ku. Pri nízkom a strednom dávkovaní má dopamín predovšetkým beta-mimetický účinok, zatiaľ čo po vysokých dávkach je viac vyznačený účinok alfa-mimetický.
Primerané dávky dopamínu zvyšujú srdcovú kontraktilitu a minútový srdcový objem a tonizujú kapacitné cievy. Dopamín zvyšuje prietok krvi obličkami, mezenteriálnym a koronárnym riečiskom. Pulzová frekvencia a krvný tlak nie sú pri podávaní nízkych dávok významne ovplyvnené. Zvýšenie perfúzie medulárnej oblasti obličiek vedie k zvýšeniu glomerulárnej filtrácie a zvyšuje exkréciu nátria. Dopamín zvyšuje spotrebu kyslíka v myokarde, čo môže pri limitovanej funkcii koronárneho riečiska viesť k nepomeru medzi ponukou kyslíka a zvýšenou spotrebou kyslíka pri zvýšenom srdcovom výkone. Dopamín mierne zvyšuje pľúcnu cievnu rezistenciu.
Farmakokinetické údaje
Po intravenóznom podaní nastupuje účinok dopamínu do 5 minút a trvá do 10 minút. Dopamín sa rýchlo metabolizuje na noradrenalín, ďalej sa degraduje a vylúči močom. Neprestupuje hematoencefalickú bariéru.
Indikácie
Dopamín je indikovaný ako súčasť komplexnej terapie pri akútnom zlyhaní perfúzie v životne dôležitých orgánoch (predovšetkým v obličkách) a na profylaxiu reaktívnej vazokonstrikcie v splanchnickej oblasti pri centralizácii a redistribúcii krvi. Slúži na prevenciu tvorby ischemických mediátorov a neskoršieho multisystémového a multiorgánového postihnutia. Ďalšia indikácia je kongestívna srdcová nedostatočnosť, pooperačný, traumatický, anafylaktický a endotoxínový šok, skorý popáleninový šok, kardiogénny a septický šok, otravy, pankreatitída, neurogénny šok pri vysokých léziách miechy. Veľmi malé dávky dopamínu (2-4 mikrogramy/kg/min) sú indikované profylakticky pri hraničných a instabilných obehových situáciách na protekciu splanchnickej a renálnej perfúzie, príp. pri umelej pľúcnej ventilácii so zaradením vyššieho endexpiračného pretlaku (PEEP).
Kontraindikácie
Absolútnou kontraindikáciou dopamínu je feochromocytóm. Dopamín sa nemá podávať pacientom s nekorigovanou tachyarytmiou alebo varovnými komorovými extrasystolami, pri výraznej hypokaliémii, alkalóze, pri hypoxii alebo hypovolémii bez súčasnej úpravy týchto stavov. Podanie dopamínu v tehotenstve je vyhradené len pre krajné prípady, kedy ide o záchranu života matky.
Nežiaduce účinky
Malé dávky dopamínu vedú k dilatácii ciev splanchnickej oblasti, podkožia a kože, kostrového svalstva. Zvyšujú diurézu aj pri hraničnom perfúznom tlaku, čo môže falošne priaznivo zakryť závažný stav. Vyššie a vysoké dávky môžu vyvolať tachykardiu, ektopické sťahy, palpitácie, anginózne ťažkosti, vazokonstrikciu, príp. bradykardiu, rozšírenie komorového komplexu, dyspnoe, nauzeu, bolesť hlavy a dávenie, náhle zníženie diurézy až pľúcny edém z ľavostrannej srdcovej nedostatočnosti.
Interakcie
Halogénované inhalačné anestetiká, predovšetkým halotan a ďalej cyklopropán zvyšujú citlivosť myokardu na dopamín s arytmogénnym účinkom. U pacientov, ktorí sú liečení inhibítormi MAO, je nutné pred nasadením dopamínu najskôr ich dávku vynechať a ďalej ju úmerne znížiť najmenej na 1/10 zvyčajnej dávky. Inhibícia MAO predlžuje a potencuje účinok dopamínu. Droperidol pravdepodobne blokuje účinok dopamínu na renálne riečisko a účinky dopamínu na srdce sú antagonizované beta-blokátormi.
Dávkovanie a spôsob podávania
Pred podaním dopamínu alebo súčasne s ním je potrebné korigovať hypovolémiu. Pri podávaní renoprotektívnych a tzv. minidávok treba priebežne dbať na obehovú stabilitu. Vždy je nevyhnutné monitorovať EKG. Pri infúznom podávaní vyšších dávok je vhodné monitorovanie arteriálneho tlaku, intermitentné meranie krvného tlaku sa vykonáva v päťminútových intervaloch.
Dopamín sa nikdy nesmie aplikovať neriedený. Podáva sa len v intravenóznej kvapôčkovej infúzii, ktorej rýchlosť sa musí prísne kontrolovať. Najvhodnejšie sú volumetrické infúzne pumpy, do centrálneho katétra sa môže dopamín podávať aj lineárnym dávkovačom.
Dopamín sa podáva vo fyziologickom roztoku, v 5% glukóze alebo sorbitole, v Ringerovom roztoku, v Ringerovom roztoku s laktátom.Nesmie sa riediť alebo zmiešať s roztokom hydrogénuhličitanu sodného (natrium hydrogencarbonicum) ani s inými alkalickými roztokmi, v ktorých sa inaktivuje.
Roztok musí byť pripravený vždy čerstvý a chránený pred svetlom. Dávkovanie lieku a doba jeho aplikácie sú prísne individuálne. V priebehu infúzie je nutná priebežná kontrola stavu pacienta - TK, frekvencia pulzu, EKG s ohľadom na segment ST a arytmie, diuréza. Rýchlosť infúzie sa riadi stavom pacienta a uvedenými údajmi. Ak je krvný tlak stabilizovaný, pulzová frekvencia pokojná, EKG bez arytmií a ak sú známky dobrého prekrvenia obličiek, môže sa dávka dopamínu pomaly znižovať tak, aby sa udržiavali dosiahnuté parametre a optimálna diuréza. Infúzia s dopamínom sa môže podávať aj viac dní a potom veľmi postupne a pri stálej kontrole vysadiť.'
Zníženie dosiahnutej diurézy, vznik tachykardie alebo poruchy rytmu sú známkami nevyhnutnosti znížiť dávku lieku alebo infúziu dočasne prerušiť či liečbu vhodne doplniť.
Minidávky sa pohybujú v rozmedzí 2-5 mikrogramov/kg/min. Dávky do 50 mikrogramov/kg/min majú beta-mimetický účinok. Zvyšovanie dávky až do nástupu alfa-mimetického účinku sa nepoužíva. Využívajú sa však kombinácie s norepinefrínom (na dosiahnutie uspokojivého arteriálneho tlaku bez tachykardie) alebo s izoprenalínom (pri predchádzajúcich bradykardiách).
Špeciálne upozornenia
Pri paravenóznej aplikácii a pri dlhodobom podávaní koncentrovanejšej infúzie dopamínu do tenkej periférnej žily môže vzniknúť nekróza okolitého tkaniva. Prvým opatrením je v tomto prípade subkutánna infiltrácia postihnutej oblasti 5-10 mg fentolamínu v 10 ml fyziologického roztoku.
Podávanie lieku v tehotenstve a počas dojčenia
Bezpečnosť podávania dopamínu v tehotenstve a počas dojčenia nie je dostatočne preukázaná. Neexistujú žiadne štúdie teratogenity a embryotoxicity na zvieratách. Takisto nie sú žiadne skúsenosti s podávaním dopamínu v tehotenstve a počas dojčenia. Z tohto dôvodu sa môže povoliť podávanie lieku v tehotenstve len v krajnom prípade, ak ide o záchranu života matky. Chronické podávanie lieku v tehotenstve a počas dojčenia sa nepredpokladá.
Predávkovanie:
Známky predávkovania nastupujú v uvedenom poradí: pocit búšenia srdca, vzostup srdcovej frekvencie, anginózne bolesti, poruchy rytmu, depresia úseku ST na EKG. Pri extrémnom predávkovaní sa objavuje náhla vazokonstrikcia, bledosť, pilomotorický efekt, známky hromadenia vody v pľúcach až pľúcny edém. Je nevyhnutné znížiť rýchlosť infúzie alebo ju na prechodný čas prerušiť. Vzhľadom na krátkodobý účinok dopamínu po prerušení infúzie známky predávkovania spontánne rýchlo vymiznú.
V prípadoch, kedy sa takto stav pacienta stabilizovať nepodarí, je na mieste opatrné, frakcionované použitie alfa-adrenergického blokátora, napr. i.v. fentolamínu, dávkovaného postupne až po dosiahnutie normalizácie TK.
Varovanie
Liek sa nesmie používať po uplynutí času použiteľnosti vyznačeného na obale.
Balenie
10 ampúl po 5 ml
Uchovávanie
Uchovávajte suchu pri teplote 10-25 °C.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí!
Dátum poslednej revízie textu
Október 2009