MOXONIDIN-RATIOPHARM 0,3 MG tbl flm 28x0,3 mg (blis.PVC/PVDC/Al)

sa dávka po najmenej trojtýždennom intervale zvýšiť na 0,6 mg moxonidínu denne (1 tableta Moxonidin–ratiopharm 0,3 mg ráno a večer).
Ak je potrebná nižšia alebo vyššia dávka, je možné užiť Moxonidin – ratiopharm 0,2 mg alebo Moxonidin–ratiopharm 0,4 mg.

Moxonidin–ratiopharm 0,4 mg
V prípade dávky 0,4 mg moxonidínu denne sa užíva 1 tableta Moxonidin–ratiopharm 0,4 mg ráno.
Ak je potrebná nižšia dávka, je možné užiť Moxonidin–ratiopharm 0,2 mg alebo Moxonidin–ratiopharm 0,3 mg tablety.

Najvyššia odporúčaná dávka je 0,4 mg v jednotlivej dávke a 0,6 mg denne rozdelene.

U pacientov s mierne zníženou funkciou obličiek (GFR 30 - 60 ml/min) jednotlivá dávka nemá presiahnuť 0,2 mg, celková denná dávka 0,4 mg moxonidínu.
Tablety sa užívajú po jedle a zapíjajú sa tekutinou.
Doba trvania užívania prípravku nie je obmedzená.
Liek je určený dospelým pacientom. Bezpečnosť a účinnosť užívania moxonidínu u detí a adolescentov nebola stanovená.

4.3 Kontraindikácie

Moxonidin–ratiopharm 0,2/0,3/0,4 mg je kontraindikovaný v prípade:
- precitlivenosti na moxonidín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
- syndrómu chorého sínusu,
- bradykardie (pod 50 tepov/min v pokoji),
- AV bloku 2. alebo 3. stupňa,
- srdcovej nedostatočnosti.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Po uvedení lieku na trh boli hlásené u pacientov podstupujúcich liečbu moxonidínom prípady rôznych stupňov AV bloku. Na základe týchto hlásení prípadov nie je možné úplne vylúčiť príčinnú súvislosť moxonidínu pri predĺžení atrioventrikulárneho vedenia.
Pri liečbe pacientov s možnou predispozíciou k rozvoju AV bloku sa preto odporúča opatrnosť.
Ak užívajú moxonidín pacienti s AV blokádou 1. stupňa, musí im byť venovaná zvláštna starostlivosť, aby sa predišlo bradykardii. Moxonidín sa nesmie používať pri AV blokoch vyššieho stupňa (pozri časť 4.3).

Ak užívajú moxonidín pacienti s ťažkým koronárnym arteriálnym ochorením alebo nestabilnou angínou pektoris, musí im byť venovaná zvláštna starostlivosť kvôli obmedzeným skúsenostiam s užívaním lieku.

Pozornosť sa odporúča pri podávaní moxonidínu u pacientov s poškodením funkcie obličiek, pretože moxonidín sa vylučuje hlavne obličkami. U týchto pacientov je hlavne na začiatku liečby potrebné opatrne vytitrovať dávku.
Dávkovanie sa má začať s 0,2 mg denne a dávka môže byť zvýšená na maximálne 0,4 mg denne u pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR > 30 ml/min, ale < 60 ml/min) a na maximálne 0,3 mg denne u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min), ak je klinicky indikovaná a dobre tolerovaná.

Ak sa moxonidín užíva v kombinácii s β-blokátorom a liečba musí byť prerušená, β-blokátor sa vysadí ako prvý a moxonidín potom po niekoľkých dňoch.

Doteraz nebol pozorovaný „rebound“ účinok na krvný tlak po prerušení liečby moxonidínom. Jednako sa neodporúča náhle ukončenie liečby, namiesto toho sa má dávka znižovať postupne počas dvoch týždňov.

Staršia populácia môže byť náchylnejšia na kardiovaskulárne účinky liekov znižujúcich krvný tlak. Liečba sa má preto začať najnižšou dávkou a zvýšenia dávky sa majú vykonávať s opatrnosťou, aby nedošlo k vážnym následkom, ku ktorým môžu tieto reakcie viesť.

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súčasné podávanie s inými antihypertenzívami: podávanie moxonidínu je bezpečné s tiazidovými diuretikami a blokátormi kalciových kanálov. Spoločné podávanie týchto a iných antihypertenzív zvyšuje hypotenzívne pôsobenie moxonidínu.

Tricyklické antidepresíva môžu znižovať účinnosť centrálnych antihypertenzív, neodporúča sa súčasné podávanie tricyklických antidepresív s moxonidínom.

Moxonidín môže zosilniť účinok tricyklických antidepresív (vyhnúť sa súbežnému predpísaniu), trankvilizérov, alkoholu, sedatív a hypnotík.

Moxonidín mierne zhoršuje kognitívne funkcie u jedincov užívajúcich lorazepam. Moxonidín môže pri súčasnom užívaní zvýšiť sedatívny účinok benzodiazepínov.

Moxonidín sa vylučuje tubulárnou sekréciou. Nemožno vylúčiť interakcie s inými liekmi, ktoré sa vylučujú tubulárnou sekréciou.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití moxonidínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Moxonidín má byť užívaný počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Laktácia
Moxonidín sa vylučuje do materského mlieka. Pacientkam užívajúcim moxonidín sa preto odporúča nedojčiť. Ak je liečba moxonidínom absolútne nevyhnutná, dojčenie sa má ukončiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Bola hlásená ospanlivosť a závraty. Toto je potrebné zobrať do úvahypri vykonávaní týchto činností.

4.8 Nežiaduce účinky

Zhrnutie bezpečnostného profilu
Na začiatku liečby moxonidínom sa najčastejšie môže objaviť suchosť v ústach, únava, pocit slabosti v nohách, bolesť hlavy, závraty a ospalosť. Vo väčšine prípadov však tieto účinky ustúpia počas prvých niekoľkých týždňov liečby.

Zoznam nežiaducich reakcií
Frekvencie nežiaducich udalostí sú zaradené podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Nežiaduce účinky podľa tried organových systémov (pozorované počas placebom kontrolovaných klinických skúšaní s n = 886 pacientmi vystavenými moxonidínu viedlo k nižšie uvedeným frekvenciám):

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Veľmi časté ≥ 1/10	Časté ≥ 1/100 až < 1/10	Menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100	Zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1 000
Poruchy srdca a srdcovej činnosti			bradykardia
Poruchy ucha a labyrintu			tinnitus
Poruchy nervového systému		bolesť hlavy*, ospanlivosť/ somnolencia, závraty, vertigo	synkopa*
Poruchy ciev			hypotenzia* (vrátane ortostatickej)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	suchosť v ústach	hnačka, nauzea, vracanie, dyspepsia*
Poruchy kože a podkožného tkaniva		vyrážka, svrbenie	angioedém
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		asténia	edém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		bolesť chrbta	bolesť šije
Psychické poruchy		nespavosť	nervozita

* v porovnaní s placebom nebola vyššia frekvencia

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy predávkovania
V niekoľkých prípadoch predávkovania, ktoré boli oznámené, dávka až do 19,6 mg užitá naraz nemala za následok smrť. Oznámené znaky a príznaky zahŕňali: bolesti hlavy, útlm, ospalosť, hypotenziu, závraty, asténiu, bradykardiu, suchosť v ústach, vracanie, únavu a abdominálne bolesti. V prípade ťažkého predávkovania sa odporúča starostlivo sledovať poruchy vedomia a útlm dýchania.
Okrem toho, vychádzajúc z niekoľkých štúdií vysokých dávok u zvierat, sa môže tiež vyskytnúť dočasná hypertenzia, tachykardia a hyperglykémia.

Liečba predávkovania
Moxonidín nemá špecifické antidotum. V prípade hypotenzie sa môžu na podporu cirkulácie doplniť tekutiny a zvážiť podanie dopamínu. Bradykardia sa môže liečiť atropínom.
Antagonisty α-receptorov môžu znížiť alebo zrušiť paradoxný hypertenzný účinok predávkovania moxonidínom.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzíva, ATC kód: CO2AC05.

Údaje z experimentov na zvieratách preukázali antihypertenzný účinok moxonidínu vznikajúci pôsobením na centrálny nervový systém. Mechanizmus spočíva v selektívnej väzbe liečiva na I₁-imidazolínové receptory, ktoré sú lokalizované v mozgovom kmeni, a to v rostrálnej ventro-laterálnej oblasti predĺženej miechy. Táto oblasť je považovaná za centrum pre periférnu reguláciu sympatického nervového systému. Väzbou moxonidínu na I₁-imidazolínové receptory sa znižuje aktivita sympatika (preukázané na sympatických nervových zakončeniach kardiálnych, intestinálnych a renálnych). Zníženie aktivity sympatika vedie ku zníženiu systémovej periférnej rezistencie ciev a následne ku zníženiu krvného tlaku. '

Moxonidín sa líši od ostatných dostupných, centrálne pôsobiacich antihypertenzív predovšetkým nižšou afinitou k centrálnym a2-adrenoreceptorom v porovnaní s I₁-imidazolínovými receptormi. Nežiaduce účinky centrálnych antihypertenzív ako napr. sucho v ústach a únavnosť sú spôsobené interakciou s a2 - adrenoreceptormi. Z dôvodu vysokej selektivity moxonidínu pre imidazolínové receptory sú tieto nežiaduce účinky (sucho v ústach a útlm), bežné u ostatných centrálnych antihypertenzív, v prípade moxonidínu významne menej vyjadrené.

V klinickej štúdii s 1938 pacientami s kongestívnym srdcovým zlyhávaním (NYHA klasifikácia II-IV) liečených skúšanou formou s riadeným uvoľňovaním a vyššími priemernými dávkami moxonidínu (0,5 až 3 mg denne) sa pozorovala zvýšená úmrtnosť v skupine užívajúcej moxonidín. Štúdia bola preto predčasne ukončená.
U pacientov liečených obvyklými dávkami formy moxonidínu, ktorá je teraz na trhu (Moxonidin – ratiopharm), nie sú obdobné obavy o bezpečnosť liečby.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní je moxonidín rýchlo a skoro úplne vstrebaný z hornej časti gastrointestinálneho traktu (t_max asi 1 h).
Biologická dostupnosť je približne 88 %, nepodlieha významne efektu prvého prechodu pečeňou. Príjem potravy nemá vplyv na farmakokinetiku.

Distribúcia
Väzba na plazmatické bielkoviny zistená in vitro bola okolo 7,2 %.

Metabolizmus
V plazme bol pozitívne zistený len dehydrogenovaný moxonidín. Farmakodynamická účinnosť dehydrogenovaného moxonidínu je asi 1/10 v porovnaní s moxonidínom.

Vylučovanie
Počas 24 hodín 78 % celkovej dávky bolo v nezmenenej forme vylúčených močom a 13 % bolo vylúčených ako dehydrogenovaný moxonidín. Iné menej významné metabolity v moči tvorili asi 8 %. Menej ako 1 % bolo vylúčené stolicou.
Vylučovanie moxonidínu a jeho metabolitov je rýchle (polčas eliminácie asi 2,5 až 5 hodín).

Farmakokinetika u pacientov s hypertenziou
Žiadne farmakokinetické zmeny neboli pozorované v porovnaní so súborom zdravých dobrovoľníkov.

Farmakokinetika u starších osôb
Boli pozorované vekom podmienené zmeny farmakokinetiky. Pravdepodobne sú spôsobené zníženou metabolickou aktivitou a/alebo slabo zvýšenou biologickou dostupnosťou. Tieto farmakokinetické rozdiely nie sú klinicky významné.

Farmakokinetika u detí
Podanie moxonidínu sa u detí neodporúča. Neboli robené žiadne farmakokinetické štúdie u detí.

Farmakokinetika pri poškodení funkcie obličiek
Vylučovanie moxonidínu signifikantne koreluje s klírensom kreatinínu. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR 30-60 ml/min) ustálené plazmatické koncentrácie a polčas eliminácie sú približne 2-krát a 1,5-krát vyššie v porovnaní s hypertonikmi s normálnou funkciou obličiek (GFR viac ako 90 ml/min). U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR menej ako 30 ml/min) ustálená hladina plazmatickej koncentrácie a polčas eliminácie sú 3-krát vyššie. U týchto pacientov po viacnásobnom podaní nedochádzalo ku akumulácii moxonidínu. V konečných štádiách renálnej insuficiencie u hemodialyzovaných pacientov (GFR menej ako 10 ml/min) plazmatická koncentrácia a polčas eliminácie sú 6-krát a 4-krát vyššie. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek maximálne plazmatické koncentrácie moxonidínu sú len 1,5 až 2-krát vyššie vo všetkých skupinách.
U pacientov s poškodením funkcie obličiek má byť dávkovanie individuálne prispôsobené.
Moxonidín sa v malom množstve eliminuje hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Na základe štúdií akútnej toxicity moxonidínu bola stanovená LD₅₀ takto:
u myší 320 mg/kg pre obidve pohlavia, u potkanov 115 mg/kg pre samice a 143 mg/kg pre samcov.
Štúdie chronickej toxicity u potkanov (dávky 0,3-1,2 mg/kg/deň) a psov (dávky 0,04-1,16 mg/kg/deň) trvajúce 26 týždňov nepreukázali žiadne toxické príznaky ani histologicky potvrdené orgánové postihnutie.
Štúdie karcinogenity u potkanov (dávky 0,1-3,6 mg/kg) nepreukázali karcinogénne vlastnosti moxonidínu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

lactosum monohydricum, povidonum, crospovidonum, magnesii stearas, Opadry Y-1-7000 obsahujúca: titanii dioxidum (E171), hypromellosum, macrogolum 400; ferri oxidum rubrum (E 172)

6.2 Inkompability

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia

PVC/PVDC/Al blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov
veľkosť balenia: 28, 30, 60, 98 alebo 100 tabliet

6.6 Upozornenie na spôsob zaobchádzania s liekom

Nie sú potrebné žiadne zvláštne upozornenia.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII:

ratiopharm GmbH
Graf-Arco-Str. 3
89079 Ulm
Nemecko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Moxonidin–ratiopharm 0,2 mg: 58/0009/07-S
Moxonidin–ratiopharm 0,3 mg: 58/0010/07-S
Moxonidin–ratiopharm 0,4 mg: 58/0011/07-S



9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 29.01.2007
Dátum posledného predĺženia registrácie: 13.1.2012


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

December 2013