GENOTROPIN 12 MG plv iol 1x12 mg (náplň inj.skl.dvojkom.+pero GoQuick)

ačovať v liečbe aby sa dosiahol úplny telesný vývoj (t.j. zloženie tela, kostná denzita). Z hľadiska monitorovania je počas prechodného obdobia jedným z terapeutických cieľov dosiahnutie normálnej hodnoty maximálnej kostnej denzity definovanej ako T-skóre > -1 (t.j. štandardizáciou na priemernú hodnotu maximálnej kostnej denzity u dospelých nameranú duálnou röntgenovou absorpciometriou v závislosti od pohlavia a etnika). Pre návod na dávkovanie u dospelých pozri časť uvedenú nižšie.

Praderov-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u detí

Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m² telesného povrchu za deň. Denná dávka 2,7 mg sa nesmie prekročiť. Liečba sa nesmie použiť u detí s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými epifyzálnymi rastovými štrbinami.

Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme

Odporúčané dávkovanie je 0,045 ‑ 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň alebo 1,4 mg/m² telesného povrchu za deň.

Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii

Odporúča sa dávka 1,4 mg/m² telesného povrchu za deň (približne 0,045 ‑ 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky.

Poruchy rastu u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek (SGA)

Zvyčajná odporúčaná dávka je 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m² telesného povrchu za deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.

Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov

Indikácia	Denná dávka v mg/kg telesnej hmotnosti za deň	Denná dávka v mg/m2 povrchu tela za deň
Deficit rastového hormónu u detí	0,025 ‑ 0,035	0,7 ‑ 1,0
Praderov-Williho syndróm u detí	0,035	1,0
Turnerov syndróm	0,045 ‑ 0,050	1,4
Chronická renálna insuficiencia	0,045 ‑ 0,050	1,4
Deti, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek	0,035	1,0

Deficit rastového hormónu u dospelých pacientov

U pacientov, ktorí pokračujú v substitučnej liečbe rastovým hormónom po deficite rastového hormónu v detstve, je odporúčaná dávka pri obnovení liečby 0,2 – 0,5 mg/deň. Dávka sa má postupne zvyšovať alebo znižovať s ohľadom na požiadavky pacienta vyplývajúce z koncentrácie IGF-I.

U pacientov s deficitom rastového hormónu, ktorý vznikol v dospelosti, má liečbazačať nízkou dávkou 0,15 ‑ 0,30 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora – I (IGF-I).
V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Uznáva sa, že existujú pacienti s deficitom rastového hormónu, u ktorých sa hladiny IGF-I neupravia napriek dobrej klinickej odpovede, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Denná udržiavacia dávka zriedka presiahne 1 mg/deň. U žien môže byť potreba vyšších dávok ako u mužov, keďže u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy môžu byť poddávkované, najmä tie pa+cientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži môžu byť liečení (predávkovaní) príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov. Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať. U pacientov starších ako 60 rokov má liečba mala začať dávkami 0,1 – 0,2 mg denne a má sa pomaly zvyšovať vzhľadom na potreby pacienta. Musí sa podávať najnižšia účinná dávka. Denná udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo prevyšuje 0,5 mg.

4.3 Kontraindikácie

GENOTROPIN sa nesmie používať pri akomkoľvek preukázanom nádorovom ochorení. Liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom.

GENOTROPIN sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými epifyzálnymi rastovými štrbinami.

Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť liečení GENOTROPINom. (U pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu GENOTROPINom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s indikáciami pre liečbu rastovým hormónom.

Ako veľmi zriedkavá nežiaduca udalosť sa vyskytuje myozitída, ktorá môže súvisieť s konzervačnou prísadou metakrezolom. V prípade myalgií alebo nadmernej bolesti v mieste injekcie je potrebné zvážiť diagnózu myozitídy a pri jej potvrdení sa musí používať liek GENOTROPIN bez metakrezolu.

Somatropín môže navodiť stav inzulínovej rezistencie a u niektorých pacientov hyperglykémiu. Preto musia byť pacienti sledovaní z hľadiska glukózovej intolerancie. V zriedkavých prípadoch môžu byť splnené kritériá pre stanovenie diagnózy diabetes mellitus typu II ako dôsledok liečby somatropínom, ale vo väčšine týchto prípadov boli prítomné aj rizikové faktory, ako sú obezita (vrátane obéznych pacientov s PWS), rodinná anamnéza, liečba steroidmi alebo predtým existujúca porucha glukózovej tolerancie. U pacientov s už potvrdenou diagnózou diabetes mellitus môže byť potrebné po začatí liečby somatropínom prispôsobenie antidiabetickej liečby.

Počas liečby somatropínom bola zistená zvýšená konverzia T4 na T3, ktorá môže viesť k zníženiu sérovej koncentrácie T4 a zvýšeniu koncentrácie T3. Vo všeobecnosti zostávajú hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy v referenčnom rozsahu zdravých jedincov. Účinok somatropínu na hladiny hormónov štítnej žľazy môže mať klinický význam u pacientov so subklinickou centrálnou hypotyreózou, u ktorých môže teoreticky vzniknúť manifestná hypotyreóza. Naopak, u pacientov užívajúcich substitučnú liečbu tyroxínom, môže vzniknúť mierna hypertyreóza. Preto sa po začatí liečby a pri úprave dávkovania somatropínu odporúča sledovať funkciu štítnej žľazy.

V prípadoch deficitu rastového hormónu ako následku liečby malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia.

U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k epifyzeolýze hlavice stehennej kosti. Deti krívajúce počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.

Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nevoľnosti alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia z hľadiska edému papily. V prípade potvrdenia edému papily sa musí zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie, a v indikovaných prípadoch sa liečba rastovým hormónom musí prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou.
Klinické skúsenosti však ukázali, že opätovné začatie liečby je často možné bez opätovného výskytu intrakraniálnej hypertenzie. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov intrakraniálnej hypertenzie.

Skúsenosti s liečbou pacientov nad 80 rokov sú obmedzené.
Starší pacienti môžu byť vnímavejší na účinok GENOTROPINu, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich účinkov.

U pacientov s PWS liečba musí byť vždy v kombinácii s nízkokalorickou diétou.

Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s Praderovým-Williho syndrómom, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti s pomerom hmotnosť/výška vyšším ako 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s jedným alebo viacerými z týchto faktorov môžu byť vo zvýšenom riziku.

U pacientov s Praderovým-Williho syndrómom sa pred začatím liečby somatropínom musia posúdiť príznaky obštrukcie horných dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.

Ak sa počas hodnotenia obštrukcie horných dýchacích ciest spozorujú patologické nálezy, dieťa musí byť poslané ku špecialistovi – otorinolaryngológovi na liečbu a rozhodnutie o respiračnej poruche pred začatím liečby rastovým hormónom.

Syndróm spánkového apnoe musí byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi metódami ako polysomnografia alebo nočná oxymetria a musí sa monitorovať, ak je na neho podozrenie.

Ak sa počas liečby somatropínom objavia u pacientov príznaky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane začínajúceho alebo narastajúceho chrápania), liečba sa musí prerušiť a musí sa vykonať nové otorinolaryngologické hodnotenie.

Všetci pacienti s Praderovým Williho syndrómom musia byť sledovaní v prípade podozrenia na syndróm spánkového apnoe.
 
Pacienti musia byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.

Všetci pacienti s Praderovým Williho syndrómom musia mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým hormónom.

U pacientov s PWS je bežná skolióza. Skolióza sa môže vyvíjať u dieťaťa počas rýchleho rastu. Počas liečby majú byť monitorované príznaky skoliózy.
Pri liečbe somatropínom sa však nezistil zvýšený výskyt alebo zhoršenie stupňa závažnosti skoliózy.

Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené.

U nízkych detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, musia byť pred začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré môžu vysvetliť poruchu rastu.

U detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť pred liečbou hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa musí vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nesmie podávať.

U detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF‑I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF‑I/IGFBP‑3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).

Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou u pacientov so Silverovým-Russelovým syndrómom sú obmedzené.

Pri liečbe detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.

Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 % normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto obdobia sa má začať konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy, hyperparatyreoidizmu a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.

Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.

V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení GENOTROPINom.

V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok GENOTROPINu pri rekonvalescencii u 522 kriticky chorých dospelých pacientov s komplikáciami po operáciách na otvorenom srdci, po brušných operáciách, po viacnásobnej úrazovej traume a po akútnom respiračnom zlyhaní. U pacientov liečených GENOTROPINom v dávke 5,3 mg alebo 8 mg/deň sa pozorovala vyššia mortalita (42 %) v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií nemajú byť títo pacienti liečení GENOTROPINom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom u kriticky chorých pacientov nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností zvážiť prínos pokračovania liečby voči potenciálnemu riziku.

U všetkých pacientov, u ktorých dôjde k vzniku podobného alebo iného kritického stavu, sa musí zvážiť možný prínos liečby GENOTROPINom voči potenciálnemu riziku.

4.5 Liekové a iné interakcie

Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.
Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.

4.6 Gravidita a laktácia

Klinické skúsenosti s použitím somatropínu u gravidných žien nie sú k dispozícii. Experimentálne údaje získané pri použití u zvierat nie sú kompletné. Liečba GENOTROPINom sa musí pri zistení gravidity prerušiť.

Počas fyziologickej gravidity hladina hypofyzárneho rastového hormónu po 20. gestačnom týždni výrazne klesá a do 30. gestačného týždňa je takmer úplne nahradená placentárnym rastovým hormónom. Vzhľadom k tomu je nepravdepodobné, že by u žien s deficitom rastového hormónu bolo potrebné počas tretieho trimestra gravidity pokračovať v substitučnej liečbe somatropínom.

Nie je známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

GENOTROPIN nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Pre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. U dospelých pacientov sa často vyskytujú nežiaduce účinky súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém, stuhnutie končatín, artralgia, myalgia a parestézie. Tieto nežiaduce účinky sú vo všeobecnosti mierne až stredne ťažké, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávkovania.

Incidencia týchto nežiaducich účinkov súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu. U detí sú tieto nežiaduce účinky menej časté.

U detí sa často vyskytujú prechodné lokálne kožné reakcie v mieste vpichu.

Boli hlásené zriedkavé prípady vzniku diabetes mellitus typu II.

Boli zaznamenané zriedkavé prípady benígnej intrakraniálnej hypertenzie.

Menej často sa u dospelých pacientov vyskytol syndróm karpálneho tunela.

Približne u 1 % pacientov spôsobil somatropín vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami.

	Časté ≥1/100 až <1/10	Menej časté ≥1/1000 až<1/100	Zriedkavé ≥1/10 000 až <1/1000	Veľmi zriedkavé <1/10 000
Benígne a malígne nádory				leukémia
Poruchy imunitného systému	tvorba protilátok
Poruchy endokrinného systému			diabetes mellitus typu II
Poruchy nervového systému	parestézie u dospelých	syndróm karpálneho tunela u dospelých, parestézie u detí	benígna intrakraniálna hypertenzia
Poruchy kože a podkožného tkaniva	prechodné lokálne kožné reakcie u detí
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkanivaí	u dospelých stuhnutosť končatín, artralgia, myalgia	u detí stuhnutosť končatín, artralgia, myalgia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	u dospelých periférny edém	u detí periférny edém

Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto nálezov môže byť obmedzený. Avšak pred začatím liečby GenotropInom^® sa liečba kortikosteroidmi musí optimalizovať.

U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané veľmi zriedkavé prípady leukémie, ale ich incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.'

Po uvedení lieku na trh sa hlásili zriedkavé prípady náhlej smrti u pacientov postihnutých Praderovým-Williho syndrómom liečených somatropínom, aj keď sa nedokázal kauzálny vzťah.

4.9 Predávkovanie
Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania alebo intoxikácie.
Akútne predávkovanie môže viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.
Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: hormóny predného laloku hypofýzy a ich analógy /
 somatropín
ATC kód: H01AC01

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Somatropín je účinný metabolický hormón s dôležitými funkciami v metabolizme lipidov, sacharidov a proteínov. U detí s nedostatočnou produkciou endogénneho rastového hormónu somatropín stimuluje lineárny rast a zvyšuje rýchlosť rastu. U dospelých, ako aj u detí somatropín udržuje fyziologickú stavbu tela tým, že zvyšuje zadržiavanie dusíka a stimuluje rast kostrového svalstva a mobilizuje telesný tuk. Obzvlášť citlivé na účinky somatropínu je viscerálne tukové tkanivo. Okrem zvýšenia lipolýzy somatropín znižuje vychytávanie triacylglycerolov bunkami zásobného tukového tkaniva. Somatropín zvyšuje koncentrácie IGF-I (inzulínu podobný rastový faktor – I ) a IGFBP‑3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).

Ďalej boli dokázané nasledujúce účinky somatropínu:
- Metabolizmus lipidov: Somatropín zvyšuje počet receptorov pre LDL cholesterol v pečeni a ovplyvňuje profil sérových lipidov a lipoproteínov. Vo všeobecnosti vedie podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu k poklesu LDL a apolipoproteínu B v sére. Možno tiež pozorovať pokles hladiny celkového cholesterolu v sére.

- Metabolizmus sacharidov: Somatropín zvyšuje hladinu inzulínu, ale glykémia nalačno sa obvykle nemení. U detí s hypopituitarizmom sa môže vyskytnúť hypoglykémia nalačno, ktorá sa pri užívaní somatropínu upraví.

- Metabolizmus vody a minerálov: Deficit rastového hormónu je spojený so zníženým objemom plazmy a extracelulárnej tekutiny, ktoré sa po liečbe somatropínom rýchlo zvyšujú. Somatropín vyvoláva retenciu sodíka, draslíka a fosforu.

- Kostný metabolizmus: Somatropín zvyšuje kostný obrat. Dlhodobé podávanie somatropínu pacientom s deficitom rastového hormónu, ktorí majú osteopéniu, vedie k zvýšeniu obsahu minerálov a kostnej denzity v zaťažovaných miestach.

- Telesná výkonnosť: Po dlhodobej liečbe somatropínom sa zvyšuje svalová sila a telesná výkonnosť. Somatropín tiež zvyšuje srdcový výdaj, ale mechanizmus zatiaľ nebol objasnený. K tomuto účinku môže prispievať pokles periférnej vaskulárnej rezistencie.

V klinických skúškach sa deťom, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, podávali dávky 0,033 a 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti denne až do dosiahnutia očakávanej finálnej výšky. U 56 pacientov, ktorí boli kontinuálne liečení somatropínom a dosiahli (takmer) očakávanú finálnu výšku, bola zmena vo výške oproti výške na začiatku liečby + 1,90 SD (pri dávke 0,033 mg/kg telesnej hmotnosti za deň) a + 2,19 SD (pri dávke 0,067 mg/kg telesnej hmotnosti za deň). Literárne údaje o neliečených deťoch, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek a spontánne nedobiehajú v raste svojich vrstovníkov, nasvedčujú neskorší rast 0,5 SD. Údaje o bezpečnosti dlhodobej liečby sú obmedzené.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Biologická dostupnosť subkutánne podaného somatropínu je u zdravých osôb aj u pacientov s deficitom rastového hormónu približne 80 %. Po subkutánnom podaní 0,035 mg/kg somatropínu sa v plazme dosahujú hodnoty C_max 13 ‑ 35 ng/ml a t_max  3 ‑6 hodín.

Vylučovanie

Priemerný terminálny polčas somatropínu po intravenóznom podaní dospelým s deficitom rastového hormónu je približne 0,4 hodiny. Avšak pri subkutánnom podávaní sa dosahuje polčas 2 – 3 hodiny. Pozorovaný rozdiel je pravdepodobne spôsobený pomalým vstrebávaním z miesta vpichu po subkutánnom podaní.

Subpopulácie pacientov

Absolútna biologická dostupnosť somatropínu po s.c. aplikácii sa zdá byť podobná u mužov aj u žien.

Informácie o farmakokinetike somatropínu u geriatrických a pediatrických pacientov, u odlišných rás a u pacientov s insuficienciou obličiek, pečene alebo srdca buď chýbajú, alebo sú neúplné.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách celkovej toxicity, lokálnej znášanlivosti a reprodukčnej toxicity neboli pozorované žiadne klinicky závažné účinky.
Štúdie genotoxicity in vitro a in vivo na vyvolanie mutácií a chromozómových aberácií sú negatívne.

V jednej in vitro štúdii na lymfocytoch pacientov dlhodobo liečených somatropínom sa po pridaní rádiomimeticky pôsobiacej látky bleomycínu pozorovala zvýšená fragilita chromozómov. Klinický význam tohto nálezu je nejasný.
V inej štúdii s lymfocytmi pacientov dlhodobo liečených somatropínom sa nezistil zvýšený výskyt chromozómových abnormalít.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

glycinum, mannitolum, natrii dihydrogenophosphas anhydricus, dinatrii hydrogenophosphas anhydricus, metacresolum, aqua ad iniectabilia.

6.2 Inkompatibility

Liek sa nesmie miešať s inými liekmi a môže sa pripraviť len v rozpúšťadle dodávanom spolu s ním.

6.3 Čas použiteľnosti

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok:3 roky

Roztok po rekonštitúcii:
GENOTROPIN^® 5,3 mg:28 dní
GENOTROPIN^® 12 mg:28 dní

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok:
Uchovávajte pri teplote 2 – 8 ^oC (v chladničke).
Uchovávajte vo vnútornom a vonkajšom obale. Neuchovávajte v mrazničke.
Pri teplote do 25 ^oC možno uchovávať 1 mesiac.

Roztok po príprave:
GENOTROPIN^® 5,3 mg:
Čas použiteľnosti injekčného roztoku po rekonštitúcii je 28 dní, ak sa uchováva pri teplote 2 ‑ 8 °C (v chladničke). Chráňte pred svetlom. Neuchovávajte v mrazničke.

GENOTROPIN^® 12 mg:
Čas použiteľnosti injekčného roztoku po rekonštitúcii je 28 dní, ak sa uchováva pri teplote 2 ‑ 8 °C (v chladničke). Chráňte pred svetlom. Neuchovávajte v mrazničke.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Vnútorný obal: Dvojkomorová náplň z bezfarebného skla typu I, 2 piesty zo šedej bromobutylovej gumy utesňujúce prednú komoru, hliníkové viečko s diskom zo šedej bromobutylovej gumy utesňujúce zadnú komoru.
Dvojkomorová náplň sa používa do dávkovacieho injekčného systému GENOTROPIN^® Pen 5,3 mg , GENOTROPIN^® Pen 12 mg alebo jednorazového viacdávkového naplneného pera GoQuick^®.

GENOTROPINové perá sú farebne odlíšené a musia sa používať s príslušnou dvojkomorovou náplňou na určenie správnej dávky. GENOTROPINové pero 5,3 mg (modré) sa musí používať s GENOTROPINovou náplňou 5,3 mg (modrou). GENOTROPINové pero 12 mg (purpurové) sa musí používať s GENOTROPINovou náplňou 12 mg (purpurovou).

Naplnené pero 5,3 mg GoQuick^®je označené modrou farbou a naplnené pero 12 mg GoQuick^®je označené purpurovou farbou.

Vonkajší obal: pretlačovacie balenie, písomná informácia pre používateľov, papierová škatuľka.


Veľkosť balenia:
GENOTROPIN^® 5,3 mg:
1 náplň x 5,3 mg alebo 5 náplní x 5,3 mg
1 alebo 5 naplnených pier GoQuick^®

GENOTROPIN^® 12 mg:
1 náplň x 12 mg alebo 5 náplní x 12 mg
1 alebo 5 naplnených pier GoQuick^®

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Roztok sa pripraví zoskrutkovaním dávkovacieho injekčného systému GENOTROPIN^® Pen 5,3 mg, GENOTROPIN^® Pen 12 mg alebo jednorazového viacdávkového naplneného pera GoQuick^®, čím dôjde ku zmiešaniu rozpúšťadla s práškom v dvojkomorovej náplni. Prášok jemne rozpustite pomalými krúživými pohybmi. Nepretrepávajte silno, lebo môže dôjsť k denaturácii liečiva. Roztok po príprave je takmer bezfarebný a môže byť slabo opaleskujúci. Injekčný roztok po rekonštitúcii sa musí pred použitím vizuálne skontrolovať a použije sa len čistý roztok bez tuhých čiastočiek.

Pri použití dávkovacieho injekčného systému alebo naplneného pera GoQuick^® sa injekčná ihla musí nasadiť ešte pred rekonštitúciou.
Opatrenia na likvidáciu: Nepoužitý liek alebo odpad z lieku má byť vrátený do lekárne. Prázdne naplnené perá GoQuick^® sa nesmú opätovne plniť a musia byť vhodným spôsobom znehodnotené.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

56/0167/89-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum registrácie:20.06.1989

Predĺženie registrácie do: bez časového obmedzenia


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Marec 2010