SANVAL 10 MG tbl flm 10x10 mg (blis.Al/PVC)

nenia a opatrenia pri používaní

Poruchy spánku môžu byť prítomné pri prejavoch fyzických a/alebo psychických porúch, ktoré sa objavili počas liečby sedatívami/hypnotikami, vrátane Sanvalu. Keďže niektoré závažné nežiaduce účinky sú závislé na dávkovaní, je dôležité užívať čo najmenšiu účinnú dávku, najmä u starších pacientov.

Ak je to možné, príčina nespavosti sa má identifikovať a sprievodné znaky sa majú liečiť este pred začatím liečby hypnotikami. Ak nespavosť neustúpi v priebehu 7 - 14 dní liečby, môže to indikovať prítomnosť primárnej psychiatrickej alebo fyzickej poruchy a pacient sa musí starostlivo a v pravidelných intervaloch monitorovať.

Kvôli jeho tlmivému účinku na CNS a rýchlemu nástupu účinku by sa mal zolpidem užívať tesne pred spaním. Pacienti musia mať zaručený 7-8 hodinový neprerušovaný spánok.

Starší alebo oslabení pacienti dostávajú nižšie dávky: pozri odporúčané dávkovanie (časť 4.2).
Zolpidem má svalovo relaxačný účinok. Zvlášť starší pacienti sú preto ohrození pri vstávaní v noci, a teda zlomeninou bedrového kĺbu.

Klinická skúsenosť so Sanvalom u pacientov so subežným systémovým ochorením je obmedzená. Opatrnosť je vhodná pri užívaní Sanvalu u pacientov s ochorením (alebo podmienkami), ktoré môžu mať vplyv na metabolizmus alebo hemodynamické odpovede. Aj keď klinické štúdie nepreukázali tlmivé účinky na dýchanie pri hypnotických dávkach Sanvalu u pacientov s oslabenou funkciou pľúc, mali by byť dodržané opatrenia pri predpisovaní Sanvalu týmto pacientom, sedatívne hypnotiká majú schopnosť potlačiť dýchanie (pozri časť 4.3).

Údaje, ktoré boli zaznamenané v poslednom štádiu zlyhania obličiek, nepreukázali hromadenie lieku alebo zmeny vo farmakokinetických parametroch u pacientov opakovane liečených Sanvalom. Nie je potrebná úprava dávkovania u pacientov s poškodením obličiek, avšak títo pacienti majú byť starostlivo sledovať.

Rovnako ako u iných sedatív/hypnotík aj Sanval sa má s opatrnosťou podávať pacientom, u ktorých sú prítomné príznaky alebo symptómy depresie. U týchto pacientov sa môžu objaviť samovražedné sklony a je možné, že budú potrebné ochranné opatrenia. Týmto pacientom je potrebné predpisovať čo najmenšie možné množstvo lieku, vzhľadom na možnosť úmyselného predávkovania.

Benzodiazepíny a látky podobné benzodiazepínom sa nemajú používať ako monoterapia na liečbu depresie alebo úzkosti spojenej s depresiou (u týchto pacientov môže rýchlejšie dôjsť k samovražde).

Benzodiazepíny a látky podobné benzodiazepínom sa majú používať len s maximálnou opatrnosťou u pacientov s anamnézou zneužívania alkoholu a drog. Títo pacienti majú byť počas liečby Sanvalom starostlivo sledovaní, pretože môže vzniknúť riziko návyku a psychickej závislosti.

Lekár má vziať do úvahy všeobecné informácie týkajúce sa účinkov pozorovaných po podaní benzodiazepínov a iných hypnotík.

Zhoršenie psychomotorických schopností nasledujúci deň

Riziko zhoršenia psychomotorických schopností nasledujúci deň vrátane zhoršenej schopnosti viesť vozidlá je vyššie, ak:
· sa zolpidem užije  menej ako 8 hodín pred vykonávaním činností, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť (pozri časť 4.7);
· sa užije vyššia dávka, ako je odporúčaná dávka;
· sa zolpidem podáva súčasne s inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS, s inými liekmi zvyšujúcimi hladinu zolpidemu v krvi, s alkoholom alebo s nezákonnými drogami (pozri časť 4.5).
Zolpidem sa má užiť jednorazovo tesne pred spaním a nemá sa znovu užívať počas tej istej noci.


Respiračná insuficiencia
Pri predpisovaní zolpidemu pacientom s nedostatočnou funkciou dýchania je potrebná zvýšená opatrnosť, pretože hypnotiká môžu tlmiť respiračnú aktivitu (pozri časť 4.8).

Hepatálna insuficiencia
Sanval sa má podávať s opatrnosťou pacientom s poruchou funkcie pečene. U týchto pacientov je eliminácia zolpidemu predĺžená. Majú sa starostlivo monitorovať a liečba sa začína nižšou dávkou (5 mg) (pozri tiež časť 4.3).
Pozri odporúčané dávkovanie.

Tolerancia
Hypnotický účinok krátkodobo-pôsobiacich benzodiazepínov a látok podobných benzodiazepínom sa môže znížiť po opakovanom užívaní počas niekoľkých týždňov.

Závislosť
Užívanie benzodiazepínov alebo látok podobných benzodiazepínom môže viesť k vzniku fyzickej a psychickej závislosti na tieto lieky. Riziko vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby, je väčšie u pacientov s psychiatrickými poruchami a/alebo alkoholovou alebo drogovou závislosťou v anamnéze. Takíto pacienti musia počas užívania hypnotík byť pod dôkladným dozorom.
Ak sa už psychická závislosť vyvinula, náhle ukočenie liečby bude sprevádzané abstinenčnými príznakmi, ktoré zahŕňajú bolesť hlavy alebo svalov, extrémnu úzkosť a napätie, nepokoj, zmätenosť a podráždenosť. V závažných prípadoch sa môžu vyskytnúť nasledujúce príznaky: derealizácia, depersonalizácia, hyperakúzia, znecitlivenosť a pálenie končatín, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptické záchvaty.

Ukazuje sa, že v prípade benzodiazepínov a látok podobných benzodiazepínom s krátkou dobou trvania účinku sa môžu abstinečné príznaky prejaviť medzi intervalmi dávok, najmä pri vysokých dávkach.

Nespavosť po náhlom prerušení liečby
Po náhlom prerušení liečby hypnotikom sa môže objaviť dočasný syndróm, pri ktorom sa symptómy, ktoré boli dôvodom pre liečbu benzodiazepínmi alebo látkami podobnými benzodiazepínom znovu vrátia v silnejšej forme. Toto môže byť sprevádzané inými reakciami vrátane zmien nálady, úzkosti a nepokoja.
Je dôležité, aby bol pacient informovaný o možnosti rebound fenoménu, čím sa minimalizuje úzkosť spomedzi iných symptómov, ktoré sa môžu objaviť pri prerušení liečby. Bolo preukázané, že riziko abstinenčných prejavov alebo ich návratu je väčšie po náhlom prerušení liečby, a preto sa odporúča, aby sa postupne dávka znižovala, ak to je klinicky vhodné.
V prípade užívania sedatív/hypnotík s krátko trvajúcim účinkom, fenomén ukončenia liečby sa môže stať rozhodujúcim v dávkovacom intervale.

Dĺžka liečby
Dĺžka liečby by mala byť čo najkratšia (pozri časť 4.2). Nemala by byť dlhšia ako 4 týždne, vrátane fázy ukončenia. Liečba by sa nemala predlžovať po uplynutí tohto obdobia bez toho, aby sa prehodnotila situácia.
Na začiatku liečby je užitočné informovať pacienta o obmedzenej dĺžke liečby.

Amnézia
Na zníženie rizika sa pacienti majú uistiť, že môžu spať nepretržite 8 hodín (pozri časť 4.8).
Benzodiazepíny alebo látky podobné benzodiazepínom môžu navodiť anterográdnu amnéziu. Stav sa najčastejšie objaví niekoľko hodín po užití lieku, a preto, aby sa minimalizovalo toto riziko, pacienti musia mať zaručený 7-8 hodinový neprerušovaný spánok.

Psychotické poruchy
Hypnotiká akým je zolpidem sa neodporúčajú na primárnu liečbu psychotických porúch.

Psychiatrické a paradoxné reakcie
Počas užívania benzodiazepínov alebo látok podobných benzodiazepínom sa môžu vyskytnúť iné psychiatrické a „paradoxné“ reakcie ako nespavosť, nepokoj, precitlivenosť, agresivita, bludy, zúrivosť, nočné mory, halucinácie, psychózy, nevhodné správanie a iné neprimerané prejavy správania. Ak sa vyskytnú, užívanie tohto lieku sa má prerušiť. Psychiatrické a paradoxné reakcie sa častejšie vyskytujú u starších pacientov.

Somnambulizmus a s tým spojené správanie
U pacientov, ktorí užili zolpidem a neboli úplne prebudení zo spánku, bola zaznamenaná námesačnosť a iné s tým spojené správanie ako vedenie vozidla počas spánku, príprava a konzumovanie jedla, telefonovanie alebo sexuálne aktivity, s amnéziou tejto udalosti. Zdá sa, že užívanie alkoholu a iných látok tlmiacich účinok CNS spolu so zolpidemom zvyšuje riziko takýchto správaní, rovnako ako užívanie zolpidemu vo väčších množstvách ako je odporúčaná dávka. Je potrebné dôkladne zvážiť prerušenie užívania zolpidemu u pacientov hlásiacich takéto správania (napr. vedenie vozidiel v spánku) pre riziko ohrozenia samotného pacienta a iných osôb (pozri časť 4.8).

Dôležité informácie o niektorých pomocných látkach Sanvalu:
Liek obsahuje laktózu. Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami: intoleranciou galaktózy, laponskou deficienciou laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácia s liekmi s tlmivým účinkom na CNS
Zvýšenie tlmivého účinku na CNS sa môže objaviť v prípadoch súčasného užívania s antipsychotikami (neuroleptikami), hypnotikami, anxiolytikami/sedatívami, antidepresívami, narkotickými analgetikami, antiepileptikami, anestetikami a antihistaminikami so sedatívnym účinkom. Z toho dôvodu môže súčasné užívanie zolpidemu s týmito liekmi zvýšiť ospalosť a zhoršiť psychomotorické schopnosti nasledujúci deň vrátane zhoršenej schopnosti viesť vozidlá (pozri časť 4.4 a časť 4.7). Boli hlásené aj izolované prípady vizuálnych halucinácií u pacientov užívajúcich zolpidem s antidepresívami s obsahom bupropiónu, dezipramínu, fluoxetínu, sertralínu a venlafaxínu.

Súčasné užívanie fluvoxamínu môže zvýšiť hladinu zolpidemu v krvi, preto sa takéto súčasné užívanie neodporúča.

Lieky tlmiace činnosť CNS
Pretože systematické zhodnotenie kombinácií Sanvalu s inými liekmi ovplyvňujúcimi CNS je limitované, treba starostlivo zvážiť farmakológiu iných liekov ovplyvňujúcich CNS, ktoré sa budú podávať spolu so zolpidemom. Zvýšenie centrálneho depresívneho účinku CNS sa môže objaviť v prípade súčasného užívania s inými liekmi s tlmivým pôsobením na CNS (napr. antipsychotiká, hypnotiká, anxiolytiká, antidepresíva, narkotické analgetiká, antiepileptiká, anestetiká, sedatívne antihistaminiká), a preto sa má dávka zolpidemu vhodne upraviť.
Avšak, v prípade SSRI antidepresív (fluoxetín a sertralín) neboli pozorované klinicky významné farmakokinetické alebo farmakodynamické interakcie.
V prípade narkotických analgetík sa tiež môže objaviť zvýšená eufória vedúca k zvýšenej psychickej závislosti.

Boli hlásené jednotlivé prípady pacientov s halucináciami pri súbežnom podaní zolpidemu a antidepresív (desipramín, fluoxetín, paroxetín, sertralín, venlafaxín, bupropión). Halucinácie trvali dlhšie ako hodinu bez ďalších následkov. Mechanizmus spúšťania halucinácie nebol stanovený. Na druhej strane sa zistilo, že krátkodobá kombinovaná liečba zolpidemu a fluoxetínu je bezpečná.

CYP450 inhibítory ainduktory
Súčasné užívanie ciprofloxacínu môže zvýšiť hladinu zolpidemu v krvi, preto sa ich súčasné užívanie neodporúča.

Inhibítory CYP 450 a induktory
Látky inhibujúce cytochróm P450 môžu zvýšiť aktivitu niektorých hypnotík, akým je zolpidem.

Zolpidem sa metabolizuje prostredníctvom niekoľkých hepatálnych enzýmov zo systému cytochrómu P450, hlavný enzým je CYP3A4 s prispením enzýmu CYP1A2.

Rifampicín (CYP3A4 induktor) ovplyvňuje metabolizmus zolpidemu; čo vedie k 60 % zníženiu maximálnej plazmatickej koncentrácie a k možnému zníženiu účinnosti. Podobné účinky sa očakávajú s inými potenciálnymi induktormi enzýmov cytochrómu P450.

Pri súčasnom užívaní zolpidemiumtartarátu s itrakonazolom (CYP3A4 inhibítor) sa výrazne nemení jeho farmakokinetika a farmakodynamika. Klinický význam týchto poznatkov nie je známy.

Pri súčasnom podávaní zolpidemu s ketokonazolom (200mg dvakrát denne), silným inhibítorom CYP3A4, sa zaznamenalo zníženie klírensu zolpidemu (pravdepodobne kvôli zníženému metabolizmu) a zvýšenie plazmatických koncentrácii zolpidemu. Čo vedie k zvýšeniu farmakodynamických účinkov zolpidemu. Obvyklá úprava dávkovania zolpidemu nemusí byť potrebná, ale pacienti musia byť poučení, že užívanie zolpidemu s ketokonazolom môže zvýšiť sedatívny účinok.

Ritonavír má podobný účinok na kinetiku zolpidemu. Súčasné podanie ritonavíru zapríčiní potenciálne riziko extrémneho upokojenia a respiračnej depresie.

Pri súčasnom podávaní zolpidemu s warfarínom, digoxínom alebo , ranitidínom alebo cimetidínom neboli pozorované výrazné farmakokinetické interakcie.

Alkohol
Súčasné užívanie s alkoholom sa neodporúča
Sedatívny účinok môže byť silnejší, ak sa liek užíva v kombinácii s alkoholom. To ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.
Pri súčasnom užití zolpidemu a alkoholu sa dokázal znásobujúci účinok na psychomotorickú výkonnosť.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

K dispozícii nie sú dostatočné údaje, ktoré umožňujú posúdenie bezpečnosti zolpidemu počas tehotenstva a laktácie. Hoci štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne teratogénne alebo embryotoxické účinky, bezpečnosť počas tehotenstva nebola u ľudí preukázaná. Z tohto dôvodu sa Sanval nemá používať počas tehotenstva, najmä v prvom trimestri.

Ak sa liek predpisuje žene vo fertilnom veku je potrebné ju upozorniť, že ak plánuje otehotnieť alebo má podozrenie, že je tehotná, musí kontaktovať svojho lekára kvôli ukončeniu liečby.

Ak žena užívala zolpidem počas neskorého štádia tehotenstva alebo počas pôrodu, je vzhľadom na farmakologický účinok lieku možné očakávať účinky na novorodenca ako je hypotermia, hypotónia a stredne ťažká respiračná depresia. Ak sa zolpidem užíval súčasne s inými liekmi tlmiacimi CNS na konci gravidity, boli hlásené prípady ťažkej neonatálnej respiračnej depresie.

Navyše, u detí narodených matkám, ktoré chronicky užívali benzodiazepíny alebo látky podobné benzodiazepínom počas neskorších štádií tehotenstva sa môže vyvinúť fyzická závislosť a v postnatálnom období je riziko vzniku abstinenčných príznakov.

Malé množstvo zolpidemu prechádza do materského mlieka. Užívanie zolpidemu u dojčiacich matiek sa neodporúča z dôvodu neznámych účinkov na dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Sanval má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Vodiči vozidiel a pracovníci obsluhujúci stroje majú byť upozornení na to, že tak ako v prípade iných hypnotík, ráno po podaní tohto lieku existuje možné riziko malátnosti, predĺženého reakčného času, závratov, ospalosti, rozmazaného/dvojitého videnia, zníženej ostražitosti a zhoršenej schopnosti viesť vozidlá (pozri časť 4.8). Na minimalizovanie tohto rizika sa odporúča obdobie odpočinku v trvaní najmenej 8 hodín medzi užitím zolpidemu a vedením vozidla, obsluhovaním strojov a prácou vo výškach.

Zhoršenie schopnosti viesť vozidlá a správanie ako mikrospánok sa objavili v prípade podania zolpidemu samostatne pri terapeutických dávkach.

Okrem toho súčasné podanie zolpidemu s alkoholom a inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS zvyšuje riziko takéhoto správania (pozri časti 4.4 a 4.5). Pacienti majú byť upozornení, aby neužívali zolpidem s alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami.
Schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje môže nepriaznivo ovplyvňovať podanie sedatív, amnézia, narušená koncentrácia a narušená svalová funkcia.
Vodiči vozidiel a pracovníci obsluhujúci stroje majú byť upozornení, tak ako aj pri iných hypnotikách, o možnom riziku ospanlivosti ráno po užití lieku. Aby sa minimalizovalo toto riziko, odporúča sa oddych 7 až 8 hodín medzi užitím zolpidemu a vedením vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

Tieto účinky sú spojené s individuálnou citlivosťou a častejšie sa vyskytujú v priebehu jednej hodiny po podaní, pokiaľ pacient neoddychuje alebo okamžite nezaspí (pozri časť 4.2).

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Poruchy metabolizmu a výživy
Menej časté: hyperglykémia

Psychické poruchy
Časté: halucinácie, rozrušenie, nočné mory;
Menej časté: zmätenosť, iritabilita, eufória, nespavosť;
Zriedkavé: agresívnosť, prelud, psychóza, somnambulizmus, nevhodné správanie sa a iné poruchy správania (tieto reakcie sa častejšie vyskytli u starších pacientov, pozri časť 4.4). väčšina týchto psychických nežiaducich účinkov súvisí s paradoxnými reakciami. Môže sa objaviť zníženie libida.
Veľmi zriedkavé: hnev.
Pri užívaní benzodiazepínov alebo liekov podobných benzodiazepínom sa môžu objaviť už existujúce depresie (pozri časť 4.4).
Užívanie (aj v terapeutických dávkach) môže viesť k fyzickej závislosti: ak je liečba prerušená, s abstinenčnými alebo rebound príznakmi (pozri časť 4.4).
Môže sa objaviť psychická závislosť. Zneužitie bolo hlásené v prípade viacerých závislosti.

Poruchy nervového systému
Časté: ospalosť na nasledujúci deň, emocionálna labilita, znížená bdelosť, bolesť hlavy, závraty, zhoršená nespavosť, vertigo, ataxia, anterográdna amnézia spojená s nevhodným správaním;
Menej časté: migréna, parestézia, tremor, stupor, znížená kognícia, ťažkosti s koncentráciou.

Poruchy oka
Menej časté: diplopia.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté: tachykardia.

Poruchy ciev
Menej časté: cerebrovaskulárna porucha, hypertenzia, hypotenzia, postojová hypotenzia.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: bronchitída, kašeľ, dyspnoe.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: diarea;
Menej časté: nevoľnosť, vracanie, konstipácia, dysfígia, flatulancia, štikútka, gastroenteritída.

Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: vyrážka, pruritus, zvýšené potenie;
Zriedkavé: bledosť, angioedém.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté: svalová slabosť, artritída.

Poruchy obličiek a močových ciest
Menej časté: cystitída, inkontinencia moču.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté: porucha menštruácie, vaginitída.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: únava;
Menej časté: nevoľnosť, neistá chôdza a pády, trauma, edém, horúčka.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*.

4.9 Predávkovanie

Pri predávkovaní sa samotným zolpidemom sa porucha vedomia pohybovala od somnolencie po ľahkú kómu. Jednotlivci sa po predávkovaní úplne zotavili až po 400 mg (40-násobok maximálnej odporúčanej dávky). Prípady predávkovania zahŕňajú viaceré látky ovplyvňujúce CNS, vrátane zolpidemu, viedli k závažnejšej symptomatológii, vrátane úmrtia.

Liečba predávkovania je symptomatická. Životne dôležité funkcie majú byť zachované. Odporúča sa, aby pacient podstúpil výplach žalúdka a podľa potreby podať infúzie. Ak vyprázdenie žalúdka nie je vhodné, na zníženie absorpcie sa podá aktívne uhlie. Podanie flumazenilu môže byť prospešné. Pri všetkých formách predávkovania sa musia starostlivo monitorovať základné životné funkcie: dýchanie, pulz, krvný tlak a iné náležité parametre a musia sa realizovať všeobecné podporné opatrenia. Hypotenzia a útlm CNS sa musia monitorovať a riešiť zodpovedajúcim terapeutickým zákrokom. Sedatíva sa majú pri predávkovaní zolpidemom vylúčiť, aj keď je pacient excitovaný. '
Vhodnosť hemodialýzy pri predávkovaní zolpidemom sa zatiaľ nepotvrdila, avšak klinické štúdie s hemodialyzovanými pacientami s renálnym zlyhaním, ktorí sa liečili terapeutickými dávkami zolpidemu, nasvedčujú tomu, že zolpidem nie je dialyzovateľný.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: hypnotikum, sedatívum, benzodiazepínom príbuzné látky, ATC kód: N05CF02

Zolpidem patrí medzi imidazopyridínové deriváty. Štrukturálne sa líši od benzodiazepínov, zolpidem má silné sedatívne účinky, minimálne anxiolytické, myorelaxačné a antikonvulzívne vlastnosti.
Štúdie na zvieratách odhalili, že zolpidem, i keď nepatrí medzi benzodiazepíny, prejavuje určitým spôsobom podobnú účinnosť ako benzodiazepíny, má však svoje špecifické charakteristiky. In vitro sa dokázalo, že receptory pre inhibíciu neurotransmiteru, gamaaminomaslovej kyseliny (GABA) sú súčasťou väčšieho GABA-benzodiazepínchloridového kanál-molekulárneho komplexu (GBCC), ktorý obsahuje okrem väzbového miesta pre benzodiazepíny tiež väzbové miesta pre nejaké iné lieky a toxíny. Benzodiazepíny väzbou na GBCC zvyšujú frekvenciu otvárania chloridových kanálov, čo sa uskutočňuje prostredníctvom GABA a toto rezultuje do zvýšeného prestupu chloridov z extracelulárneho priestoru do neurónov a do ich hyperpolarizácie a k zníženiu dráždivosti. Sedatívne a anxiolytické účinky benzodiazepínov ako aj ich antikonvulzívne a myorelaxačné účinky sú dôsledkom aktivity na centrálne neuróny.
Alosterické miesta na GBCC, na ktoré sa viažu benzodiazepíny, sa podľa novej klasifikácie nazývajú omega modulačné miesta alebo receptory. Identifikovali sa najmenej tri podtypy takýchto receptorov: omega1, omega2 a omega3. Na rozdiel od benzodiazepínov, ktoré sa neselektívne viažu a aktivujú všetky tri podtypy omega receptorov, zolpidem sa predovšetkým viaže na omega1 receptor. Omega1 receptor sa nachádza predovšetkým v Lamina IV senzomotorickej kortikálnej oblasti, v mozočku, v oblasti pontu a colliculus inferior. Zolpidem vykazuje oveľa nižšiu afinitu k omega2 receptorom (v lumbálnej oblasti miechy, hippocampus) a k omega3 receptorom (niektoré periférne orgány). Toto naznačuje, že zolpidem by sa mohol do určitej miery líšiť vo svojej farmakologickej aktivite od benzodiazepínov.

Randomizované štúdie  preukázali iba presvedčivé dôkazy o účinnosti 10 mg zolpidemu.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii u 462 nie starších zdravých dobrovoľníkov s prechodnou nespavosťou sa preukázalo, že zolpidem 10 mg znížil  priemerný čas zaspávania o 10 minút v porovnaní s placebom, zatiaľ čo 5 mg zolpidem  o 3 minúty.

V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii u 114 nie starších pacientov s chronickou nespavosťou, zolpidem 10 mg znížil priemerný čas zaspávania o 30 minút v porovnaní s placebom, zatiaľ čo 5 mg zolpidem  o 15 minút.

U niektorých pacientov môže byťúčinná nižšia dávka 5 mg.


Mechanizmus účinku
Zolpidem naviazaný na GBCC stimuluje otvorenie chloridových kanálov vyvolaných GABA, čo spôsobí hyperpolarizáciu neurónov a zníži ich dráždivosť. Zolpidem má selektívne väzby na omega1 receptory, zatiaľ čo benzodiazepíny sa neselektívne viažu na omega1, omega2 a omega3 receptory.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Zolpidem sa rýchlo vstrebáva zo zažívacieho traktu, maximálne plazmatické koncentrácie (C_max) 59 ng/ml a 121 ng/ml dosiahnu za 1,6 h. (T_max ) po podaní po podaní 5 mg a 10 mg dávky. Zolpidem má v dávkach 5-20 mg lineárnu farmakokinetickú závislosť. Súčasný príjem potravy čiastočne obmedzuje a spomaľuje absorpciu zolpidemu.Zolpidem by sa nemal užiť s jedlom alebo bezprostredne po ňom, ak je žiadúci rýchly nástup spánku. Biologická dostupnosť perorálne podaného zolpidemu vo forme tabliet alebo kapsúl je okolo 70 %. Charakter farmakokinetických parametrov sa ani počas niekoľko týždenného podania nemení.

Distribúcia
U zdravých jedincov sa na plazmatické bielkoviny neviaže 8 % zolpidemu, u pacientov s cirhózou pečene 11 % a u pacientov s urémiou 15 %.

U laboratórnych zvierat sa zolpidem v iniciálnej fáze aplikácie rovnomerne distribuuje z krvného obehu do tkanív a najvyššie koncentrácie sa dosahujú v glandulárnych a tukových tkanivách a najnižšie v mozgu. Pomer koncentrácií v mozgu a v plazme je 0,3-0,5, viac ako polovica koncentrácie zolpidemu v mozgu zostáva intaktná. Distribúcia zolpidemu do rôznych častí mozgu je dosť jednotná. Tri hodiny po perorálnom podaní 20 mg zolpidemu dojčiacim matkám sa dosahuje pomer koncentrácií v materskom mlieku a plazme okolo 0,13 v 3. hodine. Po 13. a 16. hodine sa už nedá liek v materskom mlieku detegovať. Výpočty ukázali, že zolpidem sa vylučuje do materského mlieka v menšom množstve ako 0,02 % podanej dávky.

Metabolizmus a eliminácia
U laboratórnych potkanov sa dokázalo väčšie množstvo neaktívnych metabolitov zolpidemu, zatiaľ čo u človeka sa identifikovali len 3 takéto metabolity. Pri biotransformácii zolpidemu dochádza k oxidácii metylovej skupiny a hydroxylácii imidazopyridínovej skupiny. Až do 96 % podanej dávky sa vylučuje močom, žlčou a stolicou vo forme metabolitov. V moči sa našlo len o niečo menej ako 1 % nemetabolizovaného zolpidemu. Polčas eliminácie zolpidemu je 1,5-2,4 hodiny a počas dvojtýždňovej terapie zolpidemom v dennej dávke 20 mg nedošlo k zreteľným odchýlkam. Systémový klírens je 0,26 l/hod/kga distribučný objem je 0,54 l/kg. U pacientov s cirhózou pečene sa dosahujú signifikantne vyššie plazmatické hladiny zolpidemu a polčas eliminácie sa niekoľkokrát zvýši. Tieto hodnoty sa signifikantne nemenia ani u uremických pacientov, ani u dialyzovaných pacientov. Z uvedeného vyplýva, že aktivita zolpidemu veľmi závisí od jeho metabolizmu v pečeni, a teda pacientom s poškodenou činnosťou pečene sa odporúča podávať znížené dávky zolpidemu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity u myší a potkanov bola pozorovaná relatívne nízka akútna toxicita zolpidemu. Perorálne LD50 u myší je 695 mg/kg a u potkanov 2 700 mg/kg. V literatúre nie sú dostupné žiadne údaje o chronickej toxicite zolpidemu. Keďže sa zolpidem používa v humánnej medícne už dlhú dobu, toxicita zolpidemu bola u zvierat prijateľná.

Nepozoroval sa žiaden dôkaz o karcinogénnom potenciáli zolpidemu u myší a potkanov. Zolpidem sa podával týmto zvieratám po dobu 2 rokov v diétnych dávkach 4, 18 alebo 80 mg/kg/deň. U myší a potkanov sú tieto dávky 26-520 krát a 43-876 krát, respektíve 10 mg dávky pre človeka na základe mg/kg.

Zolpidem nevykazoval mutagénnu aktivitu v niekoľkých testoch, vrátane testu Ames, genotoxicity u myších lymfómov in vitro, chromozomálnych aberácií v kultivovaných ľudských lymfocytoch a testoch mikrojadierok u myší.

Nebol zaznamnený žiaden vplyv na samčiu a samičiu plodnosť potkanov po perorálnej dennej dávka 40 až 100 mg/kg. Výnimočne boli zaznamenané estrálne cykly a predĺžené prekoitálne intervaly.

Pri veľkých dávkach zolpidemu (20 až 100 mg/kg) u mladých gravidných potkanov bola hlásená letargia matky a ataxia a trend k neúplným osifikačným lebečným kostiam plodu. Tieto príznaky sú často pozorované u potkanov, ktorí dostávajú sedatíva/hypnotiká.
Neboli hlásené žiadne teratogénne účinky zolpidemu. Dávka 4 mg/kg nepreukázala toxicitu na matku a plod. U gravidných králikov pri dávke 16 mg/kg došlo k zvýšeniu postimplantačnej strate plodu a podosifikácií životaschopných plodov. Tieto fetálne príznaky sú často sekundárne a vedú k zníženiu telesnej hmotnosti matky. Neboli zistené žiadne klinicky jasné teratogénne účinky.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Sanval 10 mg
Jadro:
monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu, povidón, koloidný oxid kremičitý bezvodý, magnéziumstearát

Obal:
hyprolosum, hydroxypropylmetylcelulóza, makrogol 400, mastenec, oxid titaničitý (E 171),, karnaubský vosk.

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 ºC.
Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Al/PVC blister
papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia:
Sanval 10 mg - 10 a 20 filmom obalených tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Sanval 10 mg 57/0155/00


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 4.5.2000
Dátum posledného predĺženia registrácie: 30.5.2010


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Október 2014Jún 2014