r />
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie je individuálne a vyžaduje kontrolu hydratácie a sérových elektrolytov.
Perorálna aplikácia
Pri liečbe edémových stavov dospelých pacientov je zvyčajná úvodná dávka 20 – 80 mg denne v jednej dávke; vhodné je začať terapiu nižšími dávkami, ktoré možno postupne zvyšovať na 40 – 120 mg denne. Zvyčajne nastane promptná diuréza. Pri vyšších dávkach sa denná dávka rozdelí do dvoch alebo viacerých dávok, ale rozmedzie medzi jednotlivými dávkami musí predstavovať 6 až 8 hodín. U pacientov v ťažkom edematóznom stave sa môže denná dávka zvýšiť až na 600 mg.
Dávkovanie pri hypertenzii
Dospelým sa zvyčajne podáva 1 x denne 20 – 40 mg furosemidu samostatne alebo v kombinácii s ďalšími látkami (najmä s káliom alebo kálium šetriacimi diuretikami, alebo ďalšími antihypertenzívami).
Deťom starším ako 3 roky sa podáva dávka 1-3 mg/kg/deň.
4.3 Kontraindikácie
Kontraindikáciou podávania furosemidu je precitlivenosť na furosemid alebo sulfónamidy a na pomocné látky, obsiahnuté v lieku . Ďalej sa jeho užívanie kontraindikuje pri akútnom zlyhaní obličiek s anúriou, pri pečeňovom zlyhaní s poruchou vedomia (hepatálna kóma a prekóma), pri ťažkej hypokaliémii, hyponatriémii a/alebo hypovoliémii s hypotenziou alebo bez nej.
4.4 Špeciálne upozornenia
Pri podávaní furosemidu treba venovať špeciálnu pozornosť pacientom s hypotenziou. Pri výraznej hyperurikémii alebo manifestnej dne možno liek použiť len v odôvodnených prípadoch. U pacientov s pečeňovou cirhózou a ascitom je najlepšie začať liečbu počas hospitalizácie, pretože vplyvom terapie môže nastať elektrolytová a vodná dysbalancia, a tým rozvoj hepatálnej kómy. Straty draslíka, ktoré vznikajú počas liečby, treba nahrádzať zvýšeným obsahom kália v potrave, kombináciou s kálium šetriacimi diuretikami alebo substitúciou draslíka. Množstvo dodaného kália by malo presahovať jeho straty diurézou. Pri narastajúcej azotémii a oligúrii je nutné liečbu furosemidom prerušiť. Furosemid môže vyvolať tinitus a pôsobiť reverzibilne alebo ireverzibilne ototoxicky.
Pri dlhodobom užívaní furosemidu sa musí pravidelne kontrolovať kreatinín, kyselina močová, glukóza, kálium, nátrium a kalcium v sére.
Uistite sa, že moč sa môže voľne vyprázdňovať (katéter), ak má pacient obtiaže s močením (napr. pri hypertrofii prostaty) alebo ak nie je plne pri vedomí.
Diuretika môžu zhoršiť alebo demaskovať symptómy poukazujúce na obštrukciu močového traktu (napr. hydronefróza alebo stenóza uretry).
4.5 Liekové a iné interakcie
Súčasné užívanie furosemidu so srdcovými glykozidmi zvyšuje ich toxicitu vplyvom hypokaliémie a už pri podávaní bežných dávok sa môžu objaviť príznaky ich predávkovania.
Furosemid zvyšuje ototoxicitu aminoglykozidových antibiotík a cisplatiny (efekt je často ireverzibilný) a nefrotoxicitu niektorých cefalosporínov, aminoglykozidov a polymixínov. Ak sa začne liečba ACE-inhibítormi u pacientov, ktorí sa predtým intenzívne liečili furosemidom, môže vzniknúť ťažká hypotenzia a akútne zlyhanie obličiek. Pred liečbou ACE-inhibítormi je nutné vyrovnať vodnú a elektrolytovú rovnováhu. Súčasné užívanie furosemidu s kortikoidmi alebo laxatívami vedie k zníženiu hladiny kália. V dôsledku sodíkovej deplécie vyvolanej furosemidom vzniká retencia lítia v organizme s rozvojom jeho toxických príznakov. Furosemid môže zvyšovať účinok kurareformných myorelaxancií, salicylátov a teofylínu a znižuje účinok prezorických amínov, antidiabetík a antiuratík.
Pri spoločnom podávaní furosemidu s inými hypotenzívami, tricyklickými antidepresívami a fenotiazínmi môže nastať výrazná hypotenzia.
Nesteroidné antireumatiká inhibujú pôsobenie furosemidu na prietok krvi obličkami v dôsledku inhibície tvorby prostaglandínov, a tak znižujú diuretickú účinnosť furosemidu.
4.6 Používanie v gravidite a počas laktácie
Reprodukčná toxicita
V štúdiách, kde sa furosemid podával králikom 1. – 10. gestačný deň v dávke 12 mg/kg telesnej hmotnosti a potkanom i. p. 7. – 11. a 14. – 18. gestačný deň v dávke 75 mg/kg telesnej hmotnosti, nenastalo nijaké významné zvýšenie resorpcie, prípadne znetvorenie plodov, zníženie počtu vrhov a pôrodnej hmotnosti. Pri furosemidovej expozícii na uterus počas organogenézy a nefrogenézy však nastáva spomalenie vývoja a diferenciácia obličkových glomerúl. Perorálne podaný furosemid 6. – 15. gestačný deň v dávke 5 000mg/kg telesnej hmotnosti myšiam a 12. – 14. gestačný deň v dávke 50 mg/kg telesnej hmotnosti potkanom vedie pri 36,8 % plodov k chybnému vytváraniu rebier. Včasná aplikácia kálium šetriacich diuretík významne znižuje chybné vytváranie, takže príčina spočíva v hypokaliémii.
Embryotoxický efekt sa prejavuje pri dávke nad 150 mg/kg telesnej hmotnosti. Teratogénny efekt sa nepozoroval.
Fertilita
Pri jednorazovej i. p. dávke nad 1 560 m/kg telesnej hmotnosti aplikovanej samcom potkanov nastáva spomalenie spermatogenézy a vznikajú cytogenetické zmeny, najmä v spermatogóniách typu A a B.
U tehotných žien furosemid znižuje uteroplacentárny prietok krvi, preto ho počas tehotenstva možno podávať len v osobitne odôvodnených prípadoch. Furosemid prechádza aj do materského mlieka, preto v prípade potreby užívania furosemidu v období laktácie je nevyhnutné prerušiť dojčenie. Furosemid znižuje laktáciu. U novorodencov je vylučovanie furosemidu znížené a existuje väčšie nebezpečenstvo ototoxicity.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Furosemid môže aj v odporúčanom dávkovaní negatívne ovplyvniť reakčnú schopnosť pri riadení motorových vozidiel a pri obsluhe strojov. Vo zvýšenej miere to platí v kombinácii s alkoholom.
4.8 Nežiaduce účinky
Pri dlhodobej terapii furosemidom môžu nastať poruchy elektrolytového a vodného hospodárenia v dôsledku zvýšeného vylučovania elektrolytov. Následkom zvýšenej diurézy najmä u starších osôb vznikajú poruchy obehu, prejavujúce sa bolesťami hlavy, závratmi alebo poruchami zraku. V krajnom prípade vzniká hypovolémia, dehydratácia, obehový kolaps a trombocytémia v dôsledku hemokoncentrácie.
V dôsledku veľkých strát draslíka sa rozvíja hypokalémia. Pri závažných hypokalémiách klesá sérová hladina draslíka pod 3,0 mmol/l. Pri hodnotení závažnosti hypokalémie je nutné brať zreteľ na stav acidobázickej rovnováhy. Hypokaliémia pri metabolickej acidóze je závažnejšia než pri normálnom pH alebo pri metabolickej alkalóze. Hypokaliémia môže byť spojená so srdcovými arytmiami, najmä ak sa súčasne užíva digoxín. Furosemid zvyšuje aj vylučovanie horčíka a magnéziová deplécia môže tiež vyvolávať arytmie. Pri nedostatočnom príjme kuchynskej soli sa znižujú zásoby nátria s následnou ortostatickou hypertenziou, kŕčmi v lýtkach, nechutenstvom, závratmi, poruchami spánku, vracaním, zmätenosťou.
Furosemid môže znižovať hladinu kalcia v sére (v niektorých prípadoch sa pozorovala tetánia).
U predčasne narodených jedincov sa môže objaviť kalcifikácia v obličkách.
Príležitostne sa objavujú gastrointestinálne poruchy, ako nauzea, vracanie a hnačky.
Občas sa vyskytujú alergické reakcie (napr. exantém, vaskulitída, fotosenzibilita) a poruchy v krvnom obraze (leukopénia, agranulocytóza, anémia, trombocytopénia). Anafylaktický šok je vzácny. Furosemid môže zhoršiť príznaky porúch vývodných močových ciest (napr. pri hydronefróze, ureterostenóze a hyperplázii prostaty).
Furosemid môže prechodne zvýšiť hladinu močoviny a kreatinínu v sére. U predisponovaných pacientov môže narastať hladina kyseliny močovej v sére, čo môže viesť k záchvatu dny. Pri manifestnom diabete môže nastať zhoršenie a pri latentnom manifestácia tejto choroby. Ojedinele sa pri liečbe saluretikami pozoroval vznik akútnej pankreatitídy. Pri už existujúcej metabolickej alkalóze (napr. pri pečeňovej cirhóze) sa vplyvom furosemidovej terapie môže prehĺbiť alkalóza.
Pri vysokom dávkovaní v oligurickom štádiu pri renálnej insuficiencii hrozí najmä v kombinácii s ototoxickými liekmi hluchota. Rovnako sa v tomto štádiu môže prejaviť závažná nefrotoxicita.
4.9 Predávkovanie
Akútna toxicita pri zvieratách
Pri stanovení akútnej toxicity furosemidu boli nájdené tieto hodnoty LD50 (mg/kg telesnej hmotnosti):
p. o. i. v. i. p.'
myš 1 000 – 4 600 308 -
potkan 1 700 – 4 600 800 810
králik 800 400 -
pes 2 000 700 -
Predávkovanie furosemidom je spojené s rýchlym zmenšením objemu extracelulárnej tekutiny a prípadne s rozvojom dehydratácie. Nastáva pokles krvného tlaku, prietoku krvi obličkami a glomerulárnej filtrácie. Zvýšené vylučovanie draslíka býva spojené s rozvojom hypokalémie, ktorá je nebezpečná najmä u pacientov so srdcovým zlyhaním, liečených digoxínom, a u chorých s pečeňovou cirhózou.
Zvýšené vylučovanie chloridov močom vedie k rozvoju metabolickej alkalózy.
Nie je známa koncentrácia furosemidu v biologických tekutinách, ktorá vyvoláva toxicitu a smrť.
Liečba intoxikácie
Liečba je len podporná a spočíva v náhrade tekutín a elektrolytových strát. Často sa musí kontrolovať hladina sérových elektrolytov, acidobázická rovnováha a krvný tlak. Musí sa zabezpečiť aj adekvátna drenáž močového mechúra u pacientov s retenciou moču pri hypertrofii prostaty.
Hemodialýza neurýchľuje vylučovanie furosemidu. Špecifické antidotum na liečbu predávkovania furosemidom neexistuje.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: diuretikum.
ATC kód: C03CA01
Furosemid patrí medzi kľučkové diuretiká a bráni resorpcii sodíka, draslíka a chloridov vo vzostupnom ramienku Henleovej kľučky. Výsledkom je zvýšené vylučovanie týchto elektrolytov s vodou. Zvyšuje sa aj vylučovanie magnézia a kalcia. Furosemid patrí medzi najúčinnejšie diuretiká. Pri dlhodobej terapii jeho účinok slabne a nastáva ustálenie strát tekutín a hmotnosti. Pri i. v. podaní vyvoláva dilatáciu žilového riečiska, a tým aj zníženie preloadu. To vedie k okamžitému efektu pri pľúcnom edéme. Pri chronickom užívaní sa potom srdcový výdaj stabilizuje. Pri akútnom podaní môže furosemid vyvolať vzostup katecholamínov a plazmatickej renínovej aktivity s aktiváciou renínangiotenzínového systému, čo môže zakrývať jeho hemodynamický účinok. Na rozdiel od tiazidových diuretík furosemid účinkuje aj pri zníženej funkcii obličiek.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Furosemid sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje a z podanej dávky sa vstrebáva 75 % látky. Podlieha first-pass efektu. Absolútna biologická dostupnosť perorálne podaného furosemidu vo forme tabliet Furon 40 mg sa pohybuje medzi 62 – 67 %. Účinok sa dostavuje už za 30 minút, vrcholí za 1 – až 2 hodiny a pretrváva 6 – 8 hodín. Maximálna plazmatická koncentrácia po podaní 40 mg furosemidu per os je 250 m/l a dosahuje sa za 1 hodinu. Biologický polčas furosemidu predstavuje 0,75 – 1 hodinu; pri anúrii je značne predĺžený, až na 9 hodín. Distribučný objem je 0,17 – 0,27 l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny je vysoká, asi 98 %. Furosemid sa vylučuje z 50 – 90 % glomerulárnou filtráciou a aktívnou tubulárnou sekréciou prevažne v nezmenenej forme (v malom množstve a v závislosti od dávky aj ako glukuronid). Zvyšok sa vylučuje žlčou do stolice.
5.3 Preklinické údaje o bezpečnosti
Bezpečnosť furosemidu bola overená jeho dlhoročným užívaním v klinickej praxi.
6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE
6.1 Zoznam všetkých pomocných látok (kvalitatívne)
Cellulosum microcrystallinum, lactosum monohydricum, carboxymethylamylum natricum, povidonum, silica colloidalis anhydrica, magnesii stearas.
6.2 Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov.
6.4 Upozornenie na podmienka a spôsob skladovania
Pri teplote 15 – 25 °C. Chráňte pred svetlom.
6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
PVC/Al blister, písomná informácia, papierová skladačka
Veľkosti balenia: 20 a 50 tabliet.
6.6 Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Nie sú potrebné osobitné pokyny na použitie.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
ratiopharm GmbH, Ulm, SRN
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
50/0233/92-C/S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
November 2003