dávka zolpidémiumtartarátu nemá u žiadneho pacienta prekročiť 10 mg.

Spôsob podania
Zolpinox sa užíva perorálne.
Tableta sa má zapiť tekutinou tesne pred spaním

4.3 Kontraindikácie
Zolpidem je kontraindikovaný u pacientov s precitlivenosťou na zolpidem, alebo na niektorú z pomocných látok uvedených v časti 6.1
Ďalšie kontraindikácie sú:
- myasténia gravis
- ťažká respiračná depresia
- obštrukčné spánkové apnoe
- ťažká hepatálna insuficiencia
- deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Všeobecné
Ak je to možné, najskôr je potrebné stanoviť príčinu nespavosti. Pred predpísaním hypnotika treba najskôr liečiť základné príčiny, ktoré spôsobujú nespavosť. Ak nespavosť neustúpi po 7 – 14 dňoch liečby, môže sa jednať o prítomnosť primárnej psychickej alebo somatickej poruchy, ktorú je potrebné vyšetriť.
Pri predpisovaní tohto lieku je potrebné vziať do úvahy nasledujúce všeobecné informácie týkajúce sa účinkov pozorovaných po podávaní benzodiazepínov alebo iných hypnotík.
Tolerancia
Po opakovanom užívaní lieku v priebehu niekoľkých týždňov môže dôjsť ku strate hypnotického účinku krátkodobo pôsobiacich benzodiazepínov a liekov podobných benzodiazepínom.
Závislosť
Užívanie benzodiazepínov alebo liekov podobných benzodiazepínom môže viesť k vývoju fyzickej a psychickej závislosti na tieto lieky. Riziko vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby a je takisto väčšie u pacientov s psychickými poruchami a/alebo nadmerným užívaním alkoholu alebo návykových látok v anamnéze..

Keď sa vyvinie fyzická závislosť, náhle ukončenie liečby sprevádzajú abstinenčné príznaky. Tie sa môžu prejaviť ako bolesti hlavy alebo svalov, krajná úzkosť a napätie, nepokoj, zmätenosť a podráždenosť. V závažných prípadoch sa môžu vyvinúť tieto príznaky: derealizácia, depersonalizácia, hyperakúzia, znecitlivenie a tŕpnutie v končatinách, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptické záchvaty.
Návrat nespavosti (rebound fenomén)
Po vysadení hypnotika sa môže vo zvýšenej miere opätovne objaviť prechodný syndróm, ktorého príznaky si predtým vyžiadali liečbu benzodiazepínmi alebo liekmi podobnými benzodiazepínom. To môže byť sprevádzané ďalšími reakciami vrátane zmien nálady, úzkosti a nepokoja.
Je dôležité, aby bol pacient upozornený na možnosť vzniku rebound fenoménu a aby sa minimalizovali jeho pocity úzkosti, keď sa pri vysadzovaní lieku znovu objavia takéto príznaky.
U benzodiazepínov alebo liekov podobných benzodiazepínom s krátkym trvaním účinku sa môžu manifestovať abstinenčné príznaky aj počas intervalu medzi jednotlivými dávkami, najmä vtedy, ak sú dávky vysoké.
Keďže riziko symptómov z vysadenia/rebound fenoménu sa pravdepodobnejšie vyvinie po náhlom ukončení liečby, odporúča sa postupné znižovanie dávky.
Dĺžka liečby
Dĺžka liečby má byť čo najkratšia (pozri časť 4.2), ale nemá prekročiť 4 týždne vrátane ukončovania terapie. Predĺženie liečby nad rámec tohto obdobia sa nemá uskutočniť bez opätovného zhodnotenia stavu pacienta.
Na začiatku liečby je vhodné pacienta informovať, že liečba bude mať obmedzené trvanie.
Amnézia
Benzodiazepíny alebo lieky podobné benzodiazepínom môžu navodiť vznik anterográdnej amnézie. Príznaky sa zväčša objavia niekoľko hodín po užití lieku. Aby sa znížilo riziko, pacienti si majú zaistiť možnosť nepretržitého spánku 7 – 8 hodín (pozri časť 4.8).
Psychiatrické a „paradoxné“ reakcie
Je známe, že pri užívaní benzodiazepínov alebo liekov podobných benzodiazepínom sa môžu vyskytnúť príznaky ako nepokoj, agitácia, podráždenosť, agresivita, bludy, hnev, nočné mory, halucinácie, psychózy, námesačnosť, neprimerané správanie, zhoršenie nespavosti a iné nežiaduce poruchy správania. V prípade, že sa tieto príznaky objavia, musí sa užívanie lieku ukončiť. Takéto reakcie sa častejšie objavujú u starších pacientov.
Osobitné skupiny pacientov
Starší alebo oslabení pacienti majú dostať nižšiu dávku: pozri odporúčané dávkovanie (časť 4.2).
V dôsledku myorelaxačného účinku sa zvýši riziko pádov a následných zlomenín v oblasti bedrového kĺbu, zvlášť u starších pacientov pri nočnom vstávaní.
Pacienti s renálnou insuficienciou (pozri časť 5.2)
Aj keď nie je potrebná úprava dávky, vyžadujú si zvýšenú opatrnosť.
Pacienti s chronickou respiračnou insuficienciou
Predpisovanie zolpidémiumtartarátu týmto pacientom si vyžaduje zvýšenú opatrnosť, pretože benzodiazepíny spôsobujú útlm dychového centra. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že úzkosť a agitácia boli opísané ako príznaky dekompenzovanej respiračnej insuficiencie.

Pacienti so závažnou hepatálnou poruchou
Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom nie sú indikované u pacientov so závažnou hepatálnou poruchou, pretože môžu vyvolať encefalopatiu.
Použitie u pacientov s psychózami:
Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom sa neodporúčajú na primárnu liečbu.
Použitie u pacientov s depresiou:
Napriek tomu, že ešte neboli preukázané relevantné klinické, farmakokinetické a farmakodynamické interakcie s SSRI, zolpidémiumtartarát sa má používať s opatrnosťou u pacientov so symptómami depresie. U pacientov sa môžu prejaviť samovražedné sklony. Vzhľadom na možnosť úmyselného predávkovania sa týmto pacientom majú predpisovať čo najmenšie zásoby lieku.
Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom sa nemajú používať ako samostatná terapia depresie alebo úzkosti spojenej s depresiou (u takýchto pacientov môže dôjsť k vyvolaniu suicídia).
Použitie u pacientov s abúzom alkoholu a návykových látok v anamnéze:
Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom sa majú používať s maximálnou opatrnosťou u pacientov s abúzom alkoholu a návykových látok v anamnéze. Títo pacienti majú byť pod starostlivým dohľadom pri užívaní zolpidémiumtartarátu, pretože sa u nich môže ľahko navodiť návyk a psychická závislosť.
Námesačnosť a pridružené správania:
U pacientov, ktorí užili zolpidémiumtartarát a neboli úplne prebudení, sa objavila námesačnosť a iné s tým spojené správanie, ako je vedenie motorového vozidla v spánku, príprava a konzumovanie jedla, telefonovanie či pohlavný styk, pričom pacienti mali amnéziu na toto správanie. Zdá sa, že požívanie alkoholu a iných látok, ktoré tlmia CNS, spolu so zolpidemom zvyšuje riziko takéhoto správania, takisto ako užívanie zolpidémiumtartarátu v dávkach, ktoré prevyšujú maximálnu odporúčanú dávku. U pacientov, ktorí referujú o takomto správaní, je potrebné zásadne zvážiť ukončenie liečby zolpidemom (pozri časť 4.5 a časť 4.8).
Zvláštne upozornenie k pomocným látkam
Laktóza
Liek obsahuje laktózu. Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami: intoleranciou galaktózy, laponskou deficienciou laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie
Súčasné užívanie s alkoholom sa neodporúča. Sedatívny účinok sa môže zvýšiť, keď sa liek používa v kombinácii s alkoholom. To ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.
Zvýšená pozornosť sa má venovať prípadom, keď sa zolpidémiumtartarát používa v kombinácii s inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS (pozri časť 4.4).
Zvýšenie centrálneho tlmivého účinku sa môže objaviť v prípadoch súčasného podávania s antipsychotikami (neuroleptikami), hypnotikami, anxiolytikami/sedatívami, antidepresívami, narkotickými analgetikami, antiepileptikami, anestetikami a antihistaminikami so sedatívnym účinkom (pozri časti 4.8 a 5.1).

Súčasné podávanie so svalovými relaxanciami môže zosilniť svalovo-relaxačný účinok – najmä u starších pacientov a pri vyššom dávkovaní (riziko pádu!).
V prípade narkotických analgetík sa môže objaviť zvýšená eufória, ktorá vedie ku vzniku psychickej závislosti.
Zolpidémiumtartarát sa metabolizuje enzýmami zo skupiny cytochrómov P450. Hlavný enzým je CYP3A4.
Rifampicín indukuje metabolizmus zolpidémiumtartarátu, čo vedie k zníženiu maximálnej plazmatickej koncentrácie približne o 60 % a k možnému zníženiu účinnosti. Podobné účinky sa môžu očakávať tiež u iných silných induktorov enzýmov cytochrómu P450 (napr. karbamazepínu a fenytoínu).
Látky inhibujúce hepatálne enzýmy, najmä CYP3A4 (napr. azolové antimykotiká, makrolidové antibiotiká a grapefruitový džús), môžu zvyšovať plazmatické koncentrácie a zvýšiť aktivitu zolpidémiumtartarátu. Keď sa však zolpidémiumtartarát podáva s itrakonazolom (inhibítorom CYP3A4), farmakokinetika ani farmakodynamika zolpidemu sa signifikantne neodlišuje. Klinický význam týchto skutočností nie je známy.
Súčasné podávanie zolpidémiumtartarátu s ketokonazolom (200 mg dvakrát denne), silným inhibítorom CYP3A4, predlžuje biologický polčas zolpidémiumtartarátu, zvyšuje celkovú AUC a znižuje zdanlivý perorálny klírens pri porovnaní voči zolpidémiumtartarátu a placebu. Celková AUC pre zolpidémiumtartarát podávaný súčasne s ketokonazolom sa mierne zvýšila, a to 1,83‑násobne oproti samotnému zolpidémiumtartarátu. Zvyčajná úprava dávkovania zolpidémiumtartarátu sa nepovažuje za potrebnú, ale pacienti majú byť poučení, že užívanie zolpidémiumtartarátu s ketokonazolom môže zvýšiť sedatívne účinky.
Pri podaní zolpidémiumtartarátu s warfarínom, digoxínom, ranitidínom alebo cimetidínom sa nepozorovali žiadne signifikantné farmakokinetické interakcie.
Deti a dospievajúci
Štúdie interakcií boli urobené len u dospelých.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Fertilita

Ak sa liek predpisuje žene vo fertilnom veku je potrebné ju upozorniť, že ak plánuje otehotnieť alebo má podozrenie, že je tehotná, musí kontaktovať svojho lekára kvôli ukončeniu liečby.

V reprodukčnej štúdii na potkanoch sa nepozoroval účinok na fertilitu u samcov a samíc po denných perorálnych dávkach 4 až 100 mg bázy zolpidemu/kg alebo 5- až 130‑krát vyšších ako odporúčaná dávka v mg/m² u ľudí.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o bezpečnom použití zolpidémiumtartarátu počas gravidity.
Hoci štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne teratogénne alebo embryotoxické účinky, bezpečnosť počas gravidity nebola u ľudí stanovená.
Pri predpisovaní lieku gravidným ženám je nevyhnutná opatrnosť.
Ak sa tento liek predpíše žene v reprodukčnom veku, je potrebné ju upozorniť, aby kontaktovala svojho lekára za účelom ukončenia liečby, ak plánuje otehotnieť alebo má podozrenie, že je tehotná.
Ak sa zolpidémiumtartarát podáva zo závažných zdravotných dôvodov v neskoršom štádiu gravidity alebo počas pôrodu, možno vzhľadom na farmakologický účinok lieku očakávať účinky na novorodenca, ako sú hypotermia, hypotónia a stredne ťažká respiračná depresia.
U novorodencov narodených matkám, ktoré užívali benzodiazepíny alebo lieky podobné benzodiazepínom dlhodobo počas neskoršieho štádia gravidity, sa môžu v postnatálnom období vyvinúť abstinenčné príznaky ako výsledok somatickej závislosti.

Laktácia:

Zolpidémiumtartarát sa vylučuje do materského mlieka v minimálnom množstve. Zolpidémiumtartarát sa preto nemá užívať počas dojčenia, keďže sa neskúmali účinky na dojčatá.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Tento liek má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje môže byť nepriaznivo ovplyvnená sedáciou, amnéziou, poruchou koncentrácie a porušenou funkciou svalov. Pokiaľ nie je doba spánku dostatočná, pravdepodobnosť poklesu ostražitosti sa môže zvýšiť (pozri časť 4.5).

4.8 Nežiaduce účinky
Nasledujúce údaje týkajúce sa frekvencie výskytu sú základom pre hodnotenie nežiaducich účinkov:
Veľmi časté (> 1/10)
Časté (> 1/100 až < 1/10)
Menej časté (> 1/1 000 až < 1/100)
Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
Neznáme (z dostupných údajov).
Existujú dôkazy o vzťahu medzi dávkou a nežiaducimi účinkami spojenými s užívaním zolpidémiumtartarátu, najmä pri niektorých poruchách CNS a gastrointestinálneho traktu.
Zdá sa, že tieto účinky súvisia s individuálnou citlivosťou a objavujú sa častejšie do jednej hodiny po užití lieku, ak pacient nejde ihneď spať alebo ihneď nezaspí (pozri časť 4.2).
Poruchy imunitného systému
Neznáme: angioneurotický edém
Psychické poruchy
Časté: halucinácie, agitovanosť, nočné mory
Menej časté: zmätenosť, podráždenosť
Neznáme: nepokoj, agresia, blud, hnev, psychóza, neprimerané správanie, somnambulizmus (pozri časť 4.4), závislosť (abstinenčné symptómy alebo „rebound fenomén“ sa môžu vyskytnúť po ukončení terapie), zníženie libida'
Väčšina týchto psychických nežiaducich účinkov je spojená s paradoxnými reakciami.
Poruchy nervového systému:
Časté: ospalosť, bolesť hlavy, závrat, zhoršujúca sa nespavosť, anterográdna amnézia (amnestické účinky môžu byť sprevádzané neprimeraným správaním)
Neznáme: znížený stav vedomia
Poruchy oka
Menej časté: diplopia
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: hnačka
Poruchy pečene a žlčových ciest
Neznáme: zvýšenie pečeňových enzýmov
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Neznáme: vyrážka, svrbenie, urtikária
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Neznáme: svalová slabosť
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: únava
Neznáme: porucha chôdze, lieková tolerancia, pády (hlavne u starších pacientov a ak sa zolpidémiumtartarát neužíval podľa predpísaného odporúčania).

4.9 Predávkovanie
Príznaky
V hláseniach o predávkovaní samotným zolpidémiumtartarátom boli poruchy vedomia v rozmedzí od somnolencie až po ľahkú kómu. Okrem toho sa môžu vyskytnúť poruchy videnia, dystónia, ataxia a paradoxné reakcie (nepokoj, halucinácie).
Pacienti sa úplne zotavili z predávkovania viac než 400 mg zolpidémiumtartarátu, čo zodpovedá 40‑krát vyššej dávke, než je odporúčaná dávka.
Liečba
Treba použiť všeobecné symptomatické a podporné opatrenia. Ak je to vhodné, má sa okamžite vykonať gastrická laváž. Podľa potreby sa má podať intravenózna suplementácia tekutín. Pokiaľ už gastrická laváž nie je prínosom, je potrebné podať aktívne uhlie na redukciu absorpcie. Je nutné zvážiť monitorovanie respiračných a kardiovaskulárnych funkcií. Lieky so sedatívnym účinkom sa majú vysadiť aj v prípade objavenia sa excitácie.
V prípade výskytu závažných príznakov sa môže zvážiť podanie flumazenilu. Pri liečbe predávkovania akýmkoľvek liekom treba vziať do úvahy, že otrava mohla byť spôsobená viacerými liekmi súčasne.
Keďže zolpidémiumtartarát má veľký distribučný objem a vysokú väzbu na plazmatické bielkoviny, nie je hemodialýza a forsírovaná diuréza účinnou metódou terapie predávkovania. Hemodialyzačné štúdie u pacientov s renálnym zlyhaním užívajúcich terapeutické dávky ukázali, že zolpidémiumtartarát nie je možné dialyzovať.





5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Hypnotikum a sedatívum, liečivá príbuzné benzodiazepínom

ATC kód: N05CF02

Zolpidémiumtartarát, imidazopyridín, je hypnotikum podobné benzodiazepínom. V experimentálnych štúdiách sa preukázalo, že má sedatívne účinky v nižších dávkach než sú dávky, ktoré majú antikonvulzívne, myorelaxačné alebo anxiolytické účinky. Tieto účinky súvisia so špecifickým agonistickým účinkom na centrálne receptory patriace do komplexu makromolekulárnych „GABA-omega“ (BZ1 a BZ2) receptorov, ktoré modulujú otváranie chloridových iónových kanálov. Zolpidémiumtartarát účinkuje primárne na omega (BZ1) podtypy receptorov. Klinická relevancia týchto mechanizmov nie je známa.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Zolpidem sa rýchlo vstrebáva a má rýchly nástup hypnotického účinku.
Po perorálnom podaní je biologická dostupnosť 70 %. V rozmedzí terapeutických dávok vykazuje lineárnu kinetiku. Terapeutická plazmatická hladina je medzi 80 a 200 ng/ml. Maximálna plazmatická koncentrácia sa dosahuje v priebehu 0,5 – 3 hodín po podaní.
Distribúcia:
Distribučný objem u dospelých je 0,54 l/kg a klesá na 0,34 l/kg u starších pacientov.
Väzba na plazmatické proteíny je 92 %. „First pass efekt“ pri prechode pečeňou je približne 35 %. Bolo preukázané, že opakované podávanie nemodifikuje väzbu na proteíny a to znamená, že nedochádza k vytesňovaniu zolpidémiumtartarátu vlastnými metabolitmi z väzbových miest.
Biotransformácia/Eliminácia:
Polčas eliminácie je krátky s priemernou dĺžkou 2,4 hodiny.
Všetky metabolity sú farmakologicky neúčinné a vylučujú sa močom (56 %) a stolicou (37 %).
V klinických skúšaniach sa preukázalo, že zolpidémiumtartarát nie je dialyzovateľný.
Osobitné skupiny pacientov
U pacientov s renálnou insuficienciou sa pozorovalo mierne zníženie klírensu (nezávisle na možnej dialýze). Ostatné farmakokinetické parametre ostávajú nezmenené.
U starších pacientov sa pozorovalo zníženie klírensu. V skupine pacientov vo veku 81 ‑ 95 rokov sa maximálne plazmatické koncentrácie zvýšili približne o 80 % bez signifikantnej zmeny biologického polčasu.
U pacientov s cirhózou pečene sa pozorovalo 5-násobné zvýšenie AUC a 3-násobné zvýšenie biologického polčasu.
Linearita/nelinearita
Informácie nie sú dostupné
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Informácie nie sú dostupné.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, akútnej a chronickej toxicity, reprodukčnej toxicity, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Oneskorený vývoj plodu a toxické účinky na plod u potkanov a králikov sa pozorovali iba pri dávkach, ktoré vysoko prekračovali maximálne dávky u ľudí. Teratogénny potenciál sa nedokázal.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro: monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu, mastenec, magnéziumstearát
Film: hypromelóza, hyprolóza, oxid titaničitý, mastenec

6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti
3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia
PVC /Al blister, papierová škatuľka
Veľkosť balení: 10, 20, 30, 50 filmom obalených tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii
SVUS Pharma a.s.,
Smetanovo nábřeží 1238/20a
500 02 Hradec Králové, Česká republika

8. registračné číslo
57/0151/12-S

9. Dátum PRVEJ registrácie / predĺženia registrácie

10. Dátum revízie textu
Marec 2012