LIVOGIVA 20 MIKROGRAMOV/80 MIKROLITROV INJEKČNÝ ROZTOK NAPLNENÝ V INJEKČNOM PERE sol inj 3x2,7 ml/675 µg (náplň skl. v pere)

U r olitiáza

Teriparatid sa neskúmal u pacientov s aktívnou urolitiázou. U pacientov s aktívnou alebo nedávno
manifestovanou urolitiázou by Livogiva mohla viesť ku zhoršeniu stavu, a z toho dôvoduy má byť podávaná s opatrnosťou.

Ortostatická hypotenzia

V krátkodobých klinických štúdiách s teriparatidom sa pozorovali izolované epizódy prechodnej
ortostatickej hypotenzie. K tejto udalosti typicky došlo v priebehu 4 hodín po podaní a spontánne odznela v priebehu niekoľkých minút až niekoľkých hodín. Ak sa táto prechodná ortostatická hypotenzia objavila, vyskytla sa v priebehu prvých niekoľkých dávok. Problémy ustúpili po uložení pacienta do vodorovnej polohy a neviedli k prerušeniu liečby.

Poškodenie obličiek

Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek majú byť sledovaní so zvýšenou opatrnosťou
(pozri časť 4.2).

Mladádospelápopulácia
Skúsenosti s mladou dospelou populáciou, vrátane predmenopauzálnych žien, sú obmedzené (pozri časť 5.1). Liečba sa má začať len v prípade, že jej prínos zreteľne prevýši riziká v tejto populácii.

Ženy v reprodukčnom veku majú používať účinné metódy antikoncepcie počas užívania Livogivy. Ak žena otehotnie, Livogiva sa má vysadiť.

Dĺžka liečby

Štúdie na potkanoch poukázali na zvýšený výskyt osteosarkómu pri dlhodobom podávaní teriparatidu
(pozri časť 5.3). Kým nebudú dostupné ďalšie klinické výsledky, nemá byť prekročená odporučená dĺžka liečby teriparatidom 24 mesiacov.

Pomocné látky

Tento liek obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné
množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

V štúdii s 15 zdravými dobrovoľníkmi, ktorí denne užívali digoxín až do dosiahnutia rovnovážneho stavu, neovplyvnilo podanie jednorazovej dávky teriparatidu účinok digoxínu na srdce. Avšak zo sporadických hlásení vyplýva, že pacienti s hyperkalciémiou môžu mať sklon k digitálisovej toxicite. Pretože teriparatid prechodne zvyšuje koncentráciu vápnika v sére, má byť Livogiva u pacientov užívajúcich digitális podávaná s opatrnosťou.

Teriparatid sa skúmal vo farmakodynamických interakčných štúdiách s hydrochlórotiazidom. Nezaznamenali sa žiadne klinicky významné interakcie.

Súčasné podávanie raloxifénu alebo hormonálnej substitučnej terapie spolu s teriparatidom nezmenilo účinok teriparatidu na hladinu vápnika v sére alebo v moči alebo na výskyt klinických nežiaducich udalostí.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženyvreprodukčnomveku/Antikoncepciaužien

Ženy v reprodukčnom veku majú používať účinné metódy antikoncepcie počas užívania Livogivy. Ak žena otehotnie, Livogiva sa má vysadiť.

Gravidita

Livogiva je kontraindikovaná na používanie počas gravidity (pozri časť 4.3).

Dojčenie

Livogiva je kontraindikovaná na používanie počas dojčenia (pozri časť 4.3). Nie je známe, či sa
teriparatid vylučuje do ľudského mlieka.

Fertilita

Štúdie na zajacoch preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Neuskutočnili sa štúdie o vplyve
teriparatidu na vývoj ľudského plodu. Potencionálne riziko pre ľudí je neznáme.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Livogiva nemá, alebo má zanedbateľné účinky na schopnosť viesť vozidlá, alebo obsluhovať stroje. U niektorých pacientov bola pozorovaná prechodná ortostatická hypotenzia alebo závrat. Títo pacienti sa do ústupu príznakov majú zdržať vedenia vozidiel alebo obsluhovania strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostnéhoprofilu

Medzi najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie u pacientov liečených teriparatidom patrili nevoľnosť,
bolesť v končatinách, bolesť hlavy a závrat.

Tabuľkový prehľadnežiaducichúčinkov

Aspoň jeden nežiaduci účinok bol hlásený v štúdiách s teriparatidom u 82,8 % pacientov užívajúcich
teriparatid a u 84,5 % pacientov užívajúcich placebo.

Nežiaduce reakcie, ktoré súviseli s používaním teriparatidu pri osteoporóze v klinických štúdiách a v priebehu postmarketingovej expozície, sú zahrnuté nižšie v tabuľke.

Nežiaduce reakcie boli klasifikované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Tabuľka 1. Nežiaduce reakcie

Trieda orgánových systémov podľa MedDRA	Frekvencia	Nežiaduce reakcie
Poruchy krvi a lymfatického systému	Časté	Anémia
Poruchy imunitného systému	Zriedkavé	Anafylaxia
Poruchy metabolizmu a výživy	Časté	Hypercholesterolémia
	Menej časté	Hyperkalciémia vyššia ako 2,76 mmol/l, hyperurikémia
	Zriedkavé	Hyperkalciémia vyššia ako 3,25 mmol/l
Psychické poruchy	Časté	Depresia
Poruchy nervového systému	Časté	Závrat, bolesť hlavy, ischias, synkopa

Poruchy ucha a labyrintu	Časté	Vertigo
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Časté	Palpitácie
	Menej časté	Tachykardia
Poruchy ciev	Časté	Hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Časté	Dýchavičnosť
	Menej časté	Emfyzém
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté	Nauzea, vracanie, hiátová hernia, gastroezofageálna refluxná choroba
	Menej časté	Hemoroidy
P oruchy kože a podkožného tkaniva	Časté	Zvýšené potenie
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Veľmi časté	Bolesť končatín
	Časté	Svalové kŕče
	Menej časté	Myalgia, artralgia, kŕč chrbtového svalstva/bolesť*
P oruchy obličiek a močových ciest	Menej časté	Inkontinencia moču, polyúria, nutkanie na močenie, nefrolitiáza
	Zriedkavé	Zlyhanie/poškodenie obličiek
C elkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté	Únava, bolesť na hrudníku, asténia, mierne a prechodné reakcie v mieste podania, vrátane bolesti, opuchu, erytému, modrín, pruritu a slabého krvácania v mieste podania
	Menej časté	Erytém v mieste podania, reakcia v mieste podania
	Zriedkavé	Možné alergické reakcie ihneď po injekcii: akútna dýchavičnosť, orofaciálny edém, generalizovaná urtikária, bolesť na hrudníku, edém (najmä periférny).
L aboratórne a funkčné vyšetrenia	Menej časté	Zvýšenie hmotnosti, srdcový šelest, zvýšenie alkalickej fosfatázy

* Závažné prípady kŕčov chrbtového svalstva alebo bolesť boli hlásené v priebehu niekoľkých minút po aplikácii.

Popisvybranýchnežiaducichreakcií
V klinických štúdiách boli hlásené nasledovné reakcie s ≥ 1 %-ným rozdielom vo frekvencii
v porovnaní s placebom: vertigo, nauzea, bolesť v končatinách, závrat, depresia, dýchavičnosť.

Teriparatid zvyšuje koncentráciu kyseliny močovej v sére. Zvýšenie koncentrácie kyseliny močovej v sére nad hornú hranicu normy sa v rámci klinických štúdií vyskytlo u 2,8 % pacientov užívajúcich teriparatid v porovnaní s 0,7 % pacientami užívajúcimi placebo. Hyperurikémia však nespôsobila zvýšený výskyt dny, bolesti kĺbov alebo urolitiázy.

Protilátky proti lieku sa pozorovali v rovnakom rozsahu ako pri iných liekoch obsahujúcich teriparatid. V tejto súvislosti neboli preukázané žiadne reakcie z precitlivenosti, alergickej reakcie, zmeny

koncentrácie vápnika v sére alebo vplyv na vývoj minerálovej denzity kostí (Bone Mineral Density, BMD).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Prejavy asymptómy

Teriparatid bol podávaný v jednotlivých dávkach až do množstva 100 mikrogramov a v opakovaných
dávkach až do množstva 60 mikrogramov/deň po dobu 6 týždňov.

Príznaky, ktoré možno očakávať pri predávkovaní, zahŕňajú oneskorenú hyperkalciémiu a riziko ortostatickej hypotenzie. Ďalej sa môžu vyskytnúť nauzea, vracanie, závrat a bolesť hlavy.

Poznatky opredávkovanízaloženénaspontánnychpostmarketingovýchhláseniach

V spontánnych postmarketingových hláseniach boli popísané omyly v dávkovaní lieku, kedy bol celý
obsah (až 800 µg) teriparatidového pera podaný ako jednorazová dávka. Hlásené prechodné účinky zahŕňali nevoľnosť, slabosť/letargiu a hypotenziu. V niektorých prípadoch nevznikli následkom
predávkovania žiadne nežiaduce udalosti. V súvislosti s predávkovaním neboli hlásené žiadne úmrtia.

Liečba predávkovania

Žiadne špecifické antidotum pre teriparatid neexistuje. Pri podozrení na predávkovanie má byť liečba
Livogivou dočasne ukončená, má byť sledovaná koncentrácia vápnika v sére a má byť začatá príslušná liečba, napr. hydratácia.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: homeostatiká vápnika, hormóny prištítnych teliesok a analógy, ATC
kód: H05AA02

Livogiva je biologicky podobný liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke
Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu/ .

Mechanizmus účinku

Endogénny parathormón (PTH) obsahujúci 84 aminokyselín je hlavným regulátorom metabolizmu
vápnika a fosforu v kostiach a v obličkách. Teriparatid (rhPTH(1-34)) je aktívny fragment (1-34)
endogénneho ľudského parathormónu. Fyziologické účinky PTH zahŕňajú stimuláciu kostnej novotvorby priamym pôsobením na bunky tvoriace kostnú hmotu (osteoblasty), a tým nepriame zvýšenie črevnej absorpcie vápnika, zvýšenie tubulárnej reabsorpcie vápnika a vylučovanie fosfátov obličkami.

Farmakodynamické účinky

Teriparatid je látka podporujúca tvorbu kostí určená na liečbu osteoporózy. Účinky teriparatidu na skelet
závisia od charakteru systémovej expozície. Podávanie teriparatidu jedenkrát denne zvyšuje apozíciu novej kosti na povrchoch trámcovej a kortikálnej kosti preferenčnou stimuláciou aktivity osteoblastov,

ktorá prevláda nad aktivitou osteoklastov.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Rizikové faktory

Je potrebné vziať do úvahy nezávislé rizikové faktory, napríklad nízku BMD, vek, výskyt zlomeniny v
minulosti, rodinnú anamnézu zlomeniny krčka stehnovej kosti, vysoký kostný obrat a nízky index telesnej hmotnosti pri identifikácii žien a mužov so zvýšeným rizikom osteoporotických zlomenín, u
ktorých môže byť liečba prínosom.

U premenopauzálnych žien s osteoporózou indukovanou glukokortikoidmi je potrebné vziať do úvahy vysoké riziko zlomenín, ak majú bežnú zlomeninu alebo kombináciu rizikových faktorov, ktoré ich zaraďujú do skupiny s vysokým rizikom zlomenín (napr. nízka kostná denzita [napr. T skóre ≤−2], pretrvávajúca liečba vysokými dávkami glukokortikoidov [napr. ≥7,5 mg/deň počas minimálne
6 mesiacov], vysoká aktivita základného ochorenia, nízka hladina pohlavných steroidných hormónov).

Postmenopauzálna osteoporóza

Do hlavnej klinickej štúdie bolo zaradených 1 637 postmenopauzálnych žien (priemerný vek 69,5
roka). Pri vstupe do štúdie malo deväťdesiat percent pacientov jednu alebo viac zlomenín stavcov a v priemere vertebrálna BMD bola 0,82 g/cm2 (čo zodpovedá T skóre = - 2,6 SD). Všetky pacientky denne dostávali 1 000 mg vápnika a aspoň 400 IU vitamínu D. Výsledky liečby teriparatidom trvajúcej až 24 mesiacov (priemerná doba: 19 mesiacov) preukázali štatisticky významné zníženie rizika zlomenín (Tabuľka 1). Aby sa zabránilo jednej alebo viacerým zlomeninám stavcov je potrebné liečiť
11 žien počas priemerne 19 mesiacov.

Tabuľka 2 Výskyt zlomenín u postmenopauzálnych žien

	Placebo (N=544) (%)	Teriparatid (N=541) (%)	Relatívne riziko (95% CI) oproti placebu
Nová zlomenina stavcov (> 1)a	14,3	5, 0b	0,35 (0,22; 0,55)
Mnohopočetné zlomeniny stavcov (> 2)a	4,9	1, 1b	0,23 (0,09; 0,60)
Nevertebrálne osteoporotické zlomeninyc	5,5%	2,6%d	0,47 (0,25; 0,87)
Závažné nevertebrálne c osteoporotické zlomeniny (krčka stehnovej kosti, vretennej, ramennej kosti, rebier a panvy)	3,9%	1,5%d	0,38 (0,17; 0,86)

Skratky: N = počet pacientov náhodne pridelených do každej liečenej skupiny: CI = interval spoľahlivosti
aVýskyt zlomenín stavcov bol hodnotený u 448 pacientov dostávajúcich placebo a 444 pacientov dostávajúcich teriparatid, ktorí mali vstupné i kontrolné snímky chrbtice.
b p≤0,001 v porovnaní s placebom
c Signifikantné zníženie výskytu zlomeniny krčka stehnovej kosti nebolo preukázané
d p≤0,025 v porovnaní s placebom.

Po 19 mesiacoch liečby (priemerná doba) sa v porovnaní s placebom zvýšila minerálna denzita kostí
(BMD) v bedrovej chrbtici o 9% a v celkovom krčku stehnovej kosti o 4% (p<0,001).

Sledovanie po ukončení liečby: Po ukončení liečby teriparatidom bolo 1 262 postmenopauzálnych
žien z hlavnej klinickej štúdie zaradených do nadväzujúcej štúdie. Primárnym cieľom tejto fázy štúdie
bolo zhromaždiť informácie o bezpečnosti teriparatidu. V priebehu tejto observačnej fázy bola povolená iná liečba osteoporózy a bolo vykonané ďalšie zhodnotenie výskytu zlomenín stavcov.

V priebehu priemerného obdobia 18 mesiacov po vysadení teriparatidu bol počet pacientov s aspoň

jednou novou zlomeninou stavca o 41% nižší v porovnaní s placebom (p=0,004).

V otvorenej štúdii sa liečilo teriparatidom 503 postmenopauzálnych žien so závažnou osteoporózou a zlomeninou v predošlých 3 rokoch (83% z nich už predtým dostávalo osteoporotickú liečbu) počas až
24 mesiacov. Po 24 mesiacoch liečby bol priemerný nárast BMD (minerálnej denzity kostí)
v porovnaní s východiskovými hodnotami 10,5% v bedrovej chrbtici, 2,6% v celom bedrovom kĺbe a
3,9% v krčku stehnovej kosti. Priemerný nárast BMD medzi 18 a 24 mesiacmi bol 1,4% v bedrovej chrbtici, 1,2% v celom bedrovom kĺbe a 1,6% v krčku stehnovej kosti.'

Do 24-mesačnej randomizovanej, dvojito zaslepenej, komparátorom kontrolovanej štúdie fázy 4 bolo zahrnutých 1 360 postmenopauzálnych žien s rozvinutou osteoporózou. 680 pacientok bolo randomizovaných na teriparatid a 680 pacientok bolo randomizovaných na 35 mg/týždeň rizendronátu, perorálne. Na začiatku mali ženy vek v priemere 72,1 rokov a medián 2 bežných vertebrálnych zlomenín; 57,9% pacientok užívalo pôvodnú bisfosfonátovú liečbu a počas štúdie 18,8% užívalo súbežne glukokortikoidy. 1 013 (74,5%) pacientok ukončilo 24-mesačné pokračovanie štúdie. Priemerná kumulatívna dávka (medián) glukokortikoidov bola 474,3 (66,2) mg v teriparatidovej skupine a 898,0 (100,0) mg v rizendronátovej skupine. Priemerný príjem vitamínu D (medián)
v teriparatidovej skupine bol 1 433 IU/deň (1 400 IU/deň) a v rizendronátovej skupine 1 191 IU/deň
(900 IU/deň). Výskyt nových vertebrálnych zlomenín u pacientok, ktorým vyhotovili vstupné aj následné rádiogramy chrbtice, bol 28/516 (5,4%) u pacientok liečených teriparatidom a 64/533
(12,0%) u pacientok liečených rizendronátom, relatívne riziko (95% CI) = 0,44 (0,29-0,68), P<0,0001. Kumulatívny výskyt združených klinických zlomenín (klinické vertebrálne a nevertebrálne zlomeniny) bol 4,8% u pacientok liečených teriparatidom a 9,8% u pacientok liečených rizedronátom, pomer
rizika (95% CI) = 0,48 (0,32-0,74), P = 0,0009.

Osteoporóza u mužov

Do klinickej štúdie u mužov bolo zaradených 437 pacientov (priemerný vek 58,7 roka)
s hypogonadálnou osteoporózou (definovanou ako nízky ranný voľný testosterón alebo zvýšený FSH
alebo LH) alebo idiopatickou osteoporózou. Vstupná minerálna denzita kostí chrbtice a krčka stehnovej kosti, priemerné T skóre boli -2,2 resp. -2,1. Pri vstupe do štúdie 35% pacientov malo
zlomeninu stavcov a 59% malo nevertebrálnu zlomeninu.

Všetci pacienti denne dostávali 1 000 mg vápnika a aspoň 400 IU vitamínu D. Po 3 mesiacoch došlo k významnému zvýšeniu BMD v bedrovej časti chrbtice. Za 12 mesiacov sa BMD bedrovej časti chrbtice zvýšila v porovnaní s placebom o 5%, celkového krčka stehnovej kosti o 1%. Nebol však preukázaný významný účinok na výskyt zlomenín.

Osteoporóza indukovaná glukokortikoidmi

Účinnosť teriparatidu u mužov a žien (N=428), ktorí dostávajú pretrvávajúcu systémovú liečbu
glukokortikoidmi (ekvivalentnú 5 mg alebo viac prednizónu počas minimálne 3 mesiacov) bola preukázaná v 18-mesačnej primárnej fáze randomizovanej, dvojito zaslepenej, 36-mesačnej
komparátorom kontrolovanej štúdii (alendronát 10 mg/deň). Dvadsaťosem percent pacientov malo na
začiatku jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín. Všetci pacienti dostávali
1 000 mg vápnika denne a 800 IU vitamínu D denne.
Táto štúdia zahŕňala postmenopauzálne ženy (N=277), premenopauzálne ženy (N=67) a mužov
(N=83). Na začiatku mali postmenopauzálne ženy vekový priemer 61 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,7, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu
7,5 mg/deň a 34% pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych
zlomenín; premenopauzálne ženy mali vekový priemer 37 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,5, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 10 mg/deň a 9% pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín; a muži mali vekový priemer 57 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,2, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 10 mg/deň a 24% pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín.

Šesťdesiatdeväť percent pacientov dokončilo 18-mesačnú primárnu fázu štúdie. V koncovom hodnotení po 18 mesiacoch, teriparatid signifikantne zvýšil BMD v bedrovej časti chrbtice (7,2%) v porovnaní s alendronátom (3,4%) (p<0,001). Teriparatid zvýšil BMD v oblasti celého bedrového kĺbu (3,6%) v porovnaní s alendronátom (2,2%) (p<0,01), takisto ako krčka stehnovej kosti (3,7%) v porovnaní s alendronátom (2,1%) (p<0,05).
U pacientov liečených teriparatidom vzrástla hodnota BMD v období medzi 18 a 24 mesiacmi liečby o ďalších 1,7% v bedrovej chrbtici, 0,9% v celom bedrovom kĺbe a 0,4% v krčku stehennej kosti.

Analýza röntgenových snímok chrbtice po 36 mesiacoch liečby 169 pacientov alendronátom a 173 pacientov teriparatidom preukázala, že u 13 pacientov v skupine liečenej alendronátom (7,7%) sa vyskytla nová vertebrálna zlomenina v porovnaní s 3 pacientmi v skupine užívajúcich teriparatid (1,7%) (p = 0,01). Okrem toho u 15 z 214 pacientov v skupine liečenej alendronátom (7,0%) sa vyskytla nevertebrálna zlomenina v porovnaní so 16 pacientami z 214 v skupine užívajúcich teriparatid (7,5%) (p=0,84).

U premenopauzálnych žien bolo zvýšenie BMD z východiskovej hodnoty na hodnotu koncového bodu po 18 mesiacoch signifikantne vyššie v skupine s teriparatidom v porovnaní s alendronátovou skupinou v bedrovej časti chrbtice (4,2% oproti −1,9%; p<0,001) a v oblasti celého bedrového kĺbu (3,8% oproti
0,9%; p=0,005). Žiadny signifikantný účinok na výskyt zlomeniny sa však nedokázal.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Distribúcia

Distribučný objem je približne 1,7 l/kg. Po subkutánnom podaní je biologický polčas teriparatidu
približne 1 hodina, čo odráža čas potrebný na vstrebanie z miesta vpichu.

Biotransformácia

S teriparatidom neboli vykonané žiadne štúdie metabolizmu alebo exkrécie, zdá sa však, že periférny
metabolizmus parathormónu prebieha prevažne v pečeni a obličkách.

Eliminácia

Teriparatid sa vylučuje hepatálnym a extrahepatálnym klírensom (približne 62 l/hod u žien a 94 l/hod
u mužov).

Starší pacienti

Vo farmakokinetike teriparatidu neboli zaznamenané žiadne rozdiely s ohľadom na vek (rozpätie od
31 do 85 rokov). Prispôsobenie dávky veku sa nevyžaduje.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Teriparatid nebol genotoxický v žiadnom zo štandardne vykonávaných testov. Pri podávaní potkanom, myšiam alebo králikom neboli preukázané žiadne teratogénne účinky. Nepozorovali sa žiadne významné účinky u gravidných potkanov alebo myší, ktoré dostávali teriparatid v denných dávkach 30 až 1000 µg/kg. Objavila sa však fetálna resorpcia a znížená veľkosť vrhu u gravidných králikov, ktoré dostávali teriparatid v denných dávkach 3 až 100 µg/kg. Embryotoxicita pozorovaná u králikov môže súvisieť s oveľa väčšou citlivosťou králikov na účinky PTH na ionizovaný vápnik v krvi v porovnaní s hlodavcami.

U potkanov, liečených takmer celoživotne dennou injekciou teriparatidu, bolo preukázané dávkovo závislé zvýšenie kostnej novotvorby a zvýšený výskyt osteosarkómu, veľmi pravdepodobne epigenetickým mechanizmom. Podávanie teriparatidu potkanom nezvýšilo incidenciu žiadneho iného typu nádorového ochorenia. Klinický význam týchto nálezov je vďaka odlišnej fyziológii kosti
u potkanov a u ľudí pravdepodobne zanedbateľný. Žiadne kostné tumory neboli zaznamenané u opíc

po ovarektómii liečených počas 18 mesiacov ani počas ďalších 3 rokov po ukončení liečby. Navyše, v klinických skúšaniach alebo nadväzujúcej štúdii po ukončení liečby nebol žiadny osteosarkóm preukázaný.

Štúdie na zvieratách preukázali, že významne znížený prietok krvi pečeňou znižuje expozíciu PTH
hlavnému štiepnemu systému (Kupfferove bunky) a následne klírens PTH (1-84).



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Ľadová kyselina octová Trihydrát octanu sodného Manitol
Metakrezol
Voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

Chemická, fyzikálna a mikrobiologická stabilita v priebehu používania lieku bola preukázaná počas 28
dní pri 2-8°C. Po otvorení sa môže liek uchovávať pri 2°C až 8°C maximálne 28 dní.
Za nedodržanie odporučených podmienok a doby uchovávania je zodpovedný používateľ.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte vždy v chladničke pri teplote (2°C – 8° C). Injekčné pero hneď po použití vráťte do chladničky.

Neuchovávajte v mrazničke.

Injekčné pero neuchovávajte s nasadenou ihlou.

Injekčné pero vždy uchovávajte s nasadeným bielym krytom na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

2,7 ml roztoku v náplni (silikonizované sklo typ I) s bezpečnostným uzáverom
tvoreným brómbutylovým gumeným piestom, na druhej strane uzavretý svorkou s dvojvrstvovým kombinovaným uzáverom (gumový laminát z polyizoprén/brómbutylu s hliníkovým krytom). Náplne
sú integrálnou a nevymeniteľnou súčasťou injekčného pera.

Injekčné pero je tvorené priehľadným držiakom náplne, bielym ochranným krytom, ktorý kryje držiak s náplňou, a telom injekcie s čiernym injekčným tlačidlom.

Livogiva sa dodáva v balení obsahujúcom 1 alebo 3 naplnené perá. Každé naplnené pero obsahuje 28
dávok s obsahom 20 mikrogramov (v 80 mikrolitroch). Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Každé pero má používať len jeden pacient. Na každú aplikáciu je potrebné použiť novú, sterilnú ihlu. Balenie lieku neobsahuje ihly. K peru je možné používať ihly určené k inzulínovému peru. Po každej aplikácii musí byť pero s Livogivou vrátené do chladničky.

Livogiva nemá byť použitá, ak je roztok zakalený, sfarbený alebo obsahuje častice.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Theramex Ireland Limited
3rd Floor Kilmore House, Park Lane, Spencer Dock
DO1 YE64 Dublin 1
Írsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/20/1462/001-002



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.