FARMORUBICIN PFS sol inj 1x25 ml/50 mg (liek.PP)

- močová infekcia
- zápal mechúra
- problémy s katetrizáciou.

4.4. Špeciálne upozornenia
Epirubicín by sa mal podávať len pod dohľadom kvalifikovaného lekára so skúsenosťami s
cytotoxickou liečbou. Obzvlášť špeciálnu pozornosť si vyžaduje liečba vysokými dávkami vzhľadom na možnosť vzniku klinických komplikácií vyvolaných závažnou myelosupresiou. Hoci sa vysoké dávky epirubicínu podávali mnohým predtým neliečeným pacientom pre pokročilé ochorenie alebo v adjuvantnej liečbe a vyvolali nežiaduce účinky, ktoré sa neodlišovali od nežiaducich účinkov, ktoré sa objavujú pri konvenčných dávkach. Pri vysokých dávkach sa u väčšiny pacientov objavila reverzibilná neutropénia (< 500 neutrofilov/μl). Len malý počet pacientov si vyžadoval hospitalizáciu pre závažné infekčné komplikácie.
Začiatočná liečba epirubicínom by mala byť sprevádzaná starostlivým základným monitoringom
určitých laboratórnych parametrov ako aj kardiálnych funkcií. Taktiež počas každého liečebného cyklu sa musí pacient starostlivo a pravidelne sledovať.
- Kompletné počty krvných elementov. Mal by sa sledovať celkový a diferenciálny počet
bielych krviniek, červených krviniek a počet doštičiek pred (a počas) každého liečebného cyklu. Leukopénia a neutropénia môžu byť závažné (a vo všeobecnosti závažnejšie pri vysokodávkovacích režimoch), vo väčšine prípadov dosahujúce najnižší bod medzi 10 a 14- tym dňom od podania lieku, zvyčajne sú však prechodné a počty bielych krviniek/neutrofilov sa vo väčšine prípadov vrátia do normálu do 21 dní. Leukopénia však vyžaduje starostlivé hematologické sledovanie, pretože pretrvávanie závažnej myelosupresie môže viesť k superinfekciám a/alebo hemorágiám, ktoré môžu vyžadovať intenzívnu starostlivosť.
- Kardiálne funkcie. Známe riziko antracyklínovej liečby je kardiotoxicita. Najzávažnejšia a typická forma takejto toxicity je reprezentovaná dilatačnou kardiomyopatiou, ktorej frekvencia sa zvyšuje s vysokou kumulatívnou dávkou lieku a môže viesť ku kongestívnemu srdcovému zlyhaniu. Pred liečbou epirubicínom by sa mali vyšetriť kardiálne funkcie na minimalizovanie rizika vyvolania závažného kardiálneho poškodenia a ktoré by sa mali sledovať počas celej liečby. Hoci sa za najvýhodnejší diagnostický test na stanovenie antracyklínmi-vyvolanej kardiomyopatie považuje endomyokardiálna biopsia, nie je možné tento invazívny test vykonávať rutinne. Rutinné vyšetrenia kardiálnej funkcie počas liečby epirubicínom zahŕňajú elektrokardiogram (Ekg) a sledovanie ejekčnej frakcie ľavej komory (LVEF). Ekg zmeny môžu vo všeobecnosti ohlasovať prechodnú toxicitu, ale redukcia QRS voltáže alebo predĺženie systolických intervalov nad normu – ak je pokles LVEF – môže ohlasovať typickú antracyklínami vyvolanú kaPFSiomyopatiu. Vzhľadom na riziko kaPFSiomyopatie kumulatívna dávka epirubicínu 900 – 1000 mg/m2 by sa mala podávať s výnimočnou obozretnosťou (v konvenčnom i vysokodávkovacích cykloch), nad túto hranicu riziko rozvoja srdcového zlyhania narastá skokom. V prítomnosti iných rizikových faktorov (ako sú akútne alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súčasná rádioterapia mediastína/perikardiálnej oblasti, predchádzajúca liečba inými antracyklínmi/antracedionmi, súčasné použitie iných kardiotoxických liekov), epirubínová kardiálna toxicita sa môže objaviť pri nižších kumulatívnych dávkach: pri prítomnosti takýchto podmienok musí byť sledovanie kardiálnych funkcií výnimočne prísne, a riziko oproti prínosu z pokračovania liečby epirubicínom v prípade poškodených funkcií srdca sa musí starostlivo zvažovať.
- Vyšetrenie pečeňových funkcií. Vzhľadom na to, že epirubicín sa vylučuje hlavne
hepatobiliárnym systémom, v prípadoch zníženia pečenových funkcií alebo zhoršeného odtoku žlče sa môže objaviť spomalená eliminácia lieku so zvýšením celkovej toxicity. Preto pred začatím liečby sa musia vyšetriť pečeňové funkcie (bilirubín, AST, ALT, alkalická fosfatáza) a pacientom s poškodenou pečeňovou funkciou sa musí dávka lieku redukovať. Všeobecne používané odporúčania na redukciu dávky v prípade poškodených pečeňových funkcií, založené na hladine sérového bilirubínu, sú nasledovné:

Sérový bilirubín Redukcia dávky
1.2-3.0 mg/ml 50%
3.1-5.0 mg/ml 75%

- Extravazácia. Extravazácia epirubicínu počas intravenóznej injekcie môže viesť k závažnému
tkanivovému poškodeniu a nekróze. Po podaní injekcie do malej vény alebo opakované podanie do rovnakej žily môže viesť k venóznej skleróze. Na minimalizovanie rizika extravazácie lieku je potrebné uistiť sa, či je žila po podaní lieku dobre priechodná, po odskúšaní, že ihla je vhodne umiestnená v žile, sa odporúča podať liek cez hadičku plynule tečúceho fyziologického roztoku . Ak by sa počas intravenózneho podávania objavili znaky alebo príznaky extravazácie epirubicínu je potrebné infúziu lieku okamžite zastaviť. Na zvládnutie extravazácie je potrebné okamžite uskutočniť zákroky schválené lekárom a/alebo zdravotníckou inštitúciou.
- Epirubicín môže potencovať toxicitu inej protinádorovej liečby. Toto sa predovšetkým musí vziať do úvahy pri vysokých dávkach a pred začatím liečby vysodávkovacím režimom a je potrebné uistiť sa o dostupnosti podpornej liečby a technických prostriedkov.
- Ako iné cytotoxické lieky aj epirubicín môže vyvolať hyperurikémiu ako výsledok
extenzívneho purínového katabolizmu, ktorý sprevádza liekmi-indukovanú rýchlu lýzu neoplastických buniek. Pre rozpoznanie tohto fenoménu a jeho adekvátne zvládnutie je potrebné vyšetriť hladinu kyseliny močovej v krvi.
1 - 2 dni po podaní môže epirubicín sfarbovať moč do červena. Pacientov je potrebné informovať, že tento úkaz nie je dôvodom na znepokojenie.

4.5. Liekové a iné interakcie
Epirubicín sa väčšinou používa v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi a môže sa objaviť ich
sčítaná toxicita predovšetkým na kostnú dreň /hematologická / a vplyv na gastrointestinálny trakt. Okrem toho, súčasné použitie epirubicínu s inými protinádorovými liekmi, u ktorých bol popísaný potenciálny kardiotoxický vplyv ( napr. 5-fluorouracil, cyklofosfamid, cisplatina, taxány) ako aj súčasná liečba s inými kardioaktívnymi liekmi (ako sú blokátory kalciového kanála) vyžaduje počas liečby prísne sledovanie kardiálnych funkcií.
Epirubicín sa výrazne metabolizuje pečeňou. Zmeny pečeňových funkcií vyvolané inou súčasnou liečbou môžu ovplyvniť epirubicínový metabolizmus, farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Konečné informácie, či môže mať epirubicín nežiaduci účinok na ľudskú fertilitu alebo pôsobiť
teratogénne, nie sú dostupné. Experimentálne údaje ale ukazujú, že liek môže poškodzovať plod. U žien, ktoré môžu počas liečby epirubicínom otehotnieť, malo by sa odhadnúť potenciálne riziko pre plod. Mali by byť informované, aby sa počas liečby vyvarovali gravidite. Ak sa používa epirubicín počas tehotenstva, musí sa starostlivo zvážiť potenciálny prínos oproti riziku pre plod. Vzhľadom na mutagénny potenciál epirubicínu, liek by mohol vyvolať chromozomálne poškodenia u ľudských spermií, a preto ľudia počas liečby epirubicínom mali používať vhodnú antikoncepciu.
Je pravdepodobné, že epirubicín prechádza do materského mlieka, preto by sa liečené ženy
mali poučiť, aby nedojčili pre možnosť závažného poškodenia dojčaťa.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Neboli popísané špeciálne nežiaduce účinky epirubicínu, ktoré by ovplyvňovali schopnosť viesť
motorové vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8. Nežiaduce účinky
- Kostná dreň/hematologická toxicita. Prevládajúci prejav epirubicínovej toxicity na kostnú
dreň/hematologickej toxicity je od dávky závislá reverzibilná leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia) a reprezentuje akútnu dávku limitujúcu toxicitu lieku. Leukopénia je zvyčajne závažnejšia pri vysokodávkovacích liečebných režimoch, a pri takýchto stavoch sa môže vyžadovať adekvátna podpora kostnej drene (ako periférne krvné progenitorové bunky a/alebo kolony-stimulujúce faktory). Môžu sa tiež objaviť trombocytopénia a anémia.

Klinickým výsledkom epirubicínom vyvolanej toxicity na kostnú dreň/ hematologickej toxicity môže
byť horúčka, infekcie, sepsa/septikémia, septický šok, hemorágie, tkanivová hypoxia alebo smrť. V prítomnosti febrilnej neutropénie by sa mali podávať intravenózne antibiotiká.
Zriedkavo u pacientov liečených epirubicínom súbežne s DNA – deštruujúcimi protinádorovými liekmi alebo u pacientov predliečených takýmito liekmi bol popísaný vznik sekundárnej akútnej myelogénnej leukémie s/alebo bez preleukemickej fázy.Tieto leukémie majú krátko trvajúce (1-3 roky) latentné obdobie.
- Kardiálna toxicita. Antracyklinmi-indukovaná kardiálna toxicita sa môže prejaviť skorou (akútnou) alebo neskorou (oneskorenou) udalosťou. Skorá kardiálna toxicita epirubicínu sa prejavuje hlavne ako sínusová tachykardia a/alebo Ekg abnormality ako sú nešpecifické zmeny ST a T vlny, ale tiež boli popísané tachyarytmie ako predčasné komorové kontrakcie, komorová tachykardia, bradykardia ako aj atrio-ventrikulárna a ramienková blokáda. S výnimkou malígnych kardiálnych dysrytmií, tieto účinky zvyčajne nepredchádzajú rozvoju oneskorenej kardiotoxicity, zriedkavo sú klinicky významné a vo všeobecnosti sa nepovažujú za dôvod nutnosti prerušenia liečby epirubicínom. Oneskorená kardiálna toxicita sa prejavuje charakteristickou kardiomyopatiou, ktorá sa klinicky prejavuje príznakmi ľavokomorovej dysfunkcie (ako sú dýchavičnosť, pľúcny edém, druhotné opuchy (napr. členkov), hepatomegália, ascites, pleurálny výpotok, galopový rytmus. Objavenie sa tejto toxicity je závislé od kumulatívnej dávky a je reprezentantom kumulatívnej dávku-limitujúcej toxicity lieku. Mnoho štúdií potvrdilo, že riziko rozvoja komorovej dysfunkcie narastá skokom, bez prítomnosti iných kardiálnych rizikových faktorov, po dosiahnutí kumulatívnej dávky epirubicínu 900-1000 mg/m2. Ak sú však prítomné iné rizikové faktory (ako je akútne alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súčasná rádioterapia mediastína, predchádzajúca alebo súčasná liečba inými kardiotoxickými liekmi) sa epirubicínová kardiálna toxicita môže objaviť pri nižších kumulatívnych dávkach. Oneskorená kardiotoxicita sa zväčša objavuje v priebehu liečby epirubicínom, ale môže sa objaviť aj neskôr (do 2-3 mesiacov), ale objavili sa aj neskoršie prípady (niekoľko mesiacov a rokov po ukončení liečby). Závažnému kardiálnemu poškodeniu sa predchádza pravidelným sledovaním počas liečby. Bol popísaný aj perikardiálny výpotok.
- Gastrointestinálna toxicita. U pacientov liečených epirubicínom sa môže objaviť mukozitída (hlavne stomatitída, menej často ezofagitída). Klinické prejavy mukozitídy zahŕňajú bolestivosť alebo pálčivý pocit, erytém, erózie-ulcerácie, krvácanie a infekcie. Vo všeobecnosti sa mukozitída objavuje skoro po podaní lieku a ak je závažná môže počas niekoľkých dní progredovať do mukóznych ulcerácii, avšak u väčšiny pacientov tento nežiaduci účinok v treťom týždni liečby odoznie. Tiež sa môže objaviť pocit na vracanie, vracanie a zriedkavo hnačka a bolesti brucha. Závažné zvracanie a hnačka môžu vyvolať dehydratáciu. Podaním adekvátnej antiemetickej liečby sa môže pocitu na zvracanie a zvracaniu predchádzať alebo ho potlačiť. Môžu sa tiež objaviť hyperpigmentácie ústnej mukózy.
- Kožné reakcie a reakcie z precitlivenosti. Často sa objavuje alopécia, zahŕňajúca prerušenie
rastu fúzov. Tento nežiaduci účinok je zvyčajne reverzibilný a do 2-3 mesiacov po ukončení liečby sa znovu objaví rast všetkých vlasov. Tiež sa môžu objaviť výsevy, kožné a nechtové hyperpigmentácie, fotosenzitivita a precitlivenostná reakcia ožiarenej kože (“znovu vyvolaná radiačná reakcia”). U epirubicínom liečených pacientov bola popísaná urtikária a anafylaxia, príznaky týchto reakcií môžu kolísať od kožného výsevu a svrbenia, k horúčke, mrazeniu a šoku.
- Účinky v mieste podania injekcie. Nie je zriedkavý erytematózny prúžok pozdĺž infundovanej
žily, ktorý môže predchádzať lokálnej flebitíde alebo tromboflebitíde. Riziko vzniku flebitídy/trombofebitídy sa môže minimalizovať dodržiavaním návodu pre podávanie. Mohla by sa tiež objaviť fleboskleróza, predovšetkým ak sa epirubicín opakovane podáva do malej žily.
- V prípade extravazácii lieku mimo cievu sa môže objaviť lokálna bolestivosť, závažná celulitída a tkanivová nekróza.
- Iné nežiaduce reakcie. Iné nežiaduce účinky vrátane nepokoja/asténie a hyperurikémie, sa
môžu objaviť v závislosti od extenzívneho purínového katabolizmu ktorý sprevádza liekom vyvolanú rýchlu smrť buniek vysoko chemosenzitívnych nádorov (tumor lysis syndróm). Na

prevenciu alebo minimalizovanie nežiaducich účinkov hyperurikémie pomôže hydratácia,
alkalizácia moča a podávanie alopurinolu.
Môže sa tiež objaviť amenorea a liečba epirubicínom môže vyvolať azoospermiu v seminálnej tekutine.
Podávanie epirubicínu intravezikálnou cestou môže viesť ku chemickej cystitíde a konstrikcii močového mechúra.
Bolo popísané, že priame podanie epirubicínu (alebo epirubicín obsahujúcich režimov) a lipiodolu do hepatálnej vény (transkatetrálna arteriálna embolizácia alebo TAE) za účelom lokálne regionálnej liečby pre primárny hepatobiliárny karcinóm alebo pečeňové metastázy, vyvoláva gastroduodenálne ulcerácie, pravdepodobne refluxom lieku do gastrickej artérie a liekom vyvolaná sklerotizujúca cholangitída spôsobuje zúženie žlčového vývodu (biloma).

4.9. Predávkovanie
Veľmi vysoká jednotlivá dávka epirubicínu môže vyvolať do 24 hodín akútnu myokardiálnu
degeneráciu a závažnú myelosupresiu do 10-14 dní. Liečba by sa v tomto období by mala byť podporná a mali by sa využiť také postupy ako sú krvné transfúzie a bariérový prístup. Do 6 mesiacoch po predávkovaní bolo pozorované objavenie sa oneskoreného kardiálneho zlyhania. Pacient by sa mal starostlivo sledovať, a ak sa objavia prejavy kardiálneho zlyhania, mal by sa liečiť podľa konvenčných pravidiel.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLAST NOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká, cytostatické antibiotiká a podobné látky
ATC kód: L01DB03
Hoci je známe, že antracyklíny môžu interferovať s množstvom biochemických a biologických funkcií v eukaryotických bunkách, presný mechanizmus cytotoxických a/alebo antiproliferatívnych vlastností epirubicínu nebol úplne objasnený. Štúdie na bunkových kultúrach ukázali rýchly prienik do buniek, s lokalizáciou lieku hlavne v nukleole. Na molekulárnej úrovni, môže epirubicín tvoriť komplex s DNA interkaláciou jeho plošného prstenca medzi nukleotidové bázové páry, s následnou inhibíciou nukleových kyselín (DNA, RNA) a syntézy proteínov. Okrem toho, takáto interkalácia môže spustiť rozštiepenie DNA topoizomerázou II, čo vedie k závažným poruchám terciálnej štruktúry DNA. Tak ako bolo pozorované u doxorubicínu, epirubicín môže tiež zasahovať do oxidačno/redukčných reakcií s tvorbou vysoko reaktívnych a vysoko toxických voľných radikálov. Antiproliferatívna a cytotoxická aktivita doxorubicínu môže byť vyvolaná ktorýmkoľvek z týchto hore spomenutých mechanizmov, a môžu byť aj ďalšie. Epirubicín ukázal svoju účinnosť voči širokému spektru experimentálnych tumorov vrátane L 1210 a P388 leukémie, SA 180 sarkómu (solídna a ascitická forma), B16 melanómu, mamárneho karcinómu, Lewisovho karcinómu pľúc a karcinómu hrubého čreva 38. Tiež preukázal svoju účinnosť proti ľudským tumorom transplantovaným do týmu zbavených myší (melanóm, karcinóm pľúc, prsníka, prostaty a ovária).'

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
- Absorbcia. Epirubicín sa neabsorbuje z gastrointestinálneho traktu. Vzhľadom na to, že
výrazne dráždi tkanivá, musí sa podávať intravenóznou cestou. Prípustné je aj intravezikálne podanie, po ktorom je pasáž epirubicínu do systémovej cirkulácie minimálna.
- Distribúcia. Po intravenóznom podaní sa epirubicín rýchlo a široko distribuuje do extravaskulárnych oblastí, na čo poukazuje veľmi rýchly distribučný polčas a ustálený distribučný objem väčší ako 40 l/kg. Napriek jeho širokému distribučnému objemu epirubicín nepreniká v detegovateľnom množstve hemato-encefalickou bariérou.
- Metabolizmus. Epirubicín sa metabolizuje vo významnej miere, predovšetkým pečeňou.
Hlavné identifikované metabolity sú epirubicinol (13-OH epirubicin), ktorý má určitý stupeň protinádorovej aktivity, a glukuronidy epirubicínu a epirubicinolu. Plazmatická hladina hlavného metabolitu epirubicinolu je nižšia ako nezmeneného lieku. Z metabolického hľadiska epirubicín od doxorubicínu odlišuje 4-O-glukuronidácia a môže byť zodpovedná za jeho zníženú toxicitu.

- Vylučovanie. U pacientov s normálnymi pečeňovými a obličkovými funkciami, plazmatická
hladina epirubicínu po i.v. podaní 60-150 mg/m2 má 3 exponenciálne klesajúce charakteristiky s pomalou terminálnou fázou (t1/2) od 30 do 40 hodín. Tieto dávky sú v hraniciach farmakokinetickej linearity. Konečný polčas rozpadu epirubicinolu je podobný epirubicínu. Plazmatická klírens je v rozpätí od 0,9 do 1,4 l/min. Epirubicín sa vylučuje predovšetkým pečeňou: okolo 38% podanej dávky sa 24 hodinovým žlčovým obratom dostane naspäť vo forme epirubicínu (okolo 19%), epirubicinolu a iných metabolitov. V rovnakom období sa len 9-12% dávky vylúči močom ako nezmenený liek alebo jeho metabolity. Do 72 hodín je čiastka 43% v žlči a okolo 16% v moči.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
LD 50 epirubicínu bola 29.3 a 14.2 mg/kg u myší a potkanov, respektíve okolo 2.0 mg/kg u psov.
Najviac postihnutý orgán po podaní jednotlivej dávky bol hematopoetický systém a hlavne u psov gastrointestinálny systém. Po opakovaných podávaniach epirubicínu bol toxický účinok sledovaný u potkanov, králikov a psov. Najviac postihnutými orgánmi u týchto druhov zvierat boli hematopoetický systém, GI trakt, obličky, pečeň, samčie a samičie reproduktívne orgány. Štúdie na subaktútnu kardiálnu toxicitu a kardiotoxicitu zistili kardiotoxicitu u všetkých testovaných laboratórnych druhoch. Epirubicín, tak ako ostatné antracyklíny a cytotoxické lieky majú u myší karcinogénny efekt. U väčšiny in vitro a in vivo uskutočňovaných testov bol epirubicín genotoxický, toxický pre reproduktívne orgány a embryotoxický u potkanov. Malformácie sa nepozorovali ani u potkanov ani u králikov, hoci tak ako ostatné antracyklíny a cytotoxické lieky musia byť považované za potenciálne teratogénne. U potkanov neboli zaznamenané žiadne pozoruhodné účinky pri podávaní epirubicínu počas peri a postnatálneho obdobia do dávky 0,15 mg/kg/deň pre matku a 0,50 mg/kg/deň pre potomka. Nie je známe, či sa zložky vylučujú do materského mlieka. Na štúdiách lokálnej bezpečnosti u myší a potkanov sa dokázalo, že extravazácia lieku spôsobuje tkanivovú nekrózu. Štúdie na zvieratách ukázali že epirubicín má lepší terapeutický index a nižšie systémové a kardiálne toxické účinky ako doxorubicín.

Inkompatibility
Odporúča sa zamedziť dlhšie trvajúci kontakt epirubicínu s roztokom s alkalickým pH, tento spôsobuje hydrolýzu lieku. Epirubicín by sa nemal miešať s heparínom pre chemickú inkompatibilitu, ktorá v určitých pomeroch liekov môže viesť k vyzrážaniu. Epirubicín sa môže používať v kombinácii s inými protinádorovými liekmi, ale neodporuča sa jeho miešanie s inými liekmi v rovnakej striekačke.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Natrii chloridum, acidum hydrochloricum, aqua ad iniectabilia

6.2. Inkompatibility
Odporúča sa zamedziť dlhšie trvajúci kontakt epirubicínu s roztokom s alkalickým pH, nakoľko
spôsobuje hydrolýzu lieku. Epirubicín by sa nemal miešať s heparínom pre chemickú inkompatibilitu, ktorá v určitých pomeroch liekov môže viesť k vyzrážaniu. Epirubicín sa môže používať v kombinácii s inými protinádorovými liekmi, ale neodporuča sa jeho miešanie s inými liekmi v rovnakej striekačke.

6.3. Čas použiteľnosti
Farmorubicin ® (sklenená liekovka): 36 mesiacov
Farmorubicin ® (polypropylénová liekovka) : 24 mesiacov

6.4. Upozornenie na spôsob a podmienky skladovania
Farmorubicin ® rozriedený roztok je chemicky stabilný pri izbovej teplote do 24 hodín a do 4
8 hodín v chladničke (2-8 °C). Mal by sa chrániť pred svetlom.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Liekovka z bezfarebného skla typu I s gumenou zátkou a Al pertľou
1x10mg/5 ml
1x50mg/25ml

Polypropylénová liekovka s gumenou zátkou a Al pertľou.
1x10mg/5 ml
1x50mg/25ml
1x200mg/100ml

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
- Príprava roztoku. Farmorubicín® obsahuje injekčný roztok, ktorý je pripravený na podanie.
Pri intravezikálnom podaní sa vypočítaná dávka musí rozpustiť v 50 ml rozpúšťadla. Po pridaní rozpúšťadla sa musí roztok miešať do úplného rozpustenia. Pripravený roztok je chemický stabilný 24 hodín pri izbovej teplote a 48 hodín v chladničke (2-8°C). Musí sa chrániť pred svetlom.
- Intravenózne podanie. Epirubicín nie je účinný ak sa podáva perorálne a nesmie sa podávať intramuskulárne alebo intratékalne. Odporúča sa podanie lieku do hadičky s voľne stekajúcou intravenóznou infúziou fyziologického roztoku chloridu sodného na minimalizovanie rizika trombózy alebo perivenóznej extravazácie a musíme sa uistiť, že po podaní lieku je žila priechodná. Extravazácia lieku zo žily počas injekcie môže viesť k závažnej tkanivovej lézii až nekróze. Môže sa tiež objaviť fleboskleróza, predovšetkým ak sa epirubicín podá do malej žily alebo sa opakovane podá do rovnakej žily.
- Intravezikálne podanie. Epirubicín podaný cestou katétra, by sa mal udržať v mechúre počas
jednej hodiny. Pacienti by mali informovaní, že na konci tohoto obdobia sa majú vymočiť (viď
tiež časť 4.2.2.).
- Ochranné opatrenia. Vzhľadom na toxickú povahu tejto substancie sa vyžadujú nasledujúce ochranné odporúčania:
- Personál by sa mal školiť v technike riedenia a manipulácie
- Tehotné ženy sa majú vylúčiť z práce s týmito liekmi
- Personál manipulujúci s epirubicínom by sa mal obliekať do ochranného odevu: ochranné okuliare a rúška, jednorazové rukavice a masky.
- Musí sa vyhradiť priestor na riedenie (prednostne pod laminárnym prúdením vzduchu).
Pracovný priestor sa musí chrániť jednorazovým, odspodu plastovaným absorbčným papierom.
- Všetky prostriedky použité na riedenie, podávanie alebo čistenie, vrátane skla, sa musia odkladať na miesto odpadu s vysokým rizikom, do odpadkových vriec určených na spopolnenie pri vysokej teplote.
Ak dôjde k vyliatiu alebo vytečeniu lieku, mal by byť spracovaný zriedeným roztokom chlórnanu sodného (pri použití 1% chlóru), najprv vsiaknutím a potom vodou
Všetky vyčistené predmety sa musia používať tak, ako bolo uvedené vyššie.
Náhodný dotyk s kožou, alebo očami sa musí ihneď liečiť vyplachovaním veľkým množstvom vody, alebo s roztokom bikarbonátu sodného; musí sa ihneď vyhľadať lekárska pomoc.
Liek sa musí použiť do 24 hodín po prerušení gumovej zátky. Nepoužitý roztok sa musí
znehodnotiť.

6.7. Podmienky a spôsob likvidácie nepoužitého lieku
Údaje k tomuto odstavcu sú uvedené vyššie.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Pharmacia S.p.A., MILÁNO, TALIANSKO

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
44/0356/00-S

9. DÁTUM REGITRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
31.10.2000

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
September 2002