>Spironolaktón sa pri príprave na operáciu podáva v dávkach 100 až 400 mg denne. U pacientov, ktorí nie sú schopní podstúpiť operáciu sa má spironolaktón podávať dlhodobo v najnižších účinných udržiavacích dávkach. V takomto prípade sa môže počiatočná dávka znižovať každých 14 dní do dosiahnutia najnižšej účinnej dávky. V prípade dlhodobej liečby sa odporúča podávať spironolaktón v kombinácii s inými diuretikami pre zníženie nežiaducich účinkov.

Edémy (kongestívne srdcové zlyhanie, nefrotický syndróm):
Dospelí: počiatočná denná dávka je 100 mg (25 až 200 mg) buď jednorazovo alebo rozdelená do dvoch dávok. Pri podávaní vyšších dávok sa môže Verospiron kombinovať s diuretikom, pôsobiacim v proximálnej časti renálneho tubulu. Dávka Verospironu má zostať nezmenená.

Ascites z dôvodu malígneho tumoru
Počiatočná dávka je zvyčajne 100 až 200 mg denne. V závažných prípadoch sa môže dávka postupne zvyšovať až na 400 mg/deň. Keď je edém pod kontrolou, má sa individuálne stanoviť udržiavacia dávka.

Ascites a edémy z dôvodu cirhózy pečene
Ak je pomer hladín Na/K v moči vyšší ako 1,0; 100 mg/deň. Ak je pomer hladín nižší ako 1,0; 200 až 400 mg/deň. Udržiavacia dávka sa má stanoviť individuálne.

Doplnková liečba arteriálnej hypertenzie
Počiatočná dávka je 50 až 100 mg denne buď jednorazovo alebo rozdelená do dvoch dávok v kombinácii s inými antihypertenzívami. Liečba má pokračovať najmenej dva týždne, nakoľko maximum antihypertenzívneho účinku sa rozvíja po dvoch týždňoch liečby. Neskôr sa má dávka upraviť individuálne podľa odpovede pacienta na liečbu.

Deti
Počiatočná dávka je 1 až 3 mg/kg telesnej hmotnosti denne buď jednorazovo alebo rozdelená do dvoch dávok. Dávka sa má v prípade udržiavacej alebo pri kombinácii s inými diuretikami znížiť na 1 až 2 mg/kg.

Starší pacienti
U starších pacientov zvyčajne nie je potrebná úprava dávky. Avšak v prípade starších pacientov treba vziať do úvahy riziko hyperkaliémie (pozri časť 4.4).

Zlyhanie obličiek
V prípade zhoršenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) sa má dávka spironolaktónu alebo frekvencia podávania znížiť podľa potreby. V prípade ťažkého zlyhania obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) je spironolaktón kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

4.3 Kontraindikácie

· precitlivenosť na spironolaktón alebo na ktorúkoľvek zložku lieku;
· anúria;
· akútne zlyhanie obličiek;
· ťažké poškodenie funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min);
· hyperkaliémia;
· hyponatriémia;
· Addisonova choroba;
· gravidita;
· laktácia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

- Spironolaktón sa má podávať s veľkou opatrnosťou, keď na základe súvisiaceho ochorenia je tendencia k rozvoju acidózy a/alebo hyperkaliémia.
- Pacienti s diabetickou nefropatiou majú riziko hyperkaliémie.
- Liečba spironolaktónom môže spôsobiť prechodné zvýšenie močoviny, najmä u pacientov s existujúcim zhoršením funkcie obličiek a hyperkaliémiou. Spironolaktón môže spôsobiť reverzibilnú hyperchloremickú metabolickú acidózu. Preto treba v prípade zníženia funkcie obličiek a pečene a u starších pacientov pravidelne monitorovať funkciu obličiek a hladiny elektrolytov v sére.
- Liečba spironolaktónom môže narušiť stanovovanie digoxínu v sére, kortizolu a adrenalínu v plazme.
- Počas liečby spironolaktónom je zakázané požívanie alkoholických nápojov.
- Podľa údajov z literatúry sa pri dlhodobom podávaní veľkých násobkov maximálnych humánnych dávok v pokusoch na zvieratách môže rozvinúť karcinóm z vysokých dávok a myeloidná leukémia. Ak to nie je nevyhnutné, treba sa vyhnúť dlhodobému podávaniu spironolaktónu.
- V prípade intolerancie laktózy sa musí vziať do úvahy, že každá tableta obsahuje 146,0 mg monohydrátu laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súčasné podávanie Verospironu s inými kálium šetriacimi diuretikami, ACE inhibítomi, antagonistami receptorov angiotenzínu-II, blokátorov aldosterónu, doplnkov draslíka, strava bohatá na draslík alebo náhrady soli s obsahom draslíka môžu viesť k ťažkej hyperkaliémii.

Imunosupresíva, cyklosporín a takrolimus môžu zvýšiť riziko hyperkaliémie, spôsobenej Verospironom.

Cholestyramín môže tiež zvýšiť riziko hyperkaliémie a hyperchloremickej metabolickej acidózy.

Tricyklické antidepresíva a antipsychotiká môžu zosilniť hypotenzívny účinok Verospironu.

Antihypertenzíva: dochádza k zosilneniu účinku antihypertenzív a ich dávku môže byť potrebné pri pridaní Verospironu k liečbe znížiť a potom upraviť podľa potreby. Nakoľko ACE inhibítory znižujú tvorbu aldosterónu, nemajú sa podávať spolu s Verospironom rutinne, najmä nie pacientom so známym znížením funkcie obličiek. Súčasné podávanie glyceroltrinitrátu a iných nitrátov, alebo iných vazodilatancií, môže ďalej prehĺbiť zníženie krvného tlaku spôsobené Verospironom.

Alkohol, barbituráty alebo narkotiká môžu zosilniť účinok spironolaktónu, spôsobujúci ortostatickú hypotenziu.

Kortikosteroidy, ACTH: môže sa vyskytnúť intenzívna deplécia elektrolytov, najmä hypokaliémia.

Presorické amíny (napr. noradrenalín):spironolaktón znižuje odpoveď ciev na noradrenalín. Preto je pri liečbe pacientov, liečených Verospironom a podstupujúcich miestnu alebo celkovú anestéziu potrebná opatrnosť.

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): u niektorých pacientov môže podávanie NSAID znížiť diuretický, natriuretický a antihypertenzívny účinok slučkových, kálium šetriacich a tiazidových diuretík. Kombinácia NSAID, napr. indometacínu, s kálium šetriacimi diuretikami sa spájala s ťažkou hyperkaliémiou. Preto treba pacienta pri súčasnom podávaní Verospironu a NSAID pozorne sledovať kvôli stanoveniu dosiahnutia želaného účinku diuretika.

Digoxín: spironolaktón môže zvýšiť polčas digoxínu. To môže viesť k zvýšeniu sérových hladín digoxínu a následne digitálisovej toxicity. Pri liečbe Verospironom môže byť potrebné znížiť dávku digoxínu, a pacienta treba pozorne sledovať kvôli prevencii nízkej digitalizácie.

Interakcie lieku s laboratórnymi testami: v literatúre sa objavilo niekoľko hlásení o možnom ovplyvnení rádioimunologického sledovania digoxínu alebo jeho metabolitov spironolaktónom. Klinický význam nie je doteraz jasný.

Lítium: všeobecne sa lítium nemá podávať s diuretikami. Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a pridávajú vysoké riziko toxicity lítia.

Karbenoxolon môže spôsobiť retenciu sodíka a tým znižuje účinnosť spironolaktónu. Súčasnému podávaniu týchto dvoch látok sa treba vyhnúť.

Karbamazepín môže pri súčasnom podávaní s diuretikami spôsobiť klinicky významnú hyponatriémiu.

V prípade súčasného podávania antihistaminika terfenadín s Verospironom sa zvyšuje riziko ventrikulárnych arytmií pre hypokaliémiu a nerovnováhu ďalších elektrolytov.

Verospiron môže znížiť antikoagulačný účinok derivátov kumarínu.

Verospiron môže zvýšiť účinok analógov GnRH.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita: spironolaktón je kontraindikovaný.

Laktácia: spironolaktón je kontraindikovaný. Ak sa podávanie spironolaktónu zváži ako nevyhnutné, treba prerušiť a zaviesť iný spôsob výživy dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Na začiatku liečby sa treba vyhnúť vedeniu vozidiel a obsluhe strojov počas individuálne stanoveného obdobia. Toto obmedzenie sa má neskôr individuálne upraviť.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa MedDRA-systémových tried orgánov, pri použití klasifikácie frekvencie MedDRA: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá stanoviť z dostupných údajov):

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: agranulocytóza, eozinofília, trombocytopénia

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: hypersenzitivita


Poruchy endokrinného systému
Veľmi zriedkavé: hirsutizmus, zmeny hlasu (hlas žien sa stáva hlbším a hlas mužov vyšším)

Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi časté: hyperkaliémia (u pacientov so zlyhaním obličiek a u pacientov, súčasne užívajúcich lieky s obsahom draslíka)
Časté: hyperkaliémia (u starších pacientov, u diabetikov a u pacientov užívajúcich ACE-inhibítory)
Zriedkavé: hyponatriémia, dehydratácia, porfýria

Poruchy nervového systému

Menej časté: zmätenosť, ospanlivosť (u pacientov s cirhózou pečene), bolesť hlavy
Veľmi zriedkavé: paralýza, paraplégia spôsobená hyperkaliémiou

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Veľmi časté: arytmie spôsobené hyperkaliémiou (u pacientov so zlyhaním obličiek a u pacientov, súčasne užívajúcich lieky s obsahom draslíka).

Poruchy ciev

Veľmi zriedkavé: vaskulitída

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: nauzea, vracanie
Zriedkavé: gastritída, žalúdočný vred, dvanástnikový vred, gastrointestinálne krvácanie, bolesť žalúdka, hnačka.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: hepatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Zriedkavé: vyrážka, žihľavka
Veľmi zriedkavé: alopécia, ekzém, erythema annulare

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Veľmi zriedkavé: systémový lupus erythematosus, osteomalácia

Poruchy obličiek a močových ciest

Veľmi zriedkavé: akútne zlyhanie obličiek

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi časté: znížené libido, erektilná dysfunkcia, gynekomastia (u mužov); citlivosť prsníkov, zväčšenie prsníkov, poruchy menštruácie (u žien)
Časté: neplodnosť v prípade užívania vysokých dávok (450 mg/denne)'

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté: asténia, únava

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Veľmi zriedkavé: zníženie močoviny v krvi.

Nežiaduce účinky zvyčajne odoznejú po prerušení liečby.

4.9 Predávkovanie

Symptómy: ospanlivosť, mentálna zmätenosť a nerovnováha elektrolytov.
Liečba: symptomatická, nie je dostupné špecifické antidotum. Treba udržiavať vodnú-elektrolytovú a acidobázickú rovnováhu: má sa vykonať podávanie draslík vylučujúcich diuretík, glukózy + inzulínu parenterálne a v ťažkých prípadoch hemodialýza.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty aldosterónu
ATC kód: C03DA01

Spironolaktón je kompetitívny antagonista aldosterónu. Jeho účinok sa prejavuje v distálnom tubule obličiek, kde inhibuje účinok aldosterónu na retenciu vody a Na⁺ a vylučovanie K⁺. Nie len že zvyšuje vylučovanie Na⁺ a Cl^- a znižuje vylučovanie K⁺, tiež inhibuje vylučovanie H⁺ do moču. Ako výsledok jeho diuretického účinku tiež dochádza k zníženiu krvného tlaku.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Spironolaktón sa po perorálnom podaní dobre absorbuje a v zásade sa metabolizuje na účinné metabolity: metabolity s obsahom síry (80 %) a čiastočne kanrenón (20 %). Hoci je plazmatický polčas spironolaktónu samotného krátky (1,3 hodiny), polčasy účinných metabolitov sú dlhšie (v rozsahu od 2,8 do 11,2 hodín). Eliminácia metabolitov prebieha primárne močom a sekundárne žlčou do stolice. Po 15-dňovom podávaní nie na lačno 100 mg spironolaktónu zdravým dobrovoľníkom bol čas do dosiahnutia maximálnej plazmatickej koncentrácie (t_max) 2,6 hod., vrchol plazmatickej koncentrácie (C_max) 80 ng/ml a polčas vylučovania (t_1/2) spironolaktónu je približne 1,4 hod. U 7-alfa-(tiometyl) spironolaktónu je t_max 3,2 hod., C_max 391 ng/ml a t_1/2 13,8 hod. a u kanrenónu sú t_max 4,3 hod., C_max 181 ng/ml a t_1/2 16,5 hod.
Účinok jednej dávky spironolaktónu na obličky dosahuje svoj vrchol po 7 hodinách a pretrváva počas najmenej 24 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

U potkanov, myší a králikov je i.p. LD₅₀ 790, 360 a 870 mg/kg telesnej hmotnosti, kým intragastrická LD₅₀ bola u všetkých troch druhov viac ako 1000 mg/kg.
V chronických toxikologických štúdiách sa spironolaktón ukázal byť u potkanov tumorigénny, a jeho proliferatívne účinky sa prejavili na endokrinných orgánoch a pečeni. V jednej štúdii s dávkami v 25, 75 a 250-násobku zvyčajnej dennej dávky u človeka 2 mg/kg sa prejavil štatisticky významný nárast výskytu benígnych adenómov štítnej žľazy a semenníkov, ktorý súvisel s dávkou. U potkaních samíc bol štatisticky významný nárast malígnych tumorov mliečnej žľazy iba pri stredných dávkach. U potkaních samcov došlo k s dávkou súvisiacemu zvýšeniu proliferatívnych zmien v pečeni. Pri najvyšších dávkach (500 mg/kg) rozsah účinkov zahŕňal hepatocytomegáliu, hyperplastické noduly a hepatocelulárny karcinóm: pričom výskyt hepatocelulárneho karcinómu nebol štatisticky významný pri hodnote p=0,05. U sýtych potkanov, ktorým bol podávaný kanrenonát draselný počas jedného roka, bol pozorovaný výskyt myelocytovej leukémie, závislý od dávky (viac ako 20 mg/kg/deň). V dlhodobých (dvojročných) štúdiách karcinogenity perorálne podávaného kanrenonátu draselného u potkanov bola pozorovaná myeloidná leukémia a tumory pečene, štítnej žľazy, semenníkov a prsníkov. V testoch na baktériách a kvasinkách nemal kanrenonát draselný mutagénny účinok. V niekoľkých in vitro testoch mal pozitívny mutagénny účinok na bunky cicavcov po metabolickej aktivácii. Kanrenonát draselný nebol u cicavcov in vivo mutagénny. Kanrenón a kyselina kanrenónová sú hlavnými metabolitmi kanrenoátu draselného. Spironolaktón sa tiež metabolizuje na kanrenón. V štúdiách chronickej toxicity u potkanov s dávkami spironolaktónu až do 500 mg/kg/deň nebol pozorovaný zvýšený výskyt leukémie.
Význam týchto tumorigénnych nálezov nie je s ohľadom na klinické použitie jasný. Avšak dlhodobé podávanie spironolaktónu mladým pacientom vyžaduje starostlivé zváženie prínosu a možných rizík.


6. FarmaceuticKÉ ÚDAJE

6.1 Zoznam pomocných látok

Koloidný oxid kremičitý,
magnéziumstearát,
mastenec,
kukuričný škrob,
monohydrát laktózy.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 15 -25 °C, chránené pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Obal: a) Al/PVC blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov
b) PP fľaška s PE uzáverom, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov
Veľkosť balenia: 20, 100 tabliet (blistre), 100 tabliet (fľaška)

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Gedeon Richter Plc.
H-1103 Budapešť
Gyömrői út 19-21
Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

50/0512/92-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

8.09.1992

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2010