dostupnosť karbamazepínu.
4.3. Kontraindikácie
Karbamazepín sa nesmie podávať pacientom s precitlivenosťou na karbamazepín a látky s príbuznou štruktúrou a s precitlivenosťou na ostatné zložky lieku, ďalej pacientom s poruchami funkcie pečene, kostnej drene, ťažkými poruchami obličiek a poruchami prevodového systému srdca. Nesmie sa podávať súčasne s inhibítormi MAO a do 14 dní po ich vysadení. Karbamazepín sa nesmie užívať na liečbu absencií (atypických alebo generalizovaných), atonických a myoklonických epileptických záchvatov. Nesmie sa podávať deťom vo veku do 3 rokov.
4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pacientom s kardiovaskulárnym ochorením, pri poruchách funkcie pečene, obličiek a pri glaukóme sa môže liek podávať až po zvážení pomeru rizika a prospechu a pri pravidelnom sledovaní. U detí vo veku do 6 rokov indikácia liečby karbamazepínom vyžaduje zvýšenú opatrnosť.
Karbamazepín sa nemá podávať pacientom s precitlivenosťou na tricyklické antidepresíva a pacientom, ktorí súčasne užívajú lítium.
Karbamazepín je potenciálny teratogén, epidemiologické údaje dokazujú vyšší výskyt kongenitálnych malformácií u detí žien, ktoré sa počas gravidity liečili karbamazepínom. U žien, ktoré počas liečby karbamazepínom otehotneli, je nanajvýš nutné monitorovať jeho plazmatické hladiny a dávkovanie znížiť na čo najnižšiu ešte účinnú dávku.
Pre bezpečné užívanie lieku je nutné pred začiatkom liečby vyšetriť krvný obraz a funkciu pečene. Počas liečby treba kontrolovať nasledovné prametre: krvný obraz v prvom mesiaci terapie 1 krát za týždeň, neskôr raz mesačne, testy funkcie pečene − pri normálnom náleze každé 3 − 4 mesiace, pri patologickom náleze v kratších intervaloch.
Pri zistení príznakov narušenej krvotvorby, pri progresii klinických symptómov sprevádzajúcich leukémiu, pri kožných alergických reakciách a pri zreteľnom zhoršení funkcie pečene je nutné karbamazepín vysadiť. Náhle vysadenie karbamazepínu alebo prechod na iné antiepileptikum sa vykonáva za pomoci barbiturátov alebo diazepamu.
Na zvýšenie bezpečnosti a nastavenie najnižšej účinnej dávky sú vhodné kontroly plazmatickej hladiny karbamazepínu. Terapeutické rozmedzie plazmatických hladín karbamazepínu je 4 −12 µg/ml, t. j. 17− 50 µmol/ml, pri neuralgii sa účinok dosahuje pri koncentrácii 5 − 18 µg/ml/l, t. j. 21 −76 µmol/ml. Pre vznik nežiaducich účinkov sa predpokladá ako hraničná hodnota plazmatickej koncentrácie cca 8 − 9 µg/ml, t. j. 35 − 39 µmol/ml. Pri užívaní karbamazepínu sa v laboratórnych testoch môžu zmeniť parametre funkcie štítnej žľazy.
Počas užívania lieku existuje zvýšené riziko vzniku fotosenzitívnej reakcie na koži, preto sa odporúča vyhýbať sa pôsobeniu priameho slnečného žiarenia, nosiť ochranný odev a používať lokálne prípravky s ochranným faktorom proti UVA a UVB žiareniu. Počas liečby nepoužívať „horské slnko" ani solárium. Liek obsahuje glycerol (1,6 mg v 1 tablete), ktorý vo vyšších dávkach môže spôsobiť bolesti hlavy, žalúdočnú nevoľnosť a hnačku. Počas užívania lieku platí zákaz konzumácie alkoholických nápojov.
Suicidálne myšlenky a správanie
Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov hlásené suicidálne myšlenky a správanie. Metaanalýza randomizovaných placebom kontrolovaných štúdii s antiepileptikami ukázala malé zvýšienie suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohoto rizika nie je známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u karbamazepinu.
Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy suicidálnych myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu. Pacientom (a opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lékarsku pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.
4.5. Liekové a iné interakcie
Účinky karbamazepínu a iných súčasne podávaných liečiv sa môžu navzájom ovplyvňovať. Karbamazepín sa biotransformuje v pečeni mikrozomálnym systémom cytochrómu P-450, konkrétne predovšetkým izoenzýmom P-450 3A4. Liekové interakcie karbamazepínu možno zjednodušene rozdeliť do piatich podskupín:
a) liekové interakcie, pri ktorých dochádza k zníženiu absorpcie karbamazepínu (aktívne uhlie, cisplatina, doxorubicín), podávanie karbamazepínu s cholestipolom alebo cholestyramínom nevedie k zníženiu jeho vstrebávania,
a)b) liekové interakcie, pri ktorých dochádza k vytesneniu karbamazepínu z väzby na plazmatické bielkoviny (kyselina valproová, verapamil),
a)c) liekové interakcie, pri ktorých dochádza k inhibícii biotransformácie karbamazepínu, zvýšeniu jeho plazmatických hladín a k zvýšeniu výskytu jeho nežiaducich účinkov či vzniku toxicity; biotransformáciu karbamazepínu inhibibujú: kyselina valproová, jej amid, niektoré antiepileptiká (lamotrigín, remacemid, acetazolamid, klobazam, zonisamid), niektoré antidepresíva (fluvoxamín, fluoxetín, sertralín, tricyklické antidepresíva, viloxazín), makrolidové antibiotiká (erytromycín, klaritromycín, fluritromycín, diritromycín, ponsinomycín, josamycín, nie však azitromycín alebo spiramycín), ketokonazol, metronidazol, izoniazid, niektoré blokátory vápnikového kanála (verapamil, diltiazem), propoxyfen, cimetidín, danazol, očkovacia látka proti chrípke, antihistaminikum terfenadín,
a)d) liekové interakcie, pri ktorých dochádza k indukcii biotransformácie karbamazepínu, k zníženiu jeho plazmatických hladín a účinnosti: niektoré antiepileptiká (fenytoín, fenobarbital, primidón, felbamát, extrakty z ľubovníka bodkovaného); tento efekt sa dosiaľ nepreukázal pri rifampicíne ani rifabutíne,
a)e) liekové interakcie, pri ktorých karbamazepín znižuje plazmatické hladiny a účinnosť iných liekov cestou indukcie pečeňových mikrozomálnych enzýmov: niektorých antiepileptík (fenytoín, fenobarbital, primidón, etosuxinimid, kyselina valproová, klonazepam, lamotrigín, felbamát, topiramát, tiagabín, stiripentol, remacemid), niektorých benzodiazepínov (alprazolam, midazolam, klobazam), antidepresív (amitriptylín, imipramín, desipramín, nortriptylín, mianserín, paroxetín, viloxazín), antipsychotík (chlórpromazín, haloperidol, klozapín, risperidon, olanzapín, zotepín), doxycyklínu, niektorých estrogénov alebo progestínov (etinylestradiol, levonorgestrel, noretisteron), niektorých kortikosteroidov (prednisolonu, metylprednisolonu), niektorých imunosupresív (cyklosporínu, sirolimu, takrolimu), niektorých kurarimimetík (atrakurium, cisatrakurium, pankuronium, pipekuronium, rokuronium, vekuronium), paracetamolu, flukonazolu, itrakonazolu, vorikonazolu a celého radu ďalších liečiv, pri ktorých však ide o klinicky nevýznamné liekové interakcie.
4.6. Gravidita a laktácia
Pri zvieratách (myšiach, potkanoch a králikoch) došlo po perorálnom podávaní karbamazepínu počas organogenézy v denných dávkach toxických pre matku (viac než 200 mg/kg telesnej hmotnosti, t. j. 10 − 20-krát vyššej dávky než sú zvyčajné dávky v humánnej medicíne) k zvýšeniu embryonálnej mortality. Pri dávkach 300 mg/kg/deň došlo pri potkanoch k potratom. Pri dávkach toxických pre matku sa u plodov potkanov pozorovala retardácia rastu. Pri týchto troch druhoch zvierat sa nepozoroval teratogénny účinok, hoci v jednej štúdii na myšiach karbamazepín (40 − 240 mg/kg/deň per os) spôsobil defekty (predovšetkým dilatáciu mozgových komôr) pri 4,7 % plodov v porovnaní s kontrolnou skupinou 1,3 %.
Tehotné ženy s epilepsiou by mali byť liečené zvlášť opatrne. U žien vo fertilnom veku by sa mal karbamazepín podľa možnosti predpisovať ako monoterapia, pretože výskyt kongenitálnych abnormalít u detí žien, liečených kombináciou antiepileptík (napr. kyselina valproová s karbamazepínom a fenobarbitalom alebo fenytoínom) je väčší než u tých matiek, ktoré užívali jednotlivé lieky ako monoterapiu. Pre väčšiu bezpečnosť a ľahšie určenie najnižšieho účinného dávkovania sa odporúča monitorovať plazmatické hladiny. Ak žena užívajúca karbamazepín otehotnie alebo ak je nutné podávať karbamazepín počas tehotenstva, musí sa potenciálny prospech z liečby uvážlivo porovnať s jej možným rizikom, najmä v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Je známe, že potomkovia matiek epileptičiek sú náchylnejší na vývojové chyby a malformácie.
Existují správy o vývojových chybách a malformáciách, vrátane spiny bifidy, súvisiacich s liečbou karbamazepínom. Pacientky by mali byť oboznámené s možnosťou zvýšeného rizika vzniku malformácie a mali by mať možnosť využiť antenatálny skríning.
Je známe, že v priebehu tehotenstva dochádza k nedostatku kyseliny listovej. Uvádza sa, že antiepileptické lieky tento nedostatok zhoršujú. Deficit kyseliny listovej tak môže prispievať k zvýšenému výskytu vývojových vád u potomkov liečených epileptičiek. Preto sa odporúča suplementácia kyseliny listovej pred tehotenstvom a počas neho. Takisto sa odporúča, aby sa matke v posledných týždňoch tehotenstva a novorodencovi podával vitamín K1 ako prevencia porúch krvácavosti.
Karbamazepín prestupuje do materského mlieka (asi 25 − 60 % plazmatickej koncentrácie). Prínos dojčenia by sa mal zvážiť vzhľadom na malú možnosť nepriaznivého vplyvu na dieťa. Ženy užívajúce karbamazepín môžu dojčiť svoje deti za predpokladu, že u dieťaťa sa bude sledovať možnosť výskytu nežiaducich účinkov (napr. nadmerná spavosť). Je evidovaná jedna správa o ťažkej hypersenzitívnej kožnej reakcii u dojčeného dieťaťa.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Pacientovu schopnosť reakcie môžu zhoršiť závraty alebo ospalosť, ktoré vyvoláva karbamazepín, a to predovšetkým na počiatku liečby alebo pri úprave dávkovania. Lekár preto musí individuálne posúdiť, či je pacient schopný túto činnosť vykonávať.
4.8. Nežiaduce účinky
Najmä na začiatku liečby, alebo v prípade, že je dávka príliš vysoká, alebo pri podávaní lieku starším pacientom, môže dôjsť k určitým typom nežiaducich účinkov, medzi ktoré patria napr. reakcie CNS (závraty, bolesti hlavy, ataxia, ospalosť, únava, diplopia); gastrointestinálne poruchy (nauzea, vracanie) a alergické kožné reakcie.
Nežiaduce účinky závislé od dávky sa zvyčajne zmiernia v priebehu niekoľkých dní, buď samovoľne alebo po prechodnom znížení dávky. Výskyt nežiaducich účinkov na CNS môže byť prejavom relatívneho predávkovania alebo význačného kolísania plazmatických hladín. V týchto prípadoch sa odporúča plazmatické hodnoty monitorovať a ak je to potrebné dennú dávku znížiť, alebo ju rozdeliť na 3 − 4 čiastkové dávky.
Frekvencia výskytu podľa konvencií MedDRA: veľmi časté > 10 %, časté > 1 % až < 10 %; menej časté > 0,1 % až < 1%; zriedkavé > 0,01 % až < 0,1 %; veľmi zriedkavé < 0,01 %.
Poruchy nervového systému:
Neurologické:
Veľmi časté: závraty, ataxia, ospalosť, únava.
Časté: bolesti hlavy, diplopia, poruchy akomodácie oka (napr. rozmazané videnie).
Menej časté: abnormálne, vôľou neovládateľné pohyby, napr. trasľavosť, orofaciálna dyskinéza, asterixis, choreoatetoické poruchy, dystónia, tiky; nystagmus.
Zriedkavé: okohybné poruchy, poruchy reči (napr. dyzartria, nezreteľná reč), periférna neuritis, parestézie, svalová slabosť a paretické symptómy.
Psychiatrické:
Zriedkavé: halucinácie (vizuálne alebo akustické), depresia, strata chuti do jedla, nepokoj, agresívne správanie, agitovanosť, zmätenosť, aktivácia psychózy.
Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Veľmi časté: alergické kožné reakcie, urtikária, ktorá môže byť závažná.
Menej časté: exfoliatívna dermatitis, erytrodermia.
Zriedkavé: syndróm podobný lupus erythematosus, svrbenie.
Veľmi zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza, fotosenzitivita, erythema multiforme a nodosum, poruchy kožnej pigmentácie, purpura, pruritus, akné, zvýšené potenie, vypadávanie vlasov. Boli opísané ojedinelé prípady hirzutizmu, ale kauzálny vzťah nie je jasný.
Ochorenia krvi a lymfatického systému:
Veľmi časté: leukopénia.
Časté: eozinofília, trombocytopénia.
Zriedkavé: leukocytóza, lymfadenopatia, nedostatok kyseliny listovej.
Veľmi zriedkavé: agranulocytóza, aplastická anémia, čistá aplázia červených krviniek, megaloblastická anémia, akútna intermitentná porfýria, retikulocytóza, deficit kyseliny listovej a eventuálne hemolytická anémia.
Ochorenia pečene a žlčových ciest:
Veľmi časté: zvýšená gama–GT v dôsledku indukcie pečeňových enzýmov – zvyčajne nie je klinicky relevantná.
Časté: zvýšené alkalické fosfatázy.
Menej časté: zvýšenie transamináz.
Zriedkavé: žltačka, hepatitis cholestatického, parenchymálneho/hepatocelulárneho alebo zmiešaného typu.
Veľmi zriedkavé: granulomatózna hepatitis.
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu:
Veľmi časté: nauzea, vracanie.
Časté: sucho v ústach.
Menej časté: hnačka alebo zápcha.
Zriedkavé: bolesti brucha.
Veľmi zriedkavé: glossitis, stomatitis, pancreatitis.
Hypersenzitívne reakcie:
Zriedkavé: oneskorená mnohoorgánová hypersenzitívna porucha s horúčkou, kožnými vyrážkami, vaskulitídou, lymfadenopatiou, poruchami podobnými lymfómu, artralgiou, leukopéniou, eozinofíliou, hepatosplenomegáliou a abnormálnymi hodnotami testov funkcie pečene v rôznych kombináciách. Môžu byť postihnuté aj iné orgány (napr. pľúca, obličky, pankreas, myokard).
Veľmi zriedkavé: aseptická meningitis s myoklonom a periférnou eozinofíliou; anafylaktická reakcia. Ak také reakcie hypersenzitivity nastanú, mala by sa liečba prerušiť.
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti:
Zriedkavé: poruchy srdcového prevodu.
Veľmi zriedkavé: bradykardia, arytmia, atrioventrikulárna blokáda so synkopou, kolaps, kongestívne zlyhanie srdca, hypertenzia alebo hypotenzia, zhoršenie ochorenia koronárnych artérií, tromboflebitis, tromboembolizmus.
Poruchy endokrinného systému a poruchy metabolizmu a výživy:
Časté: edém, zadržiavanie tekutín, pribúdanie telesnej hmotnosti, hyponatriémia a znížená osmolalita plazmy v dôsledku účinku podobného ako pri antidiuretickom hormóne, ktorý vedie v ojedinelých prípadoch k intoxikácii vodou, sprevádzanou letargiou, vracaním, bolesťami hlavy, zmätenosťou a neurologickými abnormalitami.
Veľmi zriedkavé: zvýšenie prolaktínu s klinickou manifestáciou alebo bez nej, ako je napr. gynekomastia alebo galaktorea. Abnormálne testy funkcie štítnej žľazy: znížený levotyroxín (FT4, T4, T3) a zvýšený tyreotropný hormón, zvyčajne bez klinických manifestácií. Porucha kostného metabolizmu (pokles plazmatického kalcia a 25-OH-cholekalciferolu), ktorá vedie v ojedinelých prípadoch k osteomalácii. Zvýšené hladiny cholesterolu, vrátane HDL cholesterolu a triglyceridov.
Poruchy obličiek a močovej sústavy a ochorenia reprodukčného systému a prsníkov:
Veľmi zriedkavé: intersticiálna nefritis a zlyhanie obličiek aj známky dysfunkcie obličiek (napr. albuminúria, hematúria, oligúria a zvýšená hladina dusíka močoviny v krvi − azotémia), časté močenie, zadržovanie moču a sexuálne poruchy − impotencia.
Poruchy zmyslových orgánov:
Veľmi zriedkavé: poruchy chuti, zakalenie šošovky, conjunctivitis, tinitus, zvýšená citlivosť sluchu.
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Veľmi zriedkavé: bolesti kĺbov, svalov alebo kŕče.
Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
Veľmi zriedkavé: precitlivenosť pľúc charakterizovaná horúčkou, dýchavičnosťou, intersticiálnym zápalom pľúc alebo zápalom pľúc.
4.9. Predávkovanie
Príznaky predávkovania sa zvyčajne prejavujú v oblasti centrálnej nervovej sústavy, kardiovaskulárneho a respiračného systému:
Centrálny nervový systém: útlm CNS, dezorientácia, ospalosť, agitovanosť, halucinácie, kóma, rozmazané videnie, nezreteľná reč, dyzartria, nystagmus, ataxia, dyskinézy, spočiatku hyperreflexia, konvulzie, psychomotorické poruchy, myoklonus, hypotermia. '
Kardiovaskulárny systém: tachykardia, hypotenzia, niekedy hypertenzia, poruchy srdcového prevodu s predĺžením komplexu QRS, synkopy v súvislosti so zastavením srdca.
Respiračný systém: útlm dychu, edém pľúc.
Príznaky predávkovania sa môžu prejaviť aj v oblasti tráviaceho traktu a obličiek.
Gastrointestinálny systém: vracanie, spomalená žalúdočná pasáž, zníženie črevnej motility.
Funkcia obličiek: retencia moču, oligúria alebo anúria, retencia tekutín, otrava vodou vzhľadom na antidiuretický účinok karbamazepínu.
Laboratórne nálezy:
Hyponatriémia, možná je metabolická acidóza, hyperglykémia a zvýšenie hladín kreatinínfosfokinázy.
Liečba:
Neexistuje špecifické antidotum.
Postup liečby sa určuje klinickým stavom pacienta, je nutná hospitalizácia.
Stanovenie plazmatických hladín na potvrdenie otravy karbamazepínom a upresnenie stupňa predávkovania.
Vyprázdnenie žalúdka, výplach žalúdka a podanie aktívneho uhlia. Oneskorený výplach žalúdka môže viesť k oneskorenej absorpcii, čo môže mať za následok relaps počas rekonvalescencie. Podporná lekárska starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti s monitorovaním kardiálnych funkcií a dôkladná korekcia elektrolytovej nerovnováhy.
Špeciálne odporúčanie:
Hypotenzia: podanie dopamínu alebo dobutamínu i. v.
Poruchy srdcového rytmu je nutné liečiť individuálne.
Kŕče: podanie benzodiazepínu (napr. diazepam) alebo iného antiepileptika, napr. fenobarbitalu (opatrne vzhľadom na zvýšený útlm dychu).
Hyponatriémia (otrava vodou): obmedzenie tekutín a pomalá i. v. infúzia 0,9% NaCl. Tieto opatrenia môžu zabrániť poškodeniu mozgu.
Odporúča sa hemoperfúzia cez aktívne uhlie. Forsírovaná diuréza, hemodialýza a peritoneálna dialýza boli opísané ako neúčinné. Relaps alebo zhoršenie príznakov je nutné predvídať na 2. a 3. deň vzhľadom na oneskorenú resorpciu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antiepileptikum.
ATC kód: N03AF01
Mechanizmus účinku:
Celkom presný mechanizmus antiepileptického účinku karbamazepínu nie je známy. Pravdepodobne spočíva v blokáde napäťových sodíkových kanálov, ktorá vyvoláva neuronálnu inhibíciu (blokádou predsynaptického uvoľňovania neurotrasmiterov). Karbamazepín pôsobí tiež na úrovni adenozínových receptorov.
V rozmedzí terapeutických hladín je tento účinok veľmi selektívny a karbamazepín neovplyvňuje spontánnu aktivitu.
Mechanizmus antineuralgického účinku nie je známy, predpokladá sa pôsobenie prostredníctvom GABAB receptorov.
Mechanizmus antimanického účinku nie je známy, predpokladá sa podobný mechanizmus ako pri antiepileptickom pôsobení.
Karbamazepín znižuje hladiny antidiuretického hormónu, mechanizmus tohto účinku zatiaľ nie je presne známy (pravdepodobne priamym pôsobením na osmoreceptory v hypotalame).
Karbamazepín má anticholinergné, antidepresívne a antiarytmické účinky.
Karbamazepín inhibuje nervovosvalový prenos.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Karbamazepín sa zo štandardných liekových foriem vstrebáva len pomaly. Maximálne plazmatické hladiny sa dosahujú za 4 − 5 hodín. Vstrebávanie z liekových foriem suspenzie je výrazne rýchlejšie (maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu približne za 1,5 hodiny), z liekových foriem s riadeným uvoľňovaním alebo retardovaných liekových foriem je naopak výrazne pomalšie (maximálne plazmatické hladiny sa zvyčajne dosiahnu za 6 − 12 hodín).
Absolútna biologická dostupnosť karbamazepínu zo štandardných liekových foriem je okolo 70 − 79 %. Liekové formy suspenzie majú v porovnaní so štandardnými tabletami absolútnu biologickú dostupnosť vyššiu (vyše 90 %) a retardované liekové formy či liekové formy s riadeným uvoľňovaním zvyčajne nižšiu.
Podanie karbamazepínu súčasne s potravou vedie k zvýšeniu jeho biologickej dostupnosti približne o 25 %.
Zdanlivý distribučný objem karbamazepínu v ustálenom stave je okolo 1 l/kg (podľa rôznych autorov 0,8 − 2 l/kg).
Karbamazepín sa približne zo 76 % viaže na plazmatické bielkoviny a z tejto väzby ho môže vytesniť súčasné podávanie kyseliny valproovej alebo jej solí.
Karbamazepín veľmi dobre preniká do tkanív a sekrétov.
Taktiež prestup do cerebrospinálnej tekutiny je veľmi dobrý (pomer koncentrácií CSF/plazma je okolo 0,22).
Karbamazepín dobre preniká placentou.
Karbamazepín preniká do materského mlieka a dosahuje v ňom koncentrácie zodpovedajúce 24 − 69 % koncentrácie v plazme matky.
Okolo 98 % podanej dávky karbamazepínu sa biotrasformuje v pečeni prostredníctvom cytochrómu P-450 (izoenzým 3A4) na viaceré metabolity, z ktorých si niektoré zachovávajú antikonvulzívnu účinnosť.
Celkový klírens karbamazepínu je 3,85 l/hod1,07 ml/s. U malých detí a osôb starších ako 70 rokov je celkový klírens nižší cca o jednu tretinu.
Močom sa vylúči 72 % a zvyšných 28 % podanej dávky karbamazepínu sa vylúči stolicou. Karbamazepín sa vylučuje prakticky úplne vo forme metabolitov.
Biologický polčas karbamazepínu po jednorazovej dávke predstavuje 25 − 65 hodín. Vzhľadom na výraznú autoindukciu biotransformácie sa pri opakovanom podávaní biologický polčas skracuje na 12 − 17 hodín.
Biologický polčas karbamazepínu u novorodencov matiek, ktoré v tehotenstve užívali karbamazepín, predstavuje okolo 15 hodín.
Pri poruche funkcie obličiek nie je potrebné upravovať alebo meniť používané dávky karbamazepínu.
Karbamazepín sa hemodialýzou efektívne neeliminuje. Možno ho však eliminovať hemoperfúziou.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Karbamazepín, ani jeho metabolity nemajú mutagénne vlastnosti. Po dlhodobom podávaní zvieratám môže vyvolať nádorové bujnenie, nie je však známe, či tento účinok má dosah na použitie karbamazepínu v humánnej medicíne. Zatiaľ sa nepozoroval výskyt nádorových ochorení u pacientov liečených karbamazepínom. Karbamazepín má relatívne nízku toxicitu po perorálnom podaní. Je silným induktorom pečeňových mikrozomálnych enzýmov a indukuje biotransformáciu mnohých liekov, vrátane samého seba. Z hľadiska reprodukčnej toxicity možno konštatovať, že karbamazepín je teratogén, jeho podávanie v nízkych (ešte účinných) dávkach v monotetapii epilepsie je spojené s výrazne nižším rizikom než podávanie v kombinácii s inými antiepileptikami (predovšetkým kyselinou valproovou). Karbamazepín sa vylučuje do materského mlieka, jeho použitie v období dojčenia je však možné.
Bezpečnosť karbamazepínu obsiahnutého v lieku Biston® tablety sa overila aj jeho dlhodobým používaním v klinickej praxi.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Silica colloidalis anhydrica, maydis amylum, gelatinum, stearinum, glycerolum 85%, magnesii stearas.
6.2. Inkompatibility
Liek je určený na priamu perorálnu aplikáciu, preto inkompatibility pri miešaní s inými liečivami neprichádzajú do úvahy.
6.3. Čas použiteľnosti
4 roky
6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávať v suchu, pri teplote 15 až 25 oC, chrániť pred svetlom.
6.5. Druh obalu a obsah balenia
Liekovka z hnedého skla obsahujúca 50 tabliet s uzáverom z plastickej hmoty, etiketa, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.
6. 6. Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
ZENTIVA, a. s., Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec, Slovenská republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
21/028/75-S/C
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
27. 10. 1975
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Február 2009