DIAZEPAM DESITIN RECTAL TUBE 10 MG sol rec 5x2,5 ml/10 mg (tuba PE)

V predvečer operácie:
10 – 20 mg diazepamu rektálne
1 hodinu pred anestéziou:
5 – 10 mg diazepamu rektálne
Po operácii:
5 - 10 mg diazepamu rektálne. V prípade potreby možno dávku zopakovať.
- liečba stavov so zvýšeným svalovým napätím (svalovým tonusom)
Ako počiatočná liečba sa rektálne podáva celková denná dávka 10 – 20 mg diazepamu rozdelená na niekoľko čiastkových dávok alebo ako jednorazová večerná dávka 5 – 10 mg podaná rektálne. Deťom sa spravidla aplikujú nižšie dávky.
Ako pokračujúca liečba – ak nie je možné pokračovať perorálne, má sa podávať celkom 5 – 10 mg diazepamu (najviac dve rektálne tuby po 5 mg) rozdelených do dvoch dávok počas dňa.
Osobitné pokyny pre dávkovanie
Mladistvým s viac ako 50 kg telesnej hmotnosti možno podávať rovnaké dávky ako dospelým.
Starším alebo oslabeným pacientom, ako aj pacientom s organickými zmenami mozgu, s nedostatočnosťou obehovej alebo dýchacej sústavy a so zníženou funkciou pečene alebo obličiek sa majú podávať nižšie dávky: spočiatku nie viac ako 2,5 mg diazepamu dvakrát denne perorálne alebo 5 mg diazepamu raz denne rektálne. Ak je potrebné ďalšie zvýšenie dávok, malo by byť postupné a dávky by mali byť prispôsobené žiaducemu liečebnému účinku. Jednorazová rektálna dávka by nemala prekročiť 5 mg. To platí aj pre pacientov, ktorí súčasne užívajú iné centrálne pôsobiace lieky.

4.3. Kontraindikácie
Diazepam sa nemá podávať:
- pri známej precitlivenosti na diazepam, iné benzodiazepíny alebo ostatné zložky prípravku (pozri zloženie)
- drogovo závislým pacientom (pozri upozornenia)
- v závažných prípadoch myasténie gravis.

4.4. Špeciálne upozornenia
Diazepam je potrebné podávať s maximálnou opatrnosťou pri
- cereberálnej alebo spinálnej ataxii
- akútnej otrave alkoholom, hypnotikami, analgetikami alebo psychoterapeutikami (neuroleptiká, antidepresíva a lieky s obsahom lítia)
- akútnom glaukóme (zelený zákal s ostrým uhlom)
- ťažkom poškodení pečene (napríklad cholestatický ikterus)
- syndróme spánkového apnoe
- akútnom zhoršení ťažkej chronickej nedostatočnosti dýchania (chronická bronchitída, bronchiálna astma).
Diazepam sa má používať pri liečbe detí a mladistvých iba v nevyhnutných prípadoch.
Diazepam sa nemá podávať novorodencom a deťom do šiestich mesiacov. Výnimkou je nemocničná liečba v závažných prípadoch.
Pre obsah benzylalkoholu sa liek nesmie podávať novorodencom, predovšetkým novorodencom so známkami nezrelosti.
Na začiatku terapie by mal ošetrujúci lekár sledovať individuálne reakcie pacienta na liečbu, aby vedel čo najskôr rozpoznať relatívne predávkovanie. Okrem toho je potrebné osobitne poučiť pacienta o jeho dennom režime vzhľadom na konkrétne okolnosti (napríklad zamestnanie).
Po ambulantnom podaní môže pacient po jednej hodine odísť v sprievode inej osoby. Okrem toho treba pacienta upozorniť, aby v čase liečby nepožíval alkohol.
Pri dennom podávaní sa v priebehu niekoľkých týždňov (viac ako 4 týždne) vyvíja riziko telesnej a psychickej
závislosti. Okrem závažných prípadov a po starostlivom zvážení prínosu liečby diazepamom v porovnaní s rizikom návyku a vzniku závislosti sa treba vyvarovať dlhodobého podávania. U pacientov so závislosťou v anamnéze sa liek nemá používať vôbec alebo len vo výnimočných prípadoch a na krátke obdobie.
Stav pacienta je potrebné pravidelne sledovať a potrebu ďalšej liečby prehodnocovať (najneskôr po 4 týždňoch liečby) predovšetkým vtedy, ak sa u pacienta neprejavujú symptómy.
4.5. Liekové a iné interakcie

Ak sa súčasne používajú ďalšie centrálne pôsobiace lieky (napríklad psychoaktívne lieky, hypnotiká, v niektorých prípadoch aj analgetiká, anestetiká alebo antihistaminiká), môžu sa ich účinky navzájom zosilniť. To platí predovšetkým pre súčasné požívanie alkoholu, ktorý môže nepredvídateľne zmeniť alebo zosilniť účinky prípravku.
Liek môže zosilniť aj účinok myorelaxancií.
Účinok diazepamu sa môže zosilniť alebo predĺžiť pri súčasnom užívaní cimetidínu, omeprazolu alebo disulfiramu.
U fajčiarov môže byť vylučovanie diazepamu urýchlené.
Teofilín v nízkych dávkach mení utlmujúci účinok diazepamu na opačný. Diazepam môže potláčať pôsobenie levodopy.
V ojedinelých prípadoch môže diazepam potláčať metabolizmus fenytoínu, a tak zosilňovať jeho účinok. Fenobarbital a fenytoín môžu metabolizmus diazepamu urýchliť.
Vzhľadom na pomalé vylučovanie diazepamu je potrebné počítať s možnými interakciami aj po skončení jeho podávania.
U pacientov dlhodobo liečených inými liekmi ako sú napríklad centrálne pôsobiace antihypertenzíva, betablokátory, antikoagulanciá a srdcové glykozidy nemožno s istotou predvídať druh ani stupeň interakcií. Pred podávaním diazepamu by sa ošetrujúci lekár mal informovať, či pacient nie je dlhodobo liečený niektorým z uvedených liekov. V tom prípade je pri súčasnom podávaní uvedených liekov spolu s diazepamom potrebná mimoriadna opatrnosť predovšetkým na začiatku liečby.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
V tehotenstve by sa mal diazepam predpisovať iba vo výnimočných prípadoch pri závažných indikáciách, nie vo vysokých dávkach a nie dlhodobo.
Dlhodobé podávanie diazepamu v neskorších štádiách tehotenstva alebo vo vysokých dávkach môže u novorodencov spôsobiť abstinenčné príznaky (hyperaktivita, precitlivenosť) ako dôsledok návyku a závislosti. Užívanie počas neskorého štádia tehotenstva, pred pôrodom alebo počas neho môže u novorodencov vyvolať hypotermiu, hypotóniu, dychové poruchy a oslabenie sacieho reflexu (syndróm ochabnutého dieťaťa, tzv. floppy infant).
U novorodencov treba počítať s možnosťou porúch dýchania, ktoré si vyžadujú zavedenie riadeného dýchania.
Ošetrujúci lekár by mal preto požiadať pacientky, aby ho v priebehu liečby diazepamom okamžite informovali o svojom tehotenstve, aby bolo v danom konkrétnom prípade možné rozhodnúť, či v liečbe pokračovať alebo nie.
Diazepam sa nemá podávať v období dojčenia, pretože prechádza do materského mlieka. Pomer jeho hladiny v mlieku a v plazme vykazuje výrazné individuálne rozdiely. Novorodenci metabolizujú diazepam značne pomalšie, než deti alebo dospelí. Preto ak je liečba diazepamom nevyhnutná, treba dojčenie prerušiť, aby sa predišlo nepriaznivým účinkom na dojčené dieťa.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Aj pri užívaní podľa návodu môže mať tento liek vplyv na dostatočnú reakčnú schopnosť, a tak ovplyvniť schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. To platí vo zvýšenej miere v kombinácii s alkoholom.
Počas liečby diazepamom a ďalších 24 hodín po podaní poslednej rektálnej dávky by pacient nemal viesť motorové vozidlá ani obsluhovať stroje, čím by mohol ohroziť seba samého alebo iných. V prípade aplikácie lieku pre diagnostické účely môže pacient odísť domov v sprievode inej osoby.
Požívanie alkoholu súčasné s podávaním diazepamu, dokonca 10 hodín po poslednej dávke, výrazne zhoršuje pohybové funkcie a zručnosti. To môže značne zvýšiť riziko pracovného úrazu alebo dopravnej nehody.
Preto sa treba vyvarovať vedenia motorových vozidiel, obsluhy strojov a iných nebezpečných činností úplne alebo aspoň niekoľko dní po skončení liečby.

4.8. Nežiaduce účinky
Často možno očakávať nasledujúce nežiaduce účinky:
Nežiaduci silný útlm a malátnosť (únava, vyčerpanosť, ospalosť, predĺženie reakčného času), závraty, bolesti hlavy, ataxia, zmätenosť, anterográdna amnézia.

Ráno po podaní prípravku v predchádzajúci večer môžu pretrvávajúce účinky zhoršovať reakčnú schopnosť
(poruchy sústredenia sa, doznievajúca ospalosť).
Vzhľadom na myorelaxačné účinky je potrebná mimoriadna opatrnosť pri podávaní diazepamu starším pacientom (nebezpečenstvo pádov).
Ojedinele sa môže vyskytnúť nevoľnosť, zvracanie, bolesti v nadbrušku, zápcha, hnačka, žltačka, zadržiavanie moču, kŕče hrtanu, bolesť v hrudníku, hypotenzia, bradykardia, depresívna nálada, strata libida a poruchy menštruačného cyklu u žien, zvýšená chuť do jedla, pocit suchosti v ústach, alergické kožné prejavy (svrbenie, žihľavka, sčervenanie pokožky) a oslabené dýchanie.
Oslabujúci účinok na dýchanie môže byť výraznejší v prípade obštrukcie dýchacích ciest a u pacientov s poškodením mozgu. Tento účinok bol pozorovaný predovšetkým pri súčasnom podávaní ďalších centrálne pôsobiacich prípravkov.
U pacientov s depresívnym ochorením v anamnéze môže nastať zhoršenie symptómov.
Nežiaduce účinky vo všeobecnosti ustupujú po znížení dávok a obvykle im možno predísť individuálnym nastavením dennej dávky.
Po viacdennom podávaní veľmi vysokých dávok prípravku, napríklad pri liečbe tetanu, sa môžu objaviť kolikovité bolesti brucha a hnačka.
Pri dlhodobom užívaní vysokých dávok prípravku – čo je pri tomto konkrétnom zložení skôr nepravdepodobné – sa môžu objaviť prechodné ťažkosti ako spomalená alebo nezrozumiteľná reč (poruchy artikulácie), ataxia alebo poruchy videnia (diplopia, nystagmus).
Liek je potrebné vysadiť, ak sa objavia halucinácie alebo tzv. paradoxné reakcie ako napríklad akútne stavy nepokoja, úzkosť, nespavosť, záchvaty agresivity, zmnožené svalové kŕče alebo samovražedné tendencie. Dlhodobé alebo opakované podávanie diazepamu môže viesť k návyku na liek (tolerancia).
Po náhlom vysadení prípravku, obzvlášť po jeho dlhodobom každodennom užívaní, sa po približne 2 – 4 dňoch môžu vyskytnúť poruchy spánku a zvýšená snová aktivita. Stavy úzkosti a napätia ako aj nepokoja a vnútornej nevyrovnanosti sa môžu vrátiť so zvýšenou intenzitou. Medzi symptómy patrí aj triaška a potenie, ktoré sa môžu zosilniť a viesť k výskytu nebezpečných telesných a duševných prejavov ako sú napríklad kŕče a symptomatické psychózy (napríklad abstinenčné delírium). Abstinenčné príznaky spravidla vymiznú po 2 až 3 týždňoch. Preto by mala byť liečba vysadzovaná postupne.
Diazepam má primárny potenciál k rozvoju závislosti. Riziko vzniku závislosti hrozí už pri dennom užívaní počas niekoľkých týždňov. To platí nielen pre zneužívanie, ku ktorému patria mimoriadne vysoké dávky, ale aj pre užívanie dávok v normálnom liečebnom rozsahu.
Ďalšie poznámky:
Ojedinele sa môžu vyskytnúť aj prípady precitlivenosti spôsobené benzylalkoholom. Neznášanlivosť sa môže prejaviť u pacientov, ktorí sú citliví na propylénglykol.

4.9. Predávkovanie
Symptómy predávkovania sa zvyšujú vplyvom alkoholu a ďalších látok utlmujúcich centrálnu nervovú sústavu.
a. Symptómy otravy
Medzi symptómy miernej otravy patrí zmätenosť, somnolencia, ataxia, dyzartria, hypotenzia a svalová slabosť.
V prípade silnej otravy sa môže vyskytnúť oslabenie životných funkcií, predovšetkým oslabenie funkcie centra dýchania (oslabenie dýchania a obehu, cyanóza, strata vedomia vedúca k zástave dýchania a srdca; potrebné je intenzívne sledovanie).
Pokles hladiny lieku môže viesť k výraznému nepokoju. b. Liečba otravy
Okrem sledovania dýchania, pulzu, krvného tlaku a telesnej teploty, sa obvykle indikuje vnútrožilová náhrada tekutín, podporné opatrenia a predvídanie núdzových opatrení v prípade obštrukcie dýchania. Nízky krvný tlak možno liečiť sympatomimetikami. Ak sa prejaví nedostatočné dýchanie, ktoré môže byť aj dôsledkom zníženého tonusu periférneho svalstva, potrebné je riadené dýchanie. Antagonisty morfínu sú kontraindikované. Diazepam je dialyzovateľný.

Poznámka:
Na zrušenie centrálne-tlmiacich účinkov benzodiazepínov je určený flumazenil.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Diazepam je psychotropná látka zo skupiny 1,4-benzodiazepínov s výrazne potláčajúcimi pocit napätia, nepokoja a úzkosti, ako aj s upokojujúcimi a hypnotickými účinkami. Okrem toho diazepam vo vyšších dávkach uvoľňuje svalové napätie a uvoľňuje kŕče.
Diazepam sa viaže na špecifické receptory centrálnej nervovej sústavy a konkrétnych periférnych orgánov. Funkcia receptorov benzodiazepínu v CNS úzko súvisí s funkciou receptorov prenosového systému GABA. Po naviazaní sa na receptor benzodiazepínov zvyšuje diazepam tlmiaci účinok prenosu GABA.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti'
Farmakokinetické parametre diazepamu vykazujú veľké interindividuálne odchýlky.

- Vstrebávanie a maximálna koncentrácia v plazme:
Po podaní roztoku cez konečník sa diazepam rýchlo a takmer úplne vstrebáva v konečníku. Liečebný účinok nastupuje niekoľko minút po podaní cez konečník a je rýchlejší ako v prípade čapíkov (rýchlosť vzostupu hladiny v sére po podaní cez konečník sa takmer rovná vzostupu po vnútrožilovom podaní).
Maximálna koncentrácia v plazme po podaní 10 mg diazepamu v roztoku pre rektálnu aplikáciu sa dosiahne približne po 10 - 20 minútach (cca. 369 ng/ml).

- Väzba na bielkoviny a distribučný objem:
95 – 99 % diazepamu sa viaže na plazmatické bielkoviny; u pacientov s ochorením pečene a obličiek je väzba na bielkoviny nižšia.
Distribučný objem je v závislosti od veku 0,95 – 2 l na kilogram telesnej hmotnosti.

- Metabolizmus a vylučovanie:
Diazepam sa metabolicky rozkladá predovšetkým v pečeni. Produkty jeho metabolizmu N- desmetyldiazepam, (nordazepam), temazepam a oxazepam, ktoré sa vyskytujú v moči ako glukuronidy, sú tiež farmakologicky aktívne látky. Počas prvých 72 hodín bolo v moči zistených iba 20 % produktov metabolizmu.
Aktívne produkty metabolizmu majú nasledovné polčasy rozpadu v plazme: N-desmetyldiazepam 30 - 100 hodín
Temazepam 10 - 20 hodín
Oxazepam 5 - 15 hodín
Diazepam sa vylučuje hlavne obličkami a čiastočne žlčou, čo závisí od veku ako aj od funkcie pečene a obličiek. Metabolizmus a vylučovanie je u novorodencov značne pomalšie, než u detí a dospelých. U starších osôb je vylučovanie 2 až 4-krát pomalšie. V prípade zníženej funkcie obličiek sa vylučovanie predlžuje. U pacientov s ochorením pečene (cirhóza pečene, hepatitída) je vylučovanie dvakrát pomalšie.

- Prienik do mozgovo-miechového moku:
Diazepam je lipofilný a spolu s hlavnými produktmi svojho metabolizmu rýchlo preniká do mozgovo- miechového moku.

- Prechod cez placentu a dojčenie:
Diazepam a hlavný produkt jeho metabolizmu N-desmetyldiazepam prechádzajú cez placentárnu bariéru a sú vylučované do materského mlieka. Diazepam sa v organizme plodu akumuluje a u novorodencov môže byť jeho koncentrácia až trikrát vyššia ako v sére matky. U predčasne narodených detí je v dôsledku nezrelej pečene a obličiek vylučovanie značne predĺžené a môže trvať až desať dní. Ak sa diazepam podáva pred pôrodom alebo počas neho alebo ak bolo matke podaných viac vysokých dávok, predčasne i načas narodení novorodenci majú významne nižšie hodnoty testu APGAR, podstatne častejšie sa u nich vyskytuje hyperbilirubinémia a až štyri dni po pôrode možno u nich pozorovať rozsiahle opuchy a ochabnuté svalstvo.

- Biologická dostupnosť
V porovnaní s vnútrožilovým podávaním sa systémová dostupnosť diazepamu z roztoku podávaného cez

5.3- Preklinické údaje o bezpečnosti
a) Akútna toxicita u ľudí:
pozri bod 4.9 - Predávkovanie.

b) Chronická toxicita:
Pokusy na viacerých druhoch zvierat nepriniesli žiadne dôkazy zmien vyvolaných liekom.

c) Rakovinotvorný a mutagénny potenciál:
Dlhodobé štúdie na zvieratách venované rakovinotvornému potenciálu diazepamu neexistujú.
Viacero výskumov slabo poukázalo na mutagénny potenciál pri vysokých dávkach, ktoré však vysoko prekračujú dávky používané na liečbu ľudí.

d) Reprodukčná toxicita:
U ľudí sa riziko vrodených abnormalít v dôsledku užívania liečebných dávok benzodiazepínov javí ako nízke, aj keď niekoľko epidemiologických štúdií poukázalo na zvýšené riziko výskytu rázštepu podnebia.

Existujú správy o prípadoch vrodených abnormalít a mentálnej retardácie u detí, ktoré boli pred narodením vystavené predávkovaniu a otrave benzodiazepínmi.
Výsledky štúdií so zvieratami:
U myší sa po prenatálnom vystavení diazepamu objavil rázštep podnebia. U škrečkov boli po veľmi vysokých prenatálnych dávkach okrem rázštepu podnebia pozorované aj exencefálie a deformity končatín. U krýs a primátov nebol diazepam teratogénny. Štúdie so zvieratami preukázali poruchy správania mláďat matiek dlhodobo vystavených pôsobeniu prípravku. U myší sa po liečbe v trvaní jeden až šesť týždňov objavili anomálie hlavičiek spermií.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Každá rektálna tuba obsahuje:
37,5 mg benzylalkoholu (alcohol benzylicus) ako konzervačného prostriedku, 1 g propylénglykolu (propylenglycolum) ako rozpúšťadla a 12 obj. % alkoholu (ethanolum), kyseliny benzoovej (acidum benzoicum - E210) a benzoánu sodného (natrii benzoas - E211).

6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.

6.3. Čas použiteľnosti
Čas použiteľnosti lieku je tri roky.
Liek sa po uplynutí tejto doby nemá používať.

6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Žiadne

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu
Diazepam Desitin® rektálne tuby 5 mg/ 10 mg
Balenie obsahuje 5 rektálnych túb.

6.6. Upozornenia na spôsob zaobcházania s liekom
Roztok sa podáva cez konečník (rektálne). Dospelého pacienta otočte pokiaľ možno na bok, dieťa na brucho. Použite celý obsah tuby.
1. Roztrhnite ochrannú fóliu. Uzáver odskrutkujte a snímte.
2. Celú dĺžku aplikátora tuby zasuňte do konečníka (u novorodencov alebo dojčiat iba polovicu dĺžky).
Tubu pritom držte otvorom nadol. Obsah tuby vyprázdnite jej stlačením medzi palcom a ukazovákom.
3. Tubu vytiahnite. Pritom ju naďalej držte stlačenú, aby sa jej obsah nenasal naspäť. Dĺžku doby podávania určí lekár.

Liek je mimoriadne vhodný pri akútnych klinických zákrokoch, ale menej vhodný na dlhodobú liečbu. Dĺžka doby podávania by mala byť obmedzená na ojedinelé dávky alebo v prípade akútneho ochorenia na niekoľko dní.
Po dlhodobej liečbe (presahujúcej jeden týždeň) by sa mali dávky postupne znižovať až do ukončenia liečby. V tom prípade nezabúdajte na dočasné abstinenčné účinky (pozri nežiaduce účinky). Pri dlhodobom používaní lieku sa odporúča sledovať krvný obraz a pečeňové funkcie.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Desitin Arzneimittel GmbH Weg beim Jäger 214
D-22335 Hamburg
Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
70/0823/92-S



9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

18.12.1992 / Predĺženie do: bez časového obmedzenia



10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

máj 2007