oruchy
XANAX
® je indikovaný na liečbu panickej poruchy s alebo bez sprievodných fóbií.
XANAX
® je tiež indikovaný na blokovanie a zmiernenie panických záchvatov a fóbií u pacientov trpiacich na agorafóbiu a panické ataky.
Účinnosť XANAXu
® v dlhodobej 6 mesiacov presahujúcej liečbe úzkosti, zmiešaných úzkostno-depresívnych stavov a neurotickej (reaktívnej) depresie sa v systematických klinických skúškach nestanovila; avšak pacienti trpiaci panickými poruchami boli účinne liečení až po dobu 8 mesiacov. Lekár musí pravidelne sledovať prospešnosť lieku u každého pacienta individuálne.
Benzodiazepíny sa majú užívať, len ak ide o závažné ochorenie, invalidizujúce alebo predstavujúce pre jednotlivca extrémnu záťaž.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávaniaLiečba má trvať čo najkratšie. Pacient musí byť pravidelne vyšetrený a musí sa preskúmať potreba pokračovania v liečbe, najmä ak je pacient bez symptómov. Vo všeobecnosti celková dĺžka liečby nemá prekročiť 8 až 12 týždňov vrátane postupného znižovania dávky.
V niektorých prípadoch môže byť potrebné predĺžiť liečbu aj nad určené časové obdobie:
v takomto prípade musí stav pacienta najprv prehodnotiť špecialista.
Liečba sa má začať najnižšou odporúčanou dávkou. Najvyššia odporúčaná dávka sa nesmie prekročiť.
Optimálna dávka XANAXu
® (alprazolamu) sa musí stanoviť individuálne podľa závažnosti symptómov a individuálnej odpovede pacienta. Obvyklá denná dávka (pozri tabuľku uvedenú nižšie) je dostatočná pre väčšinu pacientov. U pacientov vyžadujúcich vyššie dávkovanie sa dávka musí zvyšovať opatrne, aby sa predišlo nežiaducim účinkom. Ak je potrebné zvýšiť dávku, má sa zvýšiť najprv večerná dávka pred denným dávkovaním.
Vo všeobecnosti pacienti predtým neliečení psychotropnými liekmi budú potrebovať nižšie dávky, než tí, ktorí boli už liečení trankvilizérmi, antidepresívami alebo hypnotikami alebo pacienti s anamnézou chronického alkoholového abúzu.
| obvyklá úvodná dávka
| obvyklý rozsah dávkovania
|
ÚZKOSŤ
| 0,25 mg - 0,5 mg 3x denne
| 0,5 mg - 4,0 mg denne, v rozdelených dávkach
|
DEPRESIA
| 0,5 mg 3x denne
| 1,5 mg - 4,5 mg denne, v rozdelených dávkach
|
GERIATRICKÍ PACIENTI A PACIENTI S VYČERPÁVAJÚCIMI OCHORENIAMI
| 0,25 mg 2x denne alebo 3x denne
| 0,5 mg - 0,75 mg denne v rozdelených dávkach; dávka sa môže postupne zvyšovať podľa potreby a znášanlivosti lieku
|
PANICKÉ PORUCHY
| 0,5 mg -1,0 mg pred spaním na noc alebo 0,5 mg 3 x denne
| Dávka sa musí prispôsobiť odpovedi pacienta; dávka sa nesmie zvýšiť o viac ako 1 mg každé 3 - 4 dni; dávkovanie sa môže zvýšiť podľa terapeutickej schémy až do hodnoty troch alebo štyroch denných dávok. V rozsiahlej multicentrickej štúdii bola priemerná dávka 5,7 ± 2,3 mg/deň, pričom len málo pacientov vyžadovalo maximálnu dávku 10 mg/deň
|
Odporúča sa dodržiavať všeobecné pravidlo podávania najnižšej účinnej dávky, aby sa
predišlo vzniku nadmernej sedácie alebo ataxie. Stav pacientov sa musí pravidelne sledovať
a dávka sa musí upravovať podľa ich potreby.
Ak sa vyskytnú nežiaduce účinky, dávka sa musí znížiť.
Ukončenie liečby: Dávka sa musí znižovať postupne podľa klinických skúseností. Odporúča sa neznižovať dennú dávku XANAXu® o viac ako 0,5 mg každé 3 dni. U niektorých pacientov môže byť potrebné znižovať dávky ešte pomalšie.
4.3 Kontraindikácie
XANAX® (alprazolam) je kontraindikovaný:
• u pacientov so známou precitlivenosťou na benzodiazepíny alebo na niektorú z pomocných látok v lieku
• u pacientov s myasthenia gravis, s ťažkou poruchou dýchania, syndrómom spánkového apnoe alebo s ťažkým poškodením funkcie pečene.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Tolerabilita
Účinnosť benzodiazepínom navodeného hypnotického účinku sa môže o niečo znížiť
pri opakovanom používaní počas niekoľkých týždňov.
Závislosť
Používanie benzodiazepínov môže viesť k rozvoju fyzickej a psychickej závislosti od týchto liekov. Riziko vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby; vyššie je aj u pacientov
s údajom abúzu alkoholu alebo drogovej závislosti v anamnéze.
Ak vznikne závislosť, náhle prerušenie liečby bude pravdepodobne sprevádzané abstinenčným syndrómom. Tento sa môže prejaviť ako bolesť hlavy, myalgia, extrémna úzkosť, napätie, nepokoj, zmätenosť, podráždenosť, mierna dysfória alebo nespavosť. V ťažkých prípadoch sa môžu vyskytnúť nasledujúce symptómy: pocit neskutočnosti, depersonalizácia, hyperakúzia, strnulosť a parestézie končatín, precitlivenosť na svetlo, zvuk alebo fyzický kontakt, halucinácie, abdominálne bolesti a kŕče, vracanie, potenie, tremor, kŕče. Tieto príznaky a symptómy, obzvlášť tie závažnejšie, sú zvyčajne častejšie u pacientov, ktorým boli dlhý čas podávané nadmerné dávky. Avšak existujú aj hlásenia o abstinenčných symptómoch, ktoré vznikli po náhlom prerušení používania benzodiazepínov v terapeutických dávkach. Preto sa musí predísť náhlemu prerušeniu liečby a zabezpečiť postupné znižovanie dávky (pozri časť 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania). Pri ukončení liečby u pacientov s panickými poruchami, symptómy spojené s recidívou panických atakov niekedy imitujú abstinenčné symptómy.
Reaktívna nespavosť a úzkosť: prechodný syndróm, keď sa opäť objavia symptómy, ktoré viedli k opätovnému zahájeniu liečbu benzodiazepínmi, naviac v závažnejšom stupni; môže k tomu dôjsť po ukončení liečby. Môžu byť prítomné ďalšie symptómy, ako poruchy nálad, úzkosť alebo poruchy spánku a nepokoj. Keďže riziko abstinenčného/reaktívneho syndrómu je vyššie po náhlom prerušení liečby, odporúča sa dávku znižovať postupne.
Dĺžka liečby
Liečba má trvať čo najkratšie (pozri časť 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania) v závislosti od indikácie, nemá však trvať dlhšie ako 8 až 12 týždňov vrátane času potrebného na
postupné znižovanie dávky. Dĺžka liečby nemá prekročiť tento časový interval, ak sa znovu
neprehodnotí stav pacienta.
Môže byť užitočné na začiatku liečby informovať pacienta, že trvanie liečby bude obmedzené, a vysvetliť mu, ako presne sa bude dávka znižovať. Dôležité je tiež pacienta poučiť, že pri postupnom znižovaní dávky sa môže vyskytnúť reaktívny fenomén, aby sa minimalizovala úzkosť spojená s týmto javom.
Čo sa týka krátkodobo účinkujúcich benzodiazepínov, existujú náznaky, že abstinenčný syndróm sa môže rozvinúť aj medzi podaním dvoch dávok, najmä ak ide o vysoké dávky.
Amnézia
Benzodiazepíny môžu navodiť anterográdnu amnéziu. Táto sa vyskytuje častejšie v priebehu niekoľkých hodín od užitia. Pacientovi sa má zabezpečiť nerušený spánok počas 7 až
8 hodín, aby sa znížilo riziko tejto komplikácie (pozri časť 4.8. Nežiaduce účinky).
Paradoxné a psychiatrické reakcie
S liečbou benzodiazepínmi sú spojené reakcie ako nepokoj, agitovanosť, podráždenosť, agresivita, zmyslové klamy, záchvaty hnevu, nočné mory, halucinácie, psychózy, poruchy
správania a iné nežiaduce príhody. Pri objavení sa ktorejkoľvek z týchto reakcií sa liečba
musí ukončiť.
Tieto reakcie sú častejšie u detí a u starších pacientov.
Špecifické skupiny pacientov
Bezpečnosť a účinnosť XANAXu® sa nestanovila u pacientov mladších ako 18 rokov.
Benzodiazepíny sa nesmú podávať deťom, pokiaľ sa potreba takejto liečby starostlivo nezhodnotí, a liečba má trvať čo najkratšie. U starších ľudí sa má dávka redukovať (pozri časť 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania). U pacientov s chronickým respiračným poškodením sa kvôli riziku útlmu dýchania takisto odporúčajú nižšie dávky. Benzodiazepíny sa nesmú podávať pacientom s ťažkým poškodením funkcie pečene, pretože môžu vyvolať
encefalopatiu. Ak sa XANAX® podáva pacientom s poškodením funkcie obličiek, musia sa dodržať zvyčajné opatrenia.
Benzodiazepíny sa neodporúčajú ako liek prvej voľby pre psychotické ochorenia. Benzodiazepíny sa nemajú používať samostatne v liečbe depresie alebo úzkosti spojenej
s depresiou (takáto liečba môže viesť k suicídiu).
Použitie XANAXu® sa neskúšalo u depresívnych stavov s psychotickou zložkou, s diagnózou bipolárnej alebo “endogénnej“ depresie (t.j. u pacientov hospitalizovaných pre ťažkú depresiu).
Pri podávaní benzodiazepínov vrátane alprazolamu bol hlásený vznik emočnej a fyzickej závislosti. Jedinci so sklonom k zneužívaniu liekov, ako sú alkoholici a drogovo závislí, musia byť počas užívania benzodiazepínov starostlivo sledovaní kvôli ich predispozícii na vznik závislosti.
Podávanie benzodiazepínov pacientom s ťažkou depresiou alebo so samovražednými sklonmi sa vyžaduje osobitná opatrnosť, pričom sa musí sledovať ich odpoveď na liečbu. Panické poruchy sú spojené s ťažkými primárnymi a sekundárnymi depresívnymi stavmi, a u neliečených pacientov aj so zvýšeným počtom hlásení suicídií. Preto sa pri liečbe pacientov s panickými poruchami musia dodržať rovnaké opatrenia ako pri podávaní vyšších
dávok XANAXu®, podobne ako pri akejkoľvek inej psychotropnej liečbe pacientov s depresiou alebo suicidálnymi sklonmi či myšlienkami.
Použitie alprazolamu sa nestanovilo u niektorých typov depresií.
4.5 Liekové a iné interakcie
Pri užívaní XANAXu® sa nesmie súčasne požívať alkohol.
Súčasné použitie s alkoholom môže zvýšiť sedatívny účinok, čo ovplyvňuje schopnosť viesť
vozidlá a obsluhovať stroje.
Musí sa brať do úvahy vzťah alprazolamu s látkami s tlmivým účinkom na CNS. Tlmivý účinok sa môže zvýšiť v prípade súčasného použitia s antipsychotikami (neuroleptikami), hypnotikami, anxiolytikami/sedatívami, antidepresívami, opiátovými analgetikami, antiepileptikami, anestetikami a sedatívnymi antihistaminikami.
Pri podávaní s opiátovými analgetikami sa môže vystupňovať stav eufórie, čo vedie k zvýšenej psychickej závislosti.
Niektoré látky inhibujúce pečeňové enzýmy (najmä cytochróm P450) môžu zvýšiť aktivitu benzodiazepínov. Tento účinok sa prejavuje aj u tých benzodiazepínov, ktoré sa metabolizujú len konjugáciou, aj keď v menšej miere. Údaje z klinických štúdií s alprazolamom poskytli dôkazy o viacerých stupňoch interakcií a o možných interakciách alprazolamu s rôznymi liekmi.
Benzodiazepíny vrátane XANAXu® (alprazolamu) majú vyšší tlmivý účinok na CNS, ak sa súčasne podávajú s liekmi, ako sú neuroleptiká, antikonvulzíva, antihistaminiká, alkohol a iné látky s tlmivým účinkom na CNS.
Nasledujúce odporúčania sú založené na stupni interakcie a druhu dostupných údajov:
• Podávanie alprazolamu s ketokonazolom, itrakonazolom a ďalšími azolovými antimykotikami sa neodporúča.
• Pri súčasnom podávaní alprazolamu s nefazodonom, fluvoxamínom a cimetidínom je potrebná opatrnosť a má sa zvážiť redukcia dávkovania alprazolamu.
• Pri súčasnom podávaní alprazolamu s fluoxetínom, propoxyfénom, perorálnymi kontraceptívami, sertralínom, diltiazemom alebo makrolidovými antibiotikami, ako sú erytromycín a troleandomycín, je potrebná zvláštna opatrnosť.
• Interakcie alprazolamu s inhibítormi HIV-proteáz (napr. ritonavirom) sú komplexné a závisia od dĺžky podávania. Nízke dávky ritonaviru spôsobili významné zmeny v klírense alprazolamu, predĺžený eliminačný polčas a zvýšenie jeho klinických účinkov. Avšak po dlhodobom podávaní ritonaviru sa mení tento inhibičný účinok indukciou CYP3A. Takáto interakcia si vyžaduje úpravu dávkovania alebo ukončenie liečby alprazolamom.
4.6 Gravidita a laktácia
Liečba benzodiazepínmi počas tehotenstva predstavuje potenciálne riziko pre vznik kongenitálnych abnormalít. Ak sa vezme do úvahy, že táto liečba má len zriedka urgentný charakter, má sa použitiu XANAXu® vyhýbať v prvom trimestri gravidity.
Údaje, ktoré sa vzťahujú k teratogenite a účinkom na postnatálny vývoj a správanie po liečbe benzodiazepínmi sú rozporné. Existujú záznamy z niekoľkých včasných štúdií s inými liekmi zo skupiny benzodiazepínov, že intrauterinná expozícia môže byť spojená s anomáliami. Neskoršie štúdie s benzodiazepínmi však neposkytli jasný dôkaz o vzniku akýchkoľvek druhov anomálií.
Niekoľko štúdií naznačovalo riziko kongenitálnych abnormalít v spojitosti s niektorými trankvilizérmi (chlórdiazepoxid, diazepam a meprobamat) počas prvého trimestra gravidity. Ak sa vezme do úvahy, že táto liečba má zriedka urgentný charakter, má sa použitiu XANAXu® v tomto období vyhnúť. Musí sa brať do úvahy, že žena vo fertilnom veku môže byť tehotná
pri zahájení liečby.
Ak je XANAX® predpísaný žene vo fertilnom veku, musí byť upozornená, že má kontaktovať svojho lekára kvôli ukončeniu liečby, ak zamýšľa otehotnieť, alebo ak má podozrenie, že je tehotná.
Ak sa z medicínskych dôvodov XANAX® používa počas posledného trimestra gravidity alebo počas pôrodu vo vysokých dávkach, v dôsledku jeho farmakologickej aktivity možno očakávať určité účinky na novorodenca, ako je hypotermia, hypotonus, stredne ťažký respiračný syndróm alebo abstinenčný syndróm v závislosti na farmakologickej aktivite lieku.
U detí, ktoré sa narodili matkám s chronickou liečbou benzodiazepínmi počas posledného obdobia gravidity, môže vzniknúť fyzická závislosť a môžu mať v postnatálnom období riziko vzniku abstinenčných príznakov.
Ak sa alprazolam používal počas gravidity, alebo ak pacientka otehotnela počas liečby alprazolamom, musí byť poučená o potenciálnych rizikách pre plod.
Keďže sa benzodiazepíny vylučujú do materského mlieka, nesmú sa podávať dojčiacim matkám. Hladiny týchto látok sú však v materskom mlieku nízke.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Tak ako aj pri iných liekoch účinkujúcich na centrálny nervový systém, pacienti liečení XANAXom® (alprazolamom) musia byť poučení, že nemajú viesť vozidlá a obsluhovať nebezpečné stroje, pokiaľ si nebudú istí, že užívanie tohto lieku u nich nevyvoláva ospalosť či závraty.
Spavosť, amnézia, poruchy koncentrácie a svalových funkcií môžu narušiť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak dĺžka spánku nie je dostatočná, znížená schopnosť primerane reagovať je viac pravdepodobná (pozri časť 4.5. Liekové a iné interakcie).
4.8 Nežiaduce účinky
Ospalosť počas dňa, emočná zmätenosť, znížená schopnosť primerane reagovať (znížená bdelosť), zmätenosť, únava, bolesti hlavy, závraty, svalová slabosť, ataxia/poruchy koordinácie, rozmazané videnie, depresia, nespavosť, nervozita/úzkosť, tremor, zmeny telesnej hmotnosti, poruchy pamäti/amnézia, vegetatívne prejavy. Tieto príznaky sa vyskytujú najmä na začiatku liečby a zvyčajne vymiznú pri pokračovaní liečby. Zriedkavo boli hlásené ďalšie nežiaduce udalosti, ako gastrointestinálne poruchy, zmeny libida alebo kožné reakcie.
Ďalšie nežiaduce udalosti hlásené v spojitosti s používaním alprazolamu sú dystónia, podráždenosť, anorexia, zle zrozumiteľná reč, žltačka, sexuálne poruchy/zmeny libida, nepravidelná menštruácia, inkontinencia, retencia moču, abnormálne pečeňové funkcie, hyperprolaktinémia. Existujú zriedkavé hlásenia o zvýšenom vnútroočnom tlaku.
Tak ako pri iných benzodiazepínoch, boli zriedkavo hlásené nežiaduce udalosti zahŕňajúce poruchy koncentrácie, zmätenosť, halucinácie, podráždenosť a nežiaduce poruchy správania vrátane nepokoja, popudlivosti, agitovanosti, hnevu, zmyslových klamov, záchvatov hnevu, nočných mor, psychóz, neprimeraného správania, agresivity a nepriateľského správania. Tieto účinky sú častejšie u detí a u starších ľudí. Pri mnohých spontánnych hláseniach nežiaducich účinkov na správanie pacienti súčasne používali iné lieky ovplyvňujúce CNS a/alebo bolo popísané, že trpeli na sprievodné psychiatrické ochorenie. Pacienti s hraničnými poruchami osobnosti, s údajom o násilníckom alebo agresívnom správaní v anamnéze, s abúzom alkoholu alebo iných látok majú vyššie riziko vzniku takýchto príhod. Existujú hlásenia o vzniku podráždenosti, nepriateľského správania a porúch myslenia po ukončení liečby alprazolamom u pacientov, ktorí trpeli na posttraumatické stresové poruchy.'
Anterográdna amnézia sa môže vyskytnúť pri terapeutických dávkach; riziko sa zväčšuje so zvýšeným dávkovaním. Amnézia môže byť spojená s neprimeraným správaním (pozri časť
4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Počas používania benzodiazepínov sa môže prejaviť pre-existujúca depresia.
Používanie XANAXu® (aj v terapeutických dávkach) môže viesť k vzniku fyzickej závislosti: prerušenie liečby môže vyvolať abstinenčný syndróm alebo reaktívne prejavy (pozri časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní). Môže sa objaviť psychická závislosť. Bolo popísané nadmerné používanie benzodiazepínov.
4.9 Predávkovanie
Tak ako pri iných benzodiazepínoch, nie je predávkovanie život ohrozujúce, pokiaľ sa alprazolam nepoužil spolu s inými látkami s tlmivým účinkom na CNS (vrátane alkoholu).
Pri liečbe takýchto stavov sa musí mať na zreteli, že pacient mohol užiť niekoľko druhov liekov.
V prípade perorálneho predávkovania benzodiazepínmi sa musí vyvolať vracanie (do 1 hodiny), ak je pacient pri vedomí, alebo vykonať výplach žalúdka po zaistení dýchacích ciest, ak je pacient v bezvedomí. Ak vyprázdnenie žalúdka nezlepší stav, musí sa podať aktívne uhlie, aby sa redukovala absorpcia. Na jednotke intenzívnej starostlivosti sa musia sledovať najmä respiračné funkcie a funkcie kardiovaskulárneho systému.
Symptómy predávkovania benzodiazepínmi sú vystupňovaním ich farmakologických účinkov, ktoré sa prejavia útlmom CNS pohybujúcim sa od ospalosti po kómu. V ľahkých prípadoch symptómy zahŕňajú ospalosť, mentálnu zmätenosť, zle zrozumiteľnú reč, stratu motorickej koordinácie a letargiu; v ťažších prípadoch môžu symptómy zahŕňať ataxiu, hypotonus, hypotenziu, útlm dýchania, zriedkavo kómu a celkom zriedkavo smrť. Ťažké účinky sú zriedkavé, ak pacient zároveň neužil iné lieky a/alebo alkohol.
Liečba predávkovania je predovšetkým podporná zameraná na respiračné a kardiovaskulárne funkcie. Účinnosť dialýzy sa nepotrvrdila.
Špecifické antidotum flumazenil sa môže použiť pri predávkovaní na zvládnutie respiračných a kardiovaskulárnych funkcií.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
Farmakoterapeutická skupina: trankvilizéry / anxiolytikum / deriváty benzodiazepínov /
alprazolam
ATC kód: N05BA12
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Lieky z triedy 1,4-benzodiazepínov účinkujú na centrálny nervový systém pravdepodobne tým, že sa viažu na stereo-špecifické receptory na rôznych miestach CNS. Priamy mechanizmus účinku nie je známy. Klinicky vyvolávajú benzodiazepíny dávkovo-závislý útlm aktivity CNS, ktorý sa prejavuje od mierneho zníženia schopnosti riešiť úlohy až po hypnózu.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Alprazolam, liečivo s anxiolytickým, antidepresívnym a antipanickým účinkom, sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Maximálne plazmatické hladiny sa dosiahnu
1 – 2 hodiny po podaní. Plazmatické hladiny alprazolamu sú po jednorazovom podaní úmerné podanej dávke; pri dávkach 0,5 mg až 3,0 mg boli maximálne hladiny 8,0 - 37 ng/ml. Pri opakovanom podávaní alprazolamu 1,5 - 10 mg/deň, v dávkach rozdelených počas dňa, sa dosiahli priemerné rovnovážne hladiny 18,3 - 100 ng/ml.
Priemerný polčas alprazolamu je 12 až 15 hodín. Alprazolam a jeho metabolity sa vylučujú predovšetkým do moča. Hlavnými metabolitmi sú α-hydroxy-alprazolam a alprazolamový derivát benzofenón. Biologická aktivita hydroxy-alprazolamu je asi polovičná z aktivity alprazolamu a benzofenón je takmer inaktívny. Plazmatické hladiny týchto metabolitov sú extrémne nízke; avšak ich polčasy sa zdajú byť rovnaké ako polčas alprazolamu.
XANAX® neovplyvňoval protrombínový čas alebo plazmatické hladiny warfarínu u dobrovoľníkov, ktorým sa perorálne podávala sodná soľ warfarínu.
Alprazolam sa in vitro viaže na bielkoviny ľudského séra (80 %).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Karcinogenita, mutagenita, ovplyvnenie fertility:
V dvojročných skúškach uskutočnených na potkanoch, ktorým sa podával alprazolam v dávke
30 mg/kg/deň (150-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí) a na myšiach, ktorým sa podával alprazolam v dávke 10 mg/kg/deň (50-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí), sa nepozorovali žiadne karcinogénne účinky.
Alprazolam nemal mutagénne účinky v mikronukleových testoch u potkanov, ktorým sa podával v dávkach do 100 mg/kg, t.j. 500-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí – 10 mg/deň. Alprazolam nepreukázal mutagénne účinky v in vitro testoch poškodenia DNA / alkalických elučných testoch ani v Amesovom teste.
Alprazolam nemal účinky na fertilitu potkanov v dávkach do 5 mg/kg/deň, t.j. 25-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí – 10mg/deň.
Testy predávkovania:
Pokusy uskutočnené na zvieratách ukazujú, že po vysokých intravenóznych dávkach alprazolamu (približne 195 mg/kg, t.j. 975-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky
preľudí – 10 mg/deň) sa môže vyskytnúť kardiorespiračné zlyhanie. Zvieratá boli
resuscitované pomocou pretlakovej mechanickej ventilácie a intravenóznej infúzie levarterenolu. Štúdie na zvieratách dokazujú, že forsírovaná diuréza alebo hemodialýza sú málo účinné v liečbe predávkovania.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
lactosum monohydricum, cellulosum microcristallinum, docusatum natricum 85 % et natrii benzoas 15 %, silica colloidalis anhydrica, maydis amylum, magnesii stearas.
Farbivá:
XANAX® 0,5 mg: erythrosini lacca aluminica E127
XANAX® 1 mg: erythrosini lacca aluminica E127, indigocarmini lacca aluminica E132
6.2. Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3. Čas použiteľnosti
3 roky.
6.4. Upozornenie na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
XANAX® 0,25 mg, XANAX® 0,5 mg, XANAX® 1,0 mg:
Blister PVC /hliníková fólia pokrytá PVC termoizolačným povlakom, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka
XANAX® 2,0 mg:
Fľaška z jantárového skla typu III s LDPE uzáverom so závitom, bavlnená výplň, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka
Veľkosť balenia:
XANAX® 0,25 mg, XANAX® 0,5 mg:
Balenie obsahuje 30 alebo 100 tabliet.
XANAX
®
1,0 mg, XANAX
®
2,0 mg:
Balenie obsahuje 10, 20, 30, 50 alebo 100 tabliet.
6.6. Upozornenie na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII Pfizer Europe MA EEIG
Ramsgate Road, Sandwich, Kent CT13 9NJ
Veľká Británia
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
70/0214/85-C/S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum registrácie:03.12.1985
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
August 2006