
Zvýšená fragilita chromozómov bola pozorovaná len v jednej in vitro štúdii u lymfocytov pacienta dlhodobo užívajúceho somatropín, po ktorom nasledovalo pridanie rádiomimetického lieku bleomycínu. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
V ďalšej štúdii u pacientov dlhodobo užívajúcich somatropín sa nepozorovali žiadne chromozómové abnormality lymfocytov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Prášok:
glycín
heptahydrát hydrogénfosforečnanu sodného
dihydrát dihydrogénfosforečnanu sodného
Rozpúšťadlo:
voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky.
Č
as
použiteľnosti
p
o
rekonštitúcii
Po rekonštitúcii sa z mikrobiologického hľadiska odporúča okamžité použitie. Stabilita roztoku však
bola dokázaná až po dobu 24 hodín pri teplote 2°C – 8°C pri uchovávaní v pôvodnom obale. Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C – 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neotvorenáinjekčnáliekovka
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C – 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie použitého lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Prášok v injekčnej liekovke (sklo typu I) so zátkou (fluórovou živicou laminovaná butylová guma), obruba (hliník) a viečko (fialové polypropylénové odklápacie viečko) a 1 ml rozpúšťadla v injekčnej liekovke (sklo typu I) so zátkou (fluórovou živicou laminovaný chlórobutylový elastomér), obruba (lakovaný hliník) a viečko (biele polypropylénové odklápacie viečko).
Veľkosť balenia 1.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Omnitrope 1,3 mg/ml sa dodáva v injekčnej liekovke, ktorá obsahuje liečivo vo forme prášku a rozpúšťadlo v injekčnej liekovke na jednorazové použitie. Každá injekčná liekovka sa má rekonštituovať len pomocou priloženého rozpúšťadla.
Rekonštituovaný roztok musí byť podávaný pomocou sterilných jednorazových striekačiek.
Nižšie je uvedený všeobecný popis procesu rekonštitúcie a podávania. Rekonštitúcia sa má vykonávať
v súlade s pravidlami správnej praxe, najmä s ohľadom na aseptické podmienky.
1. Umyte si ruky.
2. Z injekčných liekoviek odstráňte plastové ochranné viečka.
3. Vrchnú časť injekčných liekoviek je potrebné vyčistiť antiseptickým roztokom, aby sa predišlo
kontaminácii obsahu.
4. Pomocou sterilnej jednorazovej striekačky (napríklad injekčnej striekačky s objemom 2 ml) a ihly (napríklad ihly s veľkosťou 0,33 mm x 12,7 mm) naberte všetko rozpúšťadlo z injekčnej liekovky.
5. Pomocou ihly prepichnite gumenú zátku injekčnej liekovky s práškom a pomaly vstreknite rozpúšťadlo do injekčnej liekovky. Prúd rozpúšťadla smerujte na sklenenú stenu injekčnej
liekovky, aby sa roztok nespenil.
6. Jemným krúživým pohybom premiešajte obsah injekčnej liekovky, až kým sa jej obsah celkom nerozpustí. Nepretrepávajte, lebo by mohlo dôjsť k denaturácii liečiva.
7. Ak roztok nie je číry alebo obsahuje tuhé čiastočky, nemá sa použiť. Obsah musí byť po rekonštitúcii číry a bezfarebný.
8. Injekčnú liekovku otočte hore dnom a pomocou inej sterilnej, jednorazovej injekčnej striekačky vhodnej veľkosti (napríklad s objemom 1 ml) a injekčnej ihly (napríklad s veľkosťou
0,25 mm x 8 mm) naberte do injekčnej striekačky o niečo väčšie množstvo, než aké je potrebné
na dávku. Vytlačte všetky vzduchové bubliny z injekčnej striekačky. Vytlačte z injekčnej striekačky také množstvo roztoku, aby v nej zostalo množstvo potrebné na dávku.
9. Vyčistite miesto vpichu tampónom namočeným v alkohole a subkutánne podajte Omnitrope.
Roztok je určený na jednorazové použitie. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť
zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
EU/1/06/332/001
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. apríla 2006
Dátum posledného predĺženia registrácie: 12. apríla 2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
<{MM/RRRR}>
1. NÁZOV LIEKU
Omnitrope 5 mg/ml prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Po rekonštitúcii jedna injekčná liekovka obsahuje 5 mg somatropínu* (zodpovedá 15 IU) na ml.
* produkovaný v bunkách Escherichia coli technológiou rekombinantnej DNA. Pomocné látky so známym účinkom:
Jeden ml obsahuje po rekonštitúcii 15 mg benzylalkoholu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok.
Prášok má bielu farbu.
Rozpúšťadlo je číre a bezfarebné.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Dojčatá,detiadospievajúci
- Poruchy rastu zapríčinené nedostatočnou sekréciou rastového hormónu (deficit rastového
hormónu – growth hormone deficiency, GHD).
- Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme.
- Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii.
- Poruchy rastu (t.j. zaostávanie aktuálnej výšky voči priemeru o < –2,5-násobok smerodajnej
odchýlky (SD) a výšky očakávanej podľa výšky rodičov < –1 SD) u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA) s pôrodnou
hmotnosťou a/alebo výškou menej ako -2 smerodajné odchýlky (SD) a ktorí nedobiehajú v raste
vrstovníkov do 4 a viac rokov veku (rýchlosť rastu < 0 SD počas posledného roku).
- Praderovej-Williho syndróm (PWS) – zlepšenie rastu a stavby tela. Diagnóza PWS musí byť
potvrdená príslušnými genetickými testami.
Dospelí
- Substitučná liečba u dospelých s klinickými príznakmi deficitu rastového hormónu.
- Vznik v dospelosti: Pacienti s ťažkým deficitom rastového hormónu spojeným s deficitmi viacerých hormónov v dôsledku známej poruchy hypotalamu alebo hypofýzy, ktorí majú známy
deficit aspoň jedného hormónu hypofýzy okrem prolaktínu. U týchto pacientov treba na
potvrdenie alebo vylúčenie deficitu rastového hormónu vykonať vhodný dynamický test.
- Vznik v detstve: Pacienti, ktorí mali deficit rastového hormónu počas detstva v dôsledku vrodených, genetických, získaných alebo idiopatických príčin. U pacientov s GHD vzniknutým v detstve sa má znova vyhodnotiť sekrečná kapacita rastového hormónu po dokončení pozdĺžneho rastu. U pacientov s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávajúceho GHD, t. j. pri vrodenej príčine alebo GHD spôsobenom ochorením alebo poranením hypotalamu a hypofýzy, sa má hodnota SDS inzulínu podobného rastového faktora typu I (IGF-I) < –2 bez liečby rastovým hormónom po dobu najmenej 4 týždňov považovať za dostatočný dôkaz ťažkého GHD.
Všetci ostatní pacienti budú vyžadovať analýzu IGF-I a jeden test stimulácie rastovým hormónom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu somatotropínom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s poruchami rastu.
DávkovaniePediatrická populáciaDávkovanie a schéma podávania sa má stanoviť individuálne.
Poruchy rastu pri nedostatočnej sekrécii rastového hormónu u pediatrických pacientovVšeobecne sa odporúča dávka 0,025 – 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 0,7 – 1,0 mg/m2
telesného povrchu za deň. Boli však použité aj vyššie dávky.
Pokiaľ GHD vzniknutý v detstve pretrváva až do obdobia dospievania, liečba má pokračovať až do dosiahnutia úplného somatického vývoja (napríklad telesnej kompozície, kostnej hmoty). Na účely sledovania je dosiahnutie normálnej maximálnej kostnej hmoty definované ako T skóre > –1 (t. j. štandardizované vzhľadom na priemernú maximálnu kostnú hmotu dospelých meranú röntgenovou absorpčnou fotometriou s dvomi energetickými úrovňami so zohľadnením pohlavia a etnického pôvodu) jedným z terapeutických cieľov počas prechodného obdobia. Pokyny na dávkovanie nájdete v časti zameranej na dospelých uvedenej nižšie.
Praderovej-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u pediatrických pacientov Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m2 telesného povrchu za deň. Nemá byť prekročená denná dávka 2,7 mg. Liečba sa nemá použiť u pediatrických pacientov s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými rastovými štrbinami.
Poruchy rastu pri Turnerovom syndrómeOdporúčané dávkovanie je 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,4 mg/m2 telesného
povrchu za deň.
Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficienciiOdporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1,4 mg/m2 telesného povrchu za deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.4).
Poruchy rastu u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek(SGA)Zvyčajná odporúčaná dávka je 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m2 telesného povrchu za
deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.
Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov
Indikácia
| Denná dávka v mg/kg
telesnej hmotnosti za deň
| Denná dávka v mg/m²
povrchu tela za deň
|
Deficit rastového hormónu
| 0,025 – 0,035
| 0,7 – 1,0
|
Praderovej-Williho syndróm
| 0,035
| 1,0
|
Turnerov syndróm
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Chronická renálna insuficiencia
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Deti/dospievajúci, ktorí sa narodili malí
vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA)
|
0,035
|
1,0
|
Deficit rastového hormónu u dospelých pacientovU pacientov, ktorí pokračujú v liečbe rastovým hormónom po GHD vzniknutom v detstve, je odporúčaná dávka na obnovenie liečby v rozmedzí 0,2 - 0,5 mg denne. Táto dávka sa má postupne
zvyšovať alebo znižovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta stanovených na základe
koncentrácie IGF-I.
U dospelých s GHD vzniknutým v dospelosti sa má liečba začať nízkou dávkou 0,15 – 0,3 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora - I (IGF-I).
V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Je známe, že existujú pacienti s GHD, ktorí nedosiahnu normálne hladiny IGF-I napriek dobrej klinickej odpovedi, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Udržiavacia dávka zriedkavo presiahne 1,0 mg/deň. U žien môžu byť potrebné vyššie dávky ako u mužov, pretože u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy by mohli byť nedostatočne liečené, najmä tie pacientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži by mohli byť liečení príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov. Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov starších ako 60 rokov sa má liečba začať dávkou 0,1 - 0,2 mg denne a má sa pomaly
zvyšovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta. Má sa použiť minimálna účinná dávka.
Udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo presiahne 0,5 mg denne.
Spôsob podávania
Injekcia sa má podávať subkutánne a kvôli prevencii lipoatrofie sa má miesto podania meniť.
Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Somatropín sa nesmie používať pri akejkoľvek preukázanej aktivite nádorového ochorenia. Intrakraniálne nádory musia byť neaktívne a liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom. Ak existuje dôkaz nádorového bujnenia, liečba sa má ukončiť.
Somatropín sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými rastovými štrbinami.
Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť liečení somatropínom (v prípade pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Nemá sa prekročiť maximálna odporúčaná denná dávka (pozri časť 4.2).
Citlivosť nainzulín
Somatropín môže znížiť citlivosť na inzulín. Pre pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné po
začatí liečby somatropínom prispôsobiť dávku inzulínu. Pacienti s diabetes, intoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre vznik diabetes sa majú počas liečby somatropínom dôkladne sledovať.
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje konverziu T4 na T3 mimo štítnej žľazy, čo môže viesť k zníženiu sérovej
koncentrácie T4 a zvýšeniu koncentrácie T3. Aj keď hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy zostávajú v referenčnom rozsahu zdravých jedincov, u pacientov so subklinickou hypotyreózou sa
môže teoreticky rozvinúť hypotyreóza. Z tohto dôvodu sa má vykonávať sledovanie funkcie štítnej žľazy u všetkých pacientov. U pacientov s hypopituitarizmom podstupujúcich štandardnú substitučnú
liečbu sa musí dôkladne sledovať potenciálny účinok liečby rastovým hormónom na funkciu štítnej
žľazy.
V prípadoch deficitu rastového hormónu po liečbe malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia. U pacientov liečených somatropínom, ktorí prekonali rakovinové ochorenie v detstve, bolo hlásené zvýšené riziko výskytu ďalšieho nádoru po ich prvom nádore. Najčastejšie z týchto druhých nádorov u pacientov liečených rádioterapiou hlavy kvôli ich prvému nádoru boli intrakraniálne nádory, obzvlášť meningiómy.
U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu, môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k skĺznutiu epifýzy stehennej kosti. Pacienti krívajúci počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.
Benígna intrakraniálna hypertenzia
Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nutkaní na vracanie
a/alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia kvôli edému papily. V prípade potvrdenia edému papily sa má zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v indikovaných prípadoch
sa liečba rastovým hormónom má prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie
ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov
intrakraniálnej hypertenzie.
Leukémia
U malého počtu pacientov s deficitom rastového hormónu, z ktorých sa niektorí liečili somatropínom,
bola hlásená leukémia. Neexistuje však žiadny dôkaz zvyšovania počtu prípadov leukémie u pacientov
bez predispozičných faktorov liečených rastovým hormónom.
Protilátky
U malého percenta pacientov sa môžu začať vytvárať protilátky na Omnitrope. Približne u 1 %
pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbová schopnosť týchto protilátok je nízka a nemá žiadny účinok na rýchlosť rastu. Testovanie prítomnosti protilátok proti somatropínu sa má vykonávať u všetkých pacientov s inak nevysvetlenou nedostatočnou odpoveďou na liečbu.
Starší pacienti
Skúsenosti s liečbou pacientov starších ako 80 rokov sú obmedzené. Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky lieku Omnitrope, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich reakcií.
Akútne závažné ochorenie
V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok somatropínu na rekonvalescenciu
u 522 závažne chorých dospelých pacientov s komplikáciami po chirurgickom zákroku na otvorenom srdci, po operácii v oblasti brucha, po viacnásobnom úraze alebo akútnom respiračnom zlyhaní.
U pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne sa pozorovala vyššia mortalita (42 %)
v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií sa nemajú takíto
pacienti liečiť somatropínom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom
u pacientov s akútnym závažným ochorením nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností
zvážiť prínos pokračovania liečby oproti potenciálnym rizikám.
U všetkých pacientov, u ktorých dôjde ku vzniku iného alebo podobného akútneho závažného ochorenia, sa musí zvážiť možný prínos liečby somatropínom oproti potenciálnemu riziku.
Pediatrická populácia
Pankreatitída
U detí liečených somatropínom, u ktorých sa objavujú bolesti brucha, má byť zvážená pankreatitída, aj
keď jej výskyt je zriedkavý.
Praderovej-Williho syndróm
U pacientov s PWS sa má liečba vždy kombinovať s nízkokalorickou diétou.
Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s PWS, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti, ktorých pomer hmotnosti/výšky prekračuje 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s PWS a jedným alebo viacerými z týchto rizikových faktorov môžu byť viac ohrození.
Pred začatím liečby somatropínom u pacientov s PWS sa majú posúdiť príznaky obštrukcie horných
dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.
Ak sa počas vyhodnocovania upchatia horných dýchacích ciest zistia patologické nálezy, dieťa sa má poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (ORL) na liečbu a vyriešenie respiračnej poruchy pred začatím liečby rastovým hormónom.
Syndróm spánkového apnoe má byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi metódami, ako polysomnografia alebo nočná oxymetria, a ak je naň podozrenie, musí sa monitorovať.
Ak sa počas liečby somatropínom pozorujú u pacientov známky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane výskytu alebo zintenzívnenia chrápania), liečba sa má prerušiť a má sa opätovne vykonať ORL vyšetrenie.
Všetci pacienti s PWS majú byť vyšetrení na syndróm spánkového apnoe a ak je podozrenie na spánkové apnoe, majú byť monitorovaní. Pacienti majú byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.
Všetci pacienti s PWS majú mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým
hormónom.
U pacientov s PWS sa obyčajne vyskytuje skolióza. Skolióza sa môže vyvíjať u dieťaťa počas rýchleho rastu. Počas liečby majú byť monitorované príznaky skoliózy.
Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené. Malívzhľadomnasvojgestačnývek
U nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, musia byť pred
začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré by mohli vysvetliť poruchu rastu.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť pred liečbou hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza s výskytom diabetu, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa má vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nemá podávať.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF-I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF-I/IGFBP-3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).
Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou pacientov so Silverovým-Russellovým syndrómom sú obmedzené.
Pri liečbe detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.
Chronická renálna insuficiencia
Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 %
normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto obdobia sa má zahájiť konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy,
hyperparatyreózy a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.
Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení s Omnitrope.
Keďže liek obsahuje benzylalkohol, nesmie sa podávať predčasne narodeným deťom alebo novorodencom. U dojčiat a detí do 3 rokov môže spôsobiť toxické reakcie a anafylaktoidné reakcie.
4.5 Liekové a iné interakcie
Súbežná liečba glukokortikoidmi môže inhibovať účinky liekov obsahujúcich somatropín podporujúce
rast. Preto sa má u pacientov liečených glukokortikoidmi dôkladne sledovať ich rast, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv liečby glukokortikoidmi na rast.
Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P 450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4 týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2 týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití somatropínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Somatropín sa
neodporúča používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Laktácia
Neboli vykonané žiadne klinické štúdie s liekmi obsahujúcimi somatropín u dojčiacich žien. Nie je
známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebná opatrnosť pri
podávaní Omnitrope dojčiacim ženám.
Fertilita
Štúdie plodnosti s Omnitrope sa nevykonali.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Omnitrope nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostnéhoprofiluPre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po
začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. U dospelých pacientov sa často vyskytujú
nežiaduce reakcie súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém, muskuloskeletálne stuhnutie, artralgia, myalgia a parestézie. Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné,
vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky.
Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu. U detí sú tieto nežiaduce reakcie menej časté.
Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola
nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami, pozri časť 4.4.
Tabuľkový zoznamnežiaducichreakciíV tabuľkách 1 – 6 sú uvedené nežiaduce reakcie zaradené pod nadpisy tried orgánových systémov
a frekvencií s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej
časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov) pre každé z indikovaných ochorení.
Klinické skúšania u detí s GHDTabuľka 1
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou nedostatočnou sekréciou rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných
novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
| Leukémia†
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
| Artralgia*
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
| Periférny edém*
|
Laboratórne a
funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s Turnerovým syndrómomTabuľka 2
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou Turnerovým syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Artralgia*
|
|
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
|
|
|
| Periférny edém*
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
K
l
i
nické skúšania u detí s chronickou renálnou insuficienciou
T
abuľka 3
D
l
hodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou chronickou renálnou insuficienciou
|
T
rieda
orgánových systémov
|
V
eľmi
časté
≥ 1/10
|
Č
asté
≥ 1/100
až
< 1/10
|
Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
|
Z
riedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
|
V
eľmi
z
riedkavé
< 1/10 000
|
N
eznáme
(
z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
|
Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
|
|
|
|
Artralgia*
Myalgia* Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s SGATabuľka 4
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu, ktoré sa narodili malé vzhľadom na svoj gestačný vek
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
nádory, vrátane
nešpecifikovaných novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
|
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
|
Artralgia*
|
|
|
Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania pri PWSTabuľka 5
Dlhodobá liečba a zlepšenie stavby tela u detí s poruchou rastu zapríčinenou Praderovej-Williho syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Benígna
|
|
|
|
|
|
|
intrakraniálna
hypertenzia
|
|
|
|
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
Artralgia*
Myalgia*
|
|
|
|
Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Periférny
edém*
|
|
|
|
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u dospelých s GDHTabuľka 6
Substitučná liečba u dospelých s deficitom rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes
mellitus typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Syndróm karpálneho tunela
|
|
|
| Benígna
intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy
kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového
tkaniva
| Artralgia*
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
|
|
|
|
Celkové
poruchy
a reakcie v mieste podania
| Periférny
edém*
|
|
|
|
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená
hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy. Popis vybraných nežiaducich reakcií Znížené sérové hladiny kortizolu
Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.
Praderovej-Williho syndróm
Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho
syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.
Leukémia
U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh.
Neexistuje však žiadny dôkazzvýšenéhorizikavýskytuleukémiebezpredispozičnýchfaktorov, ako je rádioterapia mozgu alebohlavy.Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba
Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.
Iné nežiaduce liekové reakcie
Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu
a benígna intrakraniálna hypertenzia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.4.9 PredávkovaniePríznaky:Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy, ATC kód: H01AC01
Omnitrope je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky
http://www.ema.europa.eu.MechanizmusúčinkuSomatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov
a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje
fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka, stimuluje rast kostrového svalstva a
mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem
zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu - I ) a IGFBP3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu). Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
Farmakodynamické účinkyMetabolizmus lipidovSomatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu hladín LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.
Metabolizmus sacharidovSomatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s
hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu
upraví.
Metabolizmus vody a minerálovDeficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré
sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.
Kostný metabolizmusSomatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných
miestach.
TelesnávýkonnosťPo dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať
pokles periférnej cievnej rezistencie.
Klinická účinnosť abezpečnosťV klinických skúškach u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj
gestačný vek, sa podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia
očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli
(takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby +1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a +2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek a nedošlo u nich ku skorému spontánnemu rastovému špurtu, udávajú neskorší rast
0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je približne 80% u zdravých dobrovoľníkov
ako aj u pacientov s deficitom rastového hormónu. Po podkožnom podaní dávky 5 mg prášku a
rozpúšťadla na injekčný roztok Omnitrope u zdravých dospelých boli plazmatické koncentrácie
Cmax = 71 ± 24 µg/l (stredná hodnota ± SD) a medián hodnoty tmax bol 4 hodiny (rozpätie 2 – 8 hodín).
Eliminácia
Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní u dospelých s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Po subkutánnom podaní prášku a rozpúšťadla na injekčný roztok
Omnitrope 5 mg/ml bol dosiahnutý polčas 3 hodiny. Pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobované pomalšou absorpciou z miesta injekčného podania po subkutánnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po intravenóznom podaní je podobná u mužov aj žien.
Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás
a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca chýbajú alebo sú neúplné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách subakútnej toxicity a lokálnej znášanlivosti s Omnitrope neboli pozorované žiadne klinicky
závažné účinky.
V ostatných štúdiách celkovej toxicity, reprodukčnej toxicity a lokálnej znášanlivosti neboli pozorované so somatropínom žiadne klinicky závažné účinky.
Genotoxické štúdie génových mutácií a indukcie chromozómových aberácií in vitro a in vivo boli so somatropínom negatívne.
Zvýšená fragilita chromozómov bola pozorovaná len v jednej in vitro štúdii u lymfocytov pacienta dlhodobo užívajúceho somatropín, po ktorom nasledovalo pridanie rádiomimetického lieku bleomycínu. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
V ďalšej štúdii u pacientov dlhodobo užívajúcich somatropín sa nepozorovali žiadne chromozómové
abnormality lymfocytov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Prášok:
glycín
heptahydrát hydrogénfosforečnanu sodného
dihydrát dihydrogénfosforečnanu sodného
Rozpúšťadlo: voda na injekciu benzylalkohol
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky.
Č
as
použiteľnosti
p
o
rekonštitúcii
Po rekonštitúcii a prvom použití má náplň zostať v pere a musí byť uchovávaná v chladničke
(2°C - 8°C) maximálne 21 dní. Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C – 8°C). Neuchovávajte v
mrazničke. Uchovávajte v pôvodnom pere na ochranu pred svetlom.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neotvorenáinjekčnáliekovka
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C – 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie použitého lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Prášok v injekčnej liekovke (sklo typu I) so zátkou (fluórovou živicou laminovaná butylová guma), obruba (hliník) a viečko (zelené polypropylénové odklápacie viečko) a 1 ml rozpúšťadla v náplni (sklo typu I) so zátkou (fluórovou živicou laminovaný chlórobutylový elastomér), obruba (lakovaný hliník)
a viečko (biele polypropylénové odklápacie viečko). Veľkosti balenia 1 a 5.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Omnitrope 5 mg/ml sa dodáva v injekčnej liekovke, ktorá obsahuje liečivo vo forme prášku a rozpúšťadlo v náplni. Roztok je potrebné rekonštituovať pomocou súpravy na prenos, ako je to uvedené v odporúčaniach dodávaných so súpravou na prenos.
Tento prípravok je určený na opakované použitie. Má sa podávať len pomocou injekčného pera Omnitrope Pen L, čo je injekčná pomôcka špecificky vyvinutá na používanie s rekonštituovaným injekčným roztokom Omnitrope 5 mg/ml. Musí byť podávaný pomocou sterilných jednorazových ihiel do pera. Pacientov a poskytovateľov starostlivosti musí o správnom používaní injekčných liekoviek Omnitrope, náplní s rozpúšťadlom, súpravy na prenos a pera poučiť lekár alebo iní adekvátne kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci.
Nižšie je uvedený všeobecný popis procesu rekonštitúcie a podávania. Počas rekonštitúcie prášku Omnitrope 5 mg/ml na injekčný roztok, pri vkladaní náplne, nasadení injekčnej ihly a podávaní liečiva sa majú dodržiavať pokyny výrobcu dodávané s každou súpravou na prenos a s perom.
1. Umyte si ruky.
2. Z injekčnej liekovky odstráňte plastové ochranné viečko. Vrchná časť injekčnej liekovky
a náplne do pera sa majú vyčistiť antiseptickým roztokom, aby sa predišlo kontaminácii obsahu.
3. Pomocou súpravy na prenos presuňte rozpúšťadlo z náplne do injekčnej liekovky.
4. Jemným krúživým pohybom premiešajte obsah injekčnej liekovky, až kým sa jej obsah celkom nerozpustí. Nepretrepávajte, lebo by mohlo dôjsť k denaturácii liečiva.
5. Ak roztok nie je číry alebo obsahuje tuhé čiastočky, nemá sa použiť. Obsah musí byť po
rekonštitúcii číry a bezfarebný.
6. Pomocou súpravy na prenos presuňte roztok späť do náplne.
7. Podľa pokynov na použitie skompletizujte pero.
8. V prípade potreby vytlačte vzduchové bubliny.
9. Miesto vpichu vyčistite pomocou tampónu namočeného v alkohole.
10. Pomocou sterilnej injekčnej ihly pera subkutánne podajte príslušnú dávku. Z pera vyberte injekčnú ihlu a zlikvidujte ju podľa miestnych predpisov.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
EU/1/06/332/002
EU/1/06/332/003
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. apríla 2006
Dátum posledného predĺženia registrácie: 12. apríla 2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
<{MM/RRRR}>
1. NÁZOV LIEKU
Omnitrope 5 mg/1,5 ml injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každý ml roztoku obsahuje 3,3 mg somatropínu* (zodpovedá 10 IU)
Jedna náplň obsahuje 1,5 ml, čo zodpovedá 5 mg somatropínu* (15 IU).
* produkovaný v bunkách Escherichia coli technológiou rekombinantnej DNA. Pomocné látky so známym účinkom:
Jeden ml obsahuje 9 mg benzylalkoholu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok.
Roztok je číry a bezfarebný.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Dojčatá,detiadospievajúci
- Poruchy rastu zapríčinené nedostatočnou sekréciou rastového hormónu (deficit rastového
hormónu – growth hormone deficiency, GHD).
- Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme.
- Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii.
- Poruchy rastu (t.j. zaostávanie aktuálnej výšky voči priemeru o < –2,5-násobok smerodajnej
odchýlky (SD) a výšky očakávanej podľa výšky rodičov < –1 SD) u nízkych
detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA) s pôrodnou hmotnosťou a/alebo výškou menej ako -2 smerodajné odchýlky (SD) a ktorí nedobiehajú v raste vrstovníkov do 4 a viac rokov veku (rýchlosť rastu < 0 SD počas posledného roku).
- Praderovej-Williho syndróm (PWS) – zlepšenie rastu a stavby tela. Diagnóza PWS musí byť
potvrdená príslušnými genetickými testami.
Dospelí
- Substitučná liečba u dospelých s klinickými príznakmi deficitu rastového hormónu.
- Vznik v dospelosti: Pacienti s ťažkým deficitom rastového hormónu spojeným s deficitmi viacerých hormónov v dôsledku známej poruchy hypotalamu alebo hypofýzy, ktorí majú známy
deficit aspoň jedného hormónu hypofýzy okrem prolaktínu. U týchto pacientov treba na
potvrdenie alebo vylúčenie deficitu rastového hormónu vykonať vhodný dynamický test.
- Vznik v detstve: Pacienti, ktorí mali deficit rastového hormónu počas detstva v dôsledku vrodených, genetických, získaných alebo idiopatických príčin. U pacientov s GHD vzniknutým v detstve sa má znova vyhodnotiť sekrečná kapacita rastového hormónu po dokončení pozdĺžneho rastu. U pacientov s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávajúceho GHD, t. j. pri vrodenej príčine alebo GHD spôsobenom ochorením alebo poranením hypotalamu a hypofýzy, sa má hodnota SDS inzulínu podobného rastového faktora typu I (IGF-I) < –2 bez liečby rastovým hormónom po dobu najmenej 4 týždňov považovať za dostatočný dôkaz ťažkého GHD.
Všetci ostatní pacienti budú vyžadovať analýzu IGF-I a jeden test stimulácie rastovým hormónom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu somatotropínom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s poruchami rastu.
DávkovaniePediatrická populáciaDávkovanie a schéma podávania sa má stanoviť individuálne.
Poruchy rastu pri nedostatočnej sekrécii rastového hormónu u pediatrických pacientovVšeobecne sa odporúča dávka 0,025 – 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 0,7 – 1,0 mg/m2
telesného povrchu za deň. Boli však použité aj vyššie dávky.
Pokiaľ GHD vzniknutý v detstve pretrváva až do obdobia dospievania, liečba má pokračovať až do dosiahnutia úplného somatického vývoja (napríklad telesnej kompozície, kostnej hmoty). Na účely sledovania je dosiahnutie normálnej maximálnej kostnej hmoty definované ako T skóre > –1 (t. j. štandardizované vzhľadom na priemernú maximálnu kostnú hmotu dospelých meranú röntgenovou absorpčnou fotometriou s dvomi energetickými úrovňami so zohľadnením pohlavia a etnického pôvodu) jedným z terapeutických cieľov počas prechodného obdobia. Pokyny na dávkovanie nájdete v časti zameranej na dospelých uvedenej nižšie.
Praderovej-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u pediatrických pacientov Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m2 telesného povrchu za deň. Nemá byť prekročená denná dávka 2,7 mg. Liečba sa nemá použiť u pediatrických pacientov s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými rastovými štrbinami.
Poruchy rastu pri Turnerovom syndrómeOdporúčané dávkovanie je 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,4 mg/m2 telesného
povrchu za deň.
Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficienciiOdporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1,4 mg/m2 telesného povrchu za deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.4).
Poruchy rastu u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek(SGA)Zvyčajná odporúčaná dávka je 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m2 telesného povrchu za
deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.
Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov
Indikácia
| Denná dávka v mg/kg
telesnej hmotnosti za deň
| Denná dávka v mg/m²
povrchu tela za deň
|
Deficit rastového hormónu
| 0,025 – 0,035
| 0,7 – 1,0
|
Praderovej-Williho syndróm
| 0,035
| 1,0
|
Turnerov syndróm
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Chronická renálna insuficiencia
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Deti/dospievajúci, ktorí sa narodili malí
vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA)
|
0,035
|
1,0
|
Deficit rastového hormónu u dospelých pacientovU pacientov, ktorí pokračujú v liečbe rastovým hormónom po GHD vzniknutom v detstve, je odporúčaná dávka na obnovenie liečby v rozmedzí 0,2 - 0,5 mg denne. Táto dávka sa má postupne
zvyšovať alebo znižovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta stanovených na základe
koncentrácie IGF-I.
U dospelých s GHD vzniknutým v dospelosti sa má liečba začať nízkou dávkou 0,15 – 0,3 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora - I (IGF-I).
V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Je známe, že existujú pacienti s GHD, ktorí nedosiahnu normálne hladiny IGF-I napriek dobrej klinickej odpovedi, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Udržiavacia dávka zriedkavo presiahne 1,0 mg/deň. U žien môžu byť potrebné vyššie dávky ako u mužov, pretože u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy by mohli byť nedostatočne liečené, najmä tie pacientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži by mohli byť liečení príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov. Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov starších ako 60 rokov sa má liečba začať dávkou 0,1 - 0,2 mg denne a má sa pomaly
zvyšovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta. Má sa použiť minimálna účinná dávka.
Udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo presiahne 0,5 mg denne.
Spôsob podávania
Injekcia sa má podávať subkutánne a kvôli prevencii lipoatrofie sa má miesto podania meniť.
Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Somatropín sa nesmie používať pri akejkoľvek preukázanej aktivite nádorového ochorenia. Intrakraniálne nádory musia byť neaktívne a liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom. Ak existuje dôkaz nádorového bujnenia, liečba sa má ukončiť.
Somatropín sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými rastovými štrbinami.
Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť liečení somatropínom (v prípade pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Nemá sa prekročiť maximálna odporúčaná denná dávka (pozri časť 4.2).
Citlivosť nainzulín
Somatropín môže znížiť citlivosť na inzulín. Pre pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné po
začatí liečby somatropínom prispôsobiť dávku inzulínu. Pacienti s diabetes, intoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre vznik diabetes sa majú počas liečby somatropínom dôkladne sledovať.
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje konverziu T4 na T3 mimo štítnej žľazy, čo môže viesť k zníženiu sérovej
koncentrácie T4 a zvýšeniu koncentrácie T3. Aj keď hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy zostávajú v referenčnom rozsahu zdravých jedincov, u pacientov so subklinickou hypotyreózou sa
môže teoreticky rozvinúť hypotyreóza. Z tohto dôvodu sa má vykonávať sledovanie funkcie štítnej žľazy u všetkých pacientov. U pacientov s hypopituitarizmom podstupujúcich štandardnú substitučnú
liečbu sa musí dôkladne sledovať potenciálny účinok liečby rastovým hormónom na funkciu štítnej žľazy.
V prípadoch deficitu rastového hormónu po liečbe malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia. U pacientov liečených somatropínom, ktorí prekonali rakovinové ochorenie v detstve, bolo hlásené zvýšené riziko výskytu ďalšieho nádoru po ich prvom nádore. Najčastejšie z týchto druhých nádorov u pacientov liečených rádioterapiou hlavy kvôli ich prvému nádoru boli intrakraniálne nádory, obzvlášť meningiómy.
U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu, môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k skĺznutiu epifýzy stehennej kosti. Pacienti krívajúci počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.
Benígna intrakraniálna hypertenzia
Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nutkaní na vracanie
a/alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia kvôli edému papily. V prípade potvrdenia edému papily sa má zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v indikovaných prípadoch
sa liečba rastovým hormónom má prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie
ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov
intrakraniálnej hypertenzie.
Leukémia
U malého počtu pacientov s deficitom rastového hormónu, z ktorých sa niektorí liečili somatropínom,
bola hlásená leukémia. Neexistuje však žiadny dôkaz zvyšovania počtu prípadov leukémie u pacientov
bez predispozičných faktorov liečených rastovým hormónom.
Protilátky
U malého percenta pacientov sa môžu začať vytvárať protilátky na Omnitrope. Približne u 1 %
pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbová schopnosť týchto protilátok je nízka a nemá žiadny účinok na rýchlosť rastu. Testovanie prítomnosti protilátok proti somatropínu sa má vykonávať u všetkých pacientov s inak nevysvetlenou nedostatočnou odpoveďou na liečbu.
Starší pacienti
Skúsenosti s liečbou pacientov starších ako 80 rokov sú obmedzené. Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky lieku Omnitrope, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich reakcií.
Akútne závažné ochorenie
V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok somatropínu na rekonvalescenciu
u 522 závažne chorých dospelých pacientov s komplikáciami po chirurgickom zákroku na otvorenom srdci, po operácii v oblasti brucha, po viacnásobnom úraze alebo akútnom respiračnom zlyhaní.
U pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne sa pozorovala vyššia mortalita (42 %)
v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií sa nemajú takíto
pacienti liečiť somatropínom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom
u pacientov s akútnym závažným ochorením nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností
zvážiť prínos pokračovania liečby oproti potenciálnym rizikám.
U všetkých pacientov, u ktorých dôjde ku vzniku iného alebo podobného akútneho závažného
ochorenia, sa musí zvážiť možný prínos liečby somatropínom oproti potenciálnemu riziku.
Pediatrická populácia
Pankreatitída
U detí liečených somatropínom, u ktorých sa objavujú bolesti brucha, má byť zvážená pankreatitída, aj
keď jej výskyt je zriedkavý.
Praderovej-Williho syndróm
U pacientov s PWS sa má liečba vždy kombinovať s nízkokalorickou diétou.
Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s PWS, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti, ktorých pomer hmotnosti/výšky prekračuje 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s PWS a jedným alebo viacerými z týchto rizikových faktorov môžu byť viac ohrození.
Pred začatím liečby somatropínom u pacientov s PWS sa majú posúdiť príznaky obštrukcie horných
dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.
Ak sa počas vyhodnocovania upchatia horných dýchacích ciest zistia patologické nálezy, dieťa sa má poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (ORL) na liečbu a vyriešenie respiračnej poruchy pred začatím liečby rastovým hormónom.
Syndróm spánkového apnoe má byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi
metódami, ako polysomnografia alebo nočná oxymetria, a ak je naň podozrenie, musí sa monitorovať.
Ak sa počas liečby somatropínom pozorujú u pacientov známky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane výskytu alebo zintenzívnenia chrápania), liečba sa má prerušiť a má sa opätovne vykonať ORL vyšetrenie.
Všetci pacienti s PWS majú byť vyšetrení na syndróm spánkového apnoe a ak je podozrenie na spánkové apnoe, majú byť monitorovaní. Pacienti majú byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.
Všetci pacienti s PWS majú mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým
hormónom.
U pacientov s PWS sa obyčajne vyskytuje skolióza. Skolióza sa môže vyvíjať u dieťaťa počas
rýchleho rastu. Počas liečby majú byť monitorované príznaky skoliózy. Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené.
Malí vzhľadom na svoj gestačný vek
U nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, musia byť pred
začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré by mohli vysvetliť poruchu rastu.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť pred liečbou hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza s výskytom diabetu, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa má vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nemá podávať.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF-I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF-I/IGFBP-3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).
Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou pacientov so Silverovým-Russellovým syndrómom sú obmedzené.
Pri liečbe detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.
Chronická renálna insuficiencia
Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 %
normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto obdobia sa má zahájiť konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy,
hyperparatyreózy a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.
Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení s Omnitrope.
Keďže liek obsahuje benzylalkohol, nesmie sa podávať predčasne narodeným deťom alebo novorodencom. U dojčiat a detí do 3 rokov môže spôsobiť toxické reakcie a anafylaktoidné reakcie.
4.5 Liekové a iné interakcie
Súbežná liečba glukokortikoidmi môže inhibovať účinky liekov obsahujúcich somatropín podporujúce
rast. Preto sa má u pacientov liečených glukokortikoidmi dôkladne sledovať ich rast, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv liečby glukokortikoidmi na rast.
Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P 450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4 týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2 týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití somatropínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Somatropín sa
neodporúča používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Laktácia
Neboli vykonané žiadne klinické štúdie s liekmi obsahujúcimi somatropín u dojčiacich žien. Nie je
známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebná opatrnosť pri
podávaní Omnitrope dojčiacim ženám.
Fertilita
Štúdie plodnosti s Omnitrope sa nevykonali.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Omnitrope nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostnéhoprofiluPre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po
začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. U dospelých pacientov sa často vyskytujú
nežiaduce reakcie súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém, muskuloskeletálne stuhnutie, artralgia, myalgia a parestézie. Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné,
vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky.
Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu. U detí sú tieto nežiaduce reakcie menej časté.
Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami, pozri časť 4.4.
Tabuľkový zoznamnežiaducichreakciíV tabuľkách 1 – 6 sú uvedené nežiaduce reakcie zaradené pod nadpisy tried orgánových systémov
a frekvencií s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej
časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov) pre každé z indikovaných ochorení.
Klinické skúšania u detí s GHDTabuľka 1
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou nedostatočnou sekréciou rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných
novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
| Leukémia†
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
| Artralgia*
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
| Periférny edém*
|
Laboratórne a
funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s Turnerovým syndrómomTabuľka 2
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou Turnerovým syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Artralgia*
|
|
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
|
|
|
| Periférny edém*
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
K
l
i
nické skúšania u detí s chronickou renálnou insuficienciou
T
abuľka 3
D
l
hodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou chronickou renálnou insuficienciou
|
T
rieda
orgánových systémov
|
V
eľmi
časté
≥ 1/10
|
Č
asté
≥ 1/100
až
< 1/10
|
Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
|
Z
riedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
|
V
eľmi
z
riedkavé
< 1/10 000
|
N
eznáme
(
z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
|
Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
|
|
|
|
Artralgia*
Myalgia* Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s SGATabuľka 4
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu, ktoré sa narodili malé vzhľadom na svoj gestačný vek
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
nádory, vrátane
nešpecifikovaných novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
Artralgia*
|
Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania pri PWSTabuľka 5
Dlhodobá liečba a zlepšenie stavby tela u detí s poruchou rastu zapríčinenou Praderovej-Williho syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Benígna
|
|
|
|
|
|
intrakraniálna
hypertenzia
|
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
Artralgia*
Myalgia*
|
Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Periférny
edém*
|
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u dospelých s GDHTabuľka 6
Substitučná liečba u dospelých s deficitom rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes
mellitus typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Syndróm karpálneho tunela
|
|
|
| Benígna
intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy
kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového
tkaniva
| Artralgia*
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
|
|
|
|
Celkové
poruchy
a reakcie v mieste podania
| Periférny
edém*
|
|
|
|
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená
hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy. Popis vybraných nežiaducich reakcií Znížené sérové hladiny kortizolu
Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.
Praderovej-Williho syndróm
Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho
syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.
Leukémia
U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh.
Neexistuje však žiadny dôkazzvýšenéhorizikavýskytuleukémiebezpredispozičnýchfaktorov, ako je rádioterapia mozgu alebohlavy.Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba
Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.
Iné nežiaduce liekové reakcie
Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná
hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu a benígna intrakraniálna hypertenzia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.4.9 PredávkovaniePríznaky:Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy, ATC kód: H01AC01
Omnitrope je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky
http://www.ema.europa.eu.MechanizmusúčinkuSomatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov
a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje
fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka, stimuluje rast kostrového svalstva a
mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem
zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu - I ) a IGFBP3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu). Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
Farmakodynamické účinkyMetabolizmus lipidovSomatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu hladín LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.
Metabolizmus sacharidovSomatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s
hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu
upraví.
Metabolizmus vody a minerálovDeficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré
sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.
Kostný metabolizmusSomatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového
hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných
miestach.
TelesnávýkonnosťPo dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať
pokles periférnej cievnej rezistencie.
Klinická účinnosť abezpečnosťV klinických skúškach u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj
gestačný vek, sa podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia
očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli
(takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby +1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a +2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek a nedošlo u nich ku skorému spontánnemu rastovému špurtu, udávajú neskorší rast
0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je približne 80% u zdravých dobrovoľníkov
ako aj u pacientov s deficitom rastového hormónu. Po podkožnom podaní dávky 5 mg Omnitrope
5 mg/1,5 ml injekčného roztoku u zdravých dospelých boli plazmatické koncentrácie
Cmax = 72 ± 28 µg/l a hodnoty tmax = 4,0 ± 2,0 hodín.
Eliminácia
Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní u dospelých s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Po subkutánnom podaní injekčného roztoku Omnitrope 5 mg/1,5 ml
bol dosiahnutý polčas 3 hodiny. Pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobované pomalšou absorpciou z miesta injekčného podania po subkutánnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po intravenóznom podaní je podobná u mužov aj žien.
Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás
a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca chýbajú alebo sú neúplné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách subakútnej toxicity a lokálnej znášanlivosti s Omnitrope neboli pozorované žiadne klinicky
závažné účinky.
V ostatných štúdiách celkovej toxicity, reprodukčnej toxicity a lokálnej znášanlivosti neboli pozorované so somatropínom žiadne klinicky závažné účinky.
Genotoxické štúdie génových mutácií a indukcie chromozómových aberácií in vitro a in vivo boli so somatropínom negatívne.
Zvýšená fragilita chromozómov bola pozorovaná len v jednej in vitro štúdii u lymfocytov pacienta dlhodobo užívajúceho somatropín, po ktorom nasledovalo pridanie rádiomimetického lieku bleomycínu. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
V ďalšej štúdii u pacientov dlhodobo užívajúcich somatropín sa nepozorovali žiadne chromozómové abnormality lymfocytov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
heptahydrát hydrogénfosforečnanu sodného dihydrát dihydrogénfosforečnanu sodného manitol
poloxamér 188
benzylalkohol voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky.
Č
as
použiteľnosti
p
o
prvom použití
Po prvom použití musí náplň zostať v pere a musí byť uchovávaná v chladničke (2°C – 8°C)
maximálne 28 dní. Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom pere na ochranu pred svetlom.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neotvorenánáplň
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie použitého lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
1,5 ml roztoku v náplni z bezfarebného skla (bezfarebné sklo typu I) so zátkou na jednej strane (silikonizovaný brómbutyl) a krúžkom (brómbutyl) a viečkom (hliník) na druhej strane. Veľkosti balenia 1, 5 a 10.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Omnitrope 5 mg/1,5 ml injekčný roztok je sterilný roztok pripravený na použitie na subkutánnu injekciu naplnený v sklenenej náplni.
Tento prípravok je určený na opakované použitie. Má sa podávať len pomocou injekčného pera Omnitrope Pen 5, čo je injekčná pomôcka vyvinutá výhradne na používanie s injekčným roztokom Omnitrope 5 mg/1,5 ml. Musí byť podávaný pomocou sterilných jednorazových ihiel do pera. Pacientov a poskytovateľov starostlivosti musí o správnom používaní náplní Omnitrope a pera poučiť lekár alebo iní kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci.
Nižšie je uvedený všeobecný popis procesu podávania. Pri vkladaní náplne, nasadení injekčnej ihly
a podávaní lieku je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu dodávané s každým perom.
1. Umyte si ruky.
2. Ak roztok nie je číry alebo obsahuje tuhé čiastočky, nesmie sa použiť. Obsah musí byť číry
a bezfarebný.
3. Čistiacim tampónom vydezinfikujte gumovú membránu náplne.
4. Vložte náplň do pera Omnitrope Pen 5 podľa pokynov na použitie dodávaných s perom.
5. Miesto vpichu vyčistite pomocou tampónu namočeného v alkohole.
6. Pomocou sterilnej injekčnej ihly pera subkutánne podajte príslušnú dávku. Z pera vyberte injekčnú ihlu a zlikvidujte ju podľa miestnych predpisov.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
EU/1/06/332/004
EU/1/06/332/005
EU/1/06/332/006
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. apríla 2006
Dátum posledného predĺženia registrácie: 12. apríla 2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
<{MM/RRRR}>
1. NÁZOV LIEKU
Omnitrope 10 mg/1,5 ml injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Somatropín* 6,7 mg (zodpovedá 20 IU)/ml.
Jedna náplň obsahuje 1,5 ml, čo zodpovedá 10 mg somatropínu* (30 IU).
* produkovaný v bunkách Escherichia coli technológiou rekombinantnej DNA.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok.
Roztok je číry a bezfarebný.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Dojčatá,detiadospievajúci
- Poruchy rastu zapríčinené nedostatočnou sekréciou rastového hormónu (deficit rastového
hormónu – growth hormone deficiency, GHD).
- Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme.
- Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii.
- Poruchy rastu (t.j. zaostávanie aktuálnej výšky voči priemeru o < –2,5-násobok smerodajnej
odchýlky (SD) a výšky očakávanej podľa výšky rodičov < –1 SD) u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA) s pôrodnou hmotnosťou a/alebo výškou menej ako -2 smerodajné odchýlky (SD) a ktorí nedobiehajú v raste vrstovníkov do 4 a viac rokov veku (rýchlosť rastu < 0 SD počas posledného roku).
- Praderovej-Williho syndróm (PWS) – zlepšenie rastu a stavby tela. Diagnóza PWS musí byť
potvrdená príslušnými genetickými testami.
Dospelí
- Substitučná liečba u dospelých s klinickými príznakmi deficitu rastového hormónu.
- Vznik v dospelosti: Pacienti s ťažkým deficitom rastového hormónu spojeným s deficitmi viacerých hormónov v dôsledku známej poruchy hypotalamu alebo hypofýzy, ktorí majú známy deficit aspoň jedného hormónu hypofýzy okrem prolaktínu. U týchto pacientov treba na potvrdenie alebo vylúčenie deficitu rastového hormónu vykonať vhodný dynamický test.
- Vznik v detstve: Pacienti, ktorí mali deficit rastového hormónu počas detstva v dôsledku
vrodených, genetických, získaných alebo idiopatických príčin. U pacientov s GHD vzniknutým v detstve sa má znova vyhodnotiť sekrečná kapacita rastového hormónu po dokončení pozdĺžneho rastu. U pacientov s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávajúceho GHD, t. j. pri vrodenej príčine alebo GHD spôsobenom ochorením alebo poranením hypotalamu a hypofýzy, sa má hodnota SDS inzulínu podobného rastového faktora typu I (IGF-I) < –2 bez liečby rastovým hormónom po dobu najmenej 4 týždňov považovať za dostatočný dôkaz ťažkého GHD.
Všetci ostatní pacienti budú vyžadovať analýzu IGF-I a jeden test stimulácie rastovým hormónom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu somatotropínom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s poruchami rastu.
DávkovaniePediatrická populáciaDávkovanie a schéma podávania sa má stanoviť individuálne.
Poruchy rastu pri nedostatočnej sekrécii rastového hormónu u pediatrických pacientovVšeobecne sa odporúča dávka 0,025 – 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 0,7 – 1,0 mg/m2
telesného povrchu za deň. Boli však použité aj vyššie dávky.
Pokiaľ GHD vzniknutý v detstve pretrváva až do obdobia dospievania, liečba má pokračovať až do dosiahnutia úplného somatického vývoja (napríklad telesnej kompozície, kostnej hmoty). Na účely sledovania je dosiahnutie normálnej maximálnej kostnej hmoty definované ako T skóre > –1 (t. j. štandardizované vzhľadom na priemernú maximálnu kostnú hmotu dospelých meranú röntgenovou absorpčnou fotometriou s dvomi energetickými úrovňami so zohľadnením pohlavia a etnického pôvodu) jedným z terapeutických cieľov počas prechodného obdobia. Pokyny na dávkovanie nájdete v časti zameranej na dospelých uvedenej nižšie.
Praderovej-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u pediatrických pacientov Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m2 telesného povrchu za deň. Nemá byť prekročená denná dávka 2,7 mg. Liečba sa nemá použiť u pediatrických pacientov s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými rastovými štrbinami.
Poruchy rastu pri Turnerovom syndrómeOdporúčané dávkovanie je 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,4 mg/m2 telesného
povrchu za deň.
Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficienciiOdporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1,4 mg/m2 telesného povrchu za deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.4).
Poruchy rastu u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek(SGA)Zvyčajná odporúčaná dávka je 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m2 telesného povrchu za
deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.
Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov
Indikácia
| Denná dávka v mg/kg
telesnej hmotnosti za deň
| Denná dávka v mg/m²
povrchu tela za deň
|
Deficit rastového hormónu
| 0,025 – 0,035
| 0,7 – 1,0
|
Praderovej-Williho syndróm
| 0,035
| 1,0
|
Turnerov syndróm
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Chronická renálna insuficiencia
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Deti/dospievajúci, ktorí sa narodili malí
vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA)
|
0,035
|
1,0
|
Deficit rastového hormónu u dospelých pacientovU pacientov, ktorí pokračujú v liečbe rastovým hormónom po GHD vzniknutom v detstve, je odporúčaná dávka na obnovenie liečby v rozmedzí 0,2 - 0,5 mg denne. Táto dávka sa má postupne
zvyšovať alebo znižovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta stanovených na základe koncentrácie IGF-I.
U dospelých s GHD vzniknutým v dospelosti sa má liečba začať nízkou dávkou 0,15 – 0,3 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora - I (IGF-I).
V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Je známe, že existujú pacienti s GHD, ktorí nedosiahnu normálne hladiny IGF-I napriek dobrej klinickej odpovedi, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Udržiavacia dávka zriedkavo presiahne 1,0 mg/deň. U žien môžu byť potrebné vyššie dávky ako u mužov, pretože u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy by mohli byť nedostatočne liečené, najmä tie pacientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži by mohli byť liečení príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov. Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov starších ako 60 rokov sa má liečba začať dávkou 0,1 - 0,2 mg denne a má sa pomaly
zvyšovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta. Má sa použiť minimálna účinná dávka.
Udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo presiahne 0,5 mg denne.
Spôsob podávania
Injekcia sa má podávať subkutánne a kvôli prevencii lipoatrofie sa má miesto podania meniť.
Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Somatropín sa nesmie používať pri akejkoľvek preukázanej aktivite nádorového ochorenia. Intrakraniálne nádory musia byť neaktívne a liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom. Ak existuje dôkaz nádorového bujnenia, liečba sa má ukončiť.
Somatropín sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými rastovými štrbinami.
Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť liečení somatropínom (v prípade pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Nemá sa prekročiť maximálna odporúčaná denná dávka (pozri časť 4.2).
Citlivosť nainzulín
Somatropín môže znížiť citlivosť na inzulín. Pre pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné po
začatí liečby somatropínom prispôsobiť dávku inzulínu. Pacienti s diabetes, intoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre vznik diabetes sa majú počas liečby somatropínom dôkladne sledovať.
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje konverziu T4 na T3 mimo štítnej žľazy, čo môže viesť k zníženiu sérovej
koncentrácie T4 a zvýšeniu koncentrácie T3. Aj keď hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy zostávajú v referenčnom rozsahu zdravých jedincov, u pacientov so subklinickou hypotyreózou sa
môže teoreticky rozvinúť hypotyreóza. Z tohto dôvodu sa má vykonávať sledovanie funkcie štítnej žľazy u všetkých pacientov. U pacientov s hypopituitarizmom podstupujúcich štandardnú substitučnú
liečbu sa musí dôkladne sledovať potenciálny účinok liečby rastovým hormónom na funkciu štítnej žľazy.
V prípadoch deficitu rastového hormónu po liečbe malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia. U pacientov liečených somatropínom, ktorí prekonali rakovinové ochorenie v detstve, bolo hlásené zvýšené riziko výskytu ďalšieho nádoru po ich prvom nádore. Najčastejšie z týchto druhých nádorov u pacientov liečených rádioterapiou hlavy kvôli ich prvému nádoru boli intrakraniálne nádory, obzvlášť meningiómy.
U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu, môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k skĺznutiu epifýzy stehennej kosti. Pacienti krívajúci počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.
Benígna intrakraniálna hypertenzia
Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nutkaní na vracanie
a/alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia kvôli edému papily. V prípade potvrdenia
edému papily sa má zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v indikovaných prípadoch sa liečba rastovým hormónom má prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov intrakraniálnej hypertenzie.
Leukémia
U malého počtu pacientov s deficitom rastového hormónu, z ktorých sa niektorí liečili somatropínom,
bola hlásená leukémia. Neexistuje však žiadny dôkaz zvyšovania počtu prípadov leukémie u pacientov
bez predispozičných faktorov liečených rastovým hormónom.
Protilátky
U malého percenta pacientov sa môžu začať vytvárať protilátky na Omnitrope. Približne u 1 %
pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbová schopnosť týchto protilátok je nízka a nemá žiadny účinok na rýchlosť rastu. Testovanie prítomnosti protilátok proti somatropínu sa má vykonávať u všetkých pacientov s inak nevysvetlenou nedostatočnou odpoveďou na liečbu.
Starší pacienti
Skúsenosti s liečbou pacientov starších ako 80 rokov sú obmedzené. Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky lieku Omnitrope, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich reakcií.
Akútne závažné ochorenie
V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok somatropínu na rekonvalescenciu
u 522 závažne chorých dospelých pacientov s komplikáciami po chirurgickom zákroku na otvorenom srdci, po operácii v oblasti brucha, po viacnásobnom úraze alebo akútnom respiračnom zlyhaní.
U pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne sa pozorovala vyššia mortalita (42 %)
v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií sa nemajú takíto
pacienti liečiť somatropínom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom
u pacientov s akútnym závažným ochorením nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností
zvážiť prínos pokračovania liečby oproti potenciálnym rizikám.
U všetkých pacientov, u ktorých dôjde ku vzniku iného alebo podobného akútneho závažného
ochorenia, sa musí zvážiť možný prínos liečby somatropínom oproti potenciálnemu riziku.
Pediatrická populácia
Pankreatitída
U detí liečených somatropínom, u ktorých sa objavujú bolesti brucha, má byť zvážená pankreatitída, aj
keď jej výskyt je zriedkavý.
Praderovej-Williho syndróm
U pacientov s PWS sa má liečba vždy kombinovať s nízkokalorickou diétou.
Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s PWS, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti, ktorých pomer hmotnosti/výšky prekračuje 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s PWS a jedným alebo viacerými z týchto rizikových faktorov môžu byť viac ohrození.
Pred začatím liečby somatropínom u pacientov s PWS sa majú posúdiť príznaky obštrukcie horných dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.
Ak sa počas vyhodnocovania upchatia horných dýchacích ciest zistia patologické nálezy, dieťa sa má poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (ORL) na liečbu a vyriešenie respiračnej poruchy pred začatím liečby rastovým hormónom.
Syndróm spánkového apnoe má byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi metódami, ako polysomnografia alebo nočná oxymetria, a ak je naň podozrenie, musí sa monitorovať.
Ak sa počas liečby somatropínom pozorujú u pacientov známky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane výskytu alebo zintenzívnenia chrápania), liečba sa má prerušiť a má sa opätovne vykonať ORL vyšetrenie.
Všetci pacienti s PWS majú byť vyšetrení na syndróm spánkového apnoe a ak je podozrenie na spánkové apnoe, majú byť monitorovaní. Pacienti majú byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.
Všetci pacienti s PWS majú mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým
hormónom.
U pacientov s PWS sa obyčajne vyskytuje skolióza. Skolióza sa môže vyvíjať u dieťaťa počas rýchleho rastu. Počas liečby majú byť monitorované príznaky skoliózy.
Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené. Malívzhľadomnasvojgestačnývek
U nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, musia byť pred
začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré by mohli vysvetliť poruchu rastu.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť pred liečbou hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza s výskytom diabetu, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa má vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nemá podávať.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF-I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF-I/IGFBP-3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).
Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou pacientov so Silverovým-Russellovým syndrómom sú obmedzené.
Pri liečbe detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie
rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.
Chronická renálna insuficiencia
Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 %
normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto obdobia sa má zahájiť konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy,
hyperparatyreózy a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.
Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení s Omnitrope.
4.5 Liekové a iné interakcie
Súbežná liečba glukokortikoidmi môže inhibovať účinky liekov obsahujúcich somatropín podporujúce rast. Preto sa má u pacientov liečených glukokortikoidmi dôkladne sledovať ich rast, aby sa
vyhodnotil potenciálny vplyv liečby glukokortikoidmi na rast.
Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P 450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4 týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2 týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití somatropínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Somatropín sa
neodporúča používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Laktácia
Neboli vykonané žiadne klinické štúdie s liekmi obsahujúcimi somatropín u dojčiacich žien. Nie je
známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní Omnitrope dojčiacim ženám.
Fertilita
Štúdie plodnosti s Omnitrope sa nevykonali.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Omnitrope nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostnéhoprofiluPre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po
začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. U dospelých pacientov sa často vyskytujú
nežiaduce reakcie súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém, muskuloskeletálne stuhnutie, artralgia, myalgia a parestézie. Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné,
vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky.
Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu. U detí sú tieto nežiaduce reakcie menej časté.
Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola
nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami, pozri časť 4.4.
Tabuľkový zoznamnežiaducichreakciíV tabuľkách 1 – 6 sú uvedené nežiaduce reakcie zaradené pod nadpisy tried orgánových systémov
a frekvencií s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej
časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov) pre každé z indikovaných ochorení.
Klinické skúšania u detí s GHDTabuľka 1
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou nedostatočnou sekréciou rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných
novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
| Leukémia†
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
| Artralgia*
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
| Periférny edém*
|
Laboratórne a
funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s Turnerovým syndrómomTabuľka 2
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou Turnerovým syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Artralgia*
|
|
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
|
|
|
| Periférny edém*
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
K
l
i
nické skúšania u detí s chronickou renálnou insuficienciou
T
abuľka 3
D
l
hodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou chronickou renálnou insuficienciou
|
T
rieda
orgánových systémov
|
V
eľmi
časté
≥ 1/10
|
Č
asté
≥ 1/100
až
< 1/10
|
Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
|
Z
riedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
|
V
eľmi
z
riedkavé
< 1/10 000
|
N
eznáme
(
z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
|
Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
|
|
|
|
Artralgia*
Myalgia* Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s SGATabuľka 4
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu, ktoré sa narodili malé vzhľadom na svoj gestačný vek
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
nádory, vrátane
nešpecifikovaných novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
Artralgia*
|
Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania pri PWSTabuľka 5
Dlhodobá liečba a zlepšenie stavby tela u detí s poruchou rastu zapríčinenou Praderovej-Williho syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Benígna
|
|
|
|
|
|
intrakraniálna
hypertenzia
|
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
Artralgia*
Myalgia*
|
Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Periférny
edém*
|
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u dospelých s GDHTabuľka 6
Substitučná liečba u dospelých s deficitom rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes
mellitus typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Syndróm karpálneho tunela
|
|
|
| Benígna
intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy
kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového
tkaniva
| Artralgia*
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
|
|
|
|
Celkové
poruchy
a reakcie v mieste podania
| Periférny
edém*
|
|
|
|
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená
hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy. Popis vybraných nežiaducich reakcií Znížené sérové hladiny kortizolu
Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.
Praderovej-Williho syndróm
Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho
syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.
Leukémia
U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh.
Neexistuje však žiadny dôkazzvýšenéhorizikavýskytuleukémiebezpredispozičnýchfaktorov, ako je rádioterapia mozgu alebohlavy.Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba
Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.
Iné nežiaduce liekové reakcie
Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná
hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu a benígna intrakraniálna hypertenzia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.4.9 PredávkovaniePríznaky:Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy, ATC kód: H01AC01
Omnitrope je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky
http://www.ema.europa.eu.MechanizmusúčinkuSomatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov
a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje
fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka, stimuluje rast kostrového svalstva a
mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem
zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu - I ) a IGFBP3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu). Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
Farmakodynamické účinkyMetabolizmus lipidovSomatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu hladín LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.
Metabolizmus sacharidovSomatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s
hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu
upraví.
Metabolizmus vody a minerálovDeficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré
sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.
Kostný metabolizmusSomatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového
hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných
miestach.
TelesnávýkonnosťPo dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať
pokles periférnej cievnej rezistencie.
Klinická účinnosť abezpečnosťV klinických skúškach u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj
gestačný vek, sa podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia
očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli
(takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby +1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a +2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek a nedošlo u nich ku skorému spontánnemu rastovému špurtu, udávajú neskorší rast
0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je približne 80% u zdravých dobrovoľníkov
ako aj u pacientov s deficitom rastového hormónu. Po podkožnom podaní dávky 5 mg Omnitrope
10 mg/1,5 ml injekčného roztoku u zdravých dospelých boli plazmatické koncentrácie
Cmax = 74 ± 22 µg/l a hodnoty tmax = 3,9 ± 1,2 hodín.
Eliminácia
Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní u dospelých s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Po subkutánnom podaní injekčného roztoku Omnitrope 10 mg/1,5 ml
bol dosiahnutý polčas 3 hodiny. Pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobované pomalšou absorpciou z miesta injekčného podania po subkutánnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po intravenóznom podaní je podobná u mužov aj žien.
Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás
a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca chýbajú alebo sú neúplné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách subakútnej toxicity a lokálnej znášanlivosti s Omnitrope neboli pozorované žiadne klinicky
závažné účinky.
V ostatných štúdiách celkovej toxicity, reprodukčnej toxicity a lokálnej znášanlivosti neboli
pozorované so somatropínom žiadne klinicky závažné účinky.
Genotoxické štúdie génových mutácií a indukcie chromozómových aberácií in vitro a in vivo boli so somatropínom negatívne.
Zvýšená fragilita chromozómov bola pozorovaná len v jednej in vitro štúdii u lymfocytov pacienta dlhodobo užívajúceho somatropín, po ktorom nasledovalo pridanie rádiomimetického lieku bleomycínu. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
V ďalšej štúdii u pacientov dlhodobo užívajúcich somatropín sa nepozorovali žiadne chromozómové abnormality lymfocytov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
heptahydrát hydrogénfosforečnanu sodného dihydrát dihydrogénfosforečnanu sodného glycín
poloxamér 188
fenol
voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti
18 mesiacov.
Č
as
použiteľnosti
p
o
prvom použití
Po prvom použití musí náplň zostať v pere a musí byť uchovávaná v chladničke (2°C – 8°C)
maximálne 28 dní. Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom pere na ochranu pred svetlom.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neotvorenánáplň
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie použitého lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
1,5 ml roztoku v náplni (bezfarebné sklo typu I) so zátkou na jednej strane (silikonizovaný brómbutyl)
a krúžkom (brómbutyl) a viečkom (hliník) na druhej strane.
Veľkosti balenia 1, 5 a 10.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Omnitrope 10 mg/1,5 ml injekčný roztok je sterilný roztok pripravený na použitie na subkutánnu injekciu naplnený v sklenenej náplni.
Tento prípravok je určený na opakované použitie. Má sa podávať len pomocou injekčného pera Omnitrope Pen 10, čo je injekčná pomôcka vyvinutá výhradne na používanie s injekčným roztokom Omnitrope 10 mg/1,5 ml. Musí byť podávaný pomocou sterilných jednorazových ihiel do pera. Pacientov a poskytovateľov starostlivosti musí o správnom používaní náplní Omnitrope a pera poučiť lekár alebo iní kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci.
Nižšie je uvedený všeobecný popis procesu podávania. Pri vkladaní náplne, nasadení injekčnej ihly
a podávaní lieku je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu dodávané s každým perom.
1. Umyte si ruky.
2. Ak roztok nie je číry alebo obsahuje tuhé čiastočky, nesmie sa použiť. Obsah musí byť číry
a bezfarebný.
3. Čistiacim tampónom vydezinfikujte gumovú membránu náplne.
4. Vložte náplň do pera Omnitrope Pen 10 podľa pokynov na použitie dodávaných s perom.
5. Miesto vpichu vyčistite pomocou tampónu namočeného v alkohole.
6. Pomocou sterilnej injekčnej ihly pera subkutánne podajte príslušnú dávku. Z pera vyberte
injekčnú ihlu a zlikvidujte ju podľa miestnych predpisov.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
EU/1/06/332/007
EU/1/06/332/008
EU/1/06/332/009
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. apríla 2006
Dátum posledného predĺženia registrácie: 12. apríla 2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
<{MM/RRRR}>
1. NÁZOV LIEKU
Omnitrope 5 mg/1,5 ml injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každý ml roztoku obsahuje 3,3 mg somatropínu* (zodpovedá 10 IU)
Jedna náplň obsahuje 1,5 ml, čo zodpovedá 5 mg somatropínu* (15 IU).
* produkovaný v bunkách Escherichia coli technológiou rekombinantnej DNA. Pomocné látky so známym účinkom:
Jeden ml obsahuje 9 mg benzylalkoholu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok v náplni pre pero SurePal 5.
Roztok je číry a bezfarebný.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Dojčatá,detiadospievajúci
- Poruchy rastu zapríčinené nedostatočnou sekréciou rastového hormónu (deficit rastového hormónu – growth hormone deficiency, GHD).
- Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme.
- Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii.
- Poruchy rastu (t.j. zaostávanie aktuálnej výšky voči priemeru o < –2,5-násobok smerodajnej
odchýlky (SD) a výšky očakávanej podľa výšky rodičov < –1 SD) u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA) s pôrodnou
hmotnosťou a/alebo výškou menej ako -2 smerodajné odchýlky (SD) a ktorí nedobiehajú v raste
vrstovníkov do 4 a viac rokov veku (rýchlosť rastu < 0 SD počas posledného roku).
- Praderovej-Williho syndróm (PWS) – zlepšenie rastu a stavby tela. Diagnóza PWS musí byť
potvrdená príslušnými genetickými testami.
Dospelí
- Substitučná liečba u dospelých s klinickými príznakmi deficitu rastového hormónu.
- Vznik v dospelosti: Pacienti s ťažkým deficitom rastového hormónu spojeným s deficitmi viacerých hormónov v dôsledku známej poruchy hypotalamu alebo hypofýzy, ktorí majú známy
deficit aspoň jedného hormónu hypofýzy okrem prolaktínu. U týchto pacientov treba na
potvrdenie alebo vylúčenie deficitu rastového hormónu vykonať vhodný dynamický test.
- Vznik v detstve: Pacienti, ktorí mali deficit rastového hormónu počas detstva v dôsledku vrodených, genetických, získaných alebo idiopatických príčin. U pacientov s GHD vzniknutým v detstve sa má znova vyhodnotiť sekrečná kapacita rastového hormónu po dokončení pozdĺžneho rastu. U pacientov s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávajúceho GHD, t. j. pri vrodenej príčine alebo GHD spôsobenom ochorením alebo poranením hypotalamu a hypofýzy, sa má hodnota SDS inzulínu podobného rastového faktora typu I (IGF-I) < –2 bez liečby rastovým hormónom po dobu najmenej 4 týždňov považovať za dostatočný dôkaz ťažkého GHD.
Všetci ostatní pacienti budú vyžadovať analýzu IGF-I a jeden test stimulácie rastovým hormónom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu somatotropínom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s poruchami rastu.
DávkovaniePediatrická populáciaDávkovanie a schéma podávania sa má stanoviť individuálne.
Poruchy rastu pri nedostatočnej sekrécii rastového hormónu u pediatrických pacientovVšeobecne sa odporúča dávka 0,025 – 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 0,7 – 1,0 mg/m2
telesného povrchu za deň. Boli však použité aj vyššie dávky.
Pokiaľ GHD vzniknutý v detstve pretrváva až do obdobia dospievania, liečba má pokračovať až do dosiahnutia úplného somatického vývoja (napríklad telesnej kompozície, kostnej hmoty). Na účely sledovania je dosiahnutie normálnej maximálnej kostnej hmoty definované ako T skóre > –1 (t. j. štandardizované vzhľadom na priemernú maximálnu kostnú hmotu dospelých meranú röntgenovou absorpčnou fotometriou s dvomi energetickými úrovňami so zohľadnením pohlavia a etnického pôvodu) jedným z terapeutických cieľov počas prechodného obdobia. Pokyny na dávkovanie nájdete v časti zameranej na dospelých uvedenej nižšie.
Praderovej-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u pediatrických pacientov Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m2 telesného povrchu za deň. Nemá byť prekročená denná dávka 2,7 mg. Liečba sa nemá použiť u pediatrických pacientov s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými rastovými štrbinami.
Poruchy rastu pri Turnerovom syndrómeOdporúčané dávkovanie je 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,4 mg/m2 telesného
povrchu za deň.
Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficienciiOdporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1,4 mg/m2 telesného povrchu za deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.4).
Poruchy rastu u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek(SGA)Zvyčajná odporúčaná dávka je 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m2 telesného povrchu za
deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.
Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov
Indikácia
| Denná dávka v mg/kg
telesnej hmotnosti za deň
| Denná dávka v mg/m²
povrchu tela za deň
|
Deficit rastového hormónu
| 0,025 – 0,035
| 0,7 – 1,0
|
Praderovej-Williho syndróm
| 0,035
| 1,0
|
Turnerov syndróm
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Chronická renálna insuficiencia
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Deti/dospievajúci, ktorí sa narodili malí
vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA)
|
0,035
|
1,0
|
Deficit rastového hormónu u dospelých pacientovU pacientov, ktorí pokračujú v liečbe rastovým hormónom po GHD vzniknutom v detstve, je odporúčaná dávka na obnovenie liečby v rozmedzí 0,2 - 0,5 mg denne. Táto dávka sa má postupne
zvyšovať alebo znižovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta stanovených na základe koncentrácie IGF-I.
U dospelých s GHD vzniknutým v dospelosti sa má liečba začať nízkou dávkou 0,15 – 0,3 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora - I (IGF-I).
V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Je známe, že existujú pacienti s GHD, ktorí nedosiahnu normálne hladiny IGF-I napriek dobrej klinickej odpovedi, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Udržiavacia dávka zriedkavo presiahne 1,0 mg/deň. U žien môžu byť potrebné vyššie dávky ako u mužov, pretože u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy by mohli byť nedostatočne liečené, najmä tie pacientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži by mohli byť liečení príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov. Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov starších ako 60 rokov sa má liečba začať dávkou 0,1 - 0,2 mg denne a má sa pomaly
zvyšovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta. Má sa použiť minimálna účinná dávka.
Udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo presiahne 0,5 mg denne.
Spôsob podávania
Injekcia sa má podávať subkutánne a kvôli prevencii lipoatrofie sa má miesto podania meniť.
Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Somatropín sa nesmie používať pri akejkoľvek preukázanej aktivite nádorového ochorenia. Intrakraniálne nádory musia byť neaktívne a liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom. Ak existuje dôkaz nádorového bujnenia, liečba sa má ukončiť.
Somatropín sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými rastovými štrbinami. Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii
brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť
liečení somatropínom (v prípade pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Nemá sa prekročiť maximálna odporúčaná denná dávka (pozri časť 4.2).
Citlivosť nainzulín
Somatropín môže znížiť citlivosť na inzulín. Pre pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné po
začatí liečby somatropínom prispôsobiť dávku inzulínu. Pacienti s diabetes, intoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre vznik diabetes sa majú počas liečby somatropínom dôkladne sledovať.
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje konverziu T4 na T3 mimo štítnej žľazy, čo môže viesť k zníženiu sérovej
koncentrácie T4 a zvýšeniu koncentrácie T3. Aj keď hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy
zostávajú v referenčnom rozsahu zdravých jedincov, u pacientov so subklinickou hypotyreózou sa
môže teoreticky rozvinúť hypotyreóza. Z tohto dôvodu sa má vykonávať sledovanie funkcie štítnej žľazy u všetkých pacientov. U pacientov s hypopituitarizmom podstupujúcich štandardnú substitučnú liečbu sa musí dôkladne sledovať potenciálny účinok liečby rastovým hormónom na funkciu štítnej žľazy.
V prípadoch deficitu rastového hormónu po liečbe malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia. U pacientov liečených somatropínom, ktorí prekonali rakovinové ochorenie v detstve, bolo hlásené zvýšené riziko výskytu ďalšieho nádoru po ich prvom nádore. Najčastejšie z týchto druhých nádorov u pacientov liečených rádioterapiou hlavy kvôli ich prvému nádoru boli intrakraniálne nádory, obzvlášť meningiómy.
U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu, môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k skĺznutiu epifýzy stehennej kosti. Pacienti krívajúci počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.
Benígna intrakraniálna hypertenzia
Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nutkaní na vracanie
a/alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia kvôli edému papily. V prípade potvrdenia edému papily sa má zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v indikovaných prípadoch
sa liečba rastovým hormónom má prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie
ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov
intrakraniálnej hypertenzie.
Leukémia
U malého počtu pacientov s deficitom rastového hormónu, z ktorých sa niektorí liečili somatropínom,
bola hlásená leukémia. Neexistuje však žiadny dôkaz zvyšovania počtu prípadov leukémie u pacientov bez predispozičných faktorov liečených rastovým hormónom.
Protilátky
U malého percenta pacientov sa môžu začať vytvárať protilátky na Omnitrope. Približne u 1 %
pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbová schopnosť týchto protilátok je nízka a nemá žiadny účinok na rýchlosť rastu. Testovanie prítomnosti protilátok proti somatropínu sa má vykonávať u všetkých pacientov s inak nevysvetlenou nedostatočnou odpoveďou na liečbu.
Starší pacienti
Skúsenosti s liečbou pacientov starších ako 80 rokov sú obmedzené. Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky lieku Omnitrope, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich reakcií.
Akútne závažné ochorenie
V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok somatropínu na rekonvalescenciu
u 522 závažne chorých dospelých pacientov s komplikáciami po chirurgickom zákroku na otvorenom srdci, po operácii v oblasti brucha, po viacnásobnom úraze alebo akútnom respiračnom zlyhaní.
U pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne sa pozorovala vyššia mortalita (42 %)
v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií sa nemajú takíto
pacienti liečiť somatropínom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom
u pacientov s akútnym závažným ochorením nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností
zvážiť prínos pokračovania liečby oproti potenciálnym rizikám.
U všetkých pacientov, u ktorých dôjde ku vzniku iného alebo podobného akútneho závažného
ochorenia, sa musí zvážiť možný prínos liečby somatropínom oproti potenciálnemu riziku.
Pediatrická populácia
Pankreatitída
U detí liečených somatropínom, u ktorých sa objavujú bolesti brucha, má byť zvážená pankreatitída, aj
keď jej výskyt je zriedkavý.
Praderovej-Williho syndróm
U pacientov s PWS sa má liečba vždy kombinovať s nízkokalorickou diétou.
Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s PWS, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti, ktorých pomer hmotnosti/výšky prekračuje 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s PWS a jedným alebo viacerými z týchto rizikových faktorov môžu byť viac ohrození.
Pred začatím liečby somatropínom u pacientov s PWS sa majú posúdiť príznaky obštrukcie horných
dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.
Ak sa počas vyhodnocovania upchatia horných dýchacích ciest zistia patologické nálezy, dieťa sa má poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (ORL) na liečbu a vyriešenie respiračnej poruchy pred začatím liečby rastovým hormónom.
Syndróm spánkového apnoe má byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi metódami, ako polysomnografia alebo nočná oxymetria, a ak je naň podozrenie, musí sa monitorovať.
Ak sa počas liečby somatropínom pozorujú u pacientov známky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane výskytu alebo zintenzívnenia chrápania), liečba sa má prerušiť a má sa opätovne vykonať ORL vyšetrenie.
Všetci pacienti s PWS majú byť vyšetrení na syndróm spánkového apnoe a ak je podozrenie na spánkové apnoe, majú byť monitorovaní. Pacienti majú byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.
Všetci pacienti s PWS majú mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým hormónom.
U pacientov s PWS sa obyčajne vyskytuje skolióza. Skolióza sa môže vyvíjať u dieťaťa počas rýchleho rastu. Počas liečby majú byť monitorované príznaky skoliózy.
Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené. Malívzhľadomnasvojgestačnývek
U nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, musia byť pred
začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré by mohli vysvetliť poruchu rastu.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť pred liečbou hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza s výskytom diabetu, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa má vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nemá podávať.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF-I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF-I/IGFBP-3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).
Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou pacientov so Silverovým-Russellovým syndrómom sú obmedzené.
Pri liečbe detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.
Chronická renálna insuficiencia
Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 %
normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto obdobia sa má zahájiť konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy,
hyperparatyreózy a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.
Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení s Omnitrope.
Keďže liek obsahuje benzylalkohol, nesmie sa podávať predčasne narodeným deťom alebo novorodencom. U dojčiat a detí do 3 rokov môže spôsobiť toxické reakcie a anafylaktoidné reakcie.
4.5 Liekové a iné interakcie
Súbežná liečba glukokortikoidmi môže inhibovať účinky liekov obsahujúcich somatropín podporujúce
rast. Preto sa má u pacientov liečených glukokortikoidmi dôkladne sledovať ich rast, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv liečby glukokortikoidmi na rast.
Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P 450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4 týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2 týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití somatropínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Somatropín sa
neodporúča používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Laktácia
Neboli vykonané žiadne klinické štúdie s liekmi obsahujúcimi somatropín u dojčiacich žien. Nie je
známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebná opatrnosť pri
podávaní Omnitrope dojčiacim ženám.
Fertilita
Štúdie plodnosti s Omnitrope sa nevykonali.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Omnitrope nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostnéhoprofiluPre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po
začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. U dospelých pacientov sa často vyskytujú
nežiaduce reakcie súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém, muskuloskeletálne stuhnutie, artralgia, myalgia a parestézie. Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné,
vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky.
Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu. U detí sú tieto nežiaduce reakcie menej časté.
Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola
nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami, pozri časť 4.4.
Tabuľkový zoznamnežiaducichreakciíV tabuľkách 1 – 6 sú uvedené nežiaduce reakcie zaradené pod nadpisy tried orgánových systémov
a frekvencií s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej
časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov) pre každé z indikovaných ochorení.
Klinické skúšania u detí s GHDTabuľka 1
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou nedostatočnou sekréciou rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných
novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
| Leukémia†
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
| Artralgia*
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
| Periférny edém*
|
Laboratórne a
funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s Turnerovým syndrómomTabuľka 2
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou Turnerovým syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Artralgia*
|
|
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
|
|
|
| Periférny edém*
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
K
l
i
nické skúšania u detí s chronickou renálnou insuficienciou
T
abuľka 3
D
l
hodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou chronickou renálnou insuficienciou
|
T
rieda
orgánových systémov
|
V
eľmi
časté
≥ 1/10
|
Č
asté
≥ 1/100
až
< 1/10
|
Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
|
Z
riedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
|
V
eľmi
z
riedkavé
< 1/10 000
|
N
eznáme
(
z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
|
Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
|
|
|
|
Artralgia*
Myalgia* Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s SGATabuľka 4
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu, ktoré sa narodili malé vzhľadom na svoj gestačný vek
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
nádory, vrátane
nešpecifikovaných novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
Artralgia*
|
Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania pri PWSTabuľka 5
Dlhodobá liečba a zlepšenie stavby tela u detí s poruchou rastu zapríčinenou Praderovej-Williho syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Benígna
|
|
|
|
|
|
intrakraniálna
hypertenzia
|
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
Artralgia*
Myalgia*
|
Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Periférny
edém*
|
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u dospelých s GDHTabuľka 6
Substitučná liečba u dospelých s deficitom rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes
mellitus typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Syndróm karpálneho tunela
|
|
|
| Benígna
intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy
kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového
tkaniva
| Artralgia*
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
|
|
|
|
Celkové
poruchy
a reakcie v mieste podania
| Periférny
edém*
|
|
|
|
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená
hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy. Popis vybraných nežiaducich reakcií Znížené sérové hladiny kortizolu
Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.
Praderovej-Williho syndróm
Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho
syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.
Leukémia
U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh.
Neexistuje však žiadny dôkazzvýšenéhorizikavýskytuleukémiebezpredispozičnýchfaktorov, ako je rádioterapia mozgu alebohlavy.Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba
Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.
Iné nežiaduce liekové reakcie
Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu
a benígna intrakraniálna hypertenzia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.4.9 PredávkovaniePríznaky:Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy, ATC kód: H01AC01
Omnitrope je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky
http://www.ema.europa.eu.Mechanizmus účinkuSomatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov
a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje
fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka, stimuluje rast kostrového svalstva a
mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem
zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu - I ) a IGFBP3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu). Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
Farmakodynamické účinkyMetabolizmus lipidovSomatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu hladín LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.
Metabolizmus sacharidovSomatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s'
hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu
upraví.
Metabolizmus vody a minerálovDeficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré
sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.
Kostný metabolizmusSomatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového
hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných miestach.
TelesnávýkonnosťPo dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať
pokles periférnej cievnej rezistencie.
Klinická účinnosť abezpečnosťV klinických skúškach u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj
gestačný vek, sa podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia
očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli
(takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby +1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a +2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek a nedošlo u nich ku skorému spontánnemu rastovému špurtu, udávajú neskorší rast
0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je približne 80% u zdravých dobrovoľníkov
ako aj u pacientov s deficitom rastového hormónu. Po podkožnom podaní dávky 5 mg Omnitrope
5 mg/1,5 ml injekčného roztoku u zdravých dospelých boli plazmatické koncentrácie
Cmax = 72 ± 28 µg/l a hodnoty tmax = 4,0 ± 2,0 hodín.
Eliminácia
Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní u dospelých s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Po subkutánnom podaní injekčného roztoku Omnitrope 5 mg/1,5 ml
bol dosiahnutý polčas 3 hodiny. Pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobované pomalšou absorpciou z miesta injekčného podania po subkutánnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po intravenóznom podaní je podobná u mužov aj žien.
Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás
a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca chýbajú alebo sú neúplné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách subakútnej toxicity a lokálnej znášanlivosti s Omnitrope neboli pozorované žiadne klinicky
závažné účinky.
V ostatných štúdiách celkovej toxicity, reprodukčnej toxicity a lokálnej znášanlivosti neboli
pozorované so somatropínom žiadne klinicky závažné účinky.
Genotoxické štúdie génových mutácií a indukcie chromozómových aberácií in vitro a in vivo boli so somatropínom negatívne.
Zvýšená fragilita chromozómov bola pozorovaná len v jednej in vitro štúdii u lymfocytov pacienta dlhodobo užívajúceho somatropín, po ktorom nasledovalo pridanie rádiomimetického lieku bleomycínu. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
V ďalšej štúdii u pacientov dlhodobo užívajúcich somatropín sa nepozorovali žiadne chromozómové abnormality lymfocytov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
heptahydrát hydrogénfosforečnanu sodného dihydrát dihydrogénfosforečnanu sodného manitol
poloxamér 188
benzylalkohol voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky.
Č
as
použiteľnosti
p
o
prvom
použití
Po prvom použití musí náplň zostať v pere a musí byť uchovávaná v chladničke (2°C – 8°C)
maximálne 28 dní. Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom pere na ochranu pred svetlom.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neotvorenánáplň
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie použitého lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
1,5 ml roztoku v náplni z bezfarebného skla (bezfarebné sklo typu I) so zátkou na jednej strane (silikonizovaný brómbutyl) a krúžkom (brómbutyl) a viečkom (hliník) na druhej strane. Sklenená náplň je nevratne integrovaná v transparentnom obale a zamontovaná do plastového mechanizmu so závitovou skrutkou na jednom konci.
Veľkosti balenia 1, 5 a 10.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Omnitrope 5 mg/1,5 ml injekčný roztok je sterilný roztok pripravený na použitie na subkutánnu
injekciu naplnený v sklenenej náplni.
Tento prípravok je určený na opakované použitie. Má sa podávať len pomocou injekčného pera
SurePal 5, čo je injekčná pomôcka vyvinutá výhradne na používanie s injekčným roztokom Omnitrope
5 mg/1,5 ml. Musí byť podávaný pomocou sterilných jednorazových ihiel do pera. Pacientov a
poskytovateľov starostlivosti musí o správnom používaní náplní Omnitrope a pera poučiť lekár alebo
iní kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci.
Nižšie je uvedený všeobecný popis procesu podávania. Pri vkladaní náplne, nasadení injekčnej ihly
a podávaní lieku je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu dodávané s každým perom.
1. Umyte si ruky.
2. Ak roztok nie je číry alebo obsahuje tuhé čiastočky, nesmie sa použiť. Obsah musí byť číry
a bezfarebný.
3. Čistiacim tampónom vydezinfikujte gumovú membránu náplne.
4. Vložte náplň do pera SurePal 5 podľa pokynov na použitie dodávaných s perom.
5. Miesto vpichu vyčistite pomocou tampónu namočeného v alkohole.
6. Pomocou sterilnej injekčnej ihly pera subkutánne podajte príslušnú dávku. Z pera vyberte injekčnú ihlu a zlikvidujte ju podľa miestnych predpisov.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
EU/1/06/332/013
EU/1/06/332/014
EU/1/06/332/015
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. apríla 2006
Dátum posledného predĺženia registrácie: 12. apríla 2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
<{MM/RRRR}>
1. NÁZOV LIEKU
Omnitrope 10 mg/1,5 ml injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Somatropín* 6,7 mg (zodpovedá 20 IU)/ml.
Jedna náplň obsahuje 1,5 ml, čo zodpovedá 10 mg somatropínu* (30 IU).
* produkovaný v bunkách Escherichia coli technológiou rekombinantnej DNA.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok v náplni pre pero SurePal 10.
Roztok je číry a bezfarebný.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Dojčatá,detiadospievajúci
- Poruchy rastu zapríčinené nedostatočnou sekréciou rastového hormónu (deficit rastového
hormónu – growth hormone deficiency, GHD).
- Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme.
- Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii.
- Poruchy rastu (t.j. zaostávanie aktuálnej výšky voči priemeru o < –2,5-násobok smerodajnej
odchýlky (SD) a výšky očakávanej podľa výšky rodičov < –1 SD) u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA) s pôrodnou hmotnosťou a/alebo výškou menej ako -2 smerodajné odchýlky (SD) a ktorí nedobiehajú v raste vrstovníkov do 4 a viac rokov veku (rýchlosť rastu < 0 SD počas posledného roku).
- Praderovej-Williho syndróm (PWS) – zlepšenie rastu a stavby tela. Diagnóza PWS musí byť
potvrdená príslušnými genetickými testami.
Dospelí
- Substitučná liečba u dospelých s klinickými príznakmi deficitu rastového hormónu.
- Vznik v dospelosti: Pacienti s ťažkým deficitom rastového hormónu spojeným s deficitmi viacerých hormónov v dôsledku známej poruchy hypotalamu alebo hypofýzy, ktorí majú známy deficit aspoň jedného hormónu hypofýzy okrem prolaktínu. U týchto pacientov treba na potvrdenie alebo vylúčenie deficitu rastového hormónu vykonať vhodný dynamický test.
- Vznik v detstve: Pacienti, ktorí mali deficit rastového hormónu počas detstva v dôsledku vrodených, genetických, získaných alebo idiopatických príčin. U pacientov s GHD vzniknutým
v detstve sa má znova vyhodnotiť sekrečná kapacita rastového hormónu po dokončení
pozdĺžneho rastu. U pacientov s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávajúceho GHD, t. j. pri vrodenej príčine alebo GHD spôsobenom ochorením alebo poranením hypotalamu a hypofýzy, sa má hodnota SDS inzulínu podobného rastového faktora typu I (IGF-I) < –2 bez liečby rastovým hormónom po dobu najmenej 4 týždňov považovať za dostatočný dôkaz ťažkého GHD.
Všetci ostatní pacienti budú vyžadovať analýzu IGF-I a jeden test stimulácie rastovým hormónom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu somatotropínom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s poruchami rastu.
DávkovaniePediatrická populáciaDávkovanie a schéma podávania sa má stanoviť individuálne.
Poruchy rastu pri nedostatočnej sekrécii rastového hormónu u pediatrických pacientovVšeobecne sa odporúča dávka 0,025 – 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 0,7 – 1,0 mg/m2
telesného povrchu za deň. Boli však použité aj vyššie dávky.
Pokiaľ GHD vzniknutý v detstve pretrváva až do obdobia dospievania, liečba má pokračovať až do dosiahnutia úplného somatického vývoja (napríklad telesnej kompozície, kostnej hmoty). Na účely sledovania je dosiahnutie normálnej maximálnej kostnej hmoty definované ako T skóre > –1 (t. j. štandardizované vzhľadom na priemernú maximálnu kostnú hmotu dospelých meranú röntgenovou absorpčnou fotometriou s dvomi energetickými úrovňami so zohľadnením pohlavia a etnického pôvodu) jedným z terapeutických cieľov počas prechodného obdobia. Pokyny na dávkovanie nájdete v časti zameranej na dospelých uvedenej nižšie.
Praderovej-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u pediatrických pacientov Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m2 telesného povrchu za deň. Nemá byť prekročená denná dávka 2,7 mg. Liečba sa nemá použiť u pediatrických pacientov s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými rastovými štrbinami.
Poruchy rastu pri Turnerovom syndrómeOdporúčané dávkovanie je 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,4 mg/m2 telesného
povrchu za deň.
Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficienciiOdporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1,4 mg/m2 telesného povrchu za deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.4).
Poruchy rastu u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek(SGA)Zvyčajná odporúčaná dávka je 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m2 telesného povrchu za
deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.
Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov
Indikácia
| Denná dávka v mg/kg
telesnej hmotnosti za deň
| Denná dávka v mg/m²
povrchu tela za deň
|
Deficit rastového hormónu
| 0,025 – 0,035
| 0,7 – 1,0
|
Praderovej-Williho syndróm
| 0,035
| 1,0
|
Turnerov syndróm
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Chronická renálna insuficiencia
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Deti/dospievajúci, ktorí sa narodili malí
vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA)
|
0,035
|
1,0
|
Deficit rastového hormónu u dospelých pacientovU pacientov, ktorí pokračujú v liečbe rastovým hormónom po GHD vzniknutom v detstve, je odporúčaná dávka na obnovenie liečby v rozmedzí 0,2 - 0,5 mg denne. Táto dávka sa má postupne
zvyšovať alebo znižovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta stanovených na základe
koncentrácie IGF-I.
U dospelých s GHD vzniknutým v dospelosti sa má liečba začať nízkou dávkou 0,15 – 0,3 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora - I (IGF-I).
V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Je známe, že existujú pacienti s GHD, ktorí nedosiahnu normálne hladiny IGF-I napriek dobrej klinickej odpovedi, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Udržiavacia dávka zriedkavo presiahne 1,0 mg/deň. U žien môžu byť potrebné vyššie dávky ako u mužov, pretože u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy by mohli byť nedostatočne liečené, najmä tie pacientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži by mohli byť liečení príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov. Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov starších ako 60 rokov sa má liečba začať dávkou 0,1 - 0,2 mg denne a má sa pomaly
zvyšovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta. Má sa použiť minimálna účinná dávka.
Udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo presiahne 0,5 mg denne.
Spôsob podávania
Injekcia sa má podávať subkutánne a kvôli prevencii lipoatrofie sa má miesto podania meniť.
Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Somatropín sa nesmie používať pri akejkoľvek preukázanej aktivite nádorového ochorenia. Intrakraniálne nádory musia byť neaktívne a liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom. Ak existuje dôkaz nádorového bujnenia, liečba sa má ukončiť.
Somatropín sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými rastovými štrbinami.
Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť liečení somatropínom (v prípade pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Nemá sa prekročiť maximálna odporúčaná denná dávka (pozri časť 4.2).
Citlivosť nainzulín
Somatropín môže znížiť citlivosť na inzulín. Pre pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné po
začatí liečby somatropínom prispôsobiť dávku inzulínu. Pacienti s diabetes, intoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre vznik diabetes sa majú počas liečby somatropínom dôkladne sledovať.
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje konverziu T4 na T3 mimo štítnej žľazy, čo môže viesť k zníženiu sérovej
koncentrácie T4 a zvýšeniu koncentrácie T3. Aj keď hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy zostávajú v referenčnom rozsahu zdravých jedincov, u pacientov so subklinickou hypotyreózou sa
môže teoreticky rozvinúť hypotyreóza. Z tohto dôvodu sa má vykonávať sledovanie funkcie štítnej žľazy u všetkých pacientov. U pacientov s hypopituitarizmom podstupujúcich štandardnú substitučnú
liečbu sa musí dôkladne sledovať potenciálny účinok liečby rastovým hormónom na funkciu štítnej žľazy.
V prípadoch deficitu rastového hormónu po liečbe malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia. U pacientov liečených somatropínom, ktorí prekonali rakovinové ochorenie v detstve, bolo hlásené zvýšené riziko výskytu ďalšieho nádoru po ich prvom nádore. Najčastejšie z týchto druhých nádorov u pacientov liečených rádioterapiou hlavy kvôli ich prvému nádoru boli intrakraniálne nádory, obzvlášť meningiómy.
U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu, môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k skĺznutiu epifýzy stehennej kosti. Pacienti krívajúci počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.
Benígna intrakraniálna hypertenzia
Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nutkaní na vracanie
a/alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia kvôli edému papily. V prípade potvrdenia edému papily sa má zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v indikovaných prípadoch
sa liečba rastovým hormónom má prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie
ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov
intrakraniálnej hypertenzie.
Leukémia
U malého počtu pacientov s deficitom rastového hormónu, z ktorých sa niektorí liečili somatropínom,
bola hlásená leukémia. Neexistuje však žiadny dôkaz zvyšovania počtu prípadov leukémie u pacientov
bez predispozičných faktorov liečených rastovým hormónom.
Protilátky
U malého percenta pacientov sa môžu začať vytvárať protilátky na Omnitrope. Približne u 1 %
pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbová schopnosť týchto protilátok je nízka a nemá žiadny účinok na rýchlosť rastu. Testovanie prítomnosti protilátok proti somatropínu sa má vykonávať u všetkých pacientov s inak nevysvetlenou nedostatočnou odpoveďou na liečbu.
Starší pacienti
Skúsenosti s liečbou pacientov starších ako 80 rokov sú obmedzené. Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky lieku Omnitrope, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich reakcií.
Akútne závažné ochorenie
V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok somatropínu na rekonvalescenciu
u 522 závažne chorých dospelých pacientov s komplikáciami po chirurgickom zákroku na otvorenom srdci, po operácii v oblasti brucha, po viacnásobnom úraze alebo akútnom respiračnom zlyhaní.
U pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne sa pozorovala vyššia mortalita (42 %)
v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií sa nemajú takíto
pacienti liečiť somatropínom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom
u pacientov s akútnym závažným ochorením nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností
zvážiť prínos pokračovania liečby oproti potenciálnym rizikám.
U všetkých pacientov, u ktorých dôjde ku vzniku iného alebo podobného akútneho závažného
ochorenia, sa musí zvážiť možný prínos liečby somatropínom oproti potenciálnemu riziku.
Pediatrická populácia
Pankreatitída
U detí liečených somatropínom, u ktorých sa objavujú bolesti brucha, má byť zvážená pankreatitída, aj
keď jej výskyt je zriedkavý.
Praderovej-Williho syndróm
U pacientov s PWS sa má liečba vždy kombinovať s nízkokalorickou diétou.
Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s PWS, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti, ktorých pomer hmotnosti/výšky prekračuje 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s PWS a jedným alebo viacerými z týchto rizikových faktorov môžu byť viac ohrození.
Pred začatím liečby somatropínom u pacientov s PWS sa majú posúdiť príznaky obštrukcie horných
dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.
Ak sa počas vyhodnocovania upchatia horných dýchacích ciest zistia patologické nálezy, dieťa sa má poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (ORL) na liečbu a vyriešenie respiračnej poruchy pred začatím liečby rastovým hormónom.
Syndróm spánkového apnoe má byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi metódami, ako polysomnografia alebo nočná oxymetria, a ak je naň podozrenie, musí sa monitorovať.
Ak sa počas liečby somatropínom pozorujú u pacientov známky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane výskytu alebo zintenzívnenia chrápania), liečba sa má prerušiť a má sa opätovne vykonať ORL vyšetrenie.
Všetci pacienti s PWS majú byť vyšetrení na syndróm spánkového apnoe a ak je podozrenie na spánkové apnoe, majú byť monitorovaní. Pacienti majú byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.
Všetci pacienti s PWS majú mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým
hormónom.
U pacientov s PWS sa obyčajne vyskytuje skolióza. Skolióza sa môže vyvíjať u dieťaťa počas rýchleho rastu. Počas liečby majú byť monitorované príznaky skoliózy.
Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené. Malívzhľadomnasvojgestačnývek
U nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, musia byť pred
začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré by mohli vysvetliť poruchu rastu.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť pred liečbou hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza s výskytom diabetu, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa má vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nemá podávať.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF-I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF-I/IGFBP-3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).
Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou pacientov so Silverovým-Russellovým syndrómom sú obmedzené.
Pri liečbe detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.
Chronická renálna insuficiencia
Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 %
normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto obdobia sa má zahájiť konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy,
hyperparatyreózy a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.
Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení s Omnitrope.
4.5 Liekové a iné interakcie
Súbežná liečba glukokortikoidmi môže inhibovať účinky liekov obsahujúcich somatropín podporujúce
rast. Preto sa má u pacientov liečených glukokortikoidmi dôkladne sledovať ich rast, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv liečby glukokortikoidmi na rast.
Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P 450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4 týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2 týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití somatropínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Somatropín sa
neodporúča používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Laktácia
Neboli vykonané žiadne klinické štúdie s liekmi obsahujúcimi somatropín u dojčiacich žien. Nie je
známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní Omnitrope dojčiacim ženám.
Fertilita
Štúdie plodnosti s Omnitrope sa nevykonali.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Omnitrope nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostnéhoprofiluPre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po
začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. U dospelých pacientov sa často vyskytujú
nežiaduce reakcie súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém, muskuloskeletálne stuhnutie, artralgia, myalgia a parestézie. Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné,
vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky.
Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu. U detí sú tieto nežiaduce reakcie menej časté.
Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola
nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami, pozri časť 4.4.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakciíV tabuľkách 1 – 6 sú uvedené nežiaduce reakcie zaradené pod nadpisy tried orgánových systémov
a frekvencií s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej
časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov) pre každé z indikovaných ochorení.
Klinické skúšania u detí s GHDTabuľka 1
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou nedostatočnou sekréciou rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných
novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
| Leukémia†
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
| Artralgia*
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
| Periférny edém*
|
Laboratórne a
funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s Turnerovým syndrómomTabuľka 2
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou Turnerovým syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Artralgia*
|
|
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
|
|
|
| Periférny edém*
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
K
l
i
nické skúšania u detí s chronickou renálnou insuficienciou
T
abuľka 3
D
l
hodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou chronickou renálnou insuficienciou
|
T
rieda
orgánových systémov
|
V
eľmi
časté
≥ 1/10
|
Č
asté
≥ 1/100
až
< 1/10
|
Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
|
Z
riedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
|
V
eľmi
z
riedkavé
< 1/10 000
|
N
eznáme
(
z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
|
Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
|
|
|
|
Artralgia*
Myalgia* Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s SGATabuľka 4
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu, ktoré sa narodili malé vzhľadom na svoj gestačný vek
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
nádory, vrátane
nešpecifikovaných novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
Artralgia*
|
Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania pri PWSTabuľka 5
Dlhodobá liečba a zlepšenie stavby tela u detí s poruchou rastu zapríčinenou Praderovej-Williho syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Benígna
|
|
|
|
|
|
intrakraniálna
hypertenzia
|
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
Artralgia*
Myalgia*
|
Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Periférny
edém*
|
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u dospelých s GDHTabuľka 6
Substitučná liečba u dospelých s deficitom rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes
mellitus typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Syndróm karpálneho tunela
|
|
|
| Benígna
intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy
kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového
tkaniva
| Artralgia*
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
|
|
|
|
Celkové
poruchy
a reakcie v mieste podania
| Periférny
edém*
|
|
|
|
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená
hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy. Popis vybraných nežiaducich reakcií Znížené sérové hladiny kortizolu
Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.
Praderovej-Williho syndróm
Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho
syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.
Leukémia
U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh.
Neexistuje však žiadny dôkazzvýšenéhorizikavýskytuleukémiebezpredispozičnýchfaktorov, ako je rádioterapia mozgu alebohlavy.Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba
Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.
Iné nežiaduce liekové reakcie
Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu
a benígna intrakraniálna hypertenzia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.4.9 PredávkovaniePríznaky:Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy, ATC kód: H01AC01
Omnitrope je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky
http://www.ema.europa.eu.MechanizmusúčinkuSomatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov
a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín
stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka, stimuluje rast kostrového svalstva a mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu - I ) a IGFBP3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu). Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
Farmakodynamické účinkyMetabolizmus lipidovSomatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu hladín LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.
Metabolizmus sacharidovSomatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu
upraví.
Metabolizmus vody a minerálovDeficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré
sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.
Kostný metabolizmusSomatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných
miestach.
TelesnávýkonnosťPo dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať
pokles periférnej cievnej rezistencie.
Klinická účinnosť abezpečnosťV klinických skúškach u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj
gestačný vek, sa podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia
očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli
(takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby +1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a +2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek a nedošlo u nich ku skorému spontánnemu rastovému špurtu, udávajú neskorší rast
0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je približne 80% u zdravých dobrovoľníkov
ako aj u pacientov s deficitom rastového hormónu. Po podkožnom podaní dávky 5 mg Omnitrope
10 mg/1,5 ml injekčného roztoku u zdravých dospelých boli plazmatické koncentrácie
Cmax = 74 ± 22 µg/l a hodnoty tmax = 3,9 ± 1,2 hodín.
Eliminácia
Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní u dospelých s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Po subkutánnom podaní injekčného roztoku Omnitrope 10 mg/1,5 ml
bol dosiahnutý polčas 3 hodiny. Pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobované pomalšou absorpciou z miesta injekčného podania po subkutánnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po intravenóznom podaní je podobná u mužov aj žien.
Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca chýbajú alebo sú neúplné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách subakútnej toxicity a lokálnej znášanlivosti s Omnitrope neboli pozorované žiadne klinicky
závažné účinky.
V ostatných štúdiách celkovej toxicity, reprodukčnej toxicity a lokálnej znášanlivosti neboli pozorované so somatropínom žiadne klinicky závažné účinky.
Genotoxické štúdie génových mutácií a indukcie chromozómových aberácií in vitro a in vivo boli so somatropínom negatívne.
Zvýšená fragilita chromozómov bola pozorovaná len v jednej in vitro štúdii u lymfocytov pacienta dlhodobo užívajúceho somatropín, po ktorom nasledovalo pridanie rádiomimetického lieku bleomycínu. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
V ďalšej štúdii u pacientov dlhodobo užívajúcich somatropín sa nepozorovali žiadne chromozómové abnormality lymfocytov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
heptahydrát hydrogénfosforečnanu sodného dihydrát dihydrogénfosforečnanu sodného glycín
poloxamér 188
fenol
voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti
18 mesiacov.
Č
as
použiteľnosti
p
o
prvom použití
Po prvom použití musí náplň zostať v pere a musí byť uchovávaná v chladničke (2°C – 8°C)
maximálne 28 dní. Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom pere na ochranu pred svetlom.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neotvorenánáplň
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie použitého lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
1,5 ml roztoku v náplni (bezfarebné sklo typu I) so zátkou na jednej strane (silikonizovaný brómbutyl) a krúžkom (brómbutyl) a viečkom (hliník) na druhej strane. Sklenená náplň je nevratne integrovaná v transparentnom obale a zamontovaná do plastového mechanizmu so závitovou skrutkou na jednom konci.
Veľkosti balenia 1, 5 a 10.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Omnitrope 10 mg/1,5 ml injekčný roztok je sterilný roztok pripravený na použitie na subkutánnu
injekciu naplnený v sklenenej náplni.
Tento prípravok je určený na opakované použitie. Má sa podávať len pomocou injekčného pera SurePal 10, čo je injekčná pomôcka vyvinutá výhradne na používanie s injekčným roztokom Omnitrope 10 mg/1,5 ml. Musí byť podávaný pomocou sterilných jednorazových ihiel do pera. Pacientov a poskytovateľov starostlivosti musí o správnom používaní náplní Omnitrope a pera poučiť lekár alebo iní kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci.
Nižšie je uvedený všeobecný popis procesu podávania. Pri vkladaní náplne, nasadení injekčnej ihly
a podávaní lieku je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu dodávané s každým perom.
1. Umyte si ruky.
2. Ak roztok nie je číry alebo obsahuje tuhé čiastočky, nesmie sa použiť. Obsah musí byť číry
a bezfarebný.
3. Čistiacim tampónom vydezinfikujte gumovú membránu náplne.
4. Vložte náplň do pera SurePal 10 podľa pokynov na použitie dodávaných s perom.
5. Miesto vpichu vyčistite pomocou tampónu namočeného v alkohole.
6. Pomocou sterilnej injekčnej ihly pera subkutánne podajte príslušnú dávku. Z pera vyberte
injekčnú ihlu a zlikvidujte ju podľa miestnych predpisov.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
EU/1/06/332/016
EU/1/06/332/017
EU/1/06/332/018
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. apríla 2006
Dátum posledného predĺženia registrácie: 12. apríla 2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
<{MM/RRRR}>
1. NÁZOV LIEKU
Omnitrope 15 mg/1,5 ml injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Somatropín* 10 mg (zodpovedá 30 IU)/ml.
Jedna náplň obsahuje 1,5 ml, čo zodpovedá 15 mg somatropínu* (45 IU).
* produkovaný v bunkách Escherichia coli technológiou rekombinantnej DNA. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok v náplni pre pero SurePal 15.
Roztok je číry a bezfarebný.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Dojčatá,detiadospievajúci
- Poruchy rastu zapríčinené nedostatočnou sekréciou rastového hormónu (deficit rastového hormónu – growth hormone deficiency, GHD).
- Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme.
- Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii.
- Poruchy rastu (t.j. zaostávanie aktuálnej výšky voči priemeru o < –2,5-násobok smerodajnej
odchýlky (SD) a výšky očakávanej podľa výšky rodičov < –1 SD) u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA) s pôrodnou hmotnosťou a/alebo výškou menej ako -2 smerodajné odchýlky (SD) a ktorí nedobiehajú v raste vrstovníkov do 4 a viac rokov veku (rýchlosť rastu < 0 SD počas posledného roku).
- Praderovej-Williho syndróm (PWS) – zlepšenie rastu a stavby tela. Diagnóza PWS musí byť
potvrdená príslušnými genetickými testami.
Dospelí
- Substitučná liečba u dospelých s klinickými príznakmi deficitu rastového hormónu.
- Vznik v dospelosti: Pacienti s ťažkým deficitom rastového hormónu spojeným s deficitmi viacerých hormónov v dôsledku známej poruchy hypotalamu alebo hypofýzy, ktorí majú známy deficit aspoň jedného hormónu hypofýzy okrem prolaktínu. U týchto pacientov treba na potvrdenie alebo vylúčenie deficitu rastového hormónu vykonať vhodný dynamický test.
- Vznik v detstve: Pacienti, ktorí mali deficit rastového hormónu počas detstva v dôsledku
vrodených, genetických, získaných alebo idiopatických príčin. U pacientov s GHD vzniknutým v detstve sa má znova vyhodnotiť sekrečná kapacita rastového hormónu po dokončení pozdĺžneho rastu. U pacientov s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávajúceho GHD, t. j. pri vrodenej príčine alebo GHD spôsobenom ochorením alebo poranením hypotalamu a hypofýzy, sa má hodnota SDS inzulínu podobného rastového faktora typu I (IGF-I) < –2 bez liečby rastovým hormónom po dobu najmenej 4 týždňov považovať za dostatočný dôkaz ťažkého GHD.
Všetci ostatní pacienti budú vyžadovať analýzu IGF-I a jeden test stimulácie rastovým hormónom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu somatotropínom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s poruchami rastu.
DávkovaniePediatrická populáciaDávkovanie a schéma podávania sa má stanoviť individuálne.
Poruchy rastu pri nedostatočnej sekrécii rastového hormónu u pediatrických pacientovVšeobecne sa odporúča dávka 0,025 – 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 0,7 – 1,0 mg/m2
telesného povrchu za deň. Boli však použité aj vyššie dávky.
Pokiaľ GHD vzniknutý v detstve pretrváva až do obdobia dospievania, liečba má pokračovať až do dosiahnutia úplného somatického vývoja (napríklad telesnej kompozície, kostnej hmoty). Na účely sledovania je dosiahnutie normálnej maximálnej kostnej hmoty definované ako T skóre > –1 (t. j. štandardizované vzhľadom na priemernú maximálnu kostnú hmotu dospelých meranú röntgenovou absorpčnou fotometriou s dvomi energetickými úrovňami so zohľadnením pohlavia a etnického pôvodu) jedným z terapeutických cieľov počas prechodného obdobia. Pokyny na dávkovanie nájdete v časti zameranej na dospelých uvedenej nižšie.
Praderovej-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u pediatrických pacientov Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m2 telesného povrchu za deň. Nemá byť prekročená denná dávka 2,7 mg. Liečba sa nemá použiť u pediatrických pacientov s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými rastovými štrbinami.
Poruchy rastu pri Turnerovom syndrómeOdporúčané dávkovanie je 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,4 mg/m2 telesného
povrchu za deň.
Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficienciiOdporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1,4 mg/m2 telesného povrchu za deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.4).
Poruchy rastu u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek(SGA)Zvyčajná odporúčaná dávka je 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m2 telesného povrchu za
deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.
Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov
Indikácia
| Denná dávka v mg/kg
telesnej hmotnosti za deň
| Denná dávka v mg/m²
povrchu tela za deň
|
Deficit rastového hormónu
| 0,025 – 0,035
| 0,7 – 1,0
|
Praderovej-Williho syndróm
| 0,035
| 1,0
|
Turnerov syndróm
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Chronická renálna insuficiencia
| 0,045 – 0,050
| 1,4
|
Deti/dospievajúci, ktorí sa narodili malí
vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA)
|
0,035
|
1,0
|
Deficit rastového hormónu u dospelých pacientovU pacientov, ktorí pokračujú v liečbe rastovým hormónom po GHD vzniknutom v detstve, je
odporúčaná dávka na obnovenie liečby v rozmedzí 0,2 - 0,5 mg denne. Táto dávka sa má postupne
zvyšovať alebo znižovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta stanovených na základe
koncentrácie IGF-I.
U dospelých s GHD vzniknutým v dospelosti sa má liečba začať nízkou dávkou 0,15 – 0,3 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora - I (IGF-I).
V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Je známe, že existujú pacienti s GHD, ktorí nedosiahnu normálne hladiny IGF-I napriek dobrej klinickej odpovedi, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Udržiavacia dávka zriedkavo presiahne 1,0 mg/deň. U žien môžu byť potrebné vyššie dávky ako u mužov, pretože u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy by mohli byť nedostatočne liečené, najmä tie pacientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži by mohli byť liečení príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov. Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov starších ako 60 rokov sa má liečba začať dávkou 0,1 - 0,2 mg denne a má sa pomaly
zvyšovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta. Má sa použiť minimálna účinná dávka.
Udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo presiahne 0,5 mg denne.
Spôsob podávania
Injekcia sa má podávať subkutánne a kvôli prevencii lipoatrofie sa má miesto podania meniť.
Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Somatropín sa nesmie používať pri akejkoľvek preukázanej aktivite nádorového ochorenia. Intrakraniálne nádory musia byť neaktívne a liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom. Ak existuje dôkaz nádorového bujnenia, liečba sa má ukončiť.
Somatropín sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými rastovými štrbinami. Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii
brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť
liečení somatropínom (v prípade pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Nemá sa prekročiť maximálna odporúčaná denná dávka (pozri časť 4.2).
Citlivosť nainzulín
Somatropín môže znížiť citlivosť na inzulín. Pre pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné po
začatí liečby somatropínom prispôsobiť dávku inzulínu. Pacienti s diabetes, intoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre vznik diabetes sa majú počas liečby somatropínom dôkladne sledovať.
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje konverziu T4 na T3 mimo štítnej žľazy, čo môže viesť k zníženiu sérovej
koncentrácie T4 a zvýšeniu koncentrácie T3. Aj keď hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy zostávajú v referenčnom rozsahu zdravých jedincov, u pacientov so subklinickou hypotyreózou sa
môže teoreticky rozvinúť hypotyreóza. Z tohto dôvodu sa má vykonávať sledovanie funkcie štítnej žľazy u všetkých pacientov. U pacientov s hypopituitarizmom podstupujúcich štandardnú substitučnú
liečbu sa musí dôkladne sledovať potenciálny účinok liečby rastovým hormónom na funkciu štítnej žľazy.
V prípadoch deficitu rastového hormónu po liečbe malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia. U pacientov liečených somatropínom, ktorí prekonali rakovinové ochorenie v detstve, bolo hlásené zvýšené riziko výskytu ďalšieho nádoru po ich prvom nádore. Najčastejšie z týchto druhých nádorov u pacientov liečených rádioterapiou hlavy kvôli ich prvému nádoru boli intrakraniálne nádory, obzvlášť meningiómy.
U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu, môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k skĺznutiu epifýzy stehennej kosti. Pacienti krívajúci počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.
Benígna intrakraniálna hypertenzia
Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nutkaní na vracanie
a/alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia kvôli edému papily. V prípade potvrdenia
edému papily sa má zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v indikovaných prípadoch sa liečba rastovým hormónom má prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov intrakraniálnej hypertenzie.
Leukémia
U malého počtu pacientov s deficitom rastového hormónu, z ktorých sa niektorí liečili somatropínom,
bola hlásená leukémia. Neexistuje však žiadny dôkaz zvyšovania počtu prípadov leukémie u pacientov
bez predispozičných faktorov liečených rastovým hormónom.
Protilátky
U malého percenta pacientov sa môžu začať vytvárať protilátky na Omnitrope. Približne u 1 %
pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbová schopnosť týchto protilátok je nízka a nemá žiadny účinok na rýchlosť rastu. Testovanie prítomnosti protilátok proti somatropínu sa má vykonávať u všetkých pacientov s inak nevysvetlenou nedostatočnou odpoveďou na liečbu.
Starší pacienti
Skúsenosti s liečbou pacientov starších ako 80 rokov sú obmedzené. Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky lieku Omnitrope, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich reakcií.
Akútne závažné ochorenie
V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok somatropínu na rekonvalescenciu
u 522 závažne chorých dospelých pacientov s komplikáciami po chirurgickom zákroku na otvorenom srdci, po operácii v oblasti brucha, po viacnásobnom úraze alebo akútnom respiračnom zlyhaní.
U pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne sa pozorovala vyššia mortalita (42 %)
v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií sa nemajú takíto
pacienti liečiť somatropínom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom
u pacientov s akútnym závažným ochorením nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností
zvážiť prínos pokračovania liečby oproti potenciálnym rizikám.
U všetkých pacientov, u ktorých dôjde ku vzniku iného alebo podobného akútneho závažného
ochorenia, sa musí zvážiť možný prínos liečby somatropínom oproti potenciálnemu riziku.
Pediatrická populácia
Pankreatitída
U detí liečených somatropínom, u ktorých sa objavujú bolesti brucha, má byť zvážená pankreatitída, aj
keď jej výskyt je zriedkavý.
Praderovej-Williho syndróm
U pacientov s PWS sa má liečba vždy kombinovať s nízkokalorickou diétou.
Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s PWS, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti, ktorých pomer hmotnosti/výšky prekračuje 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s PWS a jedným alebo viacerými z týchto rizikových faktorov môžu byť viac ohrození.
Pred začatím liečby somatropínom u pacientov s PWS sa majú posúdiť príznaky obštrukcie horných
dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.
Ak sa počas vyhodnocovania upchatia horných dýchacích ciest zistia patologické nálezy, dieťa sa má poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (ORL) na liečbu a vyriešenie respiračnej poruchy pred začatím liečby rastovým hormónom.
Syndróm spánkového apnoe má byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi metódami, ako polysomnografia alebo nočná oxymetria, a ak je naň podozrenie, musí sa monitorovať.
Ak sa počas liečby somatropínom pozorujú u pacientov známky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane výskytu alebo zintenzívnenia chrápania), liečba sa má prerušiť a má sa opätovne vykonať ORL vyšetrenie.
Všetci pacienti s PWS majú byť vyšetrení na syndróm spánkového apnoe a ak je podozrenie na spánkové apnoe, majú byť monitorovaní. Pacienti majú byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.
Všetci pacienti s PWS majú mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým
hormónom.
U pacientov s PWS sa obyčajne vyskytuje skolióza. Skolióza sa môže vyvíjať u dieťaťa počas rýchleho rastu. Počas liečby majú byť monitorované príznaky skoliózy.
Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené.
Malí vzhľadom na svoj gestačný vek
U nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, musia byť pred
začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré by mohli vysvetliť poruchu rastu.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť pred liečbou hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza s výskytom diabetu, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa má vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nemá podávať.
U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF-I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF-I/IGFBP-3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).
Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou pacientov so Silverovým-Russellovým syndrómom sú obmedzené.
Pri liečbe detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.
Chronická renálna insuficiencia
Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 %
normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto
obdobia sa má zahájiť konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy,
hyperparatyreózy a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.
Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení s Omnitrope.
4.5 Liekové a iné interakcie
Súbežná liečba glukokortikoidmi môže inhibovať účinky liekov obsahujúcich somatropín podporujúce
rast. Preto sa má u pacientov liečených glukokortikoidmi dôkladne sledovať ich rast, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv liečby glukokortikoidmi na rast.
Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P 450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4 týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2 týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití somatropínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Somatropín sa neodporúča používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Laktácia
Neboli vykonané žiadne klinické štúdie s liekmi obsahujúcimi somatropín u dojčiacich žien. Nie je
známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní Omnitrope dojčiacim ženám.
Fertilita
Štúdie plodnosti s Omnitrope sa nevykonali.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Omnitrope nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostnéhoprofiluPre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po
začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. U dospelých pacientov sa často vyskytujú
nežiaduce reakcie súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém, muskuloskeletálne stuhnutie, artralgia, myalgia a parestézie. Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné,
vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky.
Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu. U detí sú tieto nežiaduce reakcie menej časté.
Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola
nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami, pozri časť 4.4.
Tabuľkový zoznamnežiaducichreakciíV tabuľkách 1 – 6 sú uvedené nežiaduce reakcie zaradené pod nadpisy tried orgánových systémov
a frekvencií s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej
časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov) pre každé z indikovaných ochorení.
Klinické skúšania u detí s GHDTabuľka 1
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou nedostatočnou sekréciou rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných
novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
| Leukémia†
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
|
| Artralgia*
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
| Periférny edém*
|
Laboratórne a
funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s Turnerovým syndrómomTabuľka 2
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou Turnerovým syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
| Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Artralgia*
|
|
|
|
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
|
|
|
| Periférny edém*
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
K
l
i
nické skúšania u detí s chronickou renálnou insuficienciou
T
abuľka 3
D
l
hodobá liečba detí s poruchou rastu zapríčinenou chronickou renálnou insuficienciou
|
T
rieda
orgánových systémov
|
V
eľmi
časté
≥ 1/10
|
Č
asté
≥ 1/100
až
< 1/10
|
Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
|
Z
riedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
|
V
eľmi
z
riedkavé
< 1/10 000
|
N
eznáme
(
z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
|
Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
|
|
|
|
Artralgia*
Myalgia* Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u detí s SGATabuľka 4
Dlhodobá liečba detí s poruchou rastu, ktoré sa narodili malé vzhľadom na svoj gestačný vek
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100
až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
nádory, vrátane
nešpecifikovaných novotvarov (cysty
a polypy)
|
|
|
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
|
|
Parestézia*
Benígna intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
|
|
Artralgia*
|
Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
|
Periférny edém*
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov
pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania pri PWSTabuľka 5
Dlhodobá liečba a zlepšenie stavby tela u detí s poruchou rastu zapríčinenou Praderovej-Williho syndrómom
|
Trieda
orgánových systémov
| Veľmi
časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Benígne a malígne
nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
|
|
|
|
|
| Leukémia†
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes mellitus
typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Benígna
|
|
|
|
|
|
intrakraniálna
hypertenzia
|
|
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy a spojivového
tkaniva
|
Artralgia*
Myalgia*
|
Muskuloskeletálne
stuhnutie*
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste podania
|
Periférny
edém*
|
Reakcia v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
Znížená hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých
mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií
súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy.
† Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.
Klinické skúšania u dospelých s GDHTabuľka 6
Substitučná liečba u dospelých s deficitom rastového hormónu
|
Trieda orgánových
systémov
| Veľmi časté
≥ 1/10
| Časté
≥ 1/100 až
< 1/10
| Menej
časté
≥ 1/1 000
až
< 1/100
| Zriedkavé
≥ 1/10 000
až
< 1/1 000
| Veľmi
zriedkavé
< 1/10 000
| Neznáme
(z dostupných údajov)
|
Poruchy
metabolizmu a výživy
|
|
|
|
|
| Diabetes
mellitus typu II
|
Poruchy
nervového systému
|
| Parestézia*
Syndróm karpálneho tunela
|
|
|
| Benígna
intrakraniálna hypertenzia
|
Poruchy
kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového
tkaniva
| Artralgia*
| Myalgia*
Muskuloskeletálne stuhnutie*
|
|
|
|
|
Celkové
poruchy
a reakcie v mieste podania
| Periférny
edém*
|
|
|
|
| Reakcia
v mieste podania injekcie$
|
Laboratórne
a funkčné
vyšetrenia
|
|
|
|
|
| Znížená
hladina kortizolu v krvi‡
|
*Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.
$ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.
‡ Klinický význam je neznámy. Popis vybraných nežiaducich reakcií Znížené sérové hladiny kortizolu
Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.
Praderovej-Williho syndróm
Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho
syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.
Leukémia
U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh.
Neexistuje však žiadny dôkazzvýšenéhorizikavýskytuleukémiebezpredispozičnýchfaktorov, ako je rádioterapia mozgu alebohlavy.Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba
Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.
Iné nežiaduce liekové reakcie
Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu
a benígna intrakraniálna hypertenzia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.4.9 PredávkovaniePríznaky:Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy, ATC kód: H01AC01
Omnitrope je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky
http://www.ema.europa.eu.MechanizmusúčinkuSomatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov
a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín
stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka, stimuluje rast kostrového svalstva a mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu - I ) a IGFBP3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu). Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
Farmakodynamické účinkyMetabolizmus lipidovSomatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu hladín LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.
Metabolizmus sacharidovSomatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s
hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu
upraví.
Metabolizmus vody a minerálovDeficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.
Kostný metabolizmusSomatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných
miestach.
TelesnávýkonnosťPo dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať
pokles periférnej cievnej rezistencie.
Klinická účinnosť abezpečnosťV klinických skúškach u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj
gestačný vek, sa podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia
očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli
(takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby +1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a +2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek a nedošlo u nich ku skorému spontánnemu rastovému špurtu, udávajú neskorší rast
0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je približne 80% u zdravých dobrovoľníkov
ako aj u pacientov s deficitom rastového hormónu. Po podkožnom podaní dávky 5 mg Omnitrope
15 mg/1,5 ml injekčného roztoku u zdravých dospelých boli plazmatické koncentrácie
Cmax = 52 ± 19 µg/l a hodnoty tmax = 3,7 ± 1,2 hodín.
Eliminácia
Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní u dospelých s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Po subkutánnom podaní injekčného roztoku Omnitrope 15 mg/1,5 ml
bol dosiahnutý polčas 2,76 hodiny. Pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobované pomalšou absorpciou z miesta injekčného podania po subkutánnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po intravenóznom podaní je podobná u mužov aj žien.
Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca chýbajú alebo sú neúplné.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V štúdiách subakútnej toxicity a lokálnej znášanlivosti s Omnitrope neboli pozorované žiadne klinicky
závažné účinky.
V ostatných štúdiách celkovej toxicity, reprodukčnej toxicity a lokálnej znášanlivosti neboli pozorované so somatropínom žiadne klinicky závažné účinky.
Genotoxické štúdie génových mutácií a indukcie chromozómových aberácií in vitro a in vivo boli so somatropínom negatívne.
Zvýšená fragilita chromozómov bola pozorovaná len v jednej in vitro štúdii u lymfocytov pacienta dlhodobo užívajúceho somatropín, po ktorom nasledovalo pridanie rádiomimetického lieku bleomycínu. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
V ďalšej štúdii u pacientov dlhodobo užívajúcich somatropín sa nepozorovali žiadne chromozómové abnormality lymfocytov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
heptahydrát hydrogénfosforečnanu sodného dihydrát dihydrogénfosforečnanu sodného chlorid sodný
poloxamér 188
fenol
voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky.
Č
as
použiteľnosti
p
o
prvom použití
Po prvom použití musí náplň zostať v pere a musí byť uchovávaná v chladničke (2°C – 8°C)
maximálne 28 dní. Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom pere na ochranu pred svetlom.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neotvorenánáplň
Uchovávajte a prepravujte v chlade (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie použitého lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
1,5 ml roztoku v náplni (bezfarebné sklo typu I) so zátkou a modrým krúžkom na jednej strane (silikonizovaný brómbutyl) a krúžkom (brómbutyl) a viečkom (hliník) na druhej strane. Sklenená náplň je nevratne integrovaná v transparentnom obale a zamontovaná do plastového mechanizmu so závitovou skrutkou na jednom konci.
Veľkosti balenia 1, 5 a 10.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Omnitrope 15 mg/1,5 ml injekčný roztok je sterilný roztok pripravený na použitie na subkutánnu
injekciu naplnený v sklenenej náplni.
Tento prípravok je určený na opakované použitie. Má sa podávať len pomocou injekčného pera SurePal 15, čo je injekčná pomôcka vyvinutá výhradne na používanie s injekčným roztokom Omnitrope 15 mg/1,5 ml. Musí byť podávaný pomocou sterilných jednorazových ihiel do pera. Pacientov a poskytovateľov starostlivosti musí o správnom používaní náplní Omnitrope a pera poučiť lekár alebo iní kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci.
Nižšie je uvedený všeobecný popis procesu podávania. Pri vkladaní náplne, nasadení injekčnej ihly
a podávaní lieku je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu dodávané s každým perom.
1. Umyte si ruky.
2. Ak roztok nie je číry alebo obsahuje tuhé čiastočky, nesmie sa použiť. Obsah musí byť číry
a bezfarebný.
3. Čistiacim tampónom vydezinfikujte gumovú membránu náplne.
4. Vložte náplň do pera SurePal 15 podľa pokynov na použitie dodávaných s perom.
5. Miesto vpichu vyčistite pomocou tampónu namočeného v alkohole.
6. Pomocou sterilnej injekčnej ihly pera subkutánne podajte príslušnú dávku. Z pera vyberte
injekčnú ihlu a zlikvidujte ju podľa miestnych predpisov.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz GmbH Biochemiestrasse 10
A-6250 Kundl
Rakúsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
EU/1/06/332/010
EU/1/06/332/011
EU/1/06/332/012
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. apríla 2006
Dátum posledného predĺženia registrácie: 12. apríla 2011
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
<{MM/RRRR}>