IDEFIRIX 11 MG PRÁŠOK NA INFÚZNY KONCENTRÁT plc ifc 1x11 mg (liek.inj.skl.)

Infekcia a profylaxia infekcie

V prípade transplantácie obličky sa pretrvávajúce závažné infekcie akéhokoľvek pôvodu (bakteriálne,
vírusové alebo plesňové infekcie) považujú za kontraindikáciu a chronické infekcie, ako je HBV alebo HIV, sa musia dôkladne kontrolovať. Je nutné vziať do úvahy, že imlifidáza dočasne znižuje protilátky IgG. Najčastejšie infekcie u pacientov s hypogamaglobulinémiou sú infekcie dýchacích ciest. Z tohto dôvodu treba okrem štandardnej liečby a profylaxie infekcie pri transplantácii obličky (proti infekcii spôsobenej Pneumocystis carinii, cytomegalovírusom a perorálnej infekcii spôsobenej kvasinkou candida) počas obdobia 4 týždňov podávať všetkým pacientom profylakticky perorálne antibiotiká na patogény dýchacích ciest. Aj ak pacient z akéhokoľvek dôvodu nepodstúpi transplantáciu po liečbe imlifidázou, je nutné počas obdobia 4 týždňov podávať profylakticky perorálne antibiotiká na
patogény dýchacích ciest.

Používanie imlifidázy a indukčná liečba oslabujúca T-lymfocyty s liečbou oslabujúcou pamäťové
B-lymfocyty alebo bez nej môže zvýšiť riziko reaktivácie živých oslabených vakcín a /alebo latentnej tuberkulózy.

Vakcinácie

V dôsledku znížených hladín protilátok IgG po liečbe imlifidázou počas obdobia 4 týždňov existuje
riziko dočasného zníženia vakcinačnej ochrany.

Protilátkami sprostredkovaná rejekcia (Antibody-mediated rejection, AMR)

AMR môže nastať ako dôsledok reakcie na špecifické protilátky darcu (donor-specific antibodies
DSA). U pacientov s veľmi vysokými hladinami DSA pred transplantáciou sa pravdepodobne prejaví AMR, ktorá si vyžaduje zákrok. Väčšina pacientov v klinických štúdiách mala reakciu na DSA, ktorá dosiahla vrchol medzi 7 a 21 dňami po liečbe imlifidázou, a AMR sa prejavila približne u 30 % pacientov. Starostlivosť o všetkých pacientov s AMR v klinických štúdiách bola úspešná pomocou štandardnej liečby. Opätovný výskyt DSA a zvýšené riziko AMR u vysoko imunizovanýchpacientov si vyžaduje predchádzajúce skúsenosti lekára so starostlivosťou o senzibilizovaných pacientov, prostriedkami a pripravenosťou na diagnostiku a liečbu akútnej AMR v súlade so štandardnými klinickými postupmi. Starostlivosť o pacientov má zahŕňať dôkladné monitorovanie protilátok HLA
a kreatinínu v sére alebo plazme, ako aj pripravenosť na vykonanie biopsie, ak existuje podozrenie na
AMR.

Pacienti s pozitívnym výsledkom cytotoxickej krížovej skúšky na T-lymfocyty, závislou odkomplementu (CDC)

K dispozícii je veľmi málo skúseností, pokiaľ ide o pacientov s potvrdenou pozitívnou krížovou
skúškou na CDC T-myfocyty pred liečbou imlifidázou (pozri časť 5.1).

Imunogenicita

Potenciálny vplyv protilátok proti imlifidázu (ADA) na účinnosť a bezpečnosť druhej dávky
imlifidázy podanej do 24 hodín po prvej dávke sa považuje za zanedbateľný, keďže tvorba ADA ako reakcia na prvú dávku sa ešte nezačala.



Potvrdenie zmeny krížovej skúšky

Každá klinika musí dodržiavať štandardný protokol na potvrdenie zmeny krížovej skúšky z pozitívnej
na negatívnu. Ak sa použije krížová skúška cytotoxicity závislej od komplementu (CDCXM), je nutné vziať do úvahy nasledujúce skutočnosti s cieľom zabrániť nesprávnym kladným výsledkom: Protilátka IgM nesmie byť aktivovaná, aby bolo možné konkrétne posúdiť cytotoxickú kapacitu protilátky IgG.
Je nutné zabrániť použitiu stupňa antihumanizovaného globulínu (AHG). Ak sa použije, treba
potvrdiť, že AHG je zameraný proti fragmentu Fc, a nie proti fragmentu Fab protilátky IgG. Použitie

AHG zameraného proti fragmentu Fab neumožní uvedenie správnych údajov CDCXM u pacienta
liečeného imlifidázou.

Lieky na báze protilátok

Imlifidáza je cysteínová proteáza, ktorá konkrétne štiepi protilátku IgG. V dôsledku toho sa môžu
lieky na báze protilátky IgG inaktivovať, ak sú podávané spolu s imlifidázou. Lieky na báze protilátok štiepené imlifidázou zahŕňajú aj baziliximab, rituximab, alemtuzumab, adalimumab, denosumab, belatacept, etanercept, králičí anti-tymocytový globulín (rATG) a intravenózny imunoglobulín (IVIg) (v časti 4.5 pozri odporúčané časové intervaly medzi podaním imlifidázy a liekmi na báze protilátok).

IVIg môže obsahovať neutralizujúce protilátky proti imlifidáze, ktoré môžu inaktivovať imlifidázu, ak sa IVIg podá pred imlifidázou (pozri časť 4.5).

Obsah sodíka

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v , t.j. v podstate zanedbateľné množstvo
sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Imlifidáza štiepi protilátku IgG; druhová špecifita má za následok degradáciu všetkých podtried ľudskej a králičej protilátky IgG. V dôsledku toho sa môžu lieky na báze ľudskej alebo králičej protilátky IgG inaktivovať, ak sú podávané spolu s imlifidázou. Lieky na báze protilátok štiepené imlifidázou zahŕňajú aj baziliximab, rituximab, alemtuzumab, adalimumab, denosumab, belatacept, etanercept, rATG a IVIg.

Imlifidáza nedegraduje konský antitymocytový globulín a medzi podávaním nie je nutné zohľadniť
žiadny časový interval. Ekulizumab nie je pri odporúčanej dávke štiepený imlifidázou.

Tabuľka 1 Odporúčané časové intervaly na podanie liekov na báze protilátok po podaní imlifidázy

Liek:	Odporúčaný časový interval po podaní 0,25 mg/kg imlifidázy
konský antitymocytový globulín, ekulizumab	nie je potrebný žiadny časový interval (môže sa podať súbežne s imlifidázou)
intravenózny imunoglobulín (IVIg)	12 hodín
alemtuzumab, adalimumab, baziliximab, denosumab, etanercept, rituximab	4 dni
králičí anti-humanizovaný tymocytový globulín (rATG), belatacept	1 týždeň

IVIg môže obsahovať neutralizujúce protilátky proti imlifidáze, ktoré môžu inaktivovať imlifidázu, ak
sa IVIg podá pred imlifidázou. Pred podaním imlifidázy pacientom liečeným s IVIg treba zohľadniť polčas rozpadu IVIg (3 – 4 týždne). V klinických štúdiách nebol IVIg podaný 4 týždne pred podaním infúzie s imlifidázou.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

U tehotných žien nie sú k dispozícii žiadne údaje z používania imlifidázy, keďže tehotenstvo
predstavuje kontraindikáciu pre transplantáciu obličky.
Štúdie na králikoch nepreukazujú priame alebo nepriame škodlivé účinky imlifidázy, pokiaľ ide o vývoj embrya/plodu (pozri časť 5.3).
Z preventívnych dôvodov sa neodporúča používať imlifidázu počas tehotenstva.

Dojčenie

Nie je známe, či sa imlifidáza vylučuje do ľudského materského mlieka. Riziko u dojčiat nemôže byť
vylúčené.
Pred vystavením imlifidáze sa dojčenie má prerušiť.

Fertilita

Neboli vykonané žiadne konkrétne štúdie o fertilite a postnatálnom vývoji (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Netýka sa.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie závažné nežiaduce reakcie v klinických štúdiách boli pneumónia (5,6 %) a sepsa (3,7 %).
Najčastejšie nežiaduce reakcie boli infekcie (16,7 %) (vrátane pneumónie (5,6 %), infekcie močových ciest (5,6 %) a sepsy (3,7 %)), bolesť v mieste podania infúzie (3,7 %), reakcie súvisiace s infúziou (3,7 %), zvýšená hladina alanínaminotransferázy (3,7 %), zvýšená hladiny aspartátaminotransferázy (3,7 %), myalgia (3,7 %), bolesť hlavy (3,7 %) a návaly tepla (3,7 %).

Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke

Nežiaduce reakcie opísané v tejto časti boli identifikované v klinických štúdiách (N = 54).
Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa triedy orgánových systémov a kategórie frekvencie MedDRA. Kategórie frekvencie výskytu sú vymedzené takto: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 2 Nežiaduce reakcie

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Nežiaduca reakcia Frekvencia
	Veľmi časté	Časté
Infekcie a nákazy	bakteriálna a vírusová infekcia	abdominálna infekcia adenovírusová infekcia infekcia v mieste zavedenia katétra infekcia chrípka parvovírusová infekcia pneumónia pooperačná infekcia rany sepsa infekcia horných dýchacích ciest infekcia močových ciest infekcia rany
Poruchy krvi a lymfatického systému		anémia
Poruchy imunitného systému		rejekcia transplantátu
Poruchy nervového systému		posturálne závraty bolesť hlavy
Poruchy oka		krvácanie z očných bielkov porucha videnia
Poruchy srdca a srdcovej činnosti		sínusová tachykardia
Poruchy ciev		návaly horúčavy hypertenzia hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína		dyspnoe
Poruchy kože a podkožného tkaniva		vyrážka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		myalgia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		pocit horúčavy bolesť v mieste podania infúzie
Laboratórne a funkčné vyšetrenia		zvýšená hladina alanínaminotransferázy (ALT) zvýšená hladina aspartátaminotransferázy (AST)
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu		reakcie súvisiace s podaním infúzie

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie
V klinických štúdiách malo 16,7 % pacientov infekciu. V klinických štúdiách bolo deväť infekcií posúdených za závažné a súvisiace s imlifidázou, pričom 5 z týchto infekcií vypuklo do 30 dní po

liečbe imlifidázou. Osem z 9 súvisiacich závažných infekcií trvalo kratšie než 30 dní. Výskyt
a charakteristika (vrátane pôvodcu infekcie) závažných alebo ťažkých infekcií sa nelíšili od tých, ktoré boli vo všeobecnosti zistené u pacientov s transplantovanou obličkou (pozri časť 4.4).

Reakcie súvisiace s infúziou
Reakcie súvisiace s infúziou, vrátane dýchavičnosti a návalov tepla, boli hlásené u 5,6 % pacientov, pričom jedna viedla k prerušeniu podávania infúzie s imlifidázou a nebola vykonaná transplantácia. S výnimkou jedného prípadu miernej vyrážky vypukli všetky reakcie súvisiace s infúziou v deň podania infúzie imlifidázy a ustúpili do 90 minút (pozri časť 4.4).

Myalgia
Myalgia bola v klinických štúdiách hlásená u 2 pacientov (3,7 %). Jeden z pacientov mal závažnú myalgiu bez zistenia poškodenia svalu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

národné centrum hlásenia uvedené

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na

v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

K dispozícii nie sú žiadne skúsenosti s dávkami vyššími, ako sú odporúčané dávky. V prípade predávkovania treba pacienta pozorne sledovať a poskytnúť symptomatickú liečbu.
Neexistuje žiadny špecifický antidotum, ale oslabenie protilátky IgG možno riešiť podaním protilátky
IVIg.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Imunosupresíva, selektívne imunosupresíva, kód ATC: L04AA41.

Mechanizmus účinku

Imlifidáza je cysteínová proteáza získaná z enzýmu baktérie Streptococcus pyogenes degradajúceho
imunoglobulín G (IgG), ktorá štiepi ťažké reťazce všetkých podtried ľudského IgG, ale žiadne iné imunoglobulíny. Štiepenie IgG vedie k eliminácii funkcií efektora závislého od Fc vrátane CDC
a bunkovej cytotoxicity závislej od protilátky (ADCC). Štiepením všetkých IgG imlifidáza znižuje hladinu DSA, čím umožňuje transplantáciu.

Farmakodynamické účinky

Klinické štúdie preukázali, že IgG sa začal štiepiť do niekoľkých hodín po podaní 0,25 mg/kg
imlifidázy. Nebolo zistené predčasné zvýšenie IgG plazmy v dôsledku refluxu neštiepeného IgG
z extravaskulárneho priestoru, čo naznačuje, že imlifidáza neštiepi len IgG plazmy, ale celý zdroj IgG
vrátane extravaskulárneho IgG. Návrat endogénneho IgG začne 1 – 2 týždne po podaní imlifidázy a pokračuje počas niekoľkých týždňov.

Treba poznamenať, že metódy turbidimetrie/nefelometrie, ktoré sa bežne používajú v nemocniciach na meranie celkového IgG, nerozlišujú medzi rôznymi fragmentmi IgG po liečbe imlifidázou, a nemôžu
sa preto použiť na zhodnotenie účinku liečby.

Klinická účinnosťa bezpečnosť

Tri otvorené šesťmesačné klinické štúdie s jedným ramenom hodnotili dávkovací režim, účinnosť
a bezpečnosť imlifidázy na liečbu pred transplantáciou s cieľom znížiť špecifický IgG darcu
a umožniť vysoko imunizovaným čakateľom na transplantát, aby boli spôsobilí na transplantáciu
obličky. Transplantáciu podstúpilo 46 pacientov, 21 (46 %) žien a 25 (54 %) mužov, vo veku od 20 do
73 rokov, u všetkých bolo diagnostikované ochorenie obličiek v poslednom štádiu (ESRD) a boli na dialýze. Všetci pacienti boli imunizovaní, 41 (89 %) bolo vysoko imunizovaných (cPRA ≥80 %),
33 (72 %) z nich malo cPRA ≥95 %. Pre všetkých pacientov, ktorí mali pozitívnu krížovú skúšku pred liečbou imlifidázy, sa táto skúška zmenila na negatívnu do 24 hodín. Model PKPD (farmakokinetický/farmakodynamický) preukázal, že 2 hodiny po podaní 0,25 mg/kg imlifidázy sa krížová skúška pravdepodobne zmení na negatívnu u 96 % pacientov a po 6 hodinách to bude pravdepodobne najmenej u 99,5 % pacientov. Všetkých 46 pacientov bolo po 6 mesiacoch nažive, pričom podiel prežitia obličkového štepu bol 93 %. Funkcia obličky bola u pacientov'
s transplantovanou obličkou obnovená v očakávanom rozsahu, pričom 90 % pacientov malo počas 6
mesiacov odhadovanú glomerulárnu filtráciu (eGFR) >30 ml/min/1,73 m2.

Štúdia 03 hodnotila bezpečnosť a účinnosť imlifidázy pri rôznych dávkovacích režimoch u pacientov
s ESRD podstupujúcich transplantáciu obličky. Desiati pacienti boli pred transplantáciu liečení jednou dávkou 0,25 (n = 5) alebo 0,5 (n = 5) mg/kg imlifidázy. Sedem pacientov bolo pozitívnych na DSA a 6 pacientov malo pozitívnu krížovú skúšku pred liečbou imlifidázou. Hladina DSA sa znížila u všetkých
7 pacientov a po liečbe sa všetky pozitívne krížové skúšky zmenili na negatívne. Všetkých 10 pacientov úspešne podstúpilo transplantáciu a malo funkčnú obličku počas 6 mesiacov. Osem z 10 pacientov malo eGFR >30 ml/min/1,73 m2. Pacienti dostávali imunosupresívnu liečbu vrátane kortikosteroidov, inhibítora kalcineurínu, mykofenolátu mofetilu a IVIg. U troch pacientov sa počas štúdie prejavila AMR, u nikoho nenastalo odmietnutie transplantátu.

Štúdia 04 hodnotila účinnosť a bezpečnosť imlifidázy u pacientov vysoko imunizovaných na HLA. Zúčastnilo sa na nej 17 pacientov, ktorí boli liečení jednou dávkou 0,24 mg/kg. Pred liečbou imlifidázou bolo 15 (88 %) pacientov pozitívnych na DSA a 14 (82 %) pacientov malo pozitívnu krížovú skúšku. Hladina DSA sa u všetkých pacientov znížila na úroveň prijateľnú na transplantáciu a všetci pacienti podstúpili transplantáciu počas niekoľkých hodín po liečbe imlifidázou. Počas 6 mesiacov malo 16 zo 17 pacientov funkčnú obličku, pričom 15 (94 %) pacientov malo
eGFR >30 ml/min/1,73 m2. U dvoch pacientov sa počas štúdie prejavila AMR, u nikoho nenastalo odmietnutie transplantátu. Pacienti dostávali imunosupresívnu liečbu vrátane kortikosteroidov, inhibítora kalcineurínu, mykofenolátu mofetilu, alemtuzumabu a IVIg.

Štúdia 06 hodnotila účinnosť a bezpečnosť imlifidázy pri odstránení DSA a zmene pozitívnej krížovej skúšky na negatívnu u vysoko imunizovaných pacientov, čím bola umožnená transplantácia. Všetci zúčastnení pacienti boli pred začlenením do štúdie na zozname čakateľov na transplantáciu obličky
a mali pozitívnu krížovú skúšku voči dostupnému darcovi (vrátane 2 pacientov s potvrdenou pozitívnou krížovou skúškou na CDC T-lymfocytov). 18 pacientov dostalo úplnú dávku 0,25 mg/kg imlifidázy, 3 z nich dostali 2 dávky v rozmedzí 12 až 13 hodín, čo viedlo u všetkých pacientov k štiepeniu IgG a zmene pozitívnej krížovej skúšky na negatívnu. U 57 % analyzovaných pacientov nastala zmena krížovej skúšky do 2 hodín a u 82 % do 6 hodín. Všetci pacienti úspešne podstúpili transplantáciu a 16 (89 %) malo funkčnú obličku počas 6 mesiacov (vrátane 2 pacientov s potvrdenou pozitívnou krížovou skúškou na CDC T-lymfocytov). 15 (94 %) pacientov malo eGFR
>30 ml/min/1,73 m2. Pacienti dostávali imunosupresívnu liečbu vrátane kortikosteroidov, inhibítora kalcineurínu, mykofenolátu mofetilu, rituximabu, IVIg a alemtuzumabu alebo konského anti- tymocytového globulínu. U siedmich pacientov sa prejavila aktívna AMR a u ďalšieho pacienta subklinická AMR, u nikoho nenastalo odmietnutie transplantátu.

Staršie osoby

V klinických štúdiách dostávali imlifidázu traja pacienti vo veku 65 rokov a starší pred transplantáciou
obličky. Výsledky bezpečnosti a účinnosti u týchto pacientov boli konzistentné s celkovou skupinou pacientov štúdie na základe posúdenia prežitia pacienta a štepu, funkcie obličky a akútneho

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s imlifidázou
v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre transplantáciu obličky
(informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

Tento liek bol registrovaný s tzv. podmienkou. To znamená, že sa očakávajú ďalšie údaje o tomto lieku.
Európska agentúra pre lieky najmenej raz ročne posúdi nové informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.



5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetika imlifidázy bola porovnateľná u zdravých subjektov a pacientov s ESRD. Vystavenie imlifidáze sa úmerne zvýšilo po jednej intravenóznej 15-minútovej infúzii 0,12 až 0,50 mg/kg telesnej hmotnosti.
Maximálna koncentrácia (Cmax) imlifidázy bola zistená na konci alebo tesne pred koncom infúzie s priemernou hodnotou 5,8 (4,2 – 8,9) µg/ml po dávke 0,25 mg/kg. Eliminácia imlifidázy bola charakterizovaná počiatočnou distribučnou fázou s priemerným polčasom rozpadu 1,8 (0,6 – 3,6) hodín a pomalšou eliminačnou fázou s priemerným polčasom rozpadu 89 (60 – 238) hodín. Počas eliminačnej fázy bol priemerný klírens (CL) 1,8 (0,6 – 7,9) ml/h/kg a distribučný objem (Vz)
0,20 (0,06 – 0,55) l/kg.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Neklinické údaje neukazujú žiadne osobitné riziko pre ľudí na základe štúdií toxicity po opakovaných dávkach u králikov a psov a na základe štúdie vývoja embrya/plodu u králikov. Z dôvodu rýchleho
a rozsiahleho vývoja protilátok proti imlifidáze a súvisiacej toxicity po opakovaných podávaniach, zatiaľ nie je možné uskutočniť štúdiu o fertilite a embryonálnom vývoji v ranom štádiu. V štúdiách toxicity po opakovaných dávkach nebola zistená toxicita pre reprodukčné orgány, ale potenciálny účinok imlifidázy na mužské a ženské reprodukčné orgány ešte nebol dôkladne skúmaný. Nevykonali sa žiadne štúdie o prenatálnej a postnatálnej toxicite. Nevykonali sa žiadne štúdie o genotoxite, keďže liečivom je proteín a nepredpokladá sa priama interakcia s DNA alebo iným chromozómovým materiálom.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

manitol polysorbát 80 trometanol
dihydrát edetátu disodného
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Neotvorená injekčnáliekovka

Po rekonštitúcii

Rekonštituovaný roztok treba ihneď pridať z liekovky do infúzneho vaku.

Po zriedení

Chemická a fyzikálna stabilita pri používaní po rekonštitúcii a zriedení sa preukázala počas 24 hodín
pri 2 – 8 °C a počas 4 hodín pri 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite, ak sa metódou rekonštitúcie a riedenia
nevylúči riziko mikrobiálnej kontaminácie.

Ak sa nepoužije okamžite, za podmienky uchovávania lieku pri používaní zodpovedá používateľ.
Roztok sa má uchovávať chránený pred svetlom.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie Uchovávajte v chladničke (2-8C). Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Idefirix sa dodáva v injekčnej liekovke (sklo typu I) so zátkou (bromobutylová guma) a vyklápacím hliníkovým uzáverom.

Veľkosti balenia sú 1 liekovka alebo 2 x 1 liekovka.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Rekonštitúcia prášku

Pridajte 1,2 ml sterilnej vody na injekcie do liekovky lieku Idefirix, pričom dávajte pozor, aby voda
tiekla po stene skla a nie do prášku.

Liekovku jemne pretrepávajte aspoň 30 sekúnd, aby sa prášok úplne rozpustil. Netraste, aby ste minimalizovali pravdepodobnosť vzniku peny. Liekovka teraz obsahuje 10 mg/ml imlifidázy a je možné odobrať max. 1,1 ml roztoku.

Rekonštituovaný roztok má byť číry a bezfarebný. Nepoužívajte, ak sa v roztoku nachádzajú častice alebo ak má roztok zmenenú farbu. Odporúča sa pridať rekonštituovaný roztok ihneď z liekovky do infúzneho vaku.

Príprava roztoku na infúziu

Pomaly pridávajte správne množstvo rekonštituovaného roztoku imlifidázy do infúzneho vaku, ktorý
obsahuje 50 ml infúzneho roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %). Infúzny vak niekoľkokrát prevráťte, aby sa roztok dôkladne premiešal. Infúzny vak treba chrániť pred svetlom. Musí sa použiť sterilný nepyrogénny in-line filter s nízkou afinitou k bielkovinám (veľkosť pórov 0,2 μm). Ďalšie informácie o podávaní sú uvedené v časti 4.2.

Pred použitím infúzneho roztoku treba vizuálne skontrolovať prítomnosť častíc alebo zmenu zafarbenia. Ak roztok týmto požiadavkám nevyhovuje, zlikvidujte ho.

Likvidácia

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými
požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Hansa Biopharma AB P.O. Box 785
220 07 Lund
Švédsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)

EU/1/20/1471/001
EU/1/20/1471/002



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.