ZEVESIN 10 MG tbl flm 50x10 mg (blis.OPA/Al/PVC/Al)

(vrátane toxického megakolónu), myasténiou gravis alebo glaukómom s úzkym uhlom a u pacientov s rizikom výskytu týchto stavov,
- ktorí sa podrobujú hemodialýze (pozri časť 5.2),
- s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.2),
- s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene, ktorí sa zároveň liečia silnými inhibítormi CYP3A4, napr. ketokonazolom (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začatím liečby Zevesinom sa majú zhodnotiť ďalšie príčiny častého močenia (zlyhávanie srdca alebo ochorenie obličiek). V prípade výskytu infekcie močovej sústavy sa má začať príslušná antibakteriálna liečba.

Zevesin sa má používať s opatrnosťou u pacientov:
- s klinicky významnou obštrukciou vývodu z močového mechúra s možným rizikom retencie moču,
- s gastrointestinálnymi obštrukčnými poruchami,
- s rizikom zníženej gastrointestinálnej motility,
- s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 30 ml/min; pozri časti 4.2 a 5.2), u týchto pacientov dávka nemá presiahnuť 5 mg,
- so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 7 až 9; pozri časti 4.2 a 5.2), u týchto pacientov dávka nemá presiahnuť 5 mg,
- ktorí sa súbežne liečia silným inhibítorom CYP3A4, napr. ketokonazolom (pozri časti 4.2 a 4.5),
- s hiátovou herniou/gastroezofageálnym refluxom a/alebo u pacientov, ktorí súbežne užívajú lieky (napr. bisfosfonáty), ktoré môžu spôsobiť alebo zhoršiť ezofagitídu,
- s autonómnou neuropatiou.

U pacientov s rizikovými faktormi, ako je syndróm dlhého intervalu QT a hypokaliémia v anamnéze, sa pozorovalo predĺženie QT intervalu a torsade de pointes.

U pacientov s neurogénnou príčinou hyperaktivity detruzora sa bezpečnosť a účinnosť tohto lieku zatiaľ nestanovila.

U niektorých pacientov liečených solifenacíniumsukcinátom bol hlásený angioedém s obštrukciou dýchacích ciest. Ak sa angiodém vyskytne, podávanie solifenacíniumsukcinátu sa má prerušiť a má sa začať s vhodnou liečbou a/alebo prijať vhodné opatrenia.

U niektorých pacientov liečených solifenacíniumsukcinátom bola hlásená anafylaktická reakcia. Ak sa anafylaktická reakcia vyskytne, podávanie solifenacíniumsukcinát sa má prerušiť a má sa podať začať s vhodnou liečbou a/alebo prijať vhodné opatrenia.

Maximálny účinok Zevesinu je možné stanoviť najskôr po uplynutí 4 týždňov liečby.

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakologické interakcie
Súbežná liečba inými liekmi s anticholinergnými vlastnosťami môže zosilniť terapeutické a nežiaduce účinky. Medzi ukončením liečby Zevesinom a začiatkom liečby iným anticholinergným liekom má uplynúť približne jeden týždeň. Súbežné podávanie agonistov cholinergných receptorov môže znížiť liečebný účinok solifenacínu.

Solifenacín môže znížiť účinok liekov, ktoré stimulujú motilitu gastrointestinálneho traktu, napr. metoklopramidu a cisapridu.

Farmakokinetické interakcie
Štúdie in vitro dokázali, že solifenacín v terapeutických koncentráciách neinhibuje CYP1A1/2, 2C9, 2C19, 2D6 alebo 3A4 odvodené z mikrozómov ľudskej pečene. Preto je nepravdepodobné, že solifenacín mení klírens liekov metabolizovaných pomocou týchto CYP enzýmov.

Účinok iných liekov na farmakokinetiku solifenacínu
Solifenacín sa metabolizuje pomocou CYP3A4. Súbežné podanie silného inhibítora CYP3A4, ketokonazolu (200 mg/denne), spôsobilo 2-násobné zvýšenie AUC solifenacínu, zatiaľ čo podanie ketokonazolu v dávke 400 mg/deň spôsobilo 3-násobné zvýšenie AUC solifenacínu. Preto sa má v prípade súbežnej liečby ketokonazolom alebo terapeutickými dávkami iných silných inhibítorov CYP3A4, napr. ritonaviru, nelfinaviru, itrakonazolu (pozri časť 4.2), maximálna dávka Zevesinu obmedziť na 5 mg.

Súbežná liečba solifenacínom a silným inhibítorom CYP3A4 je kontraindikovaná u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene.

Účinky enzýmovej indukcie na farmakokinetiku solifenacínu a jeho metabolitov sa neskúmali, rovnako ani účinok substrátov s vyššou afinitou k CYP3A4 na expozíciu solifenacínu. Keďže sa solifenacín metabolizuje pomocou CYP3A4, sú možné farmakokinetické interakcie s inými substrátmi s vyššou afinitou k CYP3A4 (napr. verapamil, diltiazem) a induktormi CYP3A4 (napr. rifampicín, fenytoín, karbamazepín).

Účinok solifenacínu na farmakokinetiku iných liekov
Perorálne kontraceptíva
Užívanie solifenacínu nevykázalo žiadnu farmakokinetickú interakciu solifenacínu s kombinovanými perorálnymi kontraceptívami (etinylestradiol/levonorgestrel).

Warfarín
Užívanie solifenacínu nezmenilo farmakokinetiku R-warfarínu alebo S‑warfarínu alebo ich účinok na protrombínový čas.

Digoxín
Užívanie solifenacínu nevykázalo žiaden vplyv na farmakokinetiku digoxínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o ženách, ktoré otehotneli počas užívania solifenacínu. Štúdie na zvieratách nenaznačujú priame škodlivé účinky na plodnosť, embryonálny/fetálny vývoj alebo pôrod (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko u ľudí nie je známe. Pri predpisovaní lieku gravidným ženám je potrebná opatrnosť.

Dojčenie
Údaje o vylučovaní solifenacínu do ľudského mlieka nie sú k dispozícii. U myší sa solifenacín a/alebo jeho metabolity vylučovali do mlieka, čo spôsobilo nedostatočné prospievanie novorodenej myši závislé od dávky (pozri časť 5.3). Preto sa treba počas dojčenia vyhnúť užívaniu Zevesinu.

Fertilita
Údaje o fertilite nie sú k dispozícii.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tak ako iné anticholinergiká, aj solifenacín môže spôsobiť rozmazané videnie a menej často ospalosť a únavu (pozri časť 4.8), môže mať negatívny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu
Solifenacín môže vzhľadom na jeho farmakologický účinok spôsobiť anticholinergné nežiaduce účinky (obvykle) miernej alebo stredne ťažkej závažnosti. Frekvencia anticholinergných nežiaducich účinkov je závisí od dávky.

Najčastejšie hlásená nežiaduca reakcia pri užívaní solifenacínu bola sucho v ústach. Vyskytla sa u 11 % pacientov, ktorí užívali dávku 5 mg jedenkrát denne, u 22 % pacientov, ktorí užívali dávku 10 mg jedenkrát denne a u 4 % pacientov, ktorí užívali placebo. Závažnosť sucha v ústach bola obvykle mierna a len občas viedla k prerušeniu liečby. Kompliancia pacienta bola obvykle veľmi vysoká (približne 99 %) a približne 90 % pacientov liečených solifenacínom ukončilo celú 12-týždňovú liečbu v rámci štúdie.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov
Nasledujúca tabuľka sumarizuje nežiaduce účinky solifenacínu rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA a ich frekvenciu výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/10 00 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov):

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Infekcie a nákazy	Menej časté	infekcia močových ciest, cystitída
Poruchy imunitného systému	Neznáme	anafylaktická reakcia*
Poruchy metabolizmu a výživy	Neznáme	znížená chuť do jedla*, hyperkaliémia*
Psychické poruchy	Veľmi zriedkavé	halucinácie* stav zmätenosti*
	Neznáme	delírium*
Poruchy nervového systému	Menej časté	somnolencia, porucha vnímania chuti
	Zriedkavé	závrat,* bolesť hlavy*
Poruchy oka	Časté	rozmazané videnie
	Menej časté	suché oči
	Neznáme	glaukóm*
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Neznáme	torsade de pointes*, predĺženie QT intervalu na elektrokardio-grame*, atriálna fibrilácia*, palpitácie*, tachykardia*
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Menej časté	sucho v nose
	Neznáme	dysfónia*
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Veľmi časté	sucho v ústach
	Časté	zápcha, nauzea, dyspepsia, bolesť brucha
	Menej časté	gastroezofagálny reflux, sucho v hrdle
	Zriedkavé	obštrukcia hrubého čreva, porucha vyprázdňovania hrubého čreva, vracanie*
	Neznáme	ileus*, tráviace ťažkosti*
Poruchy pečene a žlčových ciest	Neznáme	porucha funkcie pečene*, výsledky pečeňových testov mimo normy*
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Menej časté	suchá pokožka
	Zriedkavé	pruritus*, vyrážka*
	Veľmi zriedkavé	multiformný erytém*, urtikária*, angioedém*
	Neznáme	exfoliatívna dermatitída*
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Neznáme	svalová slabosť*
Poruchy obličiek a močových ciest	Menej časté	problémy pri močení
	Zriedkavé	retencia moču
	Neznáme	porucha funkcie obličiek*
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Menej časté	únava, periférny edém

* Pozorované po uvedení na trh.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národnécentrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy
Predávkovanie solifenacíniumsukcinátom môže spôsobiť ťažké anticholinergné účinky. Najvyššia dávka solifenacíniumsukcinátu náhodne podaná jednému pacientovi bola 280 mg počas 5 hodín a spôsobila zmeny duševného stavu, ktoré nevyžadovali hospitalizáciu.

Liečba
V prípade predávkovania solifenacíniumsukcinátom sa má pacient liečiť adsorpčným uhlím. Výplach žalúdka pomôže, ak sa vykoná do 1 hodiny, ale nemá sa vyvolávať vracanie.

Tak ako pri ostatných anticholinergikách, príznaky sa môžu liečiť nasledovne:
- Ťažké centrálne anticholinergné účinky, napr. halucinácie alebo výrazná excitácia: liečba fyzostigmínom alebo karbacholom.
- Kŕče alebo výrazná excitácia: liečba benzodiazepínmi.
- Respiračná nedostatočnosť: liečba umelým dýchaním.
- Tachykardia: liečba betablokátormi.
- Retencia moču: liečba katetrizáciou.
- Mydriáza: liečba pilokarpínovými očnými kvapkami a/alebo umiestnenie pacienta do tmavej miestnosti.
Tak ako pri ostatných antimuskarinikách sa má v prípade predávkovania venovať zvláštna pozornosť pacientom so známym rizikom predĺženia QT-intervalu (t. j. pri hypokaliémii, bradykardii a súbežnom užívaní liekov, u ktorých je známe, že predlžujú QT-interval) a pacientom s ochorením srdca v anamnéze (t. j. s ischémiou myokardu, arytmiou, kongestívnym zlyhávaním srdca).


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Urologiká, liečivá na časté močenie a inkontinenciu,

ATC kód: G04BD08.

Mechanizmus účinku
Solifenacín je kompetitívny špecifický antagonista cholinergných receptorov.
Močový mechúr je inervovaný parasympatikovými cholinergnými nervami. Acetylcholín kontrahuje hladký sval detruzora prostredníctvom muskarínových receptorov, predovšetkým podtypom M₃. Farmakologické štúdie in vitro a in vivo naznačujú, že solifenacín je kompetitívny inhibítor podtypu M₃ muskarínového receptora. Okrem toho sa ukázalo, že solifenacín je aj špecifickým antagonistom muskarínových receptorov − vykazuje nízku alebo žiadnu afinitu vo vzťahu k rôznym iným testovaným receptorom a testovaným iónovým kanálom.

Farmakodynamické účinky
Liečba solifenacíniumsukcinátom v dávkach 5 mg a 10 mg denne bola predmetom niekoľkých dvojito zaslepených, randomizovaných, kontrolovaných klinických skúšaní, ktorých sa zúčastnili muži a ženy s hyperaktívnym močovým mechúrom.

Podľa nižšie uvedenej tabuľky obe dávky, 5 mg a 10 mg solifenacíniumsukcinátu spôsobili štatisticky významné zlepšenia primárnych a sekundárnych ukazovateľov v porovnaní s placebom. Účinnosť lieku sa prejavila do jedného týždňa od začatia liečby a stabilizovala sa v priebehu 12 týždňov. Dlhodobá otvorená štúdia dokázala, že účinnosť pretrvávala najmenej 12 mesiacov. Po 12 týždňoch liečby došlo približne u 50 % pacientov, ktorí pred liečbou trpeli inkontinenciou, k vymiznutiu epizód inkontinencie a okrem toho sa u 35 % pacientov dosiahlo zníženie frekvencie močenia na menej než 8-krát za deň. Liečenie príznakov hyperaktívneho močového mechúra je prínosom i z hľadiska hodnotenia kvality života, napr. celkové vnímanie zdravia, dopad inkontinencie, funkčné obmedzenia, fyzické obmedzenia, spoločenské obmedzenia, emócie, závažnosť symptómov, úroveň závažnosti a spánok/vitalita.

Výsledky (súhrn údajov) štyroch kontrolovaných štúdií fázy 3 s liečbou trvajúcou 12 týždňov.

	Placebo	Solifena-cínium-sukcinát 5 mg jedenkrát denne	Solifena-cínium-sukcinát 10 mg jedenkrát denne	Tolterodín 2 mg dvakrát denne
Počet močení/24 h
Priemerná hodnota pri úvodnom vyšetrení Priemerné zníženie v porovnaní s úvodným vyšetrením % zmena v porovnaní s úvodným vyšetrením Počet (n) p-hodnota*	11,9 1,4 12 % 1 138	12,1 2,3 19 % 552 < 0,001	11,9 2,7 23 % 1 158 < 0,001	12,1 1,9 16 % 250 0,004
Počet epizód urgencie/24 h
Priemerná hodnota pri úvodnom vyšetrení Priemerné zníženie v porovnaní s úvodným vyšetrením % zmena v porovnaní s úvodným vyšetrením Počet (n) p-hodnota*	6,3 2,0 32 % 1 124	5,9 2,9 49 % 548 < 0,001	6,2 3,4 55 % 1 151 < 0,001	5,4' 2,1 39 % 250 0,031
Počet epizód inkontinencie/24 h
Priemerná hodnota pri úvodnom vyšetrení Priemerné zníženie v porovnaní s úvodným vyšetrením % zmena v porovnaní s úvodným vyšetrením Počet (n) p-hodnota*	2,9 1,1 38 % 781	2,6 1,5 58 % 314 < 0,001	2,9 1,8 62 % 778 < 0,001	2,3 1,1 48 % 157 0,009
Počet epizód nočného močenia (noktúrie)/24 h
Priemerná hodnota pri úvodnom vyšetrení Priemerné zníženie v porovnaní s úvodným vyšetrením % zmena v porovnaní s úvodným vyšetrením Počet (n) p-hodnota*	1,8 0,4 22 % 1 005	2,0 0,6 30 % 494 0,025	1,8 0,6 33 % 1 035 < 0,001	1,9 0,5 26 % 232 0,199
Objem vylúčeného moču/močenie
Priemerná hodnota pri úvodnom vyšetrení Priemerné zníženie v porovnaní s úvodným vyšetrením % zmena v porovnaní s úvodným vyšetrením Počet (n) p-hodnota*	166 ml 9 ml 5 % 1 135	146 ml 32 ml 21 % 552 < 0,001	163 ml 43 ml 26 % 1 156 < 0,001	147 ml 24 ml 16 % 250 < 0,001
Počet vložiek/24 h
Priemerná hodnota pri úvodnom vyšetrení Priemerné zníženie v porovnaní s úvodným vyšetrením % zmena v porovnaní s úvodným vyšetrením Počet (n) p-hodnota*	3,0 0,8 27 % 238	2,8 1,3 46 % 236 < 0,001	2,7 1,3 48 % 242 < 0,001	2,7 1,0 37 % 250 0,010

Poznámka: V 4 pivotných štúdiách sa použil solifenacíniumsukcinát 10 mg a placebo. V 2 zo 4 štúdií sa použil taktiež solifenacíniumsukcinát 5 mg a v jednej štúdii sa použil tolterodín 2 mg dvakrát denne.
V každej jednotlivej štúdii sa nehodnotili všetky parametre a liečené skupiny. Preto sa uvedený počet pacientov môže v závislosti od parametrov a od liečených skupín líšiť.
* p-hodnota znamená párové porovnanie s placebom

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po užití tabliet s obsahom solifenacínu, dosiahne solifenacín maximálnu koncentráciu v plazme (C_max) po 3 − 8 hodinách. t_max nezávisí od dávky. C_max a plocha pod krivkou (AUC) rastie proporcionálne s dávkou v rozmedzí 5 − 40 mg. Absolútna biologická dostupnosť je približne 90 %. Príjem potravy neovplyvňuje C_max ani AUC solifenacínu.

Distribúcia
Zdanlivý distribučný objem solifenacínu po intravenóznom podaní je približne 600 l. Solifenacín sa vo veľkej miere (približne 98 %) viaže na plazmatické bielkoviny, najmä na α₁‑kyslý glykoproteín.

Biotransformácia
Solifenacín sa vo veľkej miere metabolizuje v pečeni, primárne pomocou cytochrómu P450 3A4 (CYP3A4). Okrem toho existujú aj iné metabolické cesty, ktoré môžu prispieť k metabolizmu solifenacínu. Systémový klírens solifenacínu je približne 9,5 l/h a terminálny polčas solifenacínu je 45 – 68 hodín. Po perorálnom užití sa okrem solifenacínu v plazme identifikoval aj jeden farmakologicky aktívny (4R-hydroxysolifenacín) a tri inaktívne metabolity (N-glukuronid, N-oxid a 4R-hydroxy-N-oxid solifenacín).

Eliminácia
Po jednorazovom podaní 10 mg [¹⁴C-označeného]-solifenacínu sa počas 26 dní detegovalo asi 70 % rádioaktivity v moči a 23 % v stolici. V moči približne 11 % rádioaktivity patrilo nezmenenému liečivu, približne 18 % metabolitu N-oxid, 9 % metabolitu 4R-hydroxy-N-oxid a 8 % 4R-hydroxy-metabolitu (aktívny metabolit).

Linearita/nelinearita
Farmakokinetika je v rozsahu terapeutických dávok lineárna.

Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Nie je potrebná úprava dávkovania vzhľadom na vek pacienta. Štúdie u starších pacientov dokázali, že expozícia solifenacínu vyjadrená formou AUC, bola po podaní solifenacíniumsukcinátu (5 mg a 10 mg jedenkrát denne) u zdravých starších osôb (vo veku 65 − 80 rokov) a u zdravých mladých osôb (vo veku do 55 rokov) podobná. Stredná hodnota rýchlosti absorpcie vyjadrená ako t_max bola u starších osôb mierne pomalšia a terminálny polčas bol u starších osôb približne o 20 % dlhší. Tieto mierne odchýlky sa nepovažujú za klinicky významné.

U detí a dospievajúcich sa farmakokinetika solifenacínu nestanovila.

Pohlavie
Pohlavie nemá vplyv na farmakokinetiku solifenacínu.

Rasa
Rasa nemá vplyv na farmakokinetiku solifenacínu.

Porucha funkcie obličiek
AUC a C_max solifenacínu sa u pacientov s miernou a stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek významne nelíšili v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 30 ml/min) bola expozícia solifenacínu významne vyššia ako v kontrolnej skupine, pričom došlo k nárastu C_max o približne 30 %, AUC o viac než 100 % a t_1/2 o viac než 60 %. Medzi klírensom kreatinínu a klírensom solifenacínu sa zistil štatisticky významný vzťah.
Farmakokinetika sa u hemodialyzovaných pacientov neskúmala.

Porucha funkcie pečene
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 7 − 9) nebola hodnota C_max ovplyvnená, avšak hodnota AUC sa zvýšila o 60 % a hodnota t_1/2 sa zdvojnásobila. Farmakokinetika solifenacínu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa neskúmala.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, fertility, vývoja embrya a plodu, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Štúdia pre- a postnatálneho vývoja u myší ukázala, že podávanie solifenacínu matke počas laktácie spôsobilo klinicky významné a od dávky závislé zníženie miery prežitia po narodení, nižšiu hmotnosť mláďat a pomalší fyzický rozvoj mláďat.

Bez predchádzajúcich klinických prejavov sa vyskytla zvýšená mortalita závislá od dávky u mláďat myší, ktorých liečba začala od 10. alebo 21. dňa po narodení dávkami, ktoré dosiahli farmakologický účinok a u obidvoch skupín bola vyššia mortalita v porovnaní s dospelými jedincami.
U mláďat myší, ktorých začala liečba 10. deň po pôrode, bola expozícia v plazme vyššia než u dospelých myší, pri liečbe po 21. dni po pôrode bola systémová expozícia porovnateľná s expozíciou u dospelých myší. Klinický dopad zvýšenej mortality u mláďat myší nie je známy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
kukuričný škrob predželatinovaný
monohydrát laktózy
mikrokryštalická celulóza
hypromelóza
stearan horečnatý

Filmový obal:
makrogol 6000
mastenec
hypromelóza
oxid titaničitý (E171)
oxid železitý, žltý (E172) - Zevesin 5 mg
oxid železitý, červený (E172) - Zevesin 10 mg

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA/ALU/PVC/ALU blister.

Veľkosti balenia: 10, 30, 50, 90, 100 filmom obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, a.s.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Zevesin 5 mg: 73/0087/11-S
Zevesin 10 mg: 73/0088/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 10. februára 2011
Dátum posledného predĺženia registrácie: 10. februára 2015

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

05/2019