MOXOSTAD 0,4 MG tbl flm 400(10x40)x0,4 mg (blis.PVC/PVDC/Al)

čiť.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR > 30 ml/min, ale < 60 ml/min) nemá byť jednorazová dávka vyššia ako 0,2 mg a denná dávka nemá byť vyššia ako 0,4 mg moxonidínu.

Starší ľudia
Za predpokladu, že nie je porušená funkcia obličiek, odporúčané dávkovanie je rovnaké ako pre dospelých.

Pediatrická populácia Moxostad sa nemá používať u detí a dospievajúcich do 16 rokov, keďže s touto populáciou sú iba obmedzené skúsenosti.

Spôsob podávania
Na perorálne použitie.
Keďže súbežné užitie s jedlom neovplyvňuje farmakokinetiku moxonidínu, Moxostad možno užívať pred jedlom, počas jedla alebo po jedle. Tablety sa majú užívať s dostatočným množstvom tekutiny.

4.3 Kontraindikácie

Moxonidín je kontraindikovaný u pacientov s:
- precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
- syndrómom chorého sínusu,
- bradykardiou (srdcová frekvencia v pokoji < 50 tepov/minútu),
- 2. alebo 3. stupňom atrioventrikulárnej blokády,
- kardiálnou insuficienciou (pozri časť 4.4).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Ak užívajú moxonidín pacienti s AV blokádou 1. stupňa, musí sa im venovať zvláštna starostlivosť, aby sa predišlo bradykardii.

Ak užívajú moxonidín pacienti s ťažkým koronárnym arteriálnym ochorením alebo nestabilnou angínou pektoris, musí sa im venovať zvláštna starostlivosť kvôli obmedzeným skúsenostiam v tejto pacientskej populácii.

Vzhľadom na nedostatok klinických dôkazov podporujúcich bezpečné používanie u pacientov so stredne ťažkou kardiálnou insuficienciou sa moxonidín týmto pacientom má podávať s opatrnosťou.

Pozornosť sa odporúča pri podávaní moxonidínu pacientom s poškodením funkcie obličiek, pretože moxonidín sa vylučuje predovšetkým obličkami. U týchto pacientov sa hlavne na začiatku liečby odporúča opatrne titrovať dávku. Dávkovanie sa má začať s 0,2 mg denne a dávka môže byť zvýšená na maximálne 0,4 mg denne, ak je klinicky indikovaná a dobre tolerovaná.

Ak sa moxonidín užíva v kombinácii s betablokátorom a liečba musí byť prerušená, betablokátor sa vysadí ako prvý a moxonidín potom po niekoľkých dňoch.

Doteraz nebol pozorovaný „rebound“ účinok na krvný tlak po prerušení liečby moxonidínom. Neodporúča náhle ukončenie liečby, namiesto toho sa má dávka znižovať postupne počas dvoch týždňov.

Moxostad filmom obalené tablety obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súbežné podávanie iných antihypertenzív s Moxostadom má zosilňujúci účinok.

Keďže tricyklické antidepresíva môžu znižovať účinnosť centrálne pôsobiacich antihypertenzív, neodporúča sa súčasné podávanie tricyklických antidepresív s moxonidínom. Moxonidín môže zosilniť účinok tricyklických antidepresív (vyhnúť sa súbežnému predpísaniu), trankvilizérov, alkoholu, sedatív a hypnotík.
Moxonidín mierne zhoršuje kognitívne funkcie u jedincov užívajúcich lorazepam. Moxonidín môže pri súčasnom užívaní zvýšiť sedatívny účinok benzodiazepínov.
Moxonidín sa vylučuje tubulárnou sekréciou. Nemožno vylúčiť interakcie s inými liekmi, ktoré sa vylučujú tubulárnou sekréciou.
Tolazolín môže v závislosti od dávky znižovať účinok moxonidínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití Moxostadu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Moxostad sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné.

Dojčenie
Moxonidín sa vylučuje do materského mlieka. Moxostad sa preto nemá užívať počas dojčenia. Ak je liečba Moxostadom zjavne nevyhnutná, dojčenie sa má ukončiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Hlásila sa somnolencia a závrat. Je to potrebné zohľadniť pri vykonávaní týchto činností.

4.8 Nežiaduce účinky

Medzi najčastejšie nežiaduce účinky hlásené osobami užívajúcimi moxonidín patrilo sucho v ústach, závrat, asténia a somnolencia. Tieto príznaky často ustúpia po niekoľkých prvých týždňoch liečby.

Nežiaduce účinky podľa triedy orgánových systémov (pozorované počas placebom kontrolovaných klinických skúšaní s n=886 pacientov vystavených moxonidínu s výslednými frekvenciami nižšie):

Orgánový systém podľa MedDRA	Veľmi časté ≥1/10	Časté ≥1/100 až <1/10	Menej časté ≥1/1 000 až <1/100
Poruchy metabolizmu a výživy			retencia tekutín anorexia
Poruchy srdca a srdcovej činnosti			bradykardia
Poruchy ucha a labyrintu			tinnitus
Poruchy nervového systému		bolesť hlavy*, závraty /vertigo ospanlosť/ somnolencia,	synkopa*, sedácia, parestézia končatín
Poruchy oka			pocit suchého, svrbiaceho alebo páliaceho oka
Poruchy ciev		vazodilatácia	hypotenzia* (vrátane ortostatickej), poruchy periférnej cirkulácie
Poruchy ciev			hypotenzia (vrátane ortostatickej)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	sucho v ústach	hnačka, zápcha, nauzea/vracanie, dyspesia* a iné gastrointestinálne poruchy	bolesť príušnej žľazy
Poruchy kože a podkožného tkaniva		vyrážka/svrbenie	alergické kožné reakcie, angioedém
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		asténia	edém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		bolesť chrbta	bolesť šije
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov			gynekomastia, impotencia
Psychické poruchy		zmenený proces myslenia, poruchy spánku vrátane nespavosti	nervozita, depresia, anxiozita, strata libida

* v porovnaní s placebom nebola vyššia frekvencia

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky predávkovania
Popísaný bol nasledovný prípad predávkovania z nepozornosti u 2-ročného dieťaťa:
Dieťa užilo neznáme množstvo moxonidínu. Maximálna dávka, ktorú mohlo užiť bola 14 mg. U dieťaťa sa prejavili nasledovné príznaky:
útlm, kóma, hypotenzia, mióza a dýchavičnosť. Po výplachu žalúdka, infúziách glukózy, mechanickej ventilácii a odpočinku príznaky úplne zmizli v priebehu 11 hodín.

V niekoľkých prípadoch predávkovania, ktoré boli oznámené, dávka až do 19,6 mg užitá naraz nemala za následok smrť. Oznámené znaky a príznaky zahŕňali: bolesti hlavy, útlm, ospalosť, hypotenziu, závraty, asténiu, bradykardiu, suchosť v ústach, vracanie, únavu a abdominálne bolesti. V prípade ťažkého predávkovania sa odporúča starostlivo sledovať poruchy vedomia a útlm dýchania.
 
Okrem toho, vychádzajúc zo štúdií vysokých dávok u zvierat, sa môže vyskytnúť dočasná hypertenzia, tachykardia a hyperglykémia.

Liečba predávkovania
Nie je známe špecifické antidotum. V prípade hypotenzie sa môžu na podporu cirkulácie doplniť tekutiny a zvážiť podanie dopamínu. Bradykardia sa lieči atropínom.

Antagonisty α-receptorov môžu znížiť alebo zrušiť paradoxný hypertenzný účinok predávkovania moxonidínom.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antihypertenzíva, antiadrenergické liečivá s centrálnym účinkom
ATC kód: C02AC05

Na rôznych modeloch zvierat sa ukázalo, že moxonidín má silný antihypertenzný účinok. Dostupné experimentálne údaje ukazujú, že miesto účinku moxonidínu je lokalizované v centrálnom nervovom systéme (CNS).
V mozgovom kmeni sa moxonidín selektívne viaže na I₁-imidazolínové receptory. Tieto imidazolín senzitívne receptory sú prevažne pozorované v rostrálnej ventrolaterálnej mieche, v oblasti, ktorá hrá dôležitú úlohu v centrálnej kontrole sympatického nervového systému. Účinok tejto interakcie s I₁-imidazolinovými receptormi vedie k zníženiu aktivity sympatických nervov. Dokázalo sa to u kardiálnych, splanchnických a renálnych sympatických nervov. '
Moxonidín sa líši od iných centrálne pôsobiacich antihypertenzív tým, že má len slabú afinitu k centrálnym a₂-adrenoreceptorom v porovnaní s afinitou k I₁-imidazolínovým receptorom. a₂-adrenoreceptory sa považujú za sprostredkovateľa, ktorý vyvoláva útlm a suchosť v ústach, najčastejšie pozorované nežiaduce účinky centrálne pôsobiacich antihypertenzív.
Stredný systolický a diastolický krvný tlak sa znižuje v pokoji aj pri cvičení.

Účinky moxonidínu na úmrtnosť a kardiovaskulárnu morbiditu nie sú v súčasnosti známe.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Moxonidín sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. U ľudí sa absorbuje približne 90% perorálnej dávky. Príjem potravy nemá vplyv na farmakokinetiku moxonidínu. Nepodlieha „first pass“ metabolizmu a jeho biologická dostupnosť je 88%.

Distribúcia
Len asi 7% moxonidínu sa viaže na ľudské plazmatické bielkoviny (Vd_ss = 1,8 ± 0,4 l/kg). Maximálne plazmatické hladiny moxonidínu sa dosahujú 30-180 minút po podaní filmom obalenej tablety.

Biotransformácia
Moxonidín sa metabolizuje z 10-20%, predovšetkým na 4,5-dehydromoxonidín a na aminometanamidínový derivát otvorením imidazolínového kruhu. 4,5-dehydromoxonidín má iba 1/10 a aminometanamidínový derivát menej ako 1/100 hypotenzného účinku moxonidínu.

Eliminácia
Moxonidín a jeho metabolity sa eliminujú takmer výhradne renálnou cestou. Viac ako 90% podanej dávky sa počas prvých 24 hodín eliminuje obličkami, zatiaľ čo približne 1% sa eliminuje stolicou. Kumulatívna exkrécia nezmeneného moxonidínu je asi 50-75%. Stredný polčas plazmatickej eliminácie moxonidínu je 2,2-2,3 hodiny a polčas renálnej eliminácie je 2,6-2,8 hodín.

U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR 30 – 60 ml/min) je AUC zvýšená o 85% a klírens je znížený o 52%. U týchto pacientov sa musí dávka upraviť tak, že maximálna denná dávka nie je vyššia ako 0,4 mg a maximálna jednorazová dávka je 0,2 mg.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml) je klírens znížený o 68% a eliminačný polčas je predĺžený až na 7 hodín. U týchto pacientov je moxonidín kontraindikovaný (pozri 4.3).

Farmakokinetika u detí
U detí neboli vykonané žiadne farmakokinetické štúdie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Štúdie reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne účinky na fertilitu a žiadny teratogénny potenciál.
Embryotoxické účinky sa pozorovali na potkanoch pri dávkach nad 3 mg/kg/d a na králikoch pri dávkach nad 0,7 mg/kg/d. V perinatálnej a postnatálnej štúdii s potkanmi bol ovplyvnený vývin, ako aj životaschopnosť mláďat pri dávkach nad 1 mg/kg/d.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
laktóza, monohydrát
krospovidón
povidón K25
stearát horečnatý
Filmový obal:
hypromelóza
oxid titaničitý (E 171)
makrogol 400
červený oxid železitý (E 172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

MOXOSTAD 0,2 mg: 2 roky.
MOXOSTAD 0,3 mg a MOXOSTAD 0,4 mg: 3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

MOXOSTAD 0,2 mg a 0,4 mg, filmom obalené tablety
PVC/PVDC/ALU blistrové balenie so 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 98, 100, 400 (20x20, 10x40, len ako nemocničné balenie) filmom obalenými tabletami
alebo
PVC/PVDC/ALU balenie s perforovaným blistrom s jednotlivými dávkami so 7x1, 10x1, 14x1, 20x1, 28x1, 30x1, 50x1, 56x1, 98x1, 100x1, 400 (20x20x1, 10x40x1, len ako nemocničné balenie) filmom obalenou tabletou.

MOXOSTAD 0,3 mg, filmom obalené tablety
PVC/PVDC/ALU blistrové balenie s 10, 20, 28, 30, 50, 56, 98, 100, 400 (20 x 20, 10 x 40 len ako nemocničné balenie) filmom obalenými tabletami
alebo
PVC/PVDC/ALU balenie s perforovaným blistrom s jednotlivými dávkami s 10x1, 20x1, 28x1, 30x1, 50x1, 56x1, 98x1, 100x1, 400 (20x20x1, 10x40x1, len ako nemocničné balenie) filmom obalenou tabletou.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
61118 Bad Vilbel
Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

MOXOSTAD 0,2 mg: 58/0004/05-S
MOXOSTAD 0,3 mg: 58/0005/05-S
MOXOSTAD 0,4 mg: 58/0006/05-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 12. januára 2005
Dátum posledného predĺženia registrácie: 9. októbra 2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

04/2020