EUTHYROX 88 MIKROGRAMOV tbl 50x88 µg (blis.PP/Al)

eutyreoidnej strumy,
- profylaxia relapsov po operácii eutyreoidnej strumy, v závislosti od pooperačného hormonálneho stavu,
- substitučná liečba hypotyreózy,
- supresívna liečba rakoviny štítnej žľazy.

Euthyrox 25 – 100 mikrogramov:
- sprievodná liečba počas liečby hypertyreózy tyreostatikami.

Euthyrox 100/150/200 mikrogramov
- diagnostické použitie na supresný test štítnej žľazy.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Na dosiahnutie individuálnych potrieb liečby každého pacienta sú k dispozícii tablety s obsahom sodnej soli levotyroxínu v rozsahu od 25 do 200 mikrogramov.
Pacientom preto zvyčajne stačí užiť jednu tabletu denne.

Odporúčané dávkovanie slúži iba ako odborná pomoc.
Individuálna denná dávka sa má stanoviť na základe laboratórnych a klinických vyšetrení.

Vzhľadom na to, že množstvo pacientov má zvýšené koncentrácie T₄ a fT₄, spoľahlivejším ukazovateľom pre ďalší priebeh liečby je bazálna sérová koncentrácia TSH (hormón stimulujúci štítnu žľazu).
Liečba hormónom štítnej žľazy sa má začať nízkou dávkou, ktorú je potrebné postupne zvyšovať každé 2 až 4 týždne, pokiaľ sa nedosiahne plná substitučná dávka.
Pre novorodencov a deti s kongenitálnou hypotyreózou, kde je dôležitá rýchla substitúcia, je odporúčaná počiatočná dávka 10 až 15 mikrogramov na kg telesnej hmotnosti počas prvých 3 mesiacov. Následne sa odporúča individuálne upraviť dávku na základe klinických nálezov a hodnôt hormónov štítnej žľazy a TSH.

U starších pacientov, u pacientov s ischemickou chorobou srdca a u pacientov so závažnou alebo dlhotrvajúcou hypotyreózou je potrebné venovať zvláštnu pozornosť na začiatku liečby hormónmi štítnej žľazy, t. j. podať nízku počiatočnú dávku (napr. 12,5 mikrogramov/deň) a túto dávku pomaly zvyšovať v dlhších intervaloch (napr. postupné zvyšovanie o 12,5 mikrogramov/deň každých 14 dní) pri častom monitorovaní hladín hormónov štítnej žľazy. Je vhodné zvážiť podanie nižšej než optimálnej dávky poskytujúcej úplnú substitučnú liečbu, po ktorej nenasleduje kompletná úprava hladiny TSH.

Skúsenosť ukázala, že nižšia dávka je dostatočná u pacientov s nižšou hmotnosťou a u pacientov s veľkou nodulárnou strumou.

Indikácia	Odporúčaná dávka (množstvo mikrogramov sodnej soli levotyroxínu/deň)
Liečba benígnej eutyreoidnej strumy	75 – 200
Profylaxia relapsu po operácii eutyreoidnej strumy	75 – 200
Substitučná liečba hypotyreózy u dospelých - počiatočná dávka - udržiavacia dávka	25 – 50 100 – 200
Substitučná liečba hypotyreózy u detí - počiatočná dávka - udržiavacia dávka	12,5 – 50 100 - 150 mikrogramov /m2 povrchu tela
Sprievodná substitúcia v priebehu liečby hypertyreózy tyreostatikami	50 – 100
Supresívna liečba pri rakovine štítnej žľazy	150 – 300
Diagnostické použitie na supresný test štítnej žľazy		4. týždeň pred testom	3. týždeň pred testom	2. týždeň pred testom	1. týždeň pred testom
	Euthyrox 200 μg	- - - -	- - - -	1 tbl/deň	1 tbl/deň
	Euthyrox 100 μg			2 tbl/deň	2 tbl/deň
	Euthyrox 150 μg	½ tbl/ deň	½ tbl/ deň	1 tbl/ deň	1 tbl/ deň

Denná dávka sa môže podať jednorazovo.
Užívanie: V jednej dennej dávke ráno, nalačno, pol hodiny pred jedlom, najlepšie zapiť malým množstvom tekutiny (napr. pol pohára vody).

Dojčatám sa podáva celá dávka naraz, najmenej 30 minút pred prvým jedlom dňa. Tablety sa rozdrobia v malom množstve vody. Vzniknutá suspenzia, ktorú je potrebné vždy čerstvo pripraviť, sa podá s malým množstvom tekutiny.

V prípade substitúcie pri hypotyreóze alebo po strumektómii, tyreoidektómii a pri profylaxii relapsu po odstránení eutyreoidnej strumy je liečba zvyčajne celoživotná. Sprievodná liečba hypertyreózy po dosiahnutí eutyreoidného stavu je indikovaná na obdobie, počas ktorého sa podávajú tyreostatiká.

Pri benígnej eutyreoidnej strume je potrebná dĺžka liečby 6 mesiacov až 2 roky. Ak nebola medikamentózna liečba počas tohto obdobia dostatočne účinná, je potrebné zvážiť chirurgickú liečbu strumy alebo liečbu rádiojódom.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
- Neliečená insuficiencia nadobličiek, neliečená insuficiencia hypofýzy a neliečená tyreotoxikóza.
- Liečba Euthyroxom sa nesmie začať pri akútnom infarkte myokardu, akútnej myokarditíde a akútnej pankreatitíde.
- Kombinovaná liečba hypertyreózy levotyroxínom a tyreostatikami nie je indikovaná počas tehotenstva (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začatím liečby hormónmi štítnej žľazy alebo pred prevedením supresného testu štítnej žľazy je potrebné vylúčiť alebo liečiť nasledujúce ochorenia: koronárne zlyhanie, angina pectoris, artérioskleróza, hypertenzia, hypofyzárna insuficiencia, insuficiencia nadobličiek, tyreoidálna autonómia.

U pacientov s koronárnym zlyhaním, srdcovou nedostatočnosťou alebo s tachykardickými arytmiami je potrebné sa vyhnúť aj miernej, liekmi indukovanej hypertyreóze. V týchto prípadoch sú preto potrebné časté kontroly hladín hormónov štítnej žľazy.

V prípade sekundárnej hypotyreózy je potrebné pred podaním substitučnej liečby najprv stanoviť príčinu a v prípade potreby začať substitučnú liečbu kompenzovanej insuficiencie nadobličiek.

Pri podozrení na tyreoidálnu autonómiu sa má pred liečbou vykonať TRH test alebo supresný scintigram.

U postmenopauzálnych žien s hypotyreózou a so zvýšeným rizikom osteoporózy sa má vystríhať suprafyziologických sérových hladín levotyroxínu, a preto sa má starostlivo sledovať činnosť ich štítnej žľazy.

Levotyroxín sa nemá podávať pri hypertyreotických stavoch, s výnimkou sprievodnej suplementácie v priebehu liečby tyreostatikami.
Hormóny štítnej žľazy nie sú vhodné na znižovanie telesnej hmotnosti. Fyziologické dávky nevyvolávajú zníženie telesnej hmotnosti u eutyreoidných pacientov. Suprafyziologické dávky môžu vyvolať závažné alebo život ohrozujúce nežiaduce účinky (pozri časť 4.9).

V prípade zmeny druhu lieku pri prebiehajúcej liečbe levotyroxínom sa odporúča nastaviť dávkovanie podľa klinickej odpovede pacienta a výsledkov laboratórnych vyšetrení.

Tento liek obsahuje laktózu, a preto tento liek nemôžu užívať pacienti so zriedkavou dedičnou intoleranciou galaktózy, lapónskym deficitom alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou.

Pre diabetických pacientov a pacientov s antikoagulačnou liečbou, pozri časť 4.5.

4.5 Liekové a iné interakcie

Antidiabetické lieky
Levotyroxín môže znižovať účinok antidiabetík. Z tohto dôvodu je na začiatku liečby hormónmi štítnej žľazy potrebné často kontrolovať hladiny glukózy v krvi a v prípade potreby prispôsobiť dávkovanie antidiabetického lieku.

Kumarínové deriváty
Účinok antikoagulačnej liečby sa môže zvýšiť, pretože levotyroxín vytesňuje antikoagulanciá z väzby na plazmatické bielkoviny, čo môže zvýšiť riziko hemorágií, napr. krvácania do CNS a gastrointestinálneho traktu, najmä u starších ľudí. Preto je nevyhnutné na začiatku a počas konkomitantnej liečby koagulačné parametre pravidelne kontrolovať. V prípade nutnosti je potrebné dávku antikoagulancia prispôsobiť.

Inhibítory proteáz
Inhibítory proteáz (napr. ritonavir, indinavir, lopinavir) môžu ovplyvniť účinky levotyroxínu. Odporúča sa pravidelné monitorovanie parametrov hormónov štítnej žľazy. V prípade potreby môže byť dávka levotyroxínu upravená.

Fenytoín
Fenytoín môže ovplyvňovať účinok levotyroxínu vytesnením levotyroxínu z plazmatických bielkovín, čo vedie ku zvýšeným hodnotám frakcií fT4 a fT3. Na druhej strane fenytoín zvyšuje metabolizmus levotyroxínu v pečeni. Odporúča sa dôsledné monitorovanie parametrov hormónov štítnej žľazy.

Cholestyramín, kolestipol
Požitie živíc s vlastnosťami ionomeničov, ako je cholestyramín a kolestipol, inhibuje absorpciu sodnej soli levotyroxínu. Sodná soľ levotyroxínu sa má preto užiť 4 až 5 hodín pred podaním takýchto prípravkov.

Lieky obsahujúce hliník, lieky obsahujúce železo, uhličitan vápenatý
O liekoch obsahujúcich hliník (antacidá, sukralfát) sa v relevantnej literatúre uvádza, že môžu znižovať účinok levotyroxínu. Lieky obsahujúce levotyroxín sa preto majú podávať najmenej 2 hodiny pred podaním liekov obsahujúcich hliník. To isté platí pre lieky obsahujúce železo a uhličitan vápenatý.

Salicyláty, dikumarol, furosemid, klofibrát
Salicyláty, dikumarol, furosemid vo vysokých dávkach (250 mg), klofibrát a ďalšie látky môžu vytesniť levotyroxín z väzby na plazmatické bielkoviny, následkom čoho stúpne frakcia fT4.

Sevelamer
Sevelamer môže znižovať absorpciu levotyroxínu. Preto sa odporúča monitorovať zmeny funkcie štítnej žľazy pacientov na začiatku a počas konkomitantnej liečby. V prípade potreby sa má dávka levotyroxínu upraviť.

Inhibítory tyrozínkinázy
Inhibítory tyrozínkinázy (napr. imatinib, sunitinib) môžu znižovať účinok levotyroxínu. Preto sa odporúča monitorovať zmeny funkcie štítnej žľazy pacientov na začiatku a počas konkomitantnej liečby. V prípade potreby sa má dávka levotyroxínu upraviť.
 
Propyltiouracyl, glukokortikoidy, beta-blokátory, amiodarón a jód obsahujúce kontrastné látky
Tieto látky inhibujú periférnu konverziu T4 na T3.
Vzhľadom na vysoký obsah jódu môže amiodarón spôsobiť hypertyreózu ako aj hypotyreózu. Zvláštna pozornosť sa odporúča v prípade nodulárnej strumy s možnou nerozpoznanou autonómiou.

Sertralín, chlorochín/proguanil
Tieto látky znižujú účinnosť levotyroxínu a zvyšujú hladinu TSH v sére.

Liečivá indukujúce enzýmy
Liečivá indukujúce enzýmy ako barbituráty alebo karbamazepín môžu zvýšiť hepatálny klírens levotyroxínu.

Estrogény
Ženy užívajúce antikoncepčné lieky s obsahom estrogénu alebo ženy po menopauze užívajúce hormonálnu substitučnú liečbu môžu mať zvýšenú potrebu levotyroxínu.

Látky s obsahom sóje
Látky s obsahom sóje môžu znižovať intestinálnu absorpciu levotyroxínu. Môže byť preto potrebná úprava dávky lieku Euthyrox, obzvlášť na začiatku alebo po ukončení užívania doplnkov výživy s obsahom sóje.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Liečba hormónmi štítnej žľazy sa má predovšetkým počas tehotnosti a dojčenia vykonávať veľmi dôsledne. Požiadavky na dávkovanie sa môžu počas tehotenstva dokonca zvýšiť.

Skúsenosti ukázali, že pri odporúčanej dávkovacej hladine neexistujú dôkazy pre liekmi indukovanú teratogenitu a/alebo fetotoxicitu u ľudí. Nadmerne vysoké dávky levotyroxínu počas tehotenstva môžu mať negatívny účinok na fetálny a postnatálny vývoj.

Kombinovaná liečba hypertyreózy levotyroxínom a tyreostatikami nie je počas tehotenstva indikovaná. Takáto kombinácia by vyžadovala vyššie dávky tyreostatík, o ktorých je známe, že prechádzajú placentou a indukujú hypotyreózu u dieťaťa.

Počas tehotenstva sa nemá robiť supresný test štítnej žľazy, pretože podanie izotopom značených rádioaktívnych látok tehotným ženám je kontraindikované. '

Levotyroxín sa počas dojčenia vylučuje do materského mlieka, ale koncentrácie dosiahnuté pri odporúčanej terapeutickej hladine nie sú dostatočné na vyvolanie hypertyreózy alebo supresie sekrécie TSH u dieťaťa.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Keďže levotyroxín je identický s prirodzene sa vyskytujúcim hormónom štítnej žľazy, neočakáva sa, že by Euthyrox mohol ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Po prekročení individuálneho limitu tolerancie pre sodnú soľ levotyroxínu alebo po predávkovaní, je možný výskyt nasledujúcich klinických príznakov typických pre hypertyreózu, najmä ak sa dávka na začiatku liečby zvyšovala príliš rýchlo: srdcové arytmie (napr. atriálna fibrilácia a extrasystoly), tachykardia, palpitácie, anginózne ťažkosti, bolesť hlavy, svalová slabosť a kŕče, návaly tepla, horúčka, vracanie, poruchy menštruácie, pseudotumor cerebri, triaška, nepokoj, nespavosť, zvýšené potenie, úbytok hmotnosti, hnačka.

V takýchto prípadoch je potrebné dennú dávku znížiť alebo liečbu na niekoľko dní prerušiť. Liečbu možno opatrne začať znova, len čo nežiaduce účinky vymiznú.

V prípade precitlivenosti na ktorúkoľvek zložku lieku Euthyrox sa môžu vyskytnúť alergické reakcie, najmä v oblasti kože a dýchacieho systému. Boli zaznamenané prípady angioedému.



4.9 Predávkovanie

Zvýšená hladina T3 je spoľahlivejším ukazovateľom predávkovania, než zvýšené hladiny T4 alebo fT4.
Po predávkovaní nastupujú príznaky prudkého zvýšenia rýchlosti metabolizmu (pozri časť 4.8.).
V závislosti od stupňa predávkovania sa odporúča prerušenie liečby tabletami a vykonanie vyšetrení.

Príznaky pozostávajúce z intenzívnych beta-sympatomimetických účinkov, ako sú tachykardia, úzkosť, nepokoj a hyperkinéza, možno zmierniť beta-blokátormi. Pri extrémne vysokých dávkach môže pomôcť plazmaferéza.

U predisponovaných osôb boli hlásené izolované prípady kŕčov po prekročení individuálneho tolerančného limitu dávky.

U pacientov, ktorí dlhoročne zneužívali levotyroxín bolo hlásených niekoľko prípadov náhleho zastavenia srdca.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: hormóny štítnej žľazy
ATC kód: H03AA01

Syntetický levotyroxín, ktorý Euthyrox obsahuje, má rovnaký účinok ako prirodzene sa vyskytujúci hlavný hormón vylučovaný štítnou žľazou. Rovnako ako endogénny hormón sa v periférnych orgánoch konvertuje na T3 a vyvoláva špecifické účinky na T3 receptoroch. Telo nie je schopné rozlíšiť endogénny a exogénny levotyroxín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Perorálne podaný levotyroxín sa vstrebáva takmer výlučne v hornej časti tenkého čreva.
V závislosti na galenickom zložení je absorpcia až 80 %. t_max je približne 5 až 6 hodín.

Pri perorálnom podávaní nastupuje účinok po 3 až 5 dňoch. Levotyroxín vykazuje extrémne vysokú väzbu na špecifické transportné proteíny, približne 99,97 %. Táto väzba hormónu na proteín nie je kovalentná a tak sa viazaný hormón v plazme neustále a veľmi rýchlo vymieňa s frakciou voľného hormónu.

Vzhľadom na svoju vysokú väzbovosť na bielkoviny nie je levotyroxín odstrániteľný hemodialýzou ani hemoperfúziou.

Biologický polčas levotyroxínu je priemerne 7 dní. Pri hypertyreóze je kratší (3-4 dni) a pri hypotyreóze dlhší (približne 9-10 dní). Distribučný objem dosahuje asi 10-12 litrov. Pečeň obsahuje až 1/3 celého extratyreoidálneho levotyroxínu, ktorý je rýchlo zameniteľný s levotyroxínom v sére. Hormóny štítnej žľazy sa metabolizujú najmä v pečeni, obličkách, mozgu a vo svaloch. Metabolity sa vylučujú močom a stolicou. Celkový metabolický klírens levotyroxínu je približne 1,2 l plazmy/deň.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita
Levotyroxín má veľmi slabú akútnu toxicitu.

Chronická toxicita
Chronická toxicita levotyroxínu bola skúmaná na rozličných druhoch zvierat (potkan, pes). Pri vysokých dávkach boli u potkanov pozorované známky hepatopatie, zvýšený výskyt spontánnych nefróz ako aj zmeny v hmotnosti orgánov.

Reprodukčná toxicita
Neuskutočnili sa žiadne štúdie reprodukčnej toxicity u zvierat.

Mutagenita
Nie sú dostupné žiadne informácie. Doteraz nie sú známe žiadne údaje naznačujúce možnosť poškodenia potomstva zapríčineného zmenami v genóme spôsobenými hormónmi štítnej žľazy.

Karcinogenita
Neuskutočnili sa žiadne dlhodobé štúdie s levotyroxínom na zvieratách.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, želatína, monohydrát laktózy, magnéziumstearát.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25˚C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister zložený z polypropylénového filmu a hliníkovej krycej fólie, alebo PVC filmu a hliníkovej krycej fólie.
Balenie: 50 tabliet, 100 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia ma likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť vrátený do lekárne.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Merck KGaA, Darmstadt, Nemecko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Euthyrox 25 μg , 50 μg, 75 μg, 100 μg, 125 μg, 150 μg, 175 μg, 200 μg - 56/0804/92-C/S
Euthyrox 88 μg 56/0862/10-S
Euthyrox 112 μg 56/0863/10-S
Euthyrox 137 μg 56/0864/10-S




9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

16.12.1992


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

September 2011