Uromitexan je indikovaný ako profylaktický liek na zníženie výskytu hemoragickej cystitídy vyvolanej oxazafosforínovými derivátmi (ifosfamid, cyklofosfamid, trofosfamid). Uromitexan sa má vždy podávať spolu s ifosfamidom. Ak sa podáva cyklofosfamid alebo trofosfamid, Uromitexan sa má vždy podávať súčasne pri dávkach oxazafosforínov nad 10 mg/kg a rizikovým pacientom.
Základnými rizikovými faktormi sú: predchádzajúca rádioterapia v oblasti malej panvy, cystitída pri predchádzajúcej liečbe ifosfamidom, cyklofosfamidom, trofosfamidom, alebo ochorenia močových ciest v anamnéze.
KontraindikácieZnáma precitlivenosť na mesnu, na niektorú pomocnú látku alebo ostatné tiolové látky.
Nežiaduce účinkyPretože Uromitexan sa používa v kombinácii s oxazafosforínmi alebo v kombinovanej chemoterapii obsahujúcej oxazafosforíny, je ťažké rozlíšiť, ktoré z nežiaducich účinkov sú spôsobené Uromitexanom a ktoré so súčasne podávanými cytotoxickými liekmi.
Často hlásené nežiaduce účinky z klinických štúdií a/alebo zo spontánnych hlásení sú nauzea, zvracanie, nadúvanie, hnačka, zápcha, kolika (abdominálna bolesť), anorexia, reakcie podobné chrípke, horúčka, stuhnutosť, návaly horúčavy, kašeľ, zápal hltana, závrat, ospalosť, bolesť hlavy, bolesť chrbta, bolesť kĺbov. Niektoré ďalšie často hlásené nežiaduce účinky ako napr. leukopénia, granulopénia, anémia, alopécia a pneumónia nie sú odôvodnene spojené s podávaním Uromitexanu a musia sa považovať za nežiaduce liekové reakcie súčasne podávaných cytostatík.
V ojedinelých prípadoch boli pozorované hypersenzitívne reakcie, čiastočne orgánovo špecifické, v niektorých prípadoch spojené so zníženým počtom krvných doštičiek (trombocytopénia), kožné a slizničné reakcie rôznej závažnosti a rozsahu (vyrážka, svrbenie, začervenanie, tvorba pľuzgierikov, Lyellov syndróm, Stevens-Johnsonov syndróm), lokálny opuch tkanív (urtikariálny edém), konjunktivitída. Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená hypotenzia asociovaná s poruchami cirkulácie a zvýšenou tepovou frekvenciou (tachykardiou) vyššou ako 100/min ako aj zrýchlené dýchanie (tachypnoe) ako výsledok ťažkých akútnych hypersenzitívnych reakcií (anafylaktoidné reakcie), hypertenzia, zvýšenie ST segmentu, bolesť svalov a taktiež prechodné zvýšenie niektorých hodnôt pečeňových testov (napr. transamináz).
Klinické štúdie s ľuďmi nad 65 rokov nepreukázali žiadne nežiaduce reakcie špecifické k tejto vekovej skupine.
Pri injekčnom podaní bolo v zriedkavých prípadoch pozorované podráždenie v mieste vpichu.
Interakcie
Uromitexan neovplyvňuje systémové účinky oxazafosforínov. Klinické štúdie ukázali, že pri predávkovaní Uromitexanom sa neznižovala akútna toxicita, subakútna toxicita, toxické pôsobenie na leukocyty a imunosupresívna účinnosť oxazafosforínov. Štúdie na zvieratách taktiež preukázali, že Uromitexan nevplýva na antineoplastickú aktivitu ifosfamidu a cyklofosfamidu u rôznych typov nádorov. Uromitexan taktiež neovplyvňuje antineoplastickú aktivitu iných cytostatík (napr. Doxorubicínu, BCNU, metotrexátu, vinkristínu), ani terapeutickú aktivitu iných liečiv ako sú digitálisové glykozidy.
Podávanie Uromitexanu môže vyvolať falošne pozitívnu reakciu na ketolátky pri analýze moču lakmusovými papierikmi (napr. Rotherov test, reagenčný papierik N-Multistix) a falošne pozitívne alebo falošne negatívne reakcie testov pomocou lakmusových papierikov na dôkaz erytrocytov v moči. Farebná reakcia na ketóny je skôr červeno-purpurová než purpurová, je menej stála a bledne ihneď po pridaní ľadovej kyseliny octovej. Na presný dôkaz prítomnosti erytrocytov v moči sa odporúča mikroskopické vyšetrenie moču.
Dávkovanie a spôsob podávaniaUromitexan sa má podávať v dostatočných dávkach, aby chránil pacienta pred urotoxickými účinkami oxazafosforínov. Množstvo vylúčeného moču sa má udržiavať na 100 ml/h (tak ako to vyžaduje liečba oxazafosforínmi) a moč sa má počas liečby sledovať na hematúriu a proteinúriu. Trvanie liečby Uromitexanom sa má rovnať času podávania oxazafosforínov predĺžený o čas, za ktorý v moči poklesne koncentrácia metabolitov oxazafosforínov na netoxické hladiny. Takýto pokles sa zvyčajne dosiahne o 8 – 12 hodín po ukončení podávania oxazafosforínu, môže sa však meniť v závislosti od použitej dávkovacej schémy oxazafosforínu.
Pokiaľ nie je predpísané inak, Uromitexan sa podáva dospelým intravenózne v dávke 20% dávky oxazafosforínu v čase nula (čas podania oxazafosforínu) a potom po 4 a 8 hodinách.
Príklad podania Uromitexanu pri infúzii oxazafosforínu:
Čas ( hod.)
| 0 (8:00 hod.)
| 4 (12:00 hod.)
| 8 (16:00 hod.)
|
Dávka oxazafosforínu
| 40 mg/kg tel. hmotnosti
| -
| -
|
Dávka Uromitexanu
| 8 mg/kg tel. hmotnosti
| 8 mg/kg tel. hmotnosti
| 8 mg/kg tel. hmotnosti
|
Pri liečbe oxazafosforínmi vo veľmi vysokých dávkach (napr. pred transplantáciou kostnej drene) sa môže celková dávka Uromitexanu zvýšiť až na 120% - 160% práve aplikovanej dávky oxazafosforínu. Odporúča sa, aby po podaní 20% Uromitexanu (vzhľadom na celkovú dávku oxazafosforínu) v čase nula bola zostávajúca dávka podaná kontinuálne počas 24-hodinovej infúzie perfúzorom. Je možné podať
intermitentnú bolusovú injekciu: Pre dospelých 3 x 40% (v čase 0, 4, 8 hod.) alebo 4 x 40% (v čase 0, 3, 6, 9 hod.). Namiesto bolusovej injekcie je možné podať i krátkodobú 15-minútovú infúziu.
Preukázalo sa, že pri
kontinuálnej infúzii ifosfamidu je užitočné podať Uromitexan ako bolusovú injekciu aplikovanú v čase nula (20% kontinuálnej dávky ifosfamidu) nasledovanú ďalšou infúziou až do 100% aplikovanej dávky ifosfamidu a uroprotektívny účinok udržiavať ešte ďalších 6 až 12 hodín po skončení infúzie ifosfamidu.
Príklad podania Uromitexanu pri 24-hodinovej infúzii ifosfamidu:
Čas ( hod.)
| 0 24 30 36
|
Dávka ifosfamidu
| 5 g/m2 tel. povrchu
|
Bolusová dávka Uromitexanu
| 1 g/m2 tel. povrchu
|
Prídavok Uromitexanu k infúzii Isosfamidu
| až 5 g/m2 tel. povrchu až 2,5 g/m2 tel. povrchu
|
Podávanie deťom:Bezpečnosť a účinnosť u detských pacientov nie je stanovená. U detí môže byť nevyhnutné skrátiť interval medzi dávkami a/alebo zvýšiť počet jednotlivých dávok, pretože deti majú vo všeobecnosti zvýšenú tvorbu moču. Terapeutické skúsenosti s konvenčnými dávkami ukazujú, že je účelné individuálne podávať Uromitexan v kratších intervaloch (napr. po 3 hodinách, celková dávka Uromitexanu je 60% dávky oxazafosforínu). Pri liečbe oxazafosforínmi vo veľmi vysokých dávkach (napr. pred transplantáciou kostnej drene) sa bolusová dávka Uromitexanu má vždy podať v kratších intervaloch (napr. 20% v čase 0, 1, 3, 6, 9, 12 hod.). Namiesto bolusovej injekcie je možné podať i krátkodobú 15-minútovú infúziu.'
Podávanie starším pacientom:Klinické štúdie o mesne neobsahujú dostatočné počty pacientov vo veku 65 rokov a starších, aby sa dalo určiť, či reagujú na mesnu odlišne ako mladší pacienti. Vo všeobecnosti má byť výber dávky oxazafosforínu opatrný, zohľadňujúci častejší výskyt znížených hepatálnych, renálnych alebo srdečných funkcií a sprievodných ochorení alebo ďalšie liekové terapie. Pomer Uromitexanu k oxazafosforínom má však zostať nezmenený.
Podávanie vysokorizikovým pacientom:Pacientom, ktorí majú poškodený urotel predchádzajúcou liečbou oxazafosforínmi alebo ožarovaním panvy alebo pacientom, ktorí nie sú dostatočne chránení štandardnou dávkou Uromitexanu, napríklad pri predchádzajúcom ochorení močového traktu, má sa podať dávka, ktorá zodpovedá 40% dávky oxazafosforínu v intervaloch kratších ako 4 hodiny a/alebo sa má zvýšiť počet dávok.
Špeciálne upozorneniaBol hlásený výskyt hypersenzitívnych reakcií po podaní Uromitexanu. V súvislosti s anafylaktoidnými reakciami sa musí v prípade potreby použiť adekvátna liečba.
Pacienti s autoimúnnymi ochoreniami, ktorí boli liečení kombináciou cyklofosfamidu a Uromitexanu, mali zvýšený výskyt hypersenzitívnych reakcií: kožné a slizničné reakcie rôzneho rozsahu a závažnosti (vyrážka, svrbenie, začervenanie, tvorba pľuzgierikov, Lyellov syndróm, Stevens-Johnsonov syndróm), lokálny opuch tkanív (urtikariálny edém), konjunktivitídu, v zriedkavých prípadoch i hypotenziu asociovanú s poruchami cirkulácie a zvýšenou tepovou frekvenciou (tachykardiou) vyššou ako 100/min, ako aj zrýchlené dýchanie (tachypnoe) ako výsledok ťažkých akútnych hypersenzitívnych reakcií (anafylaktoidné reakcie), hypertenziu, zvýšenie ST segmentu, bolesť svalov a taktiež prechodné zvýšenie niektorých hodnôt pečeňových testov (napr. transamináz). Ochrana močových ciest mesnou má byť preto iba u tých pacientov s autoimúnnymi ochoreniami, ktorí sa podrobili analýze rizika a prospechu liečby a sú pod lekárskym dohľadom.
Uromitexan bol vyvinutý ako agens, ktorý redukuje riziko vzniku hemoragickej cistitídy indukovanej oxazafosforínmi. Nezabráni ďalším nežiaducim reakciám ani toxicite spojenej s liečbou oxazafosforínmi.
Uromitexan nezabráni vzniku hemoragickej cystitídy u všetkých pacientov. Vzorka ranného moču sa má vyšetriť na prítomnosť hematúrie (mikroskopická prítomnosť červených krviniek) každý deň pred liečbou oxazafosforínmi.
Ak sa objaví hematúria počas podávania Uromitexanu spolu s oxazafosforínmi podľa odporúčanej dávkovacej schémy, má sa v závislosti od závažnosti hematúrie zvážiť redukcia dávky alebo prerušenie terapie oxazafosforínmi.
Gravidita: Neexistujú dostatočné a dobre kontrolované štúdie o použití mesny v gravidite. V pokusoch na zvieratách neboli pri Uromitexane zistené žiadne známky embryotoxických ani teratogénnych účinkov. Pretože reprodukčné štúdie na zvieratách nedokážu vždy spoľahlivo predpovedať ľudskú odpoveď, tento liek sa nemá použiť počas gravidity, okrem nevyhnutných prípadov.
Laktácia: Nie je známe, či sa mesna alebo dimesna vylučuje do materského mlieka. Pretože mnoho liekov sa vylučuje do ľudského mlieka, a pretože existuje možnosť nežiaducich účinkov Uromitexanu na dojča, pri rozhodovaní o prerušení dojčenia alebo prerušení aplikácie mesny zohľadniť dôležitosť lieku pre matku.
Predávkovanie môže viesť k reakciám pozorovaným v štúdii tolerability u zdravých dobrovoľníkov po jednorazovej dávke 60-70 mg/kg na deň: nauzea, zvracanie, kolika, hnačka, bolesť hlavy, únava, bolesť končatín a kĺbov, nedostatok energie ako sú vyčerpanosť a slabosť, depresia, podráždenosť, vyrážka, hypotenzia a tachykardia.
VarovanieUromitexan 400 mg nepoužívajte po dátume exspirácie uvedenom na obale.
Balenie10 x 4 ml
15 x 4 ml
50 x4 ml
UchovávanieUchovávajte pri teplote 15º až 30º C.
Dátum poslednej revízie textu: Jún 2014