BELOPERA 2 MG cps dur 20(1x20)x2 mg (blis.PVC/Al)

Vyber Skontrolovať interakcie Porovnať Sledovať cenu

Prehľad

Príbalový leták

SPC

dávka nemá prekročiť 6 kapsúl (12 mg).

Starší pacienti
U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.

Porucha funkcie pečene
Vzhľadom na to, že farmakokinetické údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii, u týchto pacientov je potrebné užívať liek BELOPERA s opatrnosťou kvôli zníženému metabolizmu pri prvom prechode pečeňou (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania
Na perorálne použitie. Kapsuly sa musia prehltnúť celé a zapiť dostatočným množstvom tekutiny.

4.3 Kontraindikácie

· Precitlivenosť na loperamidiumchlorid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
· Vek do 12 rokov.
· Akútna dyzentéria, charakterizovaná prítomnosťou krvi v stolici a vysokou horúčkou.
· Akútna ulcerózna kolitída.
· Pseudomembranózna kolitída spojená s užívaním širokospektrálnych antibiotík.
· Bakteriálna enterokolitída spôsobená invazívnymi organizmami vrátane rodov Salmonella, Shigella a Campylobacter.

BELOPERA sa nemá užívať, ak by útlm peristaltiky mohol viesť k možnému riziku následkov, ku ktorým patrí ileus, megakolón a toxický megakolón.
Pri zápche, abdominálnej dystenzii alebo rozvoji ilea sa musí liečba liekom BELOPERA okamžite ukončiť.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba hnačky liekom BELOPERA je iba symptomatická. Vždy, keď je možné diagnostikovať etiológiu, sa má v prípade potreby začať s príslušnou liečbou.

Prioritou pri akútnej hnačke je prevencia alebo zvrátenie deplécie tekutín a elektrolytov. Toto je dôležité najmä u detí, u oslabených jedincov a starších pacientov s akútnou hnačkou. V takýchto prípadoch je podanie primeranej substitučnej liečby zameranej na doplnenie tekutín a elektrolytov najdôležitejším opatrením.

Keďže pretrvávajúca hnačka môže byť indikátorom potenciálne závažnejšieho ochorenia, BELOPERA sa nemá užívať dlhodobo, až do zistenia základného ochorenia spôsobujúceho hnačku.
Ak sa pri akútnej hnačke nepozoruje klinické zlepšenie do 48 hodín, podávanie lieku BELOPERA sa má prerušiť a pacienti majú kontaktovať svojho lekára.

U pacientov s AIDS, u ktorých je hnačka liečená liekom BELOPERA, sa má liečba ukončiť pri prvých príznakoch abdominálnej dystenzie. U pacientov s AIDS a infekčnou kolitídou spôsobenou vírusmi a bakteriálnymi patogénmi, ktorí boli liečení loperamidiumchloridom, sa vyskytli izolované hlásenia zápchy so zvýšeným rizikom toxického megakolónu.

Vzhľadom na to, že farmakokinetické údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii, je u týchto pacientov potrebné užívať liek BELOPERA s opatrnosťou vzhľadom na znížený metabolizmus pri prvom prechode pečeňou. Tento liek sa musí užívať s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkciou pečene vzhľadom na to, že môže dôjsť k relatívnemu predávkovaniu vedúcemu k intoxikácii CNS.

V súvislosti s predávkovaním boli hlásené srdcové udalosti vrátane predĺženia QT intervalu a tzv. torsades de pointes. Niektoré prípady sa skončili smrťou (pozri časť 4.9). Pacienti nemajú prekročiť odporúčanú dávku a/ani odporúčané trvanie liečby.

BELOPERA obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie galaktózy, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

BELOPERA obsahuje azorubín (E122), ktorý môže spôsobiť alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Predklinické údaje preukázali, že loperamid je substrátom P-glykoproteínu.
Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) s chinidínom alebo ritonavirom, ktoré patria k inhibítorom P-glykoproteínu, vedie k dvoj- až trojnásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Klinický význam tejto farmakokinetickej interakcie s inhibítormi P-glykoproteínu pri odporúčanom dávkovaní loperamidu nie je známy.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 4 mg) a itrakonazolu, inhibítora CYP3A4
a P-glykoproteínu, vedie k troj- až štvornásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Inhibítor CYP2C8 gemfibrozil zvyšuje v rovnakej štúdii plazmatickú koncentráciu loperamidu približne dvojnásobne. Kombinácia itrakonazolu a gemfibrozilu spôsobuje štvornásobné zvýšenie maximálnych plazmatických koncentrácií loperamidu a 13-násobné zvýšenie celkovej plazmatickej expozície. Na základe meraní psychomotorickými testami (napr. testom subjektívnej ospalosti a testom Digit Symbol Substitution Test) tieto zvýšenia nesúviseli s účinkom na centrálny nervový systém (CNS).

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) a ketokonazolu, inhibítora CYP3A4
a P-glykoproteínu, vedie k päťnásobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií loperamidu. Toto zvýšenie nesúviselo so zvýšeným farmakodynamickým účinkom meraným pupilometriou.

Súbežná liečba perorálnym desmopresínom viedla k trojnásobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií desmopresínu, pravdepodobne vzhľadom ku zníženej gastrointestinálnej motilite.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Bezpečnosť podávania počas gravidity sa nepreukázala. Hoci nie sú žiadne náznaky, že loperamid má teratogénne alebo embryotoxické vlastnosti, rovnako ako pri iných liekoch sa neodporúča podávať liek BELOPERA počas gravidity, najmä počas prvého trimestra.

Dojčenie
Malé množstvá loperamidu sa môžu objaviť v mlieku dojčiacich matiek užívajúcich liek BELOPERA. Preto sa použitie lieku BELOPERA neodporúča dojčiacim ženám.

Tehotným a dojčiacim ženám je preto potrebné odporučiť konzultáciu s lekárom, týkajúcu sa vhodnej liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Na začiatku liečby liekom BELOPERA sa môže vyskytnúť znížená pozornosť, únava, závraty alebo ospanlivosť. Preto sa pri vedení vozidiel a obsluhe strojov odporúča zvýšená opatrnosť (pozri časť 4.8).

4.8 Nežiaduce účinky

Bezpečnosť loperamidiumchloridu bola hodnotená u 2 755 dospelých a detí vo veku ≥ 12 rokov, ktorí sa zúčastnili 26 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s loperamidiumchloridom používaným na liečbu akútnej hnačky.
Najčastejšie hlásenými (t.j. incidencia ≥ 1 %) nežiaducimi liekovými reakciami (adverse drug reactions, ADR) v klinických štúdiách s loperamidiumchloridom boli: zápcha (2,7 %), plynatosť (1,7 %), bolesť hlavy (1,2 %) a nauzea (1,1 %).

Nežiaduce účinky boli hlásené buď z klinických skúšaní (akútna hnačka) alebo po uvedení loperamidu na trh:

Klasifikácia frekvencie nežiaducich účinkov je nasledujúca:

Veľmi časté (³1/10),
Časté (³1/100 až < 1/10),
Menej časté (³ 1/1 000 až < 1/100),
Zriedkavé (³1/10 000 až < 1/1 000),
Veľmi zriedkavé (<1/10 000),
Neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy imunitného systému:
zriedkavé: alergická reakcia/reakcia z precitlivenosti a v niektorých prípadoch závažné reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaktickej reakcie (vrátane anafylaktického šoku), anafylaktoidná reakcia

Poruchy nervového systému:
časté: bolesť hlavy
menej časté: závrat, somnolencia¹
zriedkavé: strata vedomia¹, strnulosť¹, znížená hladina vedomia¹, hypertónia¹, poruchy koordinácie

Poruchy oka:
zriedkavé: mióza

Poruchy gastrointestinálneho traktu:
časté: zápcha, nauzea, flatulencia,
menej časté: abdominálna bolesť, abdominálny diskomfort, suchosť v ústach, bolesť v hornej časti brucha, vracanie, dyspepsia
zriedkavé: ileus¹ (vrátane paralytického ilea), abdominálna distenzia, megakolón¹ (vrátane toxického megakolónu²)

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
menej časté: vyrážka
zriedkavé: bulózne erupcie¹ (vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu, multiformný erytém a toxická epidermálna nekrolýza), žihľavka¹, pruritus¹, angioedém¹,

Poruchy obličiek a močových ciest:
zriedkavé: retencia moču¹

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:
zriedkavé: únava¹

1: Zaradenie tohto termínu je na základe hlásení po uvedení loperamidiumchloridu na trh. Keďže proces pre stanovenie ADR po uvedení lieku na trh nerozlišoval medzi chronickými a akútnymi príznakmi alebo dospelými a deťmi, frekvencia je odhadnutá zo všetkých klinických štúdií kombinovaných s loperamidiumchloridom, vrátane štúdií u detí ≤ 12 rokov (N=3 683).
2: Pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky
V prípade predávkovania (vrátane relatívneho predávkovania pri poruchách funkcie pečene) sa môže vyskytnúť útlm CNS (stupor, poruchy koordinácie, somnolencia, mióza, svalová hypertónia, útlm dýchania), retencia moču a ileus. Deti môžu byť citlivejšie voči účinkom na CNS ako dospelí.

U jednotlivcov, ktorí sa predávkovali loperamidiumchloridom sa pozorovali srdcové udalosti, ako je napríklad predĺženie QT intervalu, tzv. torsades de pointes, iné závažné komorové arytmie, zástava srdca a synkopa (pozri časť 4.4). Boli hlásené aj smrteľné prípady.'

Liečba
Ak sa objavia príznaky z predávkovania, je možné ako antidotum podať naloxón. Keďže trvanie účinku loperamidu je dlhšie ako naloxónu (ktoré je 1 až 3 hodiny), podanie naloxónu je možné zopakovať. Pacient má byť aspoň 48 hodín starostlivo sledovaný, aby sa zaznamenal možný útlm CNS.

5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antidiaroiká. Antipropulzíva.
ATC kód: A07DA03

Loperamid sa viaže na opioidné receptory črevnej steny. Následne spomaľuje uvoľňovanie acetylcholínu a prostaglandínov, a tým znižuje propulznú peristaltiku a predlžuje pasáž črevom. Loperamid zvyšuje tonus análneho sfinktra, čím znižuje inkontinenciu a nutkanie na stolicu.

V dvojito zaslepenej randomizovanej klinickej štúdii u 56 pacientov s akútnou hnačkou, ktorí užívali loperamid, sa nástup antidiaroického účinku pozoroval už jednu hodinu po užití 4 mg jednotlivej dávky loperamidu. Klinické porovnanie s inými antidiaroikami potvrdilo tento mimoriadne rýchly nástup účinku loperamidu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Väčšina loperamidu sa po perorálnom podaní vstrebáva z čreva, ale kvôli významnému metabolizmu prvého prechodu pečeňou sa do systémového obehu dostane približne 0,3%.

Distribúcia
Štúdie, ktoré sledovali distribúciu u potkanov, zaznamenali vysokú afinitu k črevnej stene s prednostnou väzbou na receptory pozdĺžnej svaloviny. Väzba loperamidu na plazmatické bielkoviny, najmä albumín, je 95%. Neklinické údaje preukázali, že loperamid je substrát P-glykoproteínu.

Biotransformácia
Loperamid je takmer úplne vychytaný a metabolizovaný v pečeni, kde sa konjuguje a vylučuje žlčou. Oxidatívna N-demetylácia je hlavnou cestou odbúravania loperamidu a je sprostredkovaná CYP3A4 a CYP2C8. Vzhľadom na vysoký podiel metabolizácie pri prvom prechode pečeňou sú plazmatické koncentrácie nezmeneného lieku extrémne nízke.

Eliminácia
Biologický polčas loperamidu je u človeka približne 11 hodín s rozpätím 9-14 hodín. Nezmenený loperamid a metabolity sa vylučujú prevažne stolicou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách zameraných na akútnosť a chronickosť sa nepreukázala žiadna špecifická toxicita. Výsledky in vivo a in vitro štúdií preukázali, že loperamid nie je genotoxický. V štúdiách zameraných na reprodukčnú toxicitu u potkanov veľmi vysoké dávky loperamidu (40 mg/kg/deň – 240-násobok maximálnej dennej dávky u ľudí) boli toxické pre matky, zhoršili fertilitu a prežívanie plodu. Nižšie dávky nemali vplyv na zdravie matky alebo plodu a neovplyvnili peri- a postnatálny vývoj.

Z predklinického hodnotenia loperamidu in vitro a in vivo nevyplývajú žiadne významné elektrofyziologické účinky na srdce v jeho terapeuticky relevantnom rozsahu koncentrácií a vo významných násobkoch tohto rozsahu (až 47-násobok). V mimoriadne vysokých koncentráciách súvisiacich s predávkovaním (pozri časť 4.4) má však loperamid elektrofyziologické účinky na srdce vyplývajúce z inhibície draslíkových (hERG) a sodíkových prúdov a arytmií.

6. Farmaceutické informácie

6.1 Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy, kukuričný škrob, mastenec, stearan horečnatý
Telo tvrdej želatínovej kapsuly obsahuje:
azorubín (E122)
indigotín hliníkový lak (E 132)
čierny oxid železitý (E 172)
oxid titaničitý (E 171)
želatínu

Uzáver tvrdej želatínovej kapsuly obsahuje:
indigotín hliníkový lak (E132)
oxid titaničitý (E 171)
žltý oxid železitý (E 172)
želatínu