zýmov konvertovaný na difosfát a nakoniec trifosfát. Aciklovir trifosfát interferuje s vírusovou DNA polymerázou a inhibuje replikáciu vírusovej DNA s výsledným ukončením reťazca, po ktorom nasleduje jeho inkorporácia do vírusovej DNA.
Prolongované alebo opakované kúry aciklovirom u ťažko imunodeficientných jedincov môžu viesť k selekcii vírusových kmeňov s nižšou citlivosťou, ktoré nemusia reagovať na pokračujúcu liečbu aciklovirom.
Väčšina klinických izolátov s nižšou citlivosťou preukazovala relatívny nedostatok vírusovej TK, boli však hlásené aj kmene so zmenenou vírusovou TK alebo DNA polymerázou. K objaveniu sa kmeňov s nižšou citlivosťou môže tiež viesť expozícia izolátov HSV acikloviru in vitro. Vzťah medzi citlivosťou izolátov HSV určenou in vitro a klinickou odpoveďou na liečbu aciklovirom nie je jasný.
Je potrebné upozorniť všetkých pacientov, aby zabránili možnému prenosu vírusu, obzvlášť v tých prípadoch, keď sú prítomné aktívne lézie.
Indikácie
Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií kože a slizníc, ktoré spôsobuje vírus Herpes simplex, vrátane primárneho a recidivujúceho genitálneho herpesu.
Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na supresiu (prevenciu recidív) rekurentných infekcií vírusom Herpes simplexu imunokompetentných pacientov.
Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov so zníženou imunitou.
Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií vírusom Varicella (ovčie kiahne) a Herpes zoster (pásový opar). Štúdie dokázali, že včasná liečba pásového oparu Zoviraxom mala priaznivý vplyv na bolesť a je schopná znížiť incidenciu postherpetickej neuralgie (zosterová bolesť).
Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu niektorých ťažko imunodeficientných pacientov, menovite pacientov s pokročilým ochorením HIV (počty CD4+ <200/mm3, vrátane pacientov s AIDS a ťažkého ARC) alebo po transplantácii kostnej drene. Štúdie dokázali, že perorálny Zovirax, podávaný súčasne s antiretrovírusovou liečbou (hlavne perorálny Retrovir), znížil úmrtnosť u pacientov s pokročilým ochorením HIV, a že perorálny Zovirax, ktorému predchádzala mesačná liečba intravenóznym Zoviraxom, znižuje úmrtnosť u pacientov po transplantácii kostnej drene. Naviac perorálny Zovirax poskytoval účinnú profylaxiu herpetických ochorení.
Kontraindikácie
Zovirax suspenzia je kontraindikovaná u pacientov so známou precitlivenosťou na aciklovir alebo ktorúkoľvek inú zložku prípravku a valaciklovir.
Nežiaduce účinky
Nižšie uvedené kategórie frekvencie spojenej s nežiaducimi účinkami sú odhadmi. Pre väčšinu nežiaducich účinkov neboli k dispozícii vhodné údaje pre odhad výskytu. Nežiaduce účinky sa okrem toho môžu líšiť vo výskyte v závislosti od indikácie.
Na klasifikáciu nežiaducich účinkov v zmysle frekvencie sa použilo nasledujúce pravidlo: veľmi časté ≥1/10, časté ≥1/100 a <1/10, menej časté ≥1/1000 a <1/100, zriedkavé ≥1/10 000 a <1/1000, veľmi zriedkavé <1/10 000.
Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé: Anémia, leukopénia, trombocytopénia
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: Anafylaxia
Psychické poruchy a poruchy nervového systému
Časté: Bolesť hlavy, závrat
Veľmi zriedkavé: Agitovanosť, zmätenosť, tremor, ataxia, dyzartria, halucinácie, psychotické príznaky, kŕče, somnolencia, encefalopatia, kóma
Vyššie uvedené nežiaduce účinky sú obvykle reverzibilné a zvyčajne hlásené u pacientov
s poruchou funkcie obličiek alebo s inými predispozičnými faktormi (pozri časť Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Zriedkavé: Dyspnoe
Gastrointestinálne poruchy
Časté: Nauzea, dávenie, hnačka, bolesť brucha
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: Reverzibilný vzostup bilirubínu a pečeňových enzýmov
Veľmi zriedkavé: Hepatitída, žltačka
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: Pruritus, vyrážka (vrátane fotosenzitivity)
Menej časté: Urtikária, zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov
Zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov sa spája so širokým spektrom chorobných procesov a liekov, jeho vzťah k liečbe aciklovirom nie je jasný.
Zriedkavé: Angioedém
Poruchy obličiek a močových ciest
Zriedkavé: Vzostup hladiny močoviny a kreatinínu v krvi
Veľmi zriedkavé: Akútne zlyhanie obličiek, bolesť obličiek
Bolesť obličiek môže súvisieť so zlyhaním obličiek.
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: Únava, horúčka
Interakcie
Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie.
Aciklovir je vylučovaný predovšetkým v nezmenenej forme močom prostredníctvom aktívnej renálnej tubulárnej sekrécie. Ktorékoľvek súčasne užívané liečivo, ktoré je vylučované tým istým mechanizmom, môže zvyšovať plazmatickú koncentráciu acikloviru. Probenecid a cimetidín zvyšujú AUC acikloviru týmto mechanizmom a tiež znižujú obličkový klírens acikloviru. Podobne bol pozorovaný nárast AUC acikloviru a inaktívneho metabolitu mykofenolátmofetilu, imunosupresíva používaného u pacientov po transplantáciách, pri ich súčasnom podávaní. Nakoľko je však terapeutický index acikloviru široký, nie je potrebná žiadna úprava dávkovania.
Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie u dospelých pacientov:
Liečba infekcií vírusom Herpes simplex:
Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex sa má užívať 200 mg Zoviraxu 5-krát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa vynecháva nočná dávka. Liečba má trvať päť dní, ale pri ťažkých primárnych infekciách sa môže predĺžiť.
U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i intravenóznu aplikáciu.
S podávaním sa má začať čo najskôr po objavení infekcie; u rekurentných infekcií sa má začať už v prodromálnom období alebo pri prvom objavení lézií.
Supresia infekcií vírusom Herpes simplex:
K supresii infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s normálnou funkciou imunitného systému sa používa dávka 200 mg Zoviraxu 4-krát denne v približne šesťhodinových intervaloch.
U mnohých pacientov je možné prejsť na veľmi vhodné podávanie 400 mg Zoviraxu 2-krát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.
Postupná titrácia nadol k 200 mg Zoviraxu 3-krát denne v približne osemhodinových intervaloch alebo dokonca len 2-krát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch sa môže prejaviť ako dostatočne účinná.
U niektorých pacientov sa môže objaviť exacerbácia infekcie aj pri celkovej dennej dávke 800 mg Zoviraxu.
Liečba sa má prerušiť pravidelne v intervaloch od šesť do dvanásť mesiacov, aby sa mohli sledovať možné zmeny v prirodzenom priebehu ochorenia.
Profylaxia infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou imunitou:
Na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou imunitou sa má užívať 200 mg Zoviraxu 4-krát denne v približne šesťhodinových intervaloch.
U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i možnosť intravenóznej aplikácie.
Trvanie profylaktického podávania je podmienené trvaním rizikového obdobia.
Liečba infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster:
Na liečbu infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster sa má užívať 800 mg Zoviraxu 5-krát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa vynecháva nočná dávka. Liečba má trvať sedem dní.
U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva sa má zvážiť možnosť intravenóznej aplikácie.
S podávaním sa má začať čo najskôr po objavení infekcie. Liečba dosahuje lepšie výsledky vtedy, keď sa s ňou začalo čo najskôr po nástupe vyrážok.
Liečba ťažko imunodeficientných pacientov:
Na liečbu pacientov s prejavmi ťažkej imunodeficiencie sa má podávať 800 mg Zoviraxu 4-krát denne v približne šesťhodinových intervaloch.
Liečbe pacientov po transplantácii kostnej drene má predchádzať až mesačné intravenózne podávanie Zoviraxu (pozri Informácie o predpisovaní infúzie Zovirax I.V.)
U pacientov po transplantácii kostnej drene bolo študované trvanie liečby 6 mesiacov (od 1 do 7 mesiacov po transplantácii). U pacientov s pokročilým ochorením HIV trvala študovaná liečba 12 mesiacov, ale je pravdepodobné, že títo pacienti by v záujme profitovania z dlhodobejšej liečby v nej pokračovali.
Dávkovanie u detí:
Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex a na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u imunodeficientných pacientov sa má Zovirax podávať deťom od dvoch rokov v dávkach ako pre dospelých a u detí mladších ako dva roky sa má podávať polovičná dávka ako dospelým.
Na liečbu varicelly možno podávať deťom starším ako šesť rokov 800 mg Zoviraxu 4-krát denne a deťom vo veku od dvoch do šiestich rokov môžeme podávať 400 mg Zoviraxu 4-krát denne.
Deťom vo veku pod dva roky môžeme podávať 200 mg Zoviraxu 4-krát denne. Dávkovanie by mohlo byť presnejšie pri prepočítavaní 20 mg Zoviraxu/kg telesnej hmotnosti (nesmie prekročiť 800 mg) 4-krát denne. Liečba má trvať päť dní.
O supresii infekcií vírusom Herpes simplex alebo o liečbe infekcií vírusom Herpes zoster nie sú u detí s dobrou funkciou imunitného systému žiadne dostupné údaje.
Na liečbu ťažko imunodeficientných detí vo veku nad dva roky sa podľa malého množstva údajov odporúča podávanie dávok ako pre dospelých.
Dávkovanie v staršom veku:
V staršom veku klesá celkový klírens acikloviru paralelne s klírensom kreatinínu. Je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu starších pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky perorálneho Zoviraxu.'
Zvláštnu pozornosť treba venovať redukcii dávkovania u starších pacientov s poškodenou funkciou obličiek.
Dávkovanie pri poškodení obličiek:
Pri podávaní Zoviraxu pacientom s poškodenou funkciou obličiek je potrebná opatrnosť a je nevyhnuté zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.
V liečbe a profylaxii infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s poškodenou funkciou obličiek nevedú odporúčané perorálne dávky Zoviraxu k hromadeniu acikloviru nad bezpečnú úroveň určenú pri intravenóznej infúzii. I napriek tomu sa však odporúča u pacientov s ťažkým poškodením obličiek (klírens kreatinínu menej ako 10 ml/min) prispôsobiť dávku na 200 mg 2-krát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.
V liečbe infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster a tiež v liečbe ťažko imunodeficientných pacientov so súčasným ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 10 ml/min) sa odporúča prispôsobiť dávkovanie na 800 mg Zoviraxu 2-krát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch. U pacientov so stredným poškodením obličiek (klírens kreatinínu v rozsahu 10 – 25 ml/min) sa odporúča prispôsobiť dávku na 800 mg Zoviraxu 3-krát denne v približne osemhodinových intervaloch.
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Používanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u starších pacientov:
Aciklovir je vylučovaný obličkami do moču, a preto sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek musí znížiť dávka (pozri časť Dávkovanie a spôsob podávania). U starších pacientov je funkcia obličiek pravdepodobne znížená a preto sa v tejto vekovej skupine musí zvážiť potreba zníženia dávky. Starší pacienti aj pacienti s poruchou funkcie obličiek sú vystavení zvýšenému riziku vzniku neurologických vedľajších účinkov a musia byť pozorne sledovaní so zameraním sa na prejavy týchto účinkov. V hlásených prípadoch boli tieto reakcie zvyčajne reverzibilné po prerušení liečby (pozri časť Nežiaduce účinky).
Stav hydratácie: U pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky perorálneho acikloviru, je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.
Gravidita:
Výsledky užívania akejkoľvek formy Zoviraxu sú zdokumentované v post-marketingovom tehotenskom registri so súčasným užívaním acikloviru. Údaje z registra nedokázali nárast výskytu vrodených vád detí u žien vystavených účinkom Zoviraxu oproti bežnej populácii. Defekty, ktoré sa objavili, neboli jednotné ani neboli rovnakého druhu, aby mohli naznačovať spoločnú príčinu.
I napriek tomu sa však má starostlivo zvažovať potencionálna výhodnosť liečby voči možnému riziku.
Laktácia:
Po perorálnom podaní 200 mg acikloviru 5-krát denne bol stanovený aciklovir v materskom mlieku v koncentráciách od 0,6- do 1,4-násobku príslušných plazmatických koncentrácií. Tieto koncentrácie by mohli potenciálne vystavovať dojčatá dávke acikloviru až do 0,3 mg/kg/deň. Je preto vhodné zachovať opatrnosť pri podávaní Zoviraxu dojčiacim matkám.
Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Pri posudzovaní pacientovej schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje sa má pamätať na klinický stav pacienta a profil nežiaducich účinkov acikloviru. Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch acikloviru na schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje. Škodlivý účinok na takéto aktivity okrem toho nie je možné predvídať na základe farmakológie liečiva.
Predávkovanie:
Symptómy a znaky:
Aciklovir sa z gastrointestinálneho traktu vstrebáva iba čiastočne. U pacientov, ktorí po jednorazovej dávke až do 20 g acikloviru, neboli zvyčajne pozorované toxické účinky. Náhodné, opakované predávkovanie perorálneho acikloviru počas niekoľkých dní bolo spojené s gastrointestinálnymi účinkami (ako napríklad nauzea a dávenie) a neurologickými účinkami (bolesti hlavy a zmätenosť).
Predávkovanie intravenóznym aciklovirom viedlo k zvýšeniu hladiny kreatinínu v sére, dusíka močoviny v krvi a následnému zlyhaniu obličiek. Pri intravenóznom predávkovaní boli popisované aj neurologické účinky, vrátane zmätenosti, halucinácií, agitovanosti, kŕčov a bezvedomia.
Liečba:
U pacientov je nutné sledovať známky toxicity. Symptomatické predávkovanie možno zvládnuť hemodialýzou, nakoľko hemodialýza významne zvyšuje odstraňovanie acikloviru z krvi.
Varovanie
Nepoužívajte liek po uplynutí času použiteľnosti, ktorý je uvedený na obale.
Balenie
1 x 125 ml
Uchovávanie
Uchovávajte v suchu pri teplote do 25°C.
Dátum poslednej revízie textu
August 2008