tov, ktorí nie sú v kardiogénnom šoku a ktorí majú vyšší systolický tlak ako 100 mmHg. Liečba Daprilom sa môže začať do 24 hodín po akútnom infarkte myokardu ako prevencia prípadného neskoršieho rozvoja dysfunkcie ľavej komory alebo zlyhania srdca a na zlepšenie stavu prežívania. Pacienti by mali dostávať štandardne odporúčanú liečbu ako sú trombolytiká, acylpyrín a betablokátory.
Prvá dávka lieku Dapril je 5 mg a podáva sa perorálne, potom po 24 hodinách nasleduje 5 mg, po 48 hodinách 10 mg a následne sa pokračuje dávkou 10 mg jedenkrát denne. Pacientom s nízkym systolickým krvným tlakom (120 mmHg alebo menej) by sa mala podávať perorálne nižšia dávka (2,5 mg). Ak sa objaví hypotenzia (systolický krvný tlak < 100 mmHg) môže sa podávať denná
udržiavacia dávka 5 mg a ak je to vhodné, dočasne znížiť na 2,5 mg. Ak sa objaví hypotenzia (systolický krvný tlak < 90 mmHg dlhšie ako 1 hodinu) v liečbe by sa nemalo pokračovať a Dapril by sa mal z liečby vynechať.
Dĺžka liečby by mala byť 6 týždňov. Výraznejší účinok sa objavuje u pacientov s rozsiahlym infarktom myokardu a známkami poškodenia funkcie ľavej srdcovej komory. V liečbe by mali pokračovať len pacienti, u ktorých sa rozvinú prejavy zlyhávania srdca. Dapril sa môže podávať spolu s intravenóznym alebo transdermálnym podávaním trinitroglycerínu.
Poškodenie funkcie obličiek:
U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa má liek užívať opatrne, prípadne znížiť dávky. Pri poklese vylučovania kreatinínu na hodnotu < 10 ml/min (0,166 ml/s) je počiatočná dávka 2,5 mg. Maximálna dávka je 40 mg. U dialyzovaných pacientov sa zvyčajná dávka podáva v dialyzačný deň, v dňoch kedy sa dialýza nevykonáva sa dávka riadi hodnotou krvného tlaku.
Podávanie deťom sa neodporúča.
4.3 Kontraindikácie
Hereditárny alebo idiopatický angioneurotický edém po predchádzajúcej liečbe ACE inhibítormi, gravidita, laktácia, precitlivenosť na lisinopril alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku. Relatívnou kontraindikáciou je stenóza renálnych tepien.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Hypotenzia:
ACE inhibítory môžu spôsobiť výrazný pokles krvného tlaku najmä po prvej dávke. U pacientov s nekomplikovanou hypertenziou je vznik symptomatickej hypotenzie zriedkavý. Jej objavenie sa je pravdepodobnejšie u pacientov po strate objemu telesných tekutín spôsobený liečbou diuretikami, diétou s obmedzením soli, dialýzou, hnačkou alebo zvracaním. Bola opísaná najmä u pacientov so ťažkým zlyhávaním srdca a súčasnou nedostatočnou funkciou obličiek alebo aj bez nej. U týchto pacientov by sa liečba mala začať pod prísnym lekárskym dohľadom, pokiaľ možno v nemocnici, s nízkymi dávkami a starostlivou titráciou dávky. Ak je to možné, liečba diuretikami by sa mala dočasne prerušiť. Takéto postupy by sa mali aplikovať u pacientov s angínou pectoris alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by výrazný pokles tlaku mohol spôsobiť infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu.
Ak sa objaví hypotenzia, pacienti sa uložia do ležiacej polohy na chrbte. Vhodné môže byť doplnenie alebo náhrada objemu telesných tekutín intravenóznym podaním fyziologického roztoku. Po objavení sa hypotenzie po prvej úvodnej dávke a po jej efektívnom zvládnutí je naďalej nutné starostlivé titrovanie dávky lisinoprilu.
Pacienti s renovaskulárnou hypertenziou:
U pacientov s renovaskulárnou hypertenziou môže pri podávaní lisinoprilu vzniknúť riziko závažnej symptomatickej hypotenzie a obličkovej nedostatočnosti najmä u pacientov s obojstrannou stenózou obličkových artérii alebo stenózou artérie solitárnej obličky. Prispievajúcim prvkom môže byť liečba diuretikami. Pri stenóze renálnych tepien môže vazodilatáciou poststenotickej časti obličkového riečiska nastať výrazné zníženie prietoku krvi obličkami a dôsledkom je rýchle zhoršenie funkcie obličiek a ich zlyhávanie.
U pacientov s jednostrannou stenózou obličkovej artérie sa môže zníženie obličkovej funkcie prejaviť len miernymi zmenami sérového kreatinínu. U týchto pacientov by sa liečba mala začať pod prísnym lekárskym dohľadom v nemocnici, nízkymi dávkami a starostlivou titráciou dávky. Počas prvého týždňa liečby by sa mala prerušiť diuretická terapia a mali by sa sledovať funkcie obličiek.
Pacienti s poškodením funkcie obličiek:
Predpokladá sa, že funkčné zmeny obličiek sú u citlivých ľudí vyvolané blokádou systému renín- angiotenzín-aldosterón. U pacientov s poškodením funkcie obličiek alebo s obličkovou nedostatočnosťou, je nutné opatrné používanie lisinoprilu a počas liečby sa musia starostlivo sledovať funkcie obličiek a môže sa vhodne znížiť dávka alebo sa pristúpi k menej častému podávaniu. Zaznamenalo sa zlyhanie obličiek v súvislosti s liečbou lisiniprilom, najmä u pacientov s ťažkým poškodením srdca alebo so základným obličkovým ochorením, vrátane stenózy obličkových artérií. Pri súčasnom podaní diuretík sa u niektorých pacientov bez základného ochorenia zvýšila hodnota sérovej urey a koncentrácie kreatinínu. Účelné je zníženie dávky lisinoprilu a/alebo prerušenie užívania diuretík. Počas prvých týždňov liečby sa odporúča sledovanie funkcií obličiek.
Akútny infarkt myokardu:
Liečba lisinoprilom sa nesmie začať u pacientov so zrejmou poruchou obličiek, (prekročenie koncentrácií kreatinínu v sére nad 177 µmol/l) a/alebo s proteínúriou prekračujúcou 500 mg/24 hodín. Ak porucha obličiek vznikne počas liečby Daprilom (koncentrácie kreatinínu v sére nad 265 µmol/l) a/alebo nastane zdvojnásobenie hodnôt zistených pred liečbou potom by lekár mal pristúpiť k ukončeniu liečby.
Hemodialyzovaní pacienti:
U pacientov, ktorí sú dialyzovaní použitím polyakrylnitrilovej membrány s vysokým prietokom a sú liečení lisinoprilom je vyššia pravdepodobnosť vzniku anafylaktoidných reakcií ako sú: opuch tváre, sčervenanie, hypotenzia a pocit sťaženého dýchania po niekoľkých minútach od začiatku hemodialýzy. Odporúča sa použiť alternatívne membrány, alebo inú skupinu antihypertenzív.
Angioedém:
U pacientov liečených lisinoprilom a/alebo inými ACE inhibítormi, sa môže najmä počas prvého týždňa liečby objaviť na tvári, končatinách, perách, sliznici, jazyku, príchlopky hrtana angioedém. Avšak angioedém sa môže vytvoriť aj pri dlhodobej liečbe s ACE inhibítormi. Liečba sa musí ihneď prerušiť a nahradiť liekom patriacim do inej liekovej skupiny.
Angioedém na jazyku, príchlopke, alebo hrtane môže spôsobiť smrť. Musí sa okamžite vykonať rýchly zásah najmä podkožným podaním roztoku adrenalínu alebo epinefrínu 1:1000 (0,3 - 0,5 ml) alebo adrenalínu pomaly intravenózne 1 mg/ml pri dodržaní návodu na riedenie a pri súčasnej kontrole EKG a meraní krvného tlaku. Pacient sa musí hospitalizovať a nesmie sa prepustiť, kým úplne nevymiznú tieto symptómy.
Kašeľ:
Počas liečby ACE inhibítormi sa môže objaviť suchý, neproduktívny kašeľ, ktorý vymizne po prerušení liečby.
Pacienti s nedostatočnosťou činnosťou pečene:
Lisinopril nevytvára metabolity a nezmenený sa vylučuje obličkami. Prispôsobovanie dávky nie je nevyhnutné.
Pacienti vo vyššom veku:
Niektorí starší pacienti môžu reagovať na liečbu lisinoprilom výraznejšie ako mladí. Odporúča sa podanie nízkej počiatočnej dávky a sledovanie funkcií obličiek na začiatku liečby.
Liečenie detí:
Údaje o bezpečnosti alebo účinnosti lisinoprilu u detí nie sú dostupné, preto sa podávanie neodporúča.
Hyperkaliémia:
Počas liečby lisinoprilom sa môže objaviť hyperkaliémia, najmä pri obličkovej nedostatočnosti a/alebo zlyhaní srdca. Všeobecne sa neodporúčajú náhrady draslíka alebo draslík šetriace diuretiká, pretože to môže viesť k významnému nárastu hladín draslíka v plazme. Ak sa liečba obidvomi liekmi považuje za nevyhnutnú, musí sa počas ich užívania často sledovať hladina draslíka v sére.
Chirurgický zákrok/anestézia:
Lisinopril môže spôsobiť hypotenziu alebo dokonca hypotenzný šok u pacientov počas veľkého chirurgického zákroku alebo počas anestézie, pretože sa zvyšuje účinok ostatných hypotenzívnych liekov. Ak nie je možné vynechať lisinopril, je nutné udržať objemový režim.
Aortálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia:
Pri aortálnej stenóze a hypertrofickej kardiomyopatii je nutná obozretnosť najmä u pacientov s obštrukciou vo výtokovej časti ľavej komory.
Neutropénia/agranulocytóza:
Riziko neutropénie a agranulocytózy môže súvisieť s dávkou lieku a typom pacienta a závisí od jeho celkového klinického stavu. Veľmi zriedkavo sa objavuje u pacientov s nekomplikovanou diagnózou, ale môže sa vyskytnúť u pacientov s niektorým stupňom poškodenia obličiek najmä v spojitosti s kolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, napr.: systémový lupus erytematosus, sklerodermia a pri liečbe imunospresívnymi liekmi. Po prerušení liečby lisinoprilom sa stav reverzibilne stabilizuje.
Proteinúria:
Čiastočne sa môže objaviť u pacientov s existujúcim poškodením obličiek a užívajúcich relatívne vysoké dávky lisinoprilu.
4.5 Liekové a iné interakcie
Súčasné podávanie draslík šetriacich diuretík a náhrad draslíka sa neodporúča, pretože lisinopril znižuje diuretikami spôsobené straty draslíka. Podávanie draslík šetriacich diuretík ako sú spirolakton, triamteren alebo amilorid, doplnky draslíka alebo solí obsahujúcich náhrady draslíka môže viesť k významnému vzostupu draslíka v sére. Ak sa vzhľadom na dokázanú hypokaliémiu indikuje ich súčasné podávanie, mali by sa podávať opatrne s častými kontrolami hladín sérového draslíka.
Pri podávaní lisinoprilu je potrebné sa riadiť nasledujúcimi predbežnými opatreniami:
U pacientov liečených diuretikami najmä takých, ktorí stratili väčší objem tekutín alebo majú nedostatok soli, môže po počiatočnej dávke lisinoprilu výraznejšie klesnúť krvný tlak. Možnosť vzniku hypotenzie sa môže znížiť prerušením liečby diuretikami, zvýšením prívodu tekutín alebo prívodu soli pred začiatkom liečby a liečbou nízkymi dávkami lisinoprilu. Následné zvyšovanie dávky by malo vykonávať opatrne. Súčasné podávanie lítia a lisinoprilu môže spôsobiť zníženie vylučovania lítia. Preto by sa hladiny lítia v sére mali sledovať pravidelne.
ACE inhibítory, vrátane lisinoprilu môžu zosilniť hypotenzívny účinok niektorých anestetík. Pri súčasnom podaní narkotík alebo antipsychotík sa môže objaviť posturálna hypotenzia.
Hypotenzívny účinok lisinoprilu sa môže zvýšiť súčasným podávaním iných liekov s antihypertenzívnym účinkom.
Podávanie allopurinolu, cytostatík alebo imunosupresívnych liekov, systémových kortikosteroidov alebo prokainamidu spolu s lisinoprilom môže viesť ku zvýšenému riziku vzniku leukopénie.
Do úvahy je potrebné vziať nasledujúce skutočnosti:
Súčasné podávanie s nesteroidnými protizápalovými liekmi môže viesť ku zníženiu antihypertenzívneho účinku lisinoprilu a iných ACE inhibítorov. Boli tiež opísané skúsenosti, že súčasné podávanie nesteroidných protizápalových liekov a ACE inhibítorov má aditívny vplyv na zvýšenie hladiny draslíka v sére, zatiaľčo funkcie obličiek sa môžu obmedziť. Tieto účinky sú v princípe reverzibilné, a vyskytujú sa predovšetkým u pacientov s ohrozenými funkciami obličiek.
Súčasné podanie antacíd zníži biodostupnosť ACE inhibítorov.
Sympatikomimetiká môžu účinok ACE inhibítorov znižovať, preto pacient by sa mal starostlivo sledovať, aby sa potvrdilo, že sa dosiahol požadovaný účinok.
Alkohol zosilňuje hypotenzívny účinok lisinoprilu.
Biologická dostupnosť lisinoprilu nie je ovplyvnená potravou.
4.6 Gravidita a laktácia
Nie sú dostupné adekvátne a dobre riadené štúdie na ľuďoch. Lisinopril preniká placentárnou bariérou a môže spôsobiť fetálnu a neonatálnu morbiditu a mortalitu, ak sa podáva gravidným ženám.
Fetálna expozícia lisinoprilu počas druhého a tretieho trimestra ťarchavosti sa prejavovala novorodeneckou hypotenziou, zlyhaním obličiek, deformitami tváre a lebky a/alebo smrťou. Bol opísaný aj oligohydramnión matky, s následkom zníženia funkcií obličiek plodu. V súvislosti s oligohydramniou boli opísané kontraktúry končatín, kraniofaciálne deformity, vývoj hypoplastických pľúc a spomalený intrauterinný rast.
U detí vystavených účinku lisinoprilu in utero by sa mala dôsledne sledovať hypotenzia, oligúria a hyperkaliémia. Oligúria by sa mala liečiť zvýšením krvného tlaku a perfúziou obličiek.
Bolo opísané intrauterinné spomalenie rastu, nezrelosť, otvorený ductus arteriosus a smrť plodu, nie je však úplne jasné, či ich vznik súvisí s účinkom lisinoprilu alebo so základným ochorením matky.
Nie je známe, či expozícia len v prvom trimestri môže mať negatívny účinok na plod. Matky, ktoré počas liečby Daprilom otehotneli, by mali byť informované o potenciálnom riziku pre plod.
Nie je známe, či sa Dapril vylučuje do materského mlieka a nie je známy ani vplyv na dojča. Dojčenie sa počas liečby Daprilom neodporúča.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Nie sú dostupné štúdie, ktoré by sledovali účinok Daprilu na schopnosť riadenia motorových vozidiel. Pri riadení auta alebo obsluhe strojov treba vziať do úvahy, že sa občas môžu objaviť závrate a pocit únavy.
4.8 Nežiaduce účinky
V súvislosti s liečbou ACE inhibítormi sa pozorovali nasledujúce nežiaduce účinky:
Kardiovaskulárny systém:
Pri úvodnej dávke alebo pri zvyšovaní dávky počas liečby sa môže objaviť závažná hypotenzia. Táto sa objavuje najmä u určitých rizikových skupín (pozri osobitné upozornenia). Môžu sa objaviť príznaky ako závrate, pocit slabosti, poruchy videnia, zriedkavo spojené s poruchou vedomia (synkopa). V súvislosti s hypotenziou sa objavili individuálne prípady tachykardie, palpitácii, arytmií, angíny pectoris, infarktu myokardu, príznaky prechodnej ischémie a mozgového krvácania.
Obličkový systém:
Môže sa vyskytnúť alebo zintenzívniť renálna insuficiencia. Bolo opísané akútne zlyhanie obličiek (pozri
Osobitné upozornenia).
Respiračný systém:
Bolo dokumentované, že u časti pacientov vyvolávajú ACE inhibítory kašeľ. Zriedkavo boli opísané dyspnoe, sinusitída, rinitída, glositída. bronchitída a bronchospazmus. V individuálnych prípadoch angioneurotický edém postihujúci horné dýchacie cesty spôsobil smrteľnú obštrukciu dýchacích ciest.
Gastrointestinálny trakt:
Zriedkavo sa môže objaviť napínanie na vracanie, bolesti brucha, pokazený žalúdok, zvracanie, hnačka, zápcha a sucho v ústach.
V súvislosti s liečbou ACE inhibítormi boli opísané ojedinelé prípady vzniku cholestatického ikteru, hepatitídy, pankreatitídy a ileus.
Koža, cievy:
Ojedinele sa môžu objaviť precitlivenosť a alergické reakcie ako vyrážky, svrbenie, žihľavka, erytema multiforme, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermická nekrolýza, psoriáza a alopécia. Tieto môžu byť sprevádzané horúčkou bolesťami svalov, kĺbov, eozinofíliou a/alebo zvýšeným titrami antinukleálnych protilátok (ANA).
U malého počtu pacientov sa v súvislosti s užívaním ACE inhibítorov pozoroval vznik angioneurotického edému s postihnutím tváre a otofaryngeálnych tkanív.'
Nervový systém:
Zriedkavo sa vyskytujú bolesti hlavy, závrate, slabosť, výnimočne depresie, poruchy spánku, parestézie, dočasná impotencia, poruchy stability, zmätenosť, hučanie v ušiach, porucha videnia a chuti.
Laboratórne parametre:
Môže sa vyskytnúť reverzibilné zvýšenie urey v krvi a kreatinínu v plazme po prerušení liečby najmä pri renálnej insuficiencii, ťažké zlyhávanie srdca a renovaskulárna hypertenzia.
U niektorých pacientov bol opísaný pokles hemoglobínu, hematokritov, krvných doštičiek, bielych krviniek, a v ojedinelých prípadoch agranulocytóza alebo pancytopénia, ako aj zvýšené pečeňové enzýmy a sérový bilirubín. U pacientov s vrodeným deficitom glukózo-6-fosfátdihydrogenázy (G-6-PDH) bola v individuálnych prípadoch zverejnená informácia o hemolytickej anémii.
4.9 Predávkovanie
Príznaky predávkovania sa prejavujú hypotenziou, poruchami elektrolytickej rovnováhy a zlyhaním obličiek. Po predávkovaní by mali byť pacienti pod starostlivým dohľadom a to prednostne na jednotke intenzívnej starostlivosti. Často by sa mala sledovať hladina kreatinínu a elektrolytov v sére. Terapeutické opatrenia závisia od charakteru a závažnosti prejavov. Do tridsať minút po perorálnom užití by sa mali aplikovať postupy na zabránenie absorpcie a zrýchlenie vylučovania ako sú výplach žalúdka, podávanie adsorbentov a síranu sodného. Ak sa objaví hypotenzia, pacient by mal byť uložený do protišokovej polohy a mal by sa mu rýchle podať fyziologický roztok ako objemová náhrada a prísun soli. Mala by sa zvážiť liečba angiotenzínom II.
ACE inhibítory sa môžu z krvného obehu odstrániť hemodialýzou. Mali by sme sa vyhnúť použitiu polyakrylnitrilových dialyzačných membrán s vysokým prietokom.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum ATC kód: C09AA03
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Výhodný účinok lisinoprilu pri hypertenzii a zlyhaní srdca sa zdá byť vyvolaný v prvom rade potlačením plazmatického systému renín-angiotenzín-aldosterón. Renín je endogénny enzým syntetizovaný obličkami a vylučovaný do krvného obehu, kde konvertuje angiotenzinogén na angiotenzín II, relatívne inaktívny dekapeptid. Angiotenzín I sa potom premieňa peptidyldipeptidázou (angiotenzín konvertujúcim enzýmom), na angiotenzín II. Angiotenzín II je účinný vazokonstriktor zodpovedný za vazokonstrikciu arterií a zvýšený krvný tlak, ako aj za stimuláciu nadobličiek na sekréciu aldosterónu. Inhibícia ACE spôsobí zníženie plazmatického angiotenzínu II, ktorý vedie ku zníženiu vazopresorickej aktivity a zníženiu aldosterónovej sekrécie. Hoci druhé zníženie je malé, môže sa objaviť menšie zvýšenie sérového draslíka, spolu so stratami sodíka a tekutín. Prerušenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu spôsobuje zvýšenie plazmatickej aktivity renínu.
Druhá funkcia konvertujúceho enzýmu spočíva v degradácii potenciálneho vazodepresívneho peptidu kinínu - bradykinínu na inaktívne metabolity. Preto inhibícia ACE spôsobuje zvýšenú aktivitu obehového a lokálneho kalikrein-kinínového-systému, ktorý prispieva k periférnej vazodilatácii aktiváciou prostaglandínového systému. Je možné, že do tohto mechanizmu je zahrnutý hypotenzívny účinok lisinoprilu a je zodpovedný za určité nežiaduce účinky.
U pacientov s hypertenziou spôsobuje podanie lisinoprilu pokles krvného tlaku v rovnakej miere v polohe postojačky aj v ležiacej polohe, bez kompenzačného zvýšenia srdcovej frekvencie. Periférny odpor artérií je znížený bez žiadnych zmien alebo zvýšenia srdcového výdaja. Zvyšuje sa krvný prietok obličkami a stupeň glomerulárnej filtrácie sa zvyčajne nemení. Dosiahnutie optimálneho krvného tlaku môže u niektorých pacientov vyžadovať niekoľko týždňovú liečbu.
Antihypertenzívny efekt sa udržoval počas dlhodobej liečby. Rýchle ukončenie liečby nesúviselo s rýchlym zvýšením krvného tlaku.
ACE inhibítory sú účinné aj u pacientov s nízkorenínovou hypertenziou. Podľa štúdii antihypertenzívneho účinku u rôznych rás, majú černosi na hypertenziu (zvyčajne populácia s nízkorenínovou hypertenziou) v priemere slabšiu odozvu na monoterapiu ACE inhibítormi ako pacienti inej rasy. Tieto rozdiely vymiznú ak sa pridajú diuretiká.
Hemodynamický účinok ACE inhibítorov pri liečbe pacientov s nedostatočnou činnosťou srdca vyplýva tak z arteriálnej ako aj venóznej dilatácie. Systémový vaskulárny odpor sa znižuje a venózna kapacita stúpa. Tak sa vstupné aj výstupné zaťaženie znižuje. Následkom je zníženie plniaceho tlaku ľavej komory/klinovitého tlaku kapilár a zvýšenie srdcového výdaja. Srdcová frekvencia zostáva nezmenená alebo sa môže dokonca znížiť. Klinické prejavy a príznaky srdcového zlyhania sa upravujú a zvyšuje sa výkonnostná kapacita. Počas dlhodobej liečby tieto účinky pretrvávajú.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Po perorálnom podaní lisinoprilu sa vrchol sérovej koncentrácie objavuje do 7 hodín. U pacientov s infarktom myokardu sa objavujú údaje o miernom oneskorení dosiahnutia vrcholu sérových hladín. Pri viacnásobnom podávaní je účinný polčas akumulácie lisinoprilu 12,6 hodiny.
Klesanie sérových koncentrácií má predĺženú terminálnu fázu, čo však neprispieva k akumulácii lisinoprilu. Terminálna fáza pravdepodobne predstavuje saturačnú väzbu na ACE a nezávisí od dávky. Zdá sa, že lisinopril sa neviaže na iné sérové proteíny.
Pri poškodených obličkových funkciách sa znižuje vylučovanie lisinoprilu obličkami. Zníženie je však klinicky významné len vtedy, ak glomerulárna filtrácia je nižšia ako 30 ml/60 s. Starší pacienti majú vyššiu aj plazmatickú hladinu aj plochu pod krivkou. Dialýzou sa lisinopril odstráni.
Podľa údajov z vylučovaní moča, priemerný rozsah absorpcie lisinoprilu je okolo 25%, so širokým rozsahom interpersonálnej variability, pri predávkovaní od 5 do 60 mg.
Lisinopril netvorí metabolity a resorbovaný liek sa nezmenený vylučuje močom.
Potrava absorpciu lisinoprilu neovplyvňuje. Podľa údajov štúdií na krysách, lisinopril slabo prechádza krvnou mozgovou bariérou.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Nie sú žiadne ďalšie dôležité údaje.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Tablety Dapril obsahujú tieto pomocné látky: mannitolum, calcii hydrogenophosphas dihydricus, ferri oxidum rubrum E 172, maydis amylum, amylum pregelificatum a magnesii stearas.
6.2 Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávať na suchom mieste pri teplote do +25°C, chrániť pred svetlom, mimo dosahu detí.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
a) Blister (PVC/PVDC/Al), papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa. b) Fľaša z PVC s potrebným označením, s písomnou informáciou pre používateľa. Tablety 5 mg: 30, 60, 100 tbl
Tablety 10 mg: 30, 60, 100 tbl
Tablety 20 mg: 20, 30, 100 tbl
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Tablety by sa mali prehĺtať celé, ak je treba, zapiť malým množstvom vody. Môžu sa užívať s jedlom alebo na lačno, pozri 4.2.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Medochemie Ltd., Limassol, Cyprus
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
58/0017/93–S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
15.4.1993
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
apríl 2007