MANNITOL FRESENIUS KABI 20 % sol inf 20x50 ml (fľ.skl.)

dávku približne 1 ml/kg telesnej hmotnosti (200 mg manitolu/kg telesnej hmotnosti)
počas 3 - 5 minút. Odpoveď na skúšobnú dávku sa považuje za adekvátnu, keď pacient vylúči aspoň
30 - 50 ml/hod moču počas 2 - 3 hodín. Ak sa nedosiahne adekvátna odpoveď, možno podať ďalšiu
skúšobnú dávku. Ak sa nedosiahne adekvátna odpoveď ani pri druhom pokuse, liečba manitolom
sa musí prerušiť a musí sa znovu posúdiť pacientov stav, pretože môže byť prítomné zlyhanie
obličiek.

Zníženie intrakraniálneho tlaku, cerebrálneho edému a intraokulárneho tlaku

Zvyčajná dávka je 7,5 až 10 ml/kg telesnej hmotnosti podávaných infúziou v priebehu 30 až 60 minút. Keď sa roztok používa pred operáciou, dávka sa musí podať 1 až 1,5 hodiny pred operáciou, aby sa dosiahol
maximálny účinok.

Podpora vylučovania renálne vylučovaných toxických látok pri otrave

Na vyvolanie zosilnenej diurézy pri podpornej liečbe ťažkých drogových intoxikácií sa má dávka
manitolu upraviť tak, aby sa vylučovanie moču udržalo prinajmenšom na hodnote 100 ml/hod a aby
sa udržala pozitívna rovnováha tekutín 1 - 2 litre. Možno podať prvú zvýšenú dávku približne 125 ml.

Deti:
Pri renálnej insuficiencii má byť skúšobná dávka 1 ml/kg telesnej hmotnosti (200 mg manitolu/kg telesnej hmotnosti)
počas 3 - 5 minút. Liečebná dávka je v rozsahu od 2,5 ml do 7,5 ml/kg telesnej hmotnosti. Táto dávka sa
v prípade potreby môže zopakovať jedenkrát alebo dvakrát, po intervale 4 až 8 hodín.
Pri cerebrálnych alebo očných edémoch možno túto dávku podávať počas 30 až 60 minút ako u
dospelých.

Starší pacienti:
Tak ako u dospelých, dávka závisí od telesnej hmotnosti, klinického a biologického stavu pacienta a
sprievodnej terapie. Rozsah zvyčajnej dávky je rovnaký ako u dospelých 250 až 1000 ml/deň (50 až
200 g manitolu za 24 hodín), s dávkovým limitom 250 ml (50 g manitolu) pri jednom podaní. Keďže
u niektorých pacientov sa môže objaviť začínajúca renálna insuficiencia, pred stanovením dávky sa
musí starostlivo preskúmať pacientov stav.

Podávanie:
Liek sa podáva intravenózne pomocou sterilného a nepyrogénneho zariadenia. Set na podávanie
má obsahovať aj filter. Tento hypertonický roztok sa má podávať do veľkej periférnej alebo
prednostne do centrálnej žily

4.3. Kontraindikácie
Infúzny intravenózny roztok 20 % MANNITOL IN WATER FOR INJECTION „FRESENIUS“ je kontraindikovaný u pacientov s:
- existujúcou hyperosmolaritou plazmy
- ťažkou dehydratácia
- rozvinutou anúriou
- ťažkým zlyhaním srdca
- ťažkým prekrvením pľúc alebo pľúcnym edémom
- aktívnym intrakraniálnym krvácaním, s výnimkou kraniotómie
- poruchou hematoencefalickej bariéry
- precitlivenosťou na manitol.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Upozornenia

Pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa musí manitol podávať opatrne. Najprv sa má
použiť skúšobná dávka a v liečbe manitolom sa má pokračovať iba vtedy, ak sa dosiahne adekvátny
prietok moču (pozri časť 4.2).

Pacientom s už existujúcim ochorením obličiek, alebo tým, ktorí dostávajú potenciálne nefrotoxické
lieky, hrozí zvýšené riziko zlyhania obličiek po podaní manitolu.
Musia sa pozorne monitorovať rozdiely v osmolalite séra a funkcia obličiek a začať príslušné
opatrenia v prípade, že by sa objavili známky zhoršujúcej sa funkcie obličiek.

U pacientov so šokom a poruchou funkcie obličiek sa manitol nesmie podávať dovtedy, kým nebudú
objem (tekutín; krvi) a elektrolyty nahradené.

Opatrenia pri používaní
Počas podávania manitolu sa musí monitorovať, či sa u pacienta nezhoršila renálna, srdcová alebo
pulmonálna funkcia a v prípade nežiaducich reakcií sa liečba musí prerušiť.

Pred rýchlym podaním infúzneho roztoku manitol 20 % sa musí pozorne zhodnotiť pacientov
kardiovaskulárny stav, pretože náhla expanzia mimobunkovej tekutiny môže viesť k náhlemu
kongestívnemu zlyhaniu srdca.

Prechod vnútrobunkovej tekutiny, ktorá neobsahuje sodík, do mimobunkového priestoru po podaní
infúzie manitolu môže znížiť koncentráciu sodíka v sére a zhoršiť už existujúcu hyponatriémiu. Sodík
sa môže vylúčiť močom. Manitol môže zastrieť a zosilniť neadekvátnu hydratáciu a hypovolémiu.

Musí sa pozorne monitorovať výdaj moču, rovnováha tekutín, centrálny venózny tlak a rovnováha
elektrolytov (hlavne hladiny sodíka a draslíka v sére).

Môže dôjsť k hromadeniu manitolu, ak sa počas podávania znižuje vylučovanie moču a tento stav
môže zosilniť existujúce alebo latentné kongestívne zlyhanie srdca.

4.5. Liekové a iné interakcie

Zosilnenie účinku
Súbežné použitie iných diuretík môže zosilniť účinky manitolu a môže byť potrebná úprava dávky.

Inhibícia účinku
Manitol zvyšuje vylučovanie liekov, ktoré sú vylučované močom (napr lítia a metotrexátu), a preto
súbežné použitie manitolu môže zhoršiť odpoveď na tieto lieky.

Kumulatívna nefrotoxicita liekov spôsobená nerovnováhou tekutín vyvolanou manitolom
Pacienti, ktorí súbežne dostávajú ciklosporín, sa musia pozorne sledovať, či sa u nich neobjavia
známky nefrotoxicity.

Iné možné interakcie predstavujú aminoglykozidy (zosilnenie ich ototoxických účinkov manitolom),
depolarizujúce lieky s neuromuskulárnym blokujúcim účinkom (zvýraznenie ich účinku manitolom),
perorálne antikoagulanciá (manitol môže znížiť ich účinky zvýšením koncentrácie faktorov zrážania,
ktoré sú vyvolané dehydratáciou), a digoxín (ak po liečbe manitolom dôjde k hypokaliémii, existuje
riziko digoxínovej toxicity), aj keď existuje málo dôkazov o takýchto interakciách u ľudí.

4.6. Gravidita a laktácia
Nie sú k dispozícii dostatočné publikované údaje o použití manitolu u gravidných žien.

Nie sú k dispozícii dostatočné publikované údaje zo štúdií na zvieratách o účinkoch manitolu počas
gravidity a/alebo embryonálneho/fetálneho vývoja a/alebo pôrodu a/alebo postnatálneho vývoja.

Manitol sa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Nie je k dispozícii žiadna informácia o vylučovaní manitolu materským mliekom.

Manitol sa má užívať počas laktácie iba v nevyhnutných prípadoch.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Netýka sa.

4.8. Nežiaduce účinky
Poruchy rovnováhy tekutín a elektrolytov pri vysokých dávkach, hypotenzia a tromboflebitída boli
hlásené menej často.

Zriedkavejšie boli hlásené prípady nasledujúcich nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytli počas alebo
po podaní infúzie manitolu:

Kongescia pľúc alebo edém pri vysokých dávkach, hypertenzia, suchosť v ústach, smäd,
dehydratácia, výrazná diuréza, fokálna osmotická nefróza, urinárna retencia, bolesť hlavy,
rozmazané videnie, konvulzie, nevoľnosť, dávenie, rinitída, kŕče, edémy, nekróza kože, zimnica,
závrat, alergická reakcia ako urtikária alebo anafylaktický šok, srdcové arytmie, horúčka a anginózne
bolesti na hrudníku.

Ojedinele boli s podaním manitolu spájané prípady akútneho zlyhania obličiek a kongestívneho
zlyhania srdca.

Manitol môže pri vysokých dávkach otvoriť hematoencefalickú bariéru, čo spôsobuje opätovný
nárast intrakraniálneho tlaku.

Frekvencia	Trieda orgánových systémov	Symptómy (LLT výrazy MedDRA 6.1)
Menej časté (>1/1000 - < 1/100)	Poruchy metabolizmu a výživy	Nerovnováha tekutín a elektrolytov
	Cievne poruchy	Hypotenzia
	Cievne poruchy	Tromboflebitída
Zriedkavé (>1/10 000 - <1/1000)	Poruchy imunitného systému	Alergická reakcia
	Poruchy imunitného systému	Anafylaktický šok
	Poruchy metabolizmu a výživy	Dehydratácia
	Poruchy metabolizmu a výživy	Edém
	Poruchy nervového systému	Bolesť hlavy
	Poruchy nervového systému	Konvulzia
	Poruchy nervového systému	Závrat
	Poruchy nervového systému	Zvýšený intrakraniálny tlak
	Ochorenia oka	Rozmazané videnie
	Poruchy srdca	Arytmia srdca
	Cievne poruchy	Hypertenzia
	Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Kongescia pľúc
	Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Pľúcny edém
	Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Rinitída
	Gastrointestinálne poruchy	Suchosť v ústach
	Gastrointestinálne poruchy	Smäd
	Gastrointestinálne poruchy	Nauzea
	Gastrointestinálne poruchy	Dávenie
	Poruchy kože a podkožného tkaniva	Nekróza kože
	Poruchy kože a podkožného tkaniva	Urtikária
	Poruchy kostrového svalstva, spojivových tkanív a kostí	Kŕče
	Poruchy obličiek a močových ciest	Excesívna diuréza
	Poruchy obličiek a močových ciest	Osmotická nefróza
	Poruchy obličiek a močových ciest	Urinárna retencia
	Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Zimnica
	Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Anginózne bolesti na hrudníku
	Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Horúčka
Veľmi zriedkavé a (<1/10 000)	Poruchy srdca	Kongestívne zlyhanie srdca
	Poruchy obličiek a močových ciest	Akútne zlyhanie obličiek

4.9. Predávkovanie'
V prípade podozrenia z predávkovania sa musí liečba manitolom okamžite prerušiť.

Dlhodobé podávanie alebo príliš rýchle podávanie veľkých objemov hyperosmotických roztokov
môže viesť k preťaženiu obehového systému a acidóze. Počiatočnými známkami/symptómami môžu
byť bolesť hlavy, nevoľnosť a triaška bez zmeny telesnej teploty. Môže nasledovať zmätenosť,
letargia, kŕče, stupor a kóma.

Liečba je symptomatická a podporná, s monitorovaním rovnováhy tekutín a elektrolytov. Môže
pomôcť hemodialýza.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Roztoky vyvolávajúce osmotickú diurézu
ATC kód: B05BC01

Manitol je karbohydrát, ktorý sa nachádza v mimobunkovom priestore. Má osmotický účinok, ktorý
spôsobuje, že tekutina prechádza z vnútrobunkového do mimobunkového priestoru.

Manitol je voľne filtrovateľný cez obličkové glomeruly a z obličkových tubulov sa späť reabsorbuje
menej ako 10 %. Manitol obsiahnutý v tubuloch vyvíja osmotický efekt, ktorý zabraňuje reabsorpcii
tekutiny z glomerulárneho filtrátu a vytvára diurézu. Tým podporuje prietok moču pri oligúrii/anúrii
alebo v situáciách, v ktorých pacientovi hrozí riziko opätovného renálneho zlyhania. Manitol zvyšuje
aj vylučovanie elektrolytov, hlavne sodíka, draslíka a chloridu. Zvýšené je aj vylučovanie renálne
vylučovaných toxických látok ako sú kyselina acetylsalicylová a barbituráty.

Manitol za bežných podmienok nepreniká hematoencefalickou bariéru. Osmotický tlak spôsobený
manitolom nachádzajúcim sa v plazme spôsobuje, že tekutina opúšťa mozgové tkanivo a zmenšuje
sa edém mozgu a znižuje intrakraniálny tlak.

Manitol nepreniká do oka. Manitol podporuje vylučovanie komorovej vody a tak znižuje
intraokulárny tlak.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Po intravenóznom podaní sa manitol vylúči z väčšej časti nemetabolizovaný cez glomeruly.
Cez glomeruly sa voľne filtruje, menej než 10 % sa tubulárne reabsorbuje, tubulárne bunky ho
nevylučujú. Eliminačný polčas u dospelých je približne 2 hodiny, pri zlyhaní obličiek je tento čas dlhší.
80 % intravenóznej dávky sa vylúči bez zmeny v priebehu 3 hodín.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje o bezpečnosti roztoku manitol 20 % na zvieratách nie sú relevantné, pretože
manitol je látka, ktorá sa bežne pacientom podáva a vzťahujú sa na ňu príslušné liekopisné
referencie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Voda na injekciu

6.2. Inkompatibility
Infúzny intravenózny roztok 20 % MANNITOL IN WATER FOR INJECTION „FRESENIUS“ sa nemá podávať súčasne s, pred, alebo po podaní krvi cez tú istú infúznu linku, pretože hrozí riziko pseudoaglutinácie.

Je potrebné si preštudovať „Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom“ pridávaného lieku.

Pred pridaním lieku sa presvedčte, či je pridané liečivo rozpustné a stabilné vo vodnom roztoku
manitolu (pH 4,5 až 7,0).

Nasledujúce lieky sú nekompatibilné s roztokom manitolu, ale tento zoznam nie je úplný:
- cefepim
- imipenem
- cilastín
- filgrastim

Pridanie chloridu draselného alebo chloridu sodného do roztoku manitol 20 % môže vyvolať tvorbu
zrazenín manitolu.

6.3. Čas použiteľnosti
3 roky

Čas použiteľnosti: pri príprave aditíva
Z mikrobiologického hľadiska sa rozriedený liek má použiť okamžite. Ak sa
nepoužije okamžite, za dobu použiteľnosti a podmienky skladovania pred
použitím je zodpovedný užívateľ a čas použiteľnosti zvyčajne nemá presiahnuť 24
hodín pri teplote 2 až 8 °C, pokiaľ sa zriedenie neudialo v kontrolovaných
a overených aseptických podmienkach.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Neuchovávajte v chladničke alebo mrazničke.
Uchovávať pri izbovej teplote (20 - 25 ºC).
Uchovávanie pri teplotách nižších ako 20 °C môže spôsobiť vznik precipitátov, ktoré je možné rozpustiť v horúcom vodnom kúpeli alebo v sterilizátore.

6.5. Druh obalu a obsah balenia
Sklenená fľaša typ II, gumová zátka, hliníkový uzáver, informácia pre používateľov.
Veľkosť balenia: 1x50 ml, 20x50 ml, 1x100 ml, 1x250 ml, 1x500 ml, 1x1000 ml, 20x100 ml, 12x250 ml, 16x250 ml, 12x500 ml, 6x1000 ml, 12x1000 ml.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Použite len v prípade, že je roztok číry, bez viditeľných častíc a ak je obal nepoškodený. Podajte
okamžite po napojení na infúzny set.

Lieky možno pridať pred alebo počas podávania cez venóznu linku.

Pri nižších teplotách môže manitol tvoriť kryštáliky. Rozpustite kryštalizovaný manitol zohriatím vo
vodnom kúpeli pri teplote 50 - 70 °C. Pravidelne a dôkladne roztok premiešavajte. Pred podaním roztok
ochlaďte na 37 °C.

Len na jednorazové použitie.
Nespotrebovaný roztok zlikvidujte.

Techniky pre injekciu pridaných liekov

Varovanie: Aditíva môžu byť nekompatibilné.

Pridanie liečiva pred podaním
1. Vydezinfikujte miesto vpichu.
2. Pomocou ihly veľkosti 19 až 22 G prepichnite uzatvárateľný port pre aditíva a aditívum pridajte.
3. Dôkladne roztok a pridané liečivo premiešajte. Pre lieky s vysokou hustotou, ako napr. chlorid
draselný, ťuknite jemne do portov v zvislej polohe a premiešajte.

Pridanie liečiva počas podávania
1. Zatvorte svorku na sete.
2. Vydezinfikujte miesto vpichu.
3. Pomocou ihly veľkosti 19 až 22 G prepichnite uzatvárateľný port pre liek a liek pridajte.
6. Dôkladne premiešajte roztok a pridané liečivo.
7. Otvorte svorku a pokračujte v podávaní.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Fresenius Kabi Italia S.r.l., Verona, Taliansko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
87/0119/98 – S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
12.03.1998

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
November 2008