AMLODIPIN VITABALANS 5 MG TABLETY tbl 30x5 mg (blis.PVC/PVDC/Al)

Použitie u starších pacientov
Pri zvyšovaní dávkovania u starších pacientov sa odporúča opatrnosť (pozri časti 4.2 a 5.2).

Použitie pri zlyhaní obličiek
Amlodipín  sa  môže  u takýchto  pacientov  používať  v obvyklých  dávkach.  Zmeny  v plazmatickej
koncentrácii amlodipínu nekorelujú so stupňom poškodenia obličiek. Amlodipín nie je dialyzovateľný.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinky iných liekov na amlodipín

Inhibítory CYP3A4: Súčasné používanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítory proteázy, azolové antimykotiká, makrolidy ako erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže viesť k signifikantnému zvýšeniu expozície amlodipínu. Klinický význam týchto zmien vo farmakokinetike (PK) môže byť výraznejší u starších pacientov. Môže byť preto potrebné klinické monitorovanie a úprava dávky.

Induktory  CYP3A4:  Pri  súbežnom  podávaní  známych  induktorov  CYP3A4  sa  môže  meniť plazmatická koncentrácia amlodipínu. Preto sa má v prípade súbežného podávania najmä so silnými induktormi  CYP3A4  (napr.  rifampicínom,  hypericum  perforatum  –  Ľubovníkom  bodkovaným) monitorovať krvný tlak a zvážiť regulácia dávkovania počas takejto súbežnej liečby aj po nej. Podávanie  amlodipínu  s grapefruitom  alebo  grapefruitovým  džúsom  sa  neodporúča,  pretože u niektorých  pacientov  môže  dôjsť  k zvýšeniu  biologickej  dostupnosti  amlodipínu  s následným zosilnením jeho účinkov na zníženie tlaku krvi.

Dantrolén  (infúzia):  V súvislosti  s hyperkaliémiou  sa  po  podaní  verapamilu  a intravenózneho dantrolénu pozorujú u zvierat letálne ventrikulárne fibrilácie a kardiovaskulárny kolaps. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa odporúča vyhnúť súčasnému podávaniu blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín, u pacientov náchylných na malígnu hypertermiu a v liečbe malígnej hypertermie.

Účinky amlodipínu na iné lieky

Účinky amlodipínu na znižovanie tlaku krvi sa spájajú s účinkom iných liekov s antihepertenznými vlastnosťami.

Takrolimus: Existuje riziko zvýšených hladín takrolimu v krvi, ak sa súbežne podáva s amlodipínom, ale farmakokinetický mechanizmus tejto interakcie nie je celkom objasnený. Aby sa zabránilo toxicite takrolimu,  podávanie  amlodipínu  pacientovi,  ktorý  sa  lieči  takrolimom,  vyžaduje  monitorovanie hladín takrolimu v krvi a úpravu dávky takrolimu, ak je to potrebné.

Cyklosporín:  Nevykonali  sa  žiadne  liekové  interakčné  štúdie  s cyklosporínom  a amlodipínom u zdravých dobrovoľníkov ani v iných populáciách, s výnimkou pacientov po transplantácii obličiek, u ktorých sa pozorovali variabilné brázdy zvýšení koncentrácie (priemerne 0 % - 40 %) cyklosporínu. Pozornosť sa má venovať monitorovaniu hladín cyklosporínu u pacientov po transplantácii obličiek, ktorí užívajú amlodipín, a zníženie dávky cyklosporínu sa má urobiť podľa potreby.

V klinických interakčných štúdiách amlodipín neovplyvňoval farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu
alebo warfarínu.

Simvastatín: Súčasné podávanie viacnásobných dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu viedlo k 77 %  zvýšeniu  expozície  simvastatínu  v porovnaní  so  samotným  simvastatínom.  U pacientov liečených amlodipínom obmedzte dávku simvastatínu na 20 mg denne.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bezpečnosť amlodipínu u žien počas gravidity nebola stanovená.

V štúdiách na zvieratách sa pri vysokých dávkach pozorovala reprodukčná toxicita (pozri časť 5.3). Užívanie počas gravidity sa odporúča len vtedy, ak neexistuje žiadna iná bezpečnejšia alternatíva a ak samotné ochorenie predstavuje väčšie riziko pre matku a plod.

Dojčenie
Amlodipín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Podiel dávky podanej matke, ktorý dostane dieťa, sa odhadol s interkvartilovým rozsahom 3 až 7 %, s maximom 15 %. Účinok amlodipínu na deti nie je známy. Pri rozhodovaní o pokračovaní/prerušení dojčenia alebo o pokračovaní/prerušení liečby amlodipínom sa majú vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby amlodipínom pre matku.

Fertilita
U niektorých pacientov liečených blokátormi kalciového kanála boli hlásené reverzibilné biochemické
zmeny v hlavičke spermií. Klinické údaje týkajúce sa potenciálneho účinku amlodipínu na fertilitu nie sú dostatočné. V jednej štúdii na potkanoch sa zistili nežiaduce účinky na fertilitu u samcov (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Amlodipin Vitabalans má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí užívajú amlodipín a majú závraty, bolesti hlavy, sú unavení alebo majú nauzeu, sa môže zhoršiť schopnosť reagovať. Opatrnosť sa odporúča najmä na začiatku liečby.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrnbezpečnostnéhoprofilu
Najčastejšími hlásenými nežiaducimi účinkami počas liečby sú somnolencia, závrat, bolesť hlavy, palpitácie, návaly horúčavy, bolesť brucha, nauzea, opuch členkov, edém a únava.

Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
Nasledujúce nežiaduce reakcie boli pozorované a hlásené počas liečby amlodipínom s nasledujúcimi frekvenciami:  veľmi  časté  (≥1/10);  časté  (≥1/100  až  <1/10);  menej  časté  (≥1/1 000  až  <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).

V rámci  jednotlivých  skupín  frekvencií  sú  nežiaduce  účinky  usporiadané  v poradí  klesajúcej závažnosti.

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduce reakcie
Poruchy krvi a lymfatického systému	Veľmi zriedkavé	Leukocytopénia, trombocytopénia
Poruchy imunitného systému	Veľmi zriedkavé	Alergické reakcie
Poruchy metabolizmu a výživy	Veľmi zriedkavé	Hyperglykémia
Psychické poruchy	Menej časté	Insomnia, zmeny nálady (vrátane úzkosti), depresias
	Zriedkavé	Zmätenosť
Poruchy nervového systému	Časté	Somnolencia, závraty, bolesť hlavy (najmä na začiatku liečby)
	Menej časté	Tremor, dysgeúzia, synkopa, hypestézia, parestézia
	Veľmi zriedkavé	Zvýšený svalový tonus, periférna neuropatia
Poruchy oka	Menej časté	Poruchy videnia (vrátane diplopie)

P oruchy ucha a labyrintu	Menej časté	Tinnitus
P oruchy srdca a srdcovej činnosti	Časté	Palpitácie
	Veľmi zriedkavé	Infarkt myokardu, arytmia (vrátane bradykardie, komorovej tachykardie a fibrilácie predsiení)
P oruchy ciev	Časté	Začervenanie
	Menej časté	Hypotenzia
	Veľmi zriedkavé	Vaskulitída
P oruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Menej časté	Dyspnoe, rinitída
	Veľmi zriedkavé	Kašeľ
P oruchy gastrointestinálneho t raktu	Časté	Abdominálna bolesť, nauzea
	Menej časté	Vracanie, dyspepsia, porucha činnosti čriev (vrátane hnačky a zápchy), sucho v ústach
	Veľmi zriedkavé	Pankreatitída, gastritída, hyperplázia gingivy
P oruchy pečene a žlčových ciest	Veľmi zriedkavé	Hepatitída, ikterus, zvýšenie hepatálnych enzýmov*
P oruchy kože a podkožného t kaniva	Menej časté	Alopécia, purpura, zmeny sfarbenia pokožky, hyperhidróza, pruritus, vyrážka, exantém
	Veľmi zriedkavé	Angioedém, erythema multiforme, žihľavka, exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm, Quinckeho edém, fotosenzitivita
	Neznáme	Toxická epidermálna nekrolýza
P oruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Časté	Opuch členkov
	Menej časté	Artralgia, myalgia, svalové kŕče, bolesť chrbta
P oruchy obličiek a močových ciest	Menej časté	Ťažkosti pri močení, nočné močenie, zvýšená frekvencia močenia
P oruchy reprodukčného systému a prsníkov	Menej časté	Impotencia, gynekomastia
C elkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté	Edém, únava
	Menej časté	Bolesť na hrudi, asténia, bolesť, celková nevoľnosť
L aboratórne a funkčné vyšetrenia	Menej časté	Zvýšenie telesnej hmotnosti, zníženie telesnej hmotnosti

*najčastejšie charakteru cholestázy
Výnimočne boli hlásené prípady extrapyramidálneho syndrómu. Hláseniepodozrenínanežiaducereakcie
Hlásenie  podozrení  na  nežiaduce  reakcie  po  registrácii  lieku  je  dôležité.  Umožňuje  priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

U ľudí sú obmedzené skúsenosti s úmyselným predávkovaním amlodipínom.

Príznaky
Dostupné  údaje  ukazujú, že  predávkovanie  môže  viesť  k nadmernej  periférnej  vazodilatácii a prípadnej reflexnej tachykardii. Bola zaznamenaná výrazná a pravdepodobne predĺžená systémová hypotenzia vrátane šoku so smrteľným výsledkom.

Liečba
Klinicky významná hypotenzia, ktorá je dôsledkom predávkovania amlodipínom, vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podporu vrátane častého monitorovania funkcie srdca a pľúc, zdvihnutie horných
a dolných končatín a monitorovanie objemu cirkulujúcich tekutín a tvorby moču.

Pre obnovenie cievneho tonusu a krvného tlaku môže byť vhodné použitie lieku s vazokonstrikčným účinkom, ak jeho použitie nie je kontraindikované. Na zvrátenie blokujúceho účinku na vápnikové kanály môže byť vhodné intravenózne podanie kalciumglukonátu.

V niektorých prípadoch môže byť užitočný výplach žalúdka. U zdravých dobrovoľníkov sa ukázalo, že podanie aktívneho uhlia v priebehu 2 hodín po podaní 10 mg amlodipínu znižuje rýchlosť absorpcie amlodipínu.

Keďže sa amlodipín vysokou mierou viaže na bielkoviny, nie je pravdepodobné, že by dialýza bola účinná.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Blokátory kalciového kanála, selektívne blokátory kalciového kanála
s prevažne vaskulárnymi účinkami, ATC kód: C08CA01

Amlodipín je inhibítor vstupu kalciových iónov z dihydropyridínovej skupiny (blokátor pomalého kanála alebo antagonista kalciových iónov) a inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkých svalov ciev a srdcovej svaloviny.

Mechanizmom antihypertenzného účinku amlodipínu je priamy relaxačný vplyv na hladké svaly ciev. Presný mechanizmus, ktorým amlodipín vyvoláva úľavu od príznakov angíny pektoris nie je úplne známy, ale amlodipín redukuje celkovú ischemickú záťaž dvoma nasledujúcimi účinkami:

1) Amlodipín dilatuje periférne arterioly a znižuje teda celkovú periférnu rezistenciu (afterload), proti ktorej pracuje srdce. Keďže frekvencia srdca ostáva stabilná, táto menšia záťaž srdca znižuje spotrebu energie v myokarde a potrebu kyslíka.

2) Mechanizmus účinku amlodipínu pravdepodobne zahŕňa dilatáciu hlavných koronárnych artérií a koronárnych  arteriol  v normálnych  aj  ischemických  oblastiach.  Táto  dilatácia  zvyšuje  dodávku kyslíka  myokardu  u pacientov  so  spazmom  koronárnych  artérií  (Prinzmetalova  alebo  variantná angína).

U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie raz denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24-hodinového intervalu. Vzhľadom k pomalému nástupu účinku nie je podávanie amlodipínu spojené s akútnou hypotenziou.

U pacientov s angínou dávkovanie amlodipínu raz denne predlžuje celkový čas záťaže, časový interval do vzniku angíny a čas do objavenia sa 1 mm depresie ST segmentu a znižuje frekvenciu anginóznych záchvatov, ako aj potrebu užívania nitroglycerínových tabliet.

Podávanie  amlodipínu  nie  je  spojené  so  žiadnymi  nepriaznivými  metabolickými  účinkami,  ani zmenami plazmatických lipidov a je vhodné u pacientov s astmou, diabetom a dnou.

Použitie u pacientov s koronárnou chorobou srdca (coronary artery disease, CAD)
Účinnosť amlodpínu v prevencii klinických udalostí u pacientov s koronárnou chorobou srdca (CAD)
bola  vyhodnocovaná  v nezávislej,  multicentrickej,  randomizovanej,  dvojito  zaslepenej,  placebom kontrolovanej štúdii s 1 997 pacientmi; porovnanie amlodipínu voči enalaprilu zamerané na zníženie

CAMELOT). 663 z týchto pacientov bolo liečených amlodipínom v dávke 5 – 10 mg, 673 pacientov bolo  liečených  enalaprilom  v dávke  10 – 20 mg  a 655 pacientov  dostávalo  placebo  navyše k štandardnej  liečbe  statínmi, betablokátormi, diuretikami  a kyselinou  acetylsalicylovou počas
2 rokov. Kľúčové výsledky týkajúce sa účinnosti sú uvedené v tabuľke 1. Výsledky naznačujú, že liečba amlodipínom sa spája s menším počtom hospitalizácií pre angínu a revaskularizačné procedúry
u pacientov s CAD.

Tabuľka 1. Výskyt významných klinických výsledkov v štúdii CAMELOT

Miera výskytu kardiovaskulárnych
udalostí,
počet (%)

Amlodipín vs. placebo

Výsledky Amlodipín Placebo Enalapril Pomer rizika
(95% IS)

Hodnota p

Primárny k oncový bod Nežiaduce kardiovaskulárne udalosti
Jednotlivé zložky


110 (16,6) 151 (23,1) 136 (20,2) 0,69 (0,54-
0,88)


0,003

Koronárna revaskularizácia 78 (11,8) 103 (15,7) 95 (14,1) 0,73 (0,54-'
0,98)

0,03

Hospitalizácia pre angínu
pektoris

51 (7,7) 84 (12,8) 86 (12,8) 0,58 (0,41-
0,82)

0,002

Nefatálny IM 14 (2,1) 19 (2,9) 11 (1,6) 0,73 (0,37-
1,46)
Mozgová mŕtvica alebo TIA 6 (0,9) 12 (1,8) 8 (1,2) 0,50 (0,19-
1,32)

0,37

0,15

Úmrtie z kardiovaskulárnych príčín

5 (0,8) 2 (0,3) 5 (0,7) 2,46 (0,48-
12,7)

0,27

Hospitalizácia pre CHF 3 (0,5) 5 (0,8) 4 (0,6) 0,59 (0,14-
2,47)

0,46

Resuscitovaná zástava srdca 0 4 (0,6) 1 (0,1) NA 0,04
Novodiagnostikované
ochorenie periférnych ciev 5 (0,8) 2 (0,3) 8 (1,2) 2,6 (0,50-13,4) 0,24
Skratky: CHF (congestive heart failure), kongestívne zlyhanie srdca; IS, interval spoľahlivosti; IM, infarkt myokardu; TIA, tranzitórny ischemický atak.

Použitie u pacientov so zlyhaním srdca
Hemodynamické  štúdie  u pacientov  so  zlyhaním  srdca  a klinické  štúdie  založené  na  záťažových testoch u pacientov so zlyhaním srdca triedy II-IV podľa NYHA preukázali, že amlodipín nevyvoláva zhoršenie klinického stavu hodnoteného pomocou tolerancie záťaže, ejekčnej frakcie ľavej komory a klinickej symptomatológie.

Placebom kontrolovaná štúdia (PRAISE) zameraná na hodnotenie pacientov so zlyhaním srdca triedy III-IV podľa NYHA, ktorí boli liečení digoxínom, diuretikami a inhibítormi ACE, preukázala, že amlodipín nespôsobuje zvýšenie rizika mortality alebo kombinovaného rizika mortality a morbidity u pacientov so zlyhaním srdca.

V  dodatočnej,  dlhodobej,  placebom  kontrolovanej  štúdii  (PRAISE-2)  amlodipínu  u pacientov  so zlyhaním srdca triedy III a IV podľa NYHA bez klinických symptómov alebo objektívnych nálezov, alebo skrytého ischemického ochorenia a mali stabilné dávky ACE inhibítorov, digitalisu a diuretík, nemal  amlodipín  žiadny  účinok  na  celkovú  kardiovaskulárnu  mortalitu.  V rovnakej  populácii  sa amlodipín spájal so zvýšeným výskytom pľúcneho edému.

Liečba zameranánaprevenciuinfarktumyokardu(ALLHAT)

Randomizovaná dvojito-zaslepená morbiditno-mortalitná štúdia nazvaná Klinické skúšanie zamerané

(Antihypertensive  and  Lipid-Lowering  Treatment  to  Prevent  Heart  Attack  Trial,  ALLHAT)  sa vykonala na porovnanie terapie novšími liekmi: amlodipínom 2,5 – 10 mg/deň (blokátor kalciového kanála)  alebo  lizinoprilom  10 – 40 mg/deň  (ACE inhibítor)  ako  liekov  prvej  voľby  s liečbou tiazidovým diuretikom chlórtalidónom 12,5 – 25 mg/deň pri miernej až stredne závažnej hypertenzii.

Celkovo 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 rokov alebo starších bolo náhodne rozdelených a sledovaných v priemere počas 4,9 rokov. Pacienti mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor koronárnej choroby srdca (Coronary Heart Disease, CHD) vrátane: prekonaného infarktu myokardu alebo náhlej cievnej  mozgovej  príhody  (> 6 mesiacov  pred  zaradením  do  štúdie)  alebo  zdokumentované  iné aterosklerotické  kardiovaskulárne  ochorenie  (celkom  51,5 %),  diabetes  typu 2  (36,1 %),  HDL-C
< 35 mg/dl  (11,6 %),  hypertrofiu  ľavej  komory,  diagnostikovanú  elektrokardiogramom  alebo
echokardiografiou (20,9 %), súčasné fajčenie cigariet (21,9 %).

Primárny sledovaný ukazovateľ bol kombináciou fatálne končiacej CHD alebo nefatálneho infarktu myokardu. Medzi liečbou založenou na amlodipíne a liečbou založenou na chlórtalidóne nebol z hľadiska primárneho cieľa zistený žiadny významný rozdiel: RR 0,98; 95% IS [0,90 - 1,07] p=0,65. Spomedzi  sekundárnych  sledovaných  ukazovateľov  bol  výskyt  zlyhania  srdca  (zložka  zloženého kombinovaného kardiovaskulárneho sledovaného ukazovateľa)  významne  vyšší  v skupine  liečenej amlodipínom v porovnaní so skupinou liečenou chlórtalidónom (10,2 % vs. 7,7 %, RR 1,38; 95% IS
[1,25 - 1,52] p<0,001). Medzi liečbou založenou na amlodipíne a liečbou založenou na chlórtalidóne však nebol významný rozdiel v celkovej úmrtnosti (RR 0,96; 95% IS [0,89 - 1,02] p=0,20).

Použitie u detí (vo veku 6 rokov a starších)
V štúdii,  ktorá  zahŕňala  268 detí  vo  veku  od  6-17 rokov  s prevažne  sekundárnou  hypertenziou,
porovnanie  2,5 mg  dávky  a 5,0 mg  dávky  amlodipínu  s placebom  preukázalo,  že  obidve  dávky v porovnaní s placebom významne znižujú systolický tlak krvi. Rozdiel medzi obidvoma dávkami nebol štatisticky významný.
Dlhodobé účinky amlodipínu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali. Dlhodobá účinnosť liečby amlodipínom v detstve na zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality v dospelosti sa taktiež
nestanovila.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín vstrebáva dobre pri dosiahnutí maximálnej plazmatickej hladiny 6-12 hodín po podaní. Absolútna biologická dostupnosť sa odhaduje na 64-80 %. Biologická dostupnosť amlodipínu nie je ovplyvnená príjmom potravy.

Distribúcia
Distribučný objem je približne 21 l/kg. Štúdie in vitro preukázali, že na plazmatické proteíny sa viaže približne 97,5 % cirkulujúceho amlodipínu.

Biotransformácia
Amlodipín sa v pečeni značne metabolizuje na neaktívne metabolity.

Eliminácia
10 % ako nezmenený amlodipín a 60 % metabolitov sa vylučuje močom.
Konečný eliminačný polčas v plazme je asi 35-50 hodín a pretrváva pri dávkovaní raz denne.

Použitie pri poruche funkcie pečene
K dispozícii sú veľmi obmedzené údaje týkajúce sa podávania amlodipínu u pacientov s poruchou
funkcie pečene. Pacienti s pečeňovou nedostatočnosťou majú znížený klírens amlodipínu, ktorý má za následok predĺženie biologického polčasu a zväčšenie plochy pod krivkou (area under curve, AUC) približne o 40 – 60 %.

Použitie u starších pacientov

Čas  na  dosiahnutie  maximálnych  plazmatických  koncentrácií  amlodipínu  je  podobný  u starších i mladších pacientov. Klírens amlodipínu má tendenciu znižovať sa s výsledným zväčšením AUC a predĺžením konečného polčasu eliminácie u starších pacientov. Zvýšenie AUC a predĺženie polčasu eliminácie u pacientov s kongestívnym zlyhaním srdca bolo v rozsahu, aký sa očakával u sledovanej vekovej skupiny pacientov.

Použitie u detí
Farmakokinetická  štúdia  sa  uskutočnila  u 74 detí  s hypertenziou  vo  veku  od  1  do  17 rokov (s 34 pacientmi vo veku od 6 do 12 rokov a 28 pacientmi vo veku od 13 do 17 rokov), ktorí dostávali amlodipín v dávkach v rozmedzí 1,25 až 20 mg podaných raz alebo dvakrát denne. U detí vo veku 6 až  12 rokov  bol  typický  perorálny  klírens  (CL/F)  22,5 l/hod  u mužov  a 16,4 l/hod  u žien a u dospievajúcich vo veku 13-17 rokov bol typický perorálny klírens (CL/F) 27,4 l/hod u mužov a 21,3 l/hod  u žien.  U jednotlivcov  sa  pozoroval  veľký  rozdiel  v expozícii.  Údaje  hlásené  u detí mladších ako 6 rokov sú obmedzené.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Reprodukčná toxikológia
Reprodukčné štúdie na potkanoch a myšiach preukázali oneskorený termín pôrodu, predlženú dobu trvania pôrodu a znížený počet prežívajúcich mláďat pri dávkach približne 50-násobne vyšších, ako je
maximálna odporúčaná dávka pre ľudí vyjadrená mg/kg.

Porucha fertility
Nebol zaznamenaný žiadny účinok na fertilitu potkanov liečených amlodipínom (samce po dobu
64 dní  a samice  14 dní  pred  párením)  v dávkach  až  do  10 mg/kg/deň  (8-násobok*  maximálnej odporúčanej dávky u ľudí rovnajúcej sa 10 mg po prepočítaní na mg/m2  povrchu). V inej štúdii na potkanoch, v ktorej boli samci potkanov liečení amlodipínium-bezylátom po dobu 30 dní v dávke porovnateľnej s dávkou pre ľudí založenej na mg/kg, sa zistilo zníženie plazmatickej hladiny hormónu stimulujúceho folikuly a testosterónu, ako aj zníženie hustoty spermií a počtu zrelých spermatoblastov a Sertoliho podporných buniek.

Karcinogenéza, mutagenéza
U potkanov a myší užívajúcich amlodipín v potrave počas dvoch rokov v koncentráciách vypočítaných tak, aby sa zabezpečili denné dávky 0,5; 1,25 a 2,5 mg/kg/deň, sa nepreukázali žiadne dôkazy o jeho karcinogenite. Najvyššia dávka v mg (pre myši podobná a pre potkany rovnajúca sa dvojnásobnej* maximálnej odporúčanej klinickej dávky 10 mg po popočítaní na mg/m2 povrchu) sa blížila maximálnej tolerovanej dávke pre myši, ale nie pre potkany.

Štúdie  mutagenicity  neodhalili  žiadne  účinky  súvisiace  s liekom  či  už  na  génovej  alebo chromozomálnej úrovni.

*Pri telesnej hmotnosti pacienta 50 kg.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

mikrokryštalická celulóza koloidný oxid kremičitý bezvodý stearát horečnatý
sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Blister uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

30, 60, 90 alebo 100 tabliet v blistri (PVC/PVdC/Al).

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.
Všetok  nepoužitý  liek  alebo  odpad  vzniknutý  z lieku  sa  má  zlikvidovať  v súlade  s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Vitabalans Oy
Varastokatu 8
13500 Hämeenlinna
FÍNSKO
Tel: +358 3 615 600
Fax: +358 3 618 3130



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Amlodipin Vitabalans 5 mg tablety: 83/0536/11-S Amlodipin Vitabalans 10 mg tablety: 83/0537/11-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 07. október 2011
Dátum posledného predĺženia registrácie: 05. apríl 2017



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

02/2022