Na čo sa UROMITEXAN používa?
Uromitexan je indikovaný ako profylaktický liek na zníženie výskytu hemoragickej cystitídy vyvolanej oxazafosforínovými derivátmi (ifosfamid, cyklofosfamid, trofosfamid).
Uromitexan sa má vždy podávať spolu s ifosfamidom. Ak sa podáva cyklofosfamid alebo trofosfamid, Uromitexan sa má vždy podávať súčasne pri dávkach oxazafosforínov nad 10 mg/kg a rizikovým pacientom.
Základnými rizikovými faktormi sú: predchádzajúca rádioterapia v oblasti malej panvy, cystitída pri predchádzajúcej liečbe ifosfamidom, cyklofosfamidom, trofosfamidom, alebo ochorenia močových ciest v anamnéze.
Pre viac informácií si prečítajte príbalový leták...
Nežiaduce účinky
Pretože Uromitexan sa používa v kombinácii s oxazafosforínmi alebo v kombinovanej chemoterapii obsahujúcej oxazafosforíny, je ťažké rozlíšiť, ktoré z nežiaducich účinkov sú spôsobené Uromitexanom a ktoré so súčasne podávanými cytotoxickými liekmi.
Často hlásené nežiaduce účinky z klinických štúdií a/alebo zo spontánnych hlásení sú nauzea, zvracanie, nadúvanie, hnačka, zápcha, kolika (abdominálna bolesť), anorexia, reakcie podobné chrípke, horúčka, stuhnutosť, návaly horúčavy, kašeľ, zápal hltana, závrat, ospalosť, bolesť hlavy, bolesť chrbta, bolesť kĺbov. Niektoré ďalšie často hlásené nežiaduce účinky ako napr. leukopénia, granulopénia, anémia, alopécia a pneumónia nie sú odôvodnene spojené s podávaním Uromitexanu a musia sa považovať za nežiaduce liekové reakcie súčasne podávaných cytostatík.
V ojedinelých prípadoch boli pozorované hypersenzitívne reakcie, čiastočne orgánovo špecifické, v niektorých prípadoch spojené so zníženým počtom krvných doštičiek (trombocytopénia), kožné a slizničné reakcie rôznej závažnosti a rozsahu (vyrážka, svrbenie, začervenanie, tvorba pľuzgierikov, Lyellov syndróm, Stevens-Johnsonov syndróm), lokálny opuch tkanív (urtikariálny edém), konjunktivitída. Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená hypotenzia asociovaná s poruchami cirkulácie a zvýšenou tepovou frekvenciou (tachykardiou) vyššou ako 100/min ako aj zrýchlené dýchanie (tachypnoe) ako výsledok ťažkých akútnych hypersenzitívnych reakcií (anafylaktoidné reakcie), hypertenzia, zvýšenie ST segmentu, bolesť svalov a taktiež prechodné zvýšenie niektorých hodnôt pečeňových testov (napr. transamináz).
Klinické štúdie s ľuďmi nad 65 rokov nepreukázali žiadne nežiaduce reakcie špecifické k tejto vekovej skupine.
Pri injekčnom podaní bolo v zriedkavých prípadoch pozorované podráždenie v mieste vpichu.