a už užívané lieky. Na potlačenie úzkosti sa podáva 3-krát denne 0,25 - 0,5 mg a podľa odpovede a tolerancie je možné postupne zvyšovať až na 3 - 4 mg denne. U starých, oslabených osôb, u pacientov so zníženými pečeňovými alebo renálnymi funkciami či s hypoalbuminémiou sa podávajú začiatočné dávky 0,25 mg 2 – 3-krát denne a zvyšovanie dávok má byť pomalšie.
Na tlmenie panických stavov sa podávajú vyššie dávky, najprv 3-krát denne 0,5 mg a dávka sa môže zvyšovať až na 10 mg za deň. Pri vysokých dávkach sa osvedčilo podať dennú dávku v 4 až 5 čiastkových dávkach, aby sa udržali dostatočne vysoké plazmatické hladiny alprazolamu a predišlo sa vzniku prípadnej tolerancie.
Pri podávaní vyšších denných dávok sa liek nevysadzuje náhle, ale postupným znižovaním, pričom denná dávka sa nemá znížiť o viac ako 0,5 mg každý 3. deň; u niektorých pacientov je nutná ešte pomalšia redukcia.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na niektorú zložku lieku alebo na iné benzodiazepíny, myasténia gravis, glaukóm so zatvoreným uhlom (benzodiazepíny môžu pôsobiť anticholínergne), chronická obštrukčná pľúcna choroba s respiračnou insuficienciou, spánkové apnoe.
Liek je určený len dospelým, u detí a mladistvých do 18 rokov sa bezpečnosť podávania doposiaľ nepreukázala.
Liek sa nepodáva dojčiacim ženám a v prvom trimestri tehotenstva.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pri podávaní lieku pacientom s drogovou závislosťou a alkoholizmom v anamnéze je potrebná zvláštna opatrnosť. Takisto je nutné venovať zvýšenú pozornosť depresívnym pacientom, pretože boli opísané epizódy hypománie až manické stavy. Pri mozgovej ischémii a stavoch s útlmom CNS je zvýšené riziko nadmernej sedácie. U starých, oslabených osôb, pri hypoalbuminémii a pri znížení pečeňových a renálnych funkcií sa odporúča nižšie dávkovanie, (pozri časť 4.2.).
Pri užívaní lieku je nevhodné pitie alkoholických nápojov.
Opatrnosť je potrebná u pacientov s parkinsonizmom, porfýriou, u oslabených a vyčerpaných pacientov.
Ak sa objavia abstinenčné príznaky, je potrebné znovu zaviesť predchádzajúci rozpis dávkovania až do stabilizácie stavu pacienta a potom opäť začať pomalšie znižovanie denných dávok.
Dlhodobé podávanie, najmä vyšších dávok, môže vyvolať psychickú alebo somatickú závislosť.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intoleranice, lapónskeho deficitu alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
4.5 Liekové a iné interakcie
Alprazolam zosilňuje tlmivý účinok alkoholu a farmák, ktoré tlmia CNS, ako sú: anodyná, antiepileptiká, neuroleptiká, hypnotiká, sedatíva, antidepresíva, (sedatívne) antihistaminiká a pod. Pri ich súčasnom podávaní je nutné redukovať jeden alebo obidva lieky. Ak sa benzodiazepíny užívajú súčasne s opioidmi, je nutné znížiť dávku aspoň o jednu tretinu a potom pomaly dávku zvyšovať. Pri súčasnom užití s imipramínom či dezimipramínom sa zvyšuje ich plazmatická koncentrácia v ustálenom stave.
Alprazolam môže znižovať klírens digoxínu a zvýšiť tak jeho plazmatickú hladinu.
Alprazolam môže zvyšovať plazmatickú hladinu súčasne podávaného lítia.
Cimetidín znižuje klírens alprazolamu a predlžuje jeho biologický polčas.
Etinylestradiol takisto predlžuje biologický polčas alprazolamu.
4.6 Gravidita a laktácia
Niektoré benzodiazepíny zvyšujú riziko vrodených malformácií, preto je podávanie alprazolamu v 1. trimestri kontraindikované. Alprazolam môže prestupovať cez placentárnu bariéru, preto jeho chronické podávanie počas gravidity môže viesť k prejavom závislosti novorodenca a tiež k abstinenčnému syndrómu. Použitie benzodiazepínov v posledných týždňoch tehotenstva môže u novorodenca inhibovať CNS. Bezpečnosť podania alprazolamu v priebehu celého tehotenstva sa neoverila, liek sa preto neodporúča podávať počas celého tehotenstva okrem prípadov, kedy riziko následkov vážnej neliečenej choroby prevažuje nad potenciálnym rizikom pre plod.
Alprazolam sa vylučuje do materského mlieka a pretože novorodenci ho odbúravajú pomalšie ako dospelí, mohlo by u dojčaťa dôjsť ku kumulácii, sedácii a poruchám výživy.
V období dojčenia je preto podávanie alprazolamu nevhodné.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Svojim sedatívnym účinkom môže alprazolam, najmä na začiatku podávania a pri každom zvýšení dávky, negatívne ovplyvniť činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť, motorickú koordináciu a rýchle rozhodovanie (napr. vedenie vozidiel, ovládanie strojov, práca vo výškach a pod.).
4.8 Nežiaduce účinky
Vyskytujú sa prevažne na začiatku liečby, zvyčajne spontánne ustupujú. Najčastejšie sa objavuje ospalosť, ktorá je do určitej miery závislá od dávky a pri jej znížení mizne, ďalej únavnosť, pocit ľahkosti či zaujatosti v hlave, bolesti hlavy, závraty, poruchy koordinácie, neostré videnie, podráždenosť, zvýšená aj znížená chuť do jedla, zápcha i hnačky, zvýšenie i úbytok hmotnosti, potenie, pocit upchatého nosa, sucho v ústach, ale aj zvýšené slinenie, poruchy mikcie, kožné alergie, raš, svrbenie, krvné dyskrázie, vrátane agranulocytózy. Nežiaduce účinky sú častejšie u starých a kachektických osôb, u detí, u hepatikov, pacientov s hypoalbuminémiou a u osôb s organickým postihnutím CNS, kde sa uvádza ataxia, poruchy pamäti a iných funkcií intelektu, paradoxné afektívne reakcie zriedkavo až so zmätenosťou, halucináciami a agresivitou. Dlhodobé podávanie, najmä vyšších dávok, môže vyvolať psychickú alebo somatickú závislosť. Riziko liekovej závislosti je preto vyššie u pacientov s panickými poruchami, ktorí užívajú vyššie dávky alprazolamu (4 mg denne). Podobne (tj. pri podávaní vyšších dávok dlhšiu dobu - asi za 8 - 12 týždňov liečby), sa častejšie vyskytuje rebound syndróm a abstinenčné príznaky. Abstinenčný syndróm sa môže objaviť pri náhlom prerušení liečby v priebehu 2 - 3 dní, prejavuje sa insomniou, nervozitou, podráždenosťou, menej často i nauzeou, vracaním, kŕčmi v bruchu aj vo svaloch, s trasom a zvýšenou citlivosťou na zmyslové podnety. (Rebound syndróm je prechodný syndróm, u ktorého sa symptomatológia, kvôli ktorej sa liečba benzodiazepínmi začala, opäť objaví, a to vo zvýšenej miere. Táto symptomatológia sa môže objaviť pri vysadení liečby).
4.9 Predávkovanie
Toxická dávka pre človeka po p.o. podaní je asi 0,33 mg/kg tel. hmotnosti.
Príznaky predávkovania: zmätenosť, ospalosť až spánok, dýchavica, výrazná slabosť, nezreteľná reč, titubácia, znížené reflexy, bradykardia.
Terapia: Ak je pacient pri vedomí a ak nehrozí kóma alebo kŕče pri prehĺtaní, je vhodný výplach žalúdka, živočíšne uhlie alebo podanie emetík. Špecifické antidotum je flumazenil. Hemodialýza a forsírovaná diuréza nie sú príliš účinné. Samozrejmé sú všeobecné opatrenia ako monitorovanie základných vitálnych funkcií (dýchanie, krvný obeh, stav vedomia) a korekcie zistených odchýlok.'
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
FARMAKOTERAPEUTICKÁ SKUPINA: Anxiolytikum/antidepresívum. Benzodiazepínové deriváty, alprazolam.
ATC kód: N05BA12
Alprazolam je krátko- až strednodobo pôsobiaci benzodiazepínový derivát a ako všetky benzodiazepíny pôsobí na všetkých úrovniach CNS tlmivo v závislosti od dávky, od miernej sedácie cez spánok až ku kóme. Benzodiazepíny podporujú alebo uľahčujú inhibičnú neurotransmiterovú činnosť kyseliny gamaaminomaslovej (GABA), ktorá je hlavným inhibítorom neurotransmisie v mozgu a sprostredkuje pre- aj postsynaptickú inhibíciu vo všetkých oblastiach CNS.
V porovnaní s ostatnými benzodiazepínmi má alprazolam výraznejšie účinky anxiolytické a antipanické, ale má tiež zachované účinky myorelaxačné, antikonvulzívne a sedatívno-hypnotické.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Alprazolam sa po perorálnom podaní z GIT rýchlo a dobre vstrebáva, vrcholové hladiny v plazme dosahuje za 1 - 2 hodiny. Na plazmatické bielkoviny sa viaže v 70 – 80 %. Plazmatická koncentrácia v ustálenom stave sa dosiahne za cca 2 - 3 dni.
Pri opakovaných dávkach dochádza len k nepatrnej kumulácii. Metabolizuje sa v pečeni, jeho metabolity vykazujú veľmi malú až žiadnu farmakologickú účinnosť. Eliminačný polčas je u dospelých 10 - 15 hodín, ako pre alprazolam, tak pre jeho metabolity. Vylučovanie je prevažne renálne vo forme konjugátov, glukuronidov. V starobe sú eliminácia a teda aj biologický polčas predĺžené.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Akútna toxicita (LD50) alprazolamu u myši je p.o. 1,02 g/kg, i.p. 540 mg/kg, u potkana p.o. > 2 g/kg, i.p. 610 mg/kg.
V 24 mesiacov trvajúcej štúdii u potkanov sa pri podávaní 150-násobku najvyššej odporučenej dennej dávky u človeka nezistili žiadne známky karcinogenity. V testoch na myšiach a baktériách sa nezistili žiadne známky mutagenity.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Lactosum monohydricum, maydis amylum, cellulosum microcrystallinum, calcii stearas, silica colloidalis anhydrica.
6.2 Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v suchu, pri teplote 10-25 °C, chráňte pred svetlom.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Druh obalu: papierová škatuľka, PVC/PVDC/Al blister (Neurol 0,25) alebo PVC/ Al blister (Neurol 1,0), písomná informácia pre používateľov.
Balenie: 30 tabliet
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Liek je viazaný na lekársky predpis.
Liek obsahuje omamnú a psychotropnú látku - alprazolam
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Zentiva, k.s., Praha, Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
NEUROL 0,25: 70/0201/89-CS
NEUROL 1,0: 70/0340/12-S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 15.9.1989
Dátum predĺženia registrácie: 14.09.2006 - bez časového obmedzenia
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Júl 2012