FLIXOTIDE 250 INHALER N sus inh 1x120 dávok (nád.tlak.Al)

dravotného stavu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podania

Flixotide inhaler je určený len na perorálnu inhaláciu.

Pacienti musia byť upozornení na profylaktický charakter liečby inhalačným flutikazónpropionátom a na to, že táto liečba sa musí užívať pravidelne, a to aj v asymptomatickom období.

Každá predpísaná dávka sa má podať minimálne dvoma inhaláciami.

Pacienti, ktorí majú ťažkosti zosúladiť vdychovanie s aktiváciou inhalátora s dávkovačom, majú inhalátor s flutikazónpropionátom používať so špeciálnym nadstavcom (spacerom).

Astma

Nástup terapeutického účinku je 4 až 7 dní, aj keď u pacientov bez predošlej liečby inhalačnými steroidmi môže byť účinok liečby čiastočne pozorovaný už do 24 hodín.

Ak pacienti zistia, že po liečbe krátkodobo pôsobiacimi bronchodilatanciami nedochádza k pre nich bežnej úľave, alebo že potrebujú viac inhalácií ako zvyčajne, musia sa poradiť s lekárom.

Dospelí a deti staršie ako 16 rokov:
100 až 1 000 μg dvakrát denne.

Pacientom sa má podať počiatočná dávka inhalačného flutikazónpropionátu, ktorá zodpovedá závažnosti ich ochorenia:

Ľahká astma - 100 až 250 μg dvakrát denne.
Stredne ťažká astma - 250 až 500 μg dvakrát denne.
Ťažká astma - 500 až 1 000 μg dvakrát denne.

Dávka sa môže následne upravovať až do dosiahnutia kontroly stavu alebo znížiť na minimálnu účinnú dávku, v závislosti od individuálnej odpovede pacienta na liečbu.

Počiatočná dávka flutikazónpropionátu sa alternatívne môže stanoviť ako polovica celkovej dennej dávky beklometazóndipropionátu alebo iného ekvivalentu, podávaného prostredníctvom inhalátora s dávkovačom (MDI).

Deti vo veku 4 a viac rokov:
50 až 200 μg dvakrát denne.

U mnohých detí sa dobrá kontrola astmy dosiahne pomocou dávkovacieho režimu 50 μg až 100 μg dvakrát denne. U pacientov s nedostatočnou kontrolou astmy je možné dosiahnuť lepší efekt zvýšením dávky až na 200 μg dvakrát denne.

Deťom sa má podať počiatočná dávka inhalačného flutikazónpropionátu v závislosti od závažnosti ich ochorenia.

Dávka sa môže následne upravovať až do dosiahnutia optimálneho efektu a stabilizácie stavu alebo znížiť na minimálnu účinnú dávku, v závislosti od individuálnej odpovede pacienta na liečbu.

Deti vo veku od 1 do 4 rokov:
Inhalačný flutikazónpropionát je u mladších detí užitočný na kontrolu častých a perzistujúcich príznakov astmy.

Klinické štúdie u detí vo veku od 1 do 4 rokov ukázali, že optimálna kontrola príznakov astmy sa dosiahne pri dávkovaní 100 μg dvakrát denne podávaných prostredníctvom pediatrického objemového nadstavca s maskou na tvár (ako je Babyhaler™).
Diagnóza a liečba astmy má byť pod pravidelnou kontrolou.

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)

Dospelí:
500 μg dvakrát denne.

Pacienti majú byť upozornení, že na dosiahnutie optimálneho účinku sa flutikazónpropionát musí používať každý deň. Účinok sa zvyčajne prejaví v priebehu 3 až 6 mesiacov. Ak však po uplynutí 3 až 6 mesiacov nenastane žiadne zlepšenie, pacient má podstúpiť lekárske vyšetrenie.

Osobitné skupiny pacientov
U starších pacientov alebo u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo obličiek nie je potrebná úprava dávky.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba astmy sa má riadiť metódou postupných krokov a odpoveď pacienta je potrebné monitorovať klinicky a vyšetrovaním funkcie pľúc.

Zvýšená spotreba krátkodobo pôsobiacich inhalačných b₂-agonistov na zmiernenie príznakov astmy svedčí o zhoršenej kontrole astmy. V takom prípade je potrebné prehodnotiť terapeutický plán pacienta.

Náhle a pokračujúce zhoršovanie kontroly astmy je potenciálne život ohrozujúce a je potrebné zvážiť zvýšenie dávky kortikosteroidov. U rizikových pacientov môže byť vhodné každodenné sledovanie maximálneho výdychového prietoku (monitorovanie PEF).

Flutikazónpropionát sa nemá používať na liečbu akútnych záchvatov astmy, ale na bežnú dlhodobú liečbu. Na zmiernenie akútnych príznakov astmy potrebujú pacienti rýchlo a krátkodobo pôsobiace inhalačné bronchodilatanciá.

Nedostatočná odpoveď na liečbu alebo ťažké exacerbácie astmy sa majú liečiť zvýšením dávky inhalačného flutikazónpropionátu a v prípade potreby podaním systémových steroidov a/alebo antibiotík v prípade infekcie.

Systémové účinky sa môžu objaviť pri akýchkoľvek inhalačných kortikosteroidoch, hlavne pri dlhodobom užívaní vysokých dávok. Výskyt týchto účinkov je oveľa menej pravdepodobný ako pri perorálnych kortikosteroidoch (pozri časť 4.9). Možné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidné prejavy, útlm funkcie nadobličiek, spomalenie rastu u detí a dospievajúcich, zníženie kostnej hustoty, kataraktu a glaukóm a zriedkavejšie aj rôzne účinky na psychiku alebo správanie zahŕňajúce psychomotorickú hyperaktivitu, poruchy spánku, úzkosť, depresiu alebo agresivitu (hlavne u detí). Preto je dôležité, aby bola dávka inhalačného kortikosteroidu stanovená na najnižšej dávke, pri ktorej je ešte zachovaná účinná kontrola astmy (pozri časť 4.8).

Odporúča sa pravidelné monitorovanie telesnej výšky u detí dlhodobo užívajúcich inhalačné kortikosteroidy.

Niektorí jedinci môžu byť na účinky inhalačných kortikosteroidov vnímavejší než ostatná populácia.

Pre možnosť narušenej funkcie nadobličiek majú byť pacienti prechádzajúci z liečby perorálnymi steroidmi na liečbu inhalačným flutikazónpropionátom liečení so zvláštnou opatrnosťou a funkcia kôry nadobličiek má byť pravidelne sledovaná.

Po nasadení inhalačného flutikazónpropionátu má byť vysadenie systémovej liečby postupné a pacientom sa má odporučiť, aby so sebou nosili kartu upozorňujúcu na to, že v čase stresu môžu potrebovať prídavnú liečbu steroidmi.

Nahradenie liečby systémovými steroidmi inhalačnou liečbou môže tiež demaskovať alergie, ako sú alergická rinitída alebo ekzém, predtým potlačené systémovým liekom. Tieto alergie je potrebné liečiť symptomaticky antihistaminikami a/alebo lokálnymi liekmi vrátane lokálnych steroidov.

Liečba flutikazónpropionátom sa nesmie ukončiť náhle.

Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady zvýšených hladín glukózy v krvi (pozri časť 4.8), na tento poznatok je potrebné myslieť pri predpisovaní tohto lieku pacientom s diabetom mellitus v anamnéze.

Tak ako u všetkých inhalačných kortikosteroidov, zvláštnu opatrnosť je potrebné venovať pacientom s aktívnou alebo inaktívnou tuberkulózou pľúc.

Počas postmarketingového používania boli hlásené klinicky významné liekové interakcie u pacientov užívajúcich flutikazónpropionát a ritonavir, ktoré mali za následok systémové príznaky liečby kortikosteroidmi vrátane Cushingovho syndrómu a útlmu funkcie nadobličiek. Z tohto dôvodu je potrebné sa vyhnúť súčasnému použitiu flutikazónpropionátu a ritonaviru, pokiaľ možný prínos pre pacienta neprevyšuje riziko systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov (pozri časť 4.5).

V prípade kritických situácií, vrátane chirurgického zákroku a situácií, ktoré pravdepodobne spôsobia stres, je vždy potrebné myslieť na možnosť narušenej reakcie nadobličiek a je potrebné indikovať vhodnú liečbu kortikosteroidmi (pozri časť 4.9).

Pri liečbe flutikazónpropionátom v odporúčaných dávkach zostáva adrenálna funkcia a adrenálna rezerva zvyčajne v normálnom rozsahu. Prínosom liečby inhalačným flutikazónpropionátom je, že umožňuje minimalizovať potrebu perorálnych steroidov. V prechodnom období zmeny liečby z perorálnej na inhalačnú však ešte môže pretrvávať riziko nežiaducich účinkov vyvolaných systémovými kortikosteroidmi a ich vysadzovaním. Pred elektívnymi zákrokmi môže byť preto potrebné konzultovať rozsah adrenálnej dysfunkcie so špecialistom.

V štúdiách u pacientov s CHOCHP užívajúcich 500 mikrogramov flutikazónpropionátu bol hlásený zvýšený výskyt pneumónie (pozri časť 4.8). U pacientov s CHOCHP musia lekári zostať ostražití kvôli možnému vzniku pneumónie, pretože klinické prejavy pneumónie a exacerbácie sa často prekrývajú.

Aby pacient vdýchol do pľúc optimálne množstvo lieku, je potrebné skontrolovať techniku inhalácie a najmä to, či je aktivácia inhalátora zosúladená s nádychom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Za normálnych okolností je po inhalačnom podávaní plazmatická koncentrácia flutikazónpropionátu nízka vďaka rozsiahlemu metabolizmu pri prvom prechode pečeňou a vysokému systémovému klírensu sprostredkovanému cytochrómom P450 3A4 v čreve a pečeni. Z toho dôvodu nie sú klinicky významné liekové interakcie sprostredkované flutikazónpropionátom pravdepodobné.

V štúdii so zdravými dobrovoľníkmi zameranej na liekové interakcie sa dokázalo, že ritonavir (veľmi silný inhibítor cytochrómu P450 3A4) môže značne zvýšiť plazmatickú koncentráciu flutikazónpropionátu, čo má za následok výrazné zníženie koncentrácie kortizolu v sére. Počas postmarketingového použitia boli hlásené klinicky významné liekové interakcie u pacientov užívajúcich intranazálny alebo inhalačný flutikazónpropionát a ritonavir, ktoré mali za následok systémové účinky kortikosteroidov vrátane Cushingovho syndrómu a útlmu funkcie nadobličiek. Z tohto dôvodu sa má vyhnúť súčasnému použitiu flutikazónpropionátu a ritonaviru, pokiaľ možný prínos pre pacienta neprevyšuje riziko systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov.

V štúdiách sa dokázalo, že ďalšie inhibítory cytochrómu P450 3A4 spôsobujú zanedbateľné (erytromycín) a mierne (ketokonazol) zvýšenia systémovej expozície flutikazónpropionátu bez výrazného zníženia koncentrácií kortizolu v sére. Napriek tomu sa odporúča opatrnosť pri súčasnom podávaní silných inhibítorov cytochrómu P450 3A4 (napr. ketokonazolu), pretože existuje možnosť zvýšenej systémovej expozície flutikazónpropionátu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Bezpečnosť používania flutikazónpropionátu v gravidite u žien nie je dostatočne dokázaná. Reprodukčné štúdie na zvieratách ukázali len účinky typické pre glukokortikosteroidy pri systémových expozíciách prevyšujúcich systémové expozície pozorované pri inhalačnom podávaní odporúčanej terapeutickej dávky. Testy na genetickú toxicitu neukázali žiadny mutagénny potenciál.

O aplikácii flutikazónpropionátu rovnako ako o aplikácii iných liekov počas gravidity sa však má uvažovať len vtedy, ak je očakávaný prínos pre matku väčší ako akékoľvek možné riziko pre plod.

Laktácia
Vylučovanie flutikazónpropionátu do ľudského materského mlieka nebolo skúmané. Po subkutánnom podaní laboratórnym potkanom v laktácii bolo možné dokázať flutikazónpropionát v materskom mlieku potkanov. Po inhalačnom podaní odporúčaných dávok flutikazónpropionátu sú však plazmatické hladiny u pacientov pravdepodobne nízke.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vplyv flutikazónpropionátu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje nie je pravdepodobný.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú nižšie uvedené podľa tried orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), zahŕňajúce jednotlivé hlásenia a neznáme (z dostupných údajov). Veľmi časté, časté a menej časté nežiaduce účinky boli zvyčajne určené z údajov z klinických štúdií. Zriedkavé a veľmi zriedkavé nežiaduce účinky boli zvyčajne určené zo spontánnych údajov.

Infekcie a nákazy
Veľmi časté: kandidóza ústnej dutiny a hrdla.

U niektorých pacientov sa môže objaviť kandidóza (soor) ústnej dutiny a hrdla. Takýmto pacientom môže pomôcť výplach úst vodou po použití inhalátora. Symptomatická kandidóza môže byť liečená lokálnymi antimykotickými liekmi aj pri pokračovaní liečby s flutikazónpropionátom.

Časté: pneumónia (u pacientov s CHOCHP).

Poruchy imunitného systému
Boli hlásené reakcie z precitlivenosti s nasledujúcimi prejavmi:

Menej časté: kožné reakcie z precitlivenosti.
Veľmi zriedkavé: angioedém (hlavne edém tváre a orofaryngeálny edém), respiračné symptómy (dyspnoe a/alebo bronchospazmus) a anafylaktické reakcie.

Poruchy endokrinného systému
Možné systémové účinky zahŕňajú (pozri časť 4.4):

Veľmi zriedkavé: Cushingov syndróm, cushingoidné prejavy, útlm funkcie nadobličiek, spomalenie rastu, zníženie kostnej hustoty, katarakta a glaukóm.

Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi zriedkavé: hyperglykémia.

Psychické poruchy
Veľmi zriedkavé: úzkosť, poruchy spánku a zmeny správania, zahŕňajúce hyperaktivitu a podráždenosť (hlavne u detí).

Neznáme: depresia a agresivita (hlavne u detí).

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté: zachrípnutie.

U niektorých pacientov môže inhalačný flutikazónpropionát spôsobiť zachrípnutie. V takomto prípade môže pomôcť výplach úst vodou ihneď po inhalácii.

Veľmi zriedkavé: paradoxný bronchospazmus.

Tak ako pri inej inhalačnej liečbe, môže dôjsť k paradoxnému bronchospazmu s okamžitým zhoršením piskotu po podaní dávky. Tento stav je nutné okamžite liečiť podaním rýchlo pôsobiaceho inhalačného bronchodilatancia. Používanie flutikazónpropionátu sa musí ihneď prerušiť, pacient vyšetriť a v prípade potreby začať alternatívnu liečbu.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: krvné podliatiny.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*.


4.9 Predávkovanie

Symptómy a príznaky
Akútna inhalácia flutikazónpropionátu v dávkach vyšších ako sú odporúčané môže viesť k dočasnému potlačeniu osi hypotalamus‑hypofýza‑nadobličky. Zvyčajne nie je potrebný okamžitý zásah, pretože normálna adrenálna funkcia sa v priebehu niekoľkých dní spontánne obnoví.

Ak sa vyššie ako odporúčané dávky podávajú dlhší čas, môže dôjsť k významnému útlmu funkcie nadobličiek. Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady akútnej adrenálnej krízy, ktorá sa vyskytla u detí vystavených vyšším ako odporúčaným dávkam (typicky 1 000 µg denne a viac) počas dlhého obdobia (niekoľko mesiacov alebo rokov). Pozorované prejavy zahŕňali hypoglykémiu spojenú so zníženým vedomím a/alebo kŕčmi. Situácie, ktoré by potenciálne mohli spustiť akútnu adrenálnu krízu zahŕňajú úraz, chirurgický zákrok, infekciu alebo akékoľvek rýchle zníženie dávok.

Liečba
Pacienti, ktorí užívajú vyššie ako odporúčané dávky si vyžadujú starostlivú liečbu a dávka sa musí znižovať postupne.


5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina:Bronchodilatancium, antiastmatikum.
ATC kód: R03BA05

Flutikazónpropionát podávaný inhalačne v odporúčaných dávkach má silný glukokortikoidový protizápalový účinok v pľúcach, výsledkom ktorého je zmiernenie príznakov a exacerbácií astmy. Významne zmierňuje príznaky CHOCHP a zlepšuje funkciu pľúc bez ohľadu na pacientov vek, pohlavie, funkciu pľúc na začiatku liečby, fajčenie alebo prítomnosť atopie. To môže viesť k významnému zlepšeniu kvality života.

Klinické štúdie zamerané na CHOCHP

TORCH bola 3‑ročná štúdia hodnotiaca účinok liečby s Diskusom so salmeterolom/flutikazónom propionátom (FP) 50/500 µg dvakrát denne, Diskusom so salmeterolom 50 µg dvakrát denne, Diskusom s FP 500 µg dvakrát denne alebo placebom na úmrtnosť z akejkoľvek príčiny (celkovú úmrtnosť) u pacientov s CHOCHP. Pacientom s CHOCHP, ktorí mali pri zaradení do štúdie (pred podaním bronchodilatancia) FEV₁ < 60 % náležitých hodnôt, pridelili náhodným výberom dvojito zaslepenú liečbu. Počas štúdie bola u pacientov povolená obvyklá liečba CHOCHP s výnimkou iných inhalačných kortikosteroidov, dlhodobo pôsobiacich bronchodilatancií a dlhodobo užívaných systémových kortikosteroidov. Stav prežívania po 3 rokoch bol zisťovaný u všetkých pacientov bez ohľadu na prerušenie užívania skúšaného lieku. Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo zníženie úmrtnosti z akejkoľvek príčiny po 3 rokoch pre salmeterol/FP oproti placebu.

	Placebo n = 1 524	Salmeterol 50 n = 1 521	FP 500 n = 1 534	Salmeterol/FP 50/500 n = 1 533
Úmrtnosť z akejkoľvek príčiny po 3 rokoch
Počet úmrtí (%)	231 (15,2 %)	205 (13,5 %)	246 (16,0 %)	193 (12,6 %)
Pomer rizika oproti placebu (IS) p‑hodnota	N/A	0,879 (0,73; 1,06) 0,180	1,060 (0,89; 1,27) 0,525	0,825 (0,68; 1,00) 0,0521
Pomer rizika pre salmeterol/FP 50/500 oproti jeho zložkám (IS) p‑hodnota	N/A	0,932 (0,77; 1,13) 0,481	0,774 (0,64; 0,93) 0,007	N/A
1.Nevýznamná p-hodnota po úprave vzhľadom k 2 priebežným analýzam porovnávajúcim primárnu účinnosť z log‑rank analýzy stratifikovanej podľa stavu fajčenia resp. nefajčenia.'

U jedincov liečených liekom salmeterol/FP bol počas 3 rokov trend k zlepšenému prežívaniu v porovnaní s placebom, avšak v tomto parametri sa nedosiahla hladina štatistickej významnosti p ≤ 0,05.

Percento pacientov, ktorí zomreli počas 3 rokov kvôli príčinám spojeným s CHOCHP, bolo 6,0 % u placeba, 6,1 % u salmeterolu, 6,9 % u FP a 4,7 % u salmeterolu/FP.

Priemerný počet stredne ťažkých až ťažkých exacerbácií ročne bol významne znížený pri liečbe so salmeterolom/FP v porovnaní s liečbou salmeterolom, FP a placebom (v skupine so salmeterolom/FP bola priemerná hodnota výskytu 0,85 oproti 0,97 v skupine so salmeterolom, 0,93 v skupine s FP a 1,13 v skupine s placebom). Toto zodpovedá zníženiu výskytu stredne ťažkých až ťažkých exacerbácií o 25 % (95 % IS: 19 % až 31 %; p < 0,001) v porovnaní s placebom, o 12 % v porovnaní so salmeterolom (95 % IS: 5 % až 19 %, p = 0,002) a o 9 % v porovnaní s FP (95 % IS: 1 % až 16 %, p = 0,024). Salmeterol a FP významne znížili výskyt exacerbácií v porovnaní s placebom, salmeterol o 15 % (95 % IS: 7 % až 22 %; p < 0,001) a FP o 18 % (95 % IS: 11 % až 24 %; p < 0,001).

Kvalitu života spojenú so zdravotným stavom, meranú pomocou dotazníka SGRQ (St George’s Respiratory Questionnaire /dotazník hodnotiaci kvalitu života pri respiračných ochoreniach/), zlepšili všetky aktívne lieky v porovnaní s placebom. Priemerné zlepšenie počas troch rokov so salmeterolom/FP v porovnaní s placebom bolo -3,1 jednotky (95 % IS: -4,1 až -2,1; p < 0,001), v porovnaní so salmeterolom bolo -2,2 jednotky (p < 0,001) a v porovnaní s FP bolo ‑1,2 jednotky (p = 0,017). Zníženie o 4 jednotky sa považuje za klinicky významné.

Odhadovaná pravdepodobnosť vzniku pneumónie, hlásenej ako nežiaduca udalosť, počas 3 rokov bola 12,3 % u placeba, 13,3 % u salmeterolu, 18,3 % u FP a 19,6 % u salmeterolu/FP (pomer rizík u salmeterolu/FP oproti placebu: 1,64, 95 % IS: 1,33 až 2,01, p < 0,001). Nedošlo k zvýšeniu výskytu úmrtí spojených s pneumóniou; počet úmrtí počas liečby, ktoré sa posudzovali ako primárne spôsobené pneumóniou, bol 7 u placeba, 9 u salmeterolu, 13 u FP a 8 u salmeterolu/FP. Nebol žiadny významný rozdiel v pravdepodobnosti vzniku zlomeniny kosti (5,1 % u placeba, 5,1 % u salmeterolu, 5,4 % u FP a 6,3 % u salmeterolu/FP; pomer rizík u salmeterolu/FP oproti placebu: 1,22, 95 % IS: 0,87 až 1,72, p = 0,248).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Absolútna biologická dostupnosť flutikazónpropionátu z každej z dostupných inhalačných pomôcok bola odhadnutá na základe porovnaní inhalačných a intravenóznych farmakokinetických údajov uskutočnených v rámci štúdií a medzi štúdiami. U zdravých dospelých jedincov bola absolútna biologická dostupnosť odhadnutá pre flutikazónpropionát z pomôcky Diskus (7,8 %), flutikazónpropionát z pomôcky Diskhaler (9,0 %) a flutikazónpropionát z pomôcky Inhaler (10,9 %). U pacientov s astmou alebo CHOCHP bol pozorovaný nižší stupeň systémovej expozície inhalačnému flutikazónpropionátu. Systémová absorpcia flutikazónpropionátu prebieha hlavne prostredníctvom pľúc a na začiatku je rýchla, potom sa spomaľuje. Zvyšok inhalovanej dávky môže byť prehltnutý, ale na systémovej expozícii sa podieľa minimálne v dôsledku nízkej rozpustnosti vo vode a presystémového metabolizmu, výsledkom čoho je menej ako 1 % perorálna dostupnosť. So zvyšujúcou sa inhalovanou dávkou sa lineárne zvyšuje systémová expozícia.

Distribúcia
Flutikazónpropionát má veľký distribučný objem v rovnovážnom stave (približne 300 l). Väzba na plazmatické bielkoviny je stredne vysoká (91 %).

Metabolizmus
Flutikazónpropionát je zo systémovej cirkulácie odstránený veľmi rýchlo, hlavne metabolizmom na inaktívny metabolit ‑ kyselinu karboxylovú, prostredníctvom enzýmu CYP3A4 cytochrómu P450. Opatrnosť je potrebná pri súčasnom podávaní známych inhibítorov CYP3A4, pretože môžu zvýšiť systémovú expozíciu flutikazónpropionátu.

Eliminácia
Vylučovanie flutikazónpropionátu je charakterizované vysokým plazmatickým klírensom (1 150 ml/min) a terminálnym polčasom približne 8 hodín. Renálny klírens flutikazónpropionátu je zanedbateľný (< 0,2 %) a vo forme metabolitu sa vylúči menej ako 5 %.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxikologické štúdie ukázali iba tie skupinové účinky, ktoré sú typické pre silné kortikosteroidy, a to iba v dávkach presahujúcich dávky odporúčané na terapeutické použitie. V štúdiách toxicity po opakovanom podávaní ani v štúdiách reprodukčnej toxicity a teratogenity neboli pozorované žiadne nové účinky. Flutikazónpropionát nemá žiadnu in vitro ani in vivo mutagénnu aktivitu a nemá žiadny karcinogénny potenciál u hlodavcov. U zvierat nie je dráždivý ani nevyvoláva precitlivenosť.


6. Farmaceutické informácie

6.1 Zoznam pomocných látok

Norflurán

6.2 Inkompatibility

Neboli hlásené.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Kryt vráťte späť na náustok tak, že ho silno potlačíte, až kým „neklikne“.
Flixotide inhaler sa má uchovávať pri teplote do 30 °C.
Chráňte pred mrazom a priamym slnkom.
Tak ako pri väčšine inhalačných liekov v tlakových obaloch, liečebný účinok tohto lieku sa môže znížiť v prípade, ak je obal studený. Obal sa nesmie prepichnúť, poškodiť ani spáliť, ani v prípade, že sa zdá prázdny.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Hliníková, tlaková nádobka s dávkovacím ventilom, aplikátor a kryt z plastu, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.
Veľkosť balenia:
Flixotide 50 Inhaler N: 120 dávok
Flixotide 125 Inhaler N: 60 alebo 120 dávok
Flixotide 250 Inhaler N: 60 alebo 120 dávok

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Vyskúšanie inhalátora:
Pred prvým použitím inhalátora alebo ak sa inhalátor nepoužíval dlhšie ako jeden týždeň, odstráňte kryt z náustka jemným stlačením strán krytu, inhalátorom dobre potraste a streknite dvakrát do vzduchu, aby ste sa uistili, že inhalátor funguje.

Používanie inhalátora:
1. Odstráňte kryt z náustka jemným stlačením strán krytu.
2. Skontrolujte vnútornú a vonkajšiu stranu inhalátora vrátane náustka na prítomnosť voľných častíc.
3. Inhalátorom dobre potraste, aby sa zaistilo odstránenie všetkých voľných častíc a rovnomerné zmiešanie obsahu inhalátora.
4. Držte inhalátor kolmo medzi prstami a palcom tak, že palec máte položený na spodnej časti pod náustkom.
5. Vydýchnite najviac ako je to možné bez námahy a potom vložte náustok do úst medzi zuby a pritisnite okolo neho pery, ale nezahryznite do neho.
6. Ihneď potom, ako začnete vdychovať cez ústa, inhalátor zvrchu stlačte, aby sa uvoľnila dávka flutikazónpropionátu a zároveň stále plynulo a hlboko vdychujte.
7. Zadržte dych, vyberte inhalátor z úst a dajte preč prst z hornej časti inhalátora. Zadržiavajte dych čo najdlhšie ako je to možné bez námahy.
8. Ak chcete užiť ďalšiu inhaláciu, držte inhalátor kolmo a počkajte asi pol minúty pred tým, ako zopakujete kroky 3 až 7.
9. Potom si vypláchnite ústa vodou a vypľujte vodu.
10. Kryt vráťte späť na náustok tak, že ho silno potlačíte, až kým „neklikne“.

Dôležité:
Pri krokoch 5, 6 a 7 sa neponáhľajte. Je dôležité, aby ste začali vdychovať tak pomaly, ako sa len dá, tesne pred použitím inhalátora. Užívanie lieku pri niekoľkých prvých použitiach precvičujte pred zrkadlom . Ak uvidíte nad inhalátorom alebo po stranách úst vychádzať „aerosól“, musíte znovu začať od kroku 2.

Ak vám dal váš lekár iné pokyny na použitie inhalátora, dôsledne ich dodržiavajte. Ak budete mať s používaním inhalátora ťažkosti, povedzte to svojmu lekárovi.

Deti:
Malé deti budú možno potrebovať pomoc, a preto dospelý bude musieť narábať s inhalátorom za nich. Vyzvite dieťa, aby vydýchlo a uveďte inhalátor do činnosti ihneď, ako začne dieťa vdychovať. Techniku nacvičujte spolu. Staršie deti alebo ľudia so slabšími rukami majú držať inhalátor oboma rukami. Položte si oba ukazováky na vrch inhalátora a oba palce na spodok, pod náustok.

Čistenie:
Inhalátor sa má čistiť aspoň jedenkrát týždenne.

1. Odstráňte kryt z náustka.
2. Nádobku nevyberajte z plastového púzdra.
3. Poutierajte náustok zvonka a zvnútra suchou handričkou alebo papierom.
4. Vráťte späť kryt na náustok.

Nedávajte kovovú nádobku do vody.


7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Glaxo Group Limited
980 Great West Road
Brentford
Middlesex
TW8 9GS
Spojené kráľovstvo


8. Registračné číslo

14/0372/95-S


9. Dátum prvej registrácie/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20. jún 1995
Dátum posledného predĺženia registrácie: 28. júl 2008/bez časového obmedzenia


10. Dátum revízie textu

Júl 2013