IMODIUM PLUS tbl 10x2 mg/125 mg (blis.polychlórtrifluóretylén/PVC/Al)

ri časť 4.4).

Spôsob podávania
Správny počet tabliet sa má prehltnúť vcelku a zapiť vodou.

4.3 Kontraindikácie

- Deti mladšie ako 12 rokov.
- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
- Pacienti s akútnou dyzentériou, ktorá je charakterizovaná prítomnosťou krvi v stolici alebo vysokou horúčkou.
- Pacienti s akútnou ulceróznou kolitídou.
- Pacienti s pseudomembranóznou kolitídou v súvislosti s podávaním širokospektrálnych antibiotík.
- Pacienti s bakteriálnou enterokolitídou vyvolanou invazívnymi mikroorganizmami, ku ktorým patrí Salmonella, Shigella a Campylobacter.

Imodium Plus sa nesmie užívať v prípade, kedy je potrebné predísť útlmu peristaltiky kvôli možnému riziku výrazných komplikácií, ku ktorým patrí ileus, megakolón a toxický megakolón. Liečba sa musí okamžite ukončiť, ak sa objaví zápcha, ileus alebo abdominálna distenzia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba hnačky loperamidom a simetikónom je len symptomatická. Vždy, keď je možné diagnostikovať etiológiu, má sa podať vhodná špecifická liečba.

U pacientov so (závažnou) hnačkou môže dôjsť k strate tekutín a elektrolytov. V týchto prípadoch je veľmi dôležité venovať pozornosť primeranej náhrade tekutín a elektrolytov.

Ak sa do 48 hodín nepozoruje klinické zlepšenie, podávanie lieku Imodium Plus sa musí ukončiť. Pacientov je potrebné poučiť, aby sa poradili s lekárom.

U pacientov s AIDS, u ktorých je hnačka liečená liekom Imodium Plus, sa má liečba ukončiť pri prvých prejavoch abdominálnej distenzie. U pacientov s AIDS a infekčnou kolitídou vyvolanou vírusmi a bakteriálnymi patogénmi liečenou loperamidiumchloridom sa ojedinele hlásila zápcha so zvýšeným rizikom vzniku toxického megakolónu.

Hoci u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii žiadne farmakokinetické údaje, Imodium Plus sa má u týchto pacientov užívať s opatrnosťou vzhľadom na znížený metabolizmus pri prvom prechode pečeňou. Tento liek sa musí užívať s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkcie pečene vzhľadom na to, že môže dôjsť k relatívnemu predávkovaniu vedúcemu k intoxikácii centrálneho nervového systému (CNS). Pacienti so závažnou poruchou funkcie pečene majú liek Imodium Plus užívať pod dohľadom lekára.

V súvislosti s predávkovaním sa hlásili srdcové udalosti vrátane predĺženia intervalu QT a torsades de pointes. Niektoré prípady sa skončili smrťou (pozri časť 4.9). Pacienti nemajú prekročiť odporúčanú dávku a/ani odporúčané trvanie liečby.

4.5 Liekové a iné interakcie

Predklinické údaje preukázali, že loperamid je substrátom P-glykoproteínu. Súbežné podávanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) s chinidínom alebo ritonavirom, ktoré sú inhibítormi P‑glykoproteínu, vedie k 2- až 3-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií loperamidu. Klinický význam tejto farmokokinetickej interakcie s inhibítormi P-glykoproteínu pri odporúčanom dávkovaní loperamidu nie je známy.

Súbežné podávanie loperamidu (jednorazová dávka 4 mg) a itrakonazolu, inhibítora CYP3A4 a P‑glykoproteínu, vedie k 3- až 4-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií loperamidu. V rovnakej štúdii zvyšoval inhibítor CYP2C8 gemfibrozil hladinu loperamidu približne 2-násobne. Kombinácia itrakonazolu a gemfibrozilu spôsobuje 4-násobné zvýšenie maximálnych plazmatických koncentrácií loperamidu a 13-násobné zvýšenie celkovej plazmatickej expozície. Na základe meraní psychomotorickými testami (t. j. testom subjektívnej ospalosti a testom Digit Symbol Substitution Test) nesúviseli tieto zvýšenia s účinkami na CNS.

Súbežné podávanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) a ketokonazolu, inhibítora CYP3A4 a P‑glykoproteínu, vedie k 5-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií loperamidu. Toto zvýšenie nesúviselo so zvýšeným farmakodynamickým účinkom meraným pupilometriou.

Súbežná liečba perorálnym desmopresínom viedla k 3-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií desmopresínu, pravdepodobne vzhľadom na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

Dá sa očakávať, že lieky s podobnými farmakologickými vlastnosťami môžu zvyšovať účinok loperamidu a že lieky, ktoré urýchľujú prechod gastrointestinálnym traktom, môžu jeho účinok znižovať.

Neočakávajú sa žiadne významné interakcie medzi simetikónom a inými liečivami, pretože simetikón sa neabsorbuje z gastrointestinálneho traktu.

Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Bezpečnosť u ľudí počas gravidity sa nestanovila, hoci štúdie na zvieratách nenasvedčovali tomu, že by loperamid alebo simetikón mali teratogénne alebo embryotoxické vlastnosti. Imodium Plus sa nemá užívať počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, pokiaľ to nie je klinicky opodstatnené.

Dojčenie
Malé množstvá loperamidu sa môžu objaviť v ľudskom materskom mlieku. Preto sa užívanie lieku Imodium Plus neodporúča počas dojčenia.

Fertilita
Účinok na ľudskú fertilitu sa nehodnotil.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Imodium Plus nemá žiadny alebo má len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri symptomatickej liečbe hnačky loperamidiumchloridom sa však môže objaviť únava, závrat alebo ospanlivosť (pozri časť 4.8). Preto sa pri vedení vozidiel a obsluhe strojov odporúča opatrnosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Bezpečnosť loperamidu a simetikónu bola hodnotená u 2 040 pacientov, ktorí sa zúčastnili piatich klinických skúšaní. Všetky skúšania sa uskutočnili u pacientov s akútnou hnačkou s diskomfortom súvisiacim s plynatosťou a s loperamidom a simetikónom v liekovej forme žuvacie tablety. V štyroch skúšaniach sa porovnával loperamid a simetikón s loperamidom, simetikónom a placebom a v jednom skúšaní na porovnávali dve liekové formy loperamidu a simetikónu s placebom.

Najčastejšie hlásené (t. j. s incidenciou ≥ 1 %) nežiaduce účinky v klinických skúšaniach boli (s incidenciou v %) dysgeúzia (2,6 %) a nauzea (1,6 %).

Bezpečnosť loperamidiumchloridu sa hodnotila u 2 755 pacientov vo veku ≥ 12 rokov, ktorí sa zúčastnili 26 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických skúšaní s loperamidiumchloridom užívaným na liečbu akútnej hnačky. Najčastejším nežiaducim účinkom (> 1 %) hláseným v týchto klinických štúdiách bola zápcha (2,7 %), flatulencia (1,7 %), bolesť hlavy (1,2 %) a nauzea (1,1 %).

Bezpečnosť loperamidiumchloridu sa tiež hodnotila u 321 pacientov, ktorí sa zúčastnili 5 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických skúšaní s loperamidiumchloridom užívaným na liečbu chronickej hnačky. Najčastejšími nežiaducimi účinkami (> 1 %) hlásenými v týchto klinických skúšaniach bola flatulencia (2,8 %), zápcha (2,2 %), závraty (1,2 %) a nauzea (1,2 %).

Pediatrická populácia
Bezpečnosť loperamidiumchloridu sa hodnotila u 607 pacientov vo veku 10 dní až 13 rokov, ktorí sa zúčastnili 13 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických skúšaní s loperamidiumchloridom užívaným na liečbu akútnej hnačky. Jediný nežiaduci účinok, ktorý sa hlásil u ≥ 1 % pacientov liečených loperamidiumchloridom, bolo vracanie.

V tabuľke 1 sú uvedené nežiaduce účinky hlásené pri užívaní loperamidu a simetikónu v klinických štúdiách alebo pri sledovaní po uvedení lieku na trh. Uvedené sú tiež ďalšie nežiaduce účinky, ktoré sa hlásili pri užívaní loperamidiumchloridu (jedna zo zložiek lieku obsahujúceho loperamid a simetikón).

Kategórie frekvencií výskytu vychádzajú z údajov z klinických skúšaní s loperamidom a simetikónom a loperamidiumchloridom a sú zoradené podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (³ 1/10), časté (³ 1/100 až < 1/10), menej časté (³ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (³ 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Tabuľka 1: Nežiaduce účinky

Trieda orgánových systémov	Nežiaduce účinky
	Frekvencia
	Časté	Menej časté	Zriedkavé
Poruchy imunitného systému			reakcie z precitlivenostia, anafylaktická reakciaa (vrátane anafylaktického šoku)a, anafylaktoidná reakciaa
Poruchy nervového systému	bolesť hlavyb, dysgeúzia	somnolenciaa, závratc	strata vedomiaa, znížená úroveň vedomiaa, stupora, hypertóniaa, poruchy koordináciea
Poruchy oka			miózaa
Poruchy gastrointestinálneho traktu	nauzea	abdominálna bolesť, abdominálny diskomfortb, bolesť v nadbruškub, vracanie, zápcha, abdominálna distenziac, dyspepsiac, flatulencia,sucho v ústach	ileusa (vrátane paralytického ilea), megakolóna (vrátane toxického megakolónud)
Poruchy kože a podkožného tkaniva		vyrážka	bulózne erupcie (vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómua, toxickej epidermálnej nekrolýzya a multiformného erytémua), angioedéma, urtikáriaa, pruritusa
Poruchy obličiek a močových ciest			retencia močua
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		asténia	únavaa
a Zaradenie tohto termínu vychádza z hlásení po uvedení loperamidiumchloridu na trh. Keďže spôsob stanovenia nežiaducich účinkov v období po uvedení lieku na trh nerozlišoval medzi chronickými a akútnymi indikáciami alebo dospelými a deťmi, frekvencia je odhadovaná na základe všetkých klinických skúšaní s loperamidiumchloridom vrátane skúšaní s deťmi ≤ 12 rokov (N = 3 683). b Zaradenie tohto termínu vychádza z nežiaducich účinkov hlásených v klinických skúšaniach s loperamidiumchloridom. Priradená kategória frekvencie vychádza z klinických skúšaní s loperamidiumchloridom pri akútnej hnačke (N = 2 755). c Zaradenie tohto termínu vychádza zo sledovania po uvedení loperamidu a simetikónu na trh. Priradená kategória frekvencie vychádza z klinických skúšaní s loperamidom a simetikónom pri akútnej hnačke (N = 618). Závrat a abdominálna distenzia sa tiež identifikovali ako nežiaduce účinky pozorované v klinických skúšaniach s loperamidiumchloridom. d Pozri časť 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky
V prípade predávkovania (vrátane relatívneho predávkovania pri poruchách funkcie pečene) sa môže vyskytnúť útlm centrálneho nervového systému (stupor, poruchy koordinácie, somnolencia, mióza, svalová hypertónia, útlm dýchania), sucho v ústach, abdominálny diskomfort, nauzea a vracanie, zápcha, retencia moču a paralytický ileus.'

U jednotlivcov, ktorí užili nadmerné dávky loperamidiumchloridu, sa pozorovali srdcové udalosti, ako je predĺženie intervalu QT, torsades de pointes, iné závažné ventrikulárne arytmie, zástava srdca a synkopa (pozri časť 4.4). Boli hlásené aj smrteľné prípady.

Liečba
Ak sa objavia príznaky z predávkovania, je možné ako antidotum podať naloxón. Keďže trvanie účinku loperamidu je dlhšie ako naloxónu (1 až 3 hodiny), môže byť indikované opakované podanie naloxónu. Preto je potrebné pacienta starostlivo sledovať aspoň 48 hodín, aby sa zaznamenal možný útlm CNS.

Pediatrická populácia
Deti môžu byť citlivejšie voči účinkom na CNS než dospelí.

5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antidiaroiká, antipropulzíva.
ATC kód: A07DA53

Mechanizmus účinku

Loperamidiumchlorid
Loperamid sa viaže na opioidné receptory v črevnej stene, a tým znižuje propulznú peristaltiku, predlžuje pasáž črevom a zvyšuje resorpciu vody a elektrolytov. Loperamid nemení fyziologickú flóru. Loperamid zvyšuje tonus análneho sfinktra. Imodium Plus nemá centrálne účinky.

Simetikón
Simetikón je inertná povrchovo aktívna látka s protipenivými vlastnosťami, v dôsledku čoho potenciálne zmierňuje príznaky súvisiace s plynatosťou, ktoré sú spojené s hnačkou.

Simetikón je tekutý dimetikón aktivovaný koloidným oxidom kremičitým, aby sa zosilnili protipenivé vlastnosti silikónu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Väčšia časť prijatého loperamidu sa vstrebáva z čreva, v dôsledku významného prvého prechodu pečeňou je však systémová biologická dostupnosť len približne 0,3 %. Simetikón, zložka lieku s obsahom loperamidu a simetikónu, sa nevstrebáva.

Distribúcia
Štúdie, ktoré sledovali distribúciu u potkanov, preukázali vysokú afinitu k črevnej stene s prednostnou väzbou na receptory pozdĺžnej svaloviny. Väzba loperamidu na plazmatické bielkoviny je 95 %, prevažne na albumín. Predklinické údaje preukázali, že loperamid je substrát P-glykoproteínu.

Biotransformácia
Loperamid sa takmer úplne vychytáva pečeňou, kde sa prevažne metabolizuje, konjuguje a vylučuje žlčou. Oxidatívna N–demetylácia je hlavná metabolická cesta loperamidu a je sprostredkovaná prevažne prostredníctvom CYP3A4 and CYP2C8. Kvôli tomuto veľmi vysokému účinku prvého prechodu pečeňou je plazmatická koncentrácia nezmeneného liečiva extrémne nízka.

Eliminácia
Polčas loperamidu je u človeka približne 11 hodín s rozpätím 9-14 hodín. Nezmenený loperamid a metabolity sa vylučujú prevažne stolicou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútne a chronické štúdie s loperamidom nepreukázali žiadne špecifické toxické účinky. Výsledky štúdií uskutočnených in vivo a in vitro preukázali, že loperamid nie je genotoxický. V štúdiách zameraných na reprodukciu bola u potkanov vo veľmi vysokých dávkach loperamidu (40 mg/kg/deň – 20-násobok najvyššej dennej dávky pre človeka vychádzajúca z plochy povrchu tela) pozorovaná narušená fertilita a fetálne prežívanie v súvislosti s maternálnou toxicitou. Nižšie dávky nevykázali žiadny účinok na maternálne alebo fetálne zdravie a neovplyvnili peri- a postnatálny vývoj.

Z predklinického hodnotenia loperamidu in vitro a in vivo nevyplývajú žiadne významné elektrofyziologické účinky na srdce v jeho terapeuticky relevantnom rozsahu koncentrácií a vo významných násobkoch tohto rozsahu (až 47-násobok). V mimoriadne vysokých koncentráciách súvisiacich s predávkovaním (pozri časť 4.4) má však loperamid elektrofyziologické účinky na srdce pozostávajúce z inhibície draslíkových (hERG) a sodíkových prúdov a arytmií.

Simetikón patrí do skupiny lineárnych polydimetylsilikónov, ktoré sa už mnoho rokov vo veľkej miere využívajú v bežnom živote ako aj v medicíne a sú považované za biologicky inertné a nevykazujú toxické vlastnosti a neboli predmetom špecifických štúdií toxicity na zvieratách.

6. Farmaceutické informácie

6.1 Zoznam pomocných látok

Bezvodý hydrogenfosforečnan vápenatý
Mikrokryštalická celulóza
Draselná soľ acesulfámu
Umelá vanilková príchuť (zahŕňa propylénglykol, maltodextrín a benzylalkohol)
Sodná soľ karboxymetylškrobu A
Kyselina stearová

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Pretlačovacie blistre pozostávajúce z polychlórtrifluóretylén/PVC filmu, teplom zataveného obalu a hliníkovej fólie.

alebo

Trhacie a odlupovacie blistre pozostávajúce z polychlórtrifluóretylén/PVC filmu, teplom zataveného obalu a hliníkovej fólie/PET/papiera.

Blistrové pásy obsahujúce 2, 4, 5 alebo 6 tabliet, veľkosti balenia 6, 8, 10, 12, 15, 16, 18 a 20 tabliet balených v papierových škatuliach s potlačou.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

McNeil Products Limited
c/o Johnson & Johnson Limited
Foundation Park, Roxborough Way
Maidenhead, Berkshire SL6 3UG
Veľká Británia

8. RegistraČné číslo

49/0283/18-S

9. dátum PRVEJ registrácie/PREDĹŽENIA registrÁCIE

Dátum prvej registrácie:
Dátum posledného predĺženia registrácie:

10. dátum revízie textu

09/2018