ESOZOLL 20 MG TVRDÉ GASTROREZISTENTNÉ KAPSULY cps end 7x20 mg (blis.OPA/Al/PVC/Al)

SPC
ečene.
- sú vo veku 55 rokov a viac a majú nové alebo nedávno zmenené príznaky.

Pacienti s dlhodobými rekurentnými príznakmi poruchy trávenia alebo pálenia záhy majú pravidelne navštevovať svojho lekára. Pacienti vo veku 55 rokov a viac, užívajúci denne lieky na problémy s trávením alebo pálením záhy, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, majú informovať svojho lekárnika alebo lekára.

Pacienti nemajú užívať Esozoll ako liek na dlhodobú preventívnu liečbu.

Liečba inhibítormi protónových púmp (PPI) môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika gastrointestinálnych infekcií vyvolanými kmeňmi napr. Salmonella a Campylobacter a u hospitalizovaných pacientov pravdepodobne aj Clostridium difficile (pozri časť 5.1).

Pacienti, ktorí majú podstúpiť endoskopiu alebo ureázový dychový test, sa majú poradiť s lekárom pred užitím tohto lieku.

Kombináciasinýmiliekmi
Súbežné podávanie ezomeprazolu s atazanavirom sa neodporúča (pozri časť 4.5). Ak je kombinácia
atazanaviru s inhibítorom protónovej pumpy nevyhnutná, odporúča sa prísne klinické sledovanie

ezomeprazolu nemá byť prekročená.

Ezomeprazol je inhibítor CYP2C19. Na začiatku alebo pri ukončení liečby ezomeprazolom sa majú vziať do úvahy potenciálne interakcie s liekmi metabolizovanými prostredníctvom CYP2C19. Medzi klopidogrelom a omeprazolom sa pozorovala interakcia. Klinický význam tejto interakcie je neistý. Z preventívnych dôvodov sa treba vyhnúť súbežnému používaniu ezomeprazolu a klopidogrelu (pozri časť 4.5).
Pacienti nemajú súbežne užívať iné PPI alebo antagonisty H2. Interferenciaslaboratórnymitestami
Zvýšená hladina chromogranínu A (CgA) môže interferovať s vyšetreniami na neuroendokrinné nádory. Aby sa zabránilo tejto interferencii, liečba Esozollom sa má zastaviť aspoň na 5 dní pred
vykonaním meraní CgA (pozri časť 5.1). Ak sa hladiny CgA a gastrínu nevrátia po prvom meraní k
referenčnému rozsahu, merania sa majú zopakovať 14 dní po ukončení liečby inhibítorom protónovej
pumpy.

Subakútnykožnýlupuserythematosus(SCLE,subacutecutaneouslupuserythematosus) Inhibítory protónovej pumpy súvisia s veľmi zriedkavými prípadmi SCLE. Ak sa vyskytnú lézie, najmä v oblastiach kože vystavených slnku, a ak sú sprevádzané artralgiou, pacient má ihneď vyhľadať lekársku pomoc a zdravotnícky pracovník má zvážiť vysadenie Esozollu. SCLE po predchádzajúcej liečbe inhibítorom protónovej pumpy môže zvýšiť riziko SCLE pri použití iných inhibítorov protónovej pumpy.

Osobitné informácie o niektorých pomocných látkach
Esozoll obsahuje sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitom sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule, t. j. v podstate zanedbateľné
množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých. Účinokezomeprazolunafarmakokinetikuinýchliečiv

Ezomeprazol je jedným z enantiomérov omeprazolu a preto sa odporúča oboznámiť sa s interakciami
hlásenými pre omperazol.

 I nhi bít ory  prot eáz
Boli hlásené interakcie omeprazolu s niektorými inhibítormi proteázy. Klinická dôležitosť
a mechanizmus týchto hlásených interakcií nie sú vždy známe. Zvýšenie pH žalúdka počas liečby omeprazolom môže zmeniť absorpciu inhibítorov proteázy. Ďalšie možné mechanizmy interakcie sú viazané na inhibíciu CYP2C19.

Pri súbežnom podávaní atazanaviru a nelfinaviru s omeprazolom bolo pozorované zníženie ich sérových hladín a súbežné podávanie sa neodporúča. Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) s atazanavirom 300 mg/ritonavirom 100 mg zdravým dobrovoľníkom malo za následok podstatné zníženie expozície atazanaviru (približne 75 % zníženie AUC, Cmax a Cmin). Zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg nekompenzovalo dopad omeprazolu na expozíciu atazanaviru. Súbežné podávanie omeprazolu (20 mg jedenkrát denne) s atazanavirom 400 mg/ritonavirom 100 mg zdravým dobrovoľníkom viedlo k zníženiu expozície atazanaviru o približne 30 % v porovnaní s expozíciou pozorovanou pri atazanavire 300 mg/ritonavire 100 mg jedenkrát denne bez omeprazolu 20 mg jedenkrát denne. Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) znížilo u nelfinaviru stredné AUC, Cmax a Cmin o 36 - 39 % a priemerná AUC, Cmax a Cmin farmakologicky aktívneho metabolitu M8 boli znížené o 75 - 92 %. Vzhľadom na podobné farmakodynamické účinky a farmakokinetické

vlastnosti omeprazolu a ezomeprazolu, sa súbežné podávanie s ezomeprazolom a atazanavirom neodporúča a súbežné podávanie s ezomeprazolom a nelfinavirom je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

U sachinaviru (podávaného spolu s ritonavirom) boli počas súbežnej liečby omeprazolom (40 mg jedenkrát denne) hlásené zvýšené sérové hladiny (80 - 100 %). Liečba omeprazolom 20 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu darunaviru (so súbežne podávaným ritonavirom) a amprenaviru (so súbežne podávaným ritonavirom).
Liečba ezomeprazolom 20 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu amprenaviru (súbežne podávaným s ritonavirom alebo bez neho). Liečba omeprazolom 40 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu lopinaviru (súbežne podávaným s ritonavirom).

 M etot rex át
U niektorých pacientov sa hlásili zvýšené hladiny metotrexátu pri podávaní spolu s PPI. Pri podávaní vysokej dávky metotrexátu sa má zvážiť dočasné vynechanie ezomeprazolu.

Takrolimus
Pri súbežnom podávaní s ezomeprazolom sa hlásilo zvýšenie sérových hladín takrolimu. Koncentrácie
takrolimu ako aj funkcia obličiek (klírens kreatinínu) sa majú starostlivo sledovať a v prípade potreby sa má upraviť dávka takrolimu.

 Lie ky  s absor pci ou  závi sl ou  na pH
Potlačenie tvorby žalúdočnej kyseliny počas liečby ezomeprazolom a inými PPI môže spôsobiť zníženú alebo zvýšenú absorpciu liekov, ktorých absorpcia je závislá od pH žalúdka. Podobne ako pri
podávaní iných liekov, ktoré znižujú kyslosť prostredia v žalúdku, môže dôjsť počas podávania
ezomeprazolu k zníženiu absorpcie liekov, ako sú ketokonazol, itrakonazol a erlotinib a k zvýšeniu absorpcie digoxínu.
U zdravých jedincov súbežná liečba s omeprazolom (20 mg denne) a digoxínom zvýšila biologickú dostupnosť digoxínu o 10 % (až do 30 % u dvoch z desiatich jedincov). Zriedkavo sa zaznamenala toxicita digoxínu. Avšak pri podávaní vysokých dávok ezomeprazolu starším pacientom je potrebná
opatrnosť. V takom prípade sa má intezívnejšie sledovať terapeutický účinok digoxínu.

 Lie ky  met aboli zované  CY P2C19
Ezomeprazol inhibuje CYP2C19, hlavný enzým, ktorý metabolizuje ezomeprazol. Ak sa teda podáva
ezomeprazol spolu s liečivami, ktoré CYP2C19 metabolizuje ako je warfarín, fenytoín, citalopram,
imipramín, klomipramín, diazepam a pod., môžu sa zvyšovať koncentrácie týchto liečiv v plazme, čo si môže vyžiadať zníženie dávok. V prípade klopidogrelu, prekurzoru, ktorý je premenený prostredníctvom CYP2C19 na jeho aktívny metabolit, môžu byť plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu znížené.

 Warf arí n
Pri súbežnom podávaní 40 mg ezomeprazolu v klinických skúšaniach pacientom, ktorí boli liečení warfarínom, boli koagulačné časy v prijateľnom rozsahu. V štúdiách po uvedení na trh bolo
zaznamenané v ojedinelých prípadoch počas súbežnej liečby klinicky významné zvýšenie INR. Pri
zavedení a vysadení súbežnej liečby warfarínom alebo inými kumarínovými derivátmi sa odporúča starostlivo monitorovať pacienta.

Klopidogrel
Výsledky štúdií so zdravými dobrovoľníkmi ukázali, že farmakokinetické (FK)/farmakodynamické
(FD) interakcie medzi klopidogrelom (nasycovacia dávka 300 mg/udržiavacia denná dávka 75 mg) a
ezomeprazolom (40 mg p.o. denne) viedli k zníženej expozícii aktívneho metabolitu klopidogrelu v priemere o 40 % a zníženiu maximálnej inhibície agregácie krvných doštičiek (ADP indukovanej) v priemere o 14 %.
V štúdii u zdravých jedincov sa pri podávaní fixnej kombinácie 20 mg ezomeprazolu + 81 mg
kyseliny acetylsalicylovej s klopidogrelom znížila expozícia aktívneho metabolitu klopidogrelu skoro o 40 % oproti klopidogrelu samotnému. Maximálne hladiny inhibície (indukovanej ADP) agregácie krvných doštičiek u týchto jedincov boli však rovnaké v oboch skupinách.

V pozorovacích a klinických štúdiách sa zaznamenali nekonzistentné údaje o klinických dôsledkoch tejto FK/FD interakcie z hľadiska závažných kardiovaskulárnych udalostí. Má sa zabrániť súbežnému použitiu ezomeprazolu a klopidogrelu v rámci preventívneho opatrenia.

 Fenyt oí n
Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu pacientom s epilepsiou spôsobilo zvýšenie minimálnych plazmatických hladín fenytoínu o 13 %. Pri zavedení či vysadení ezomeprazolu takýmto pacientom sa odporúča sledovať plazmatické koncentrácie fenytoínu.

Vorikonazol
Omeprazol (40 mg raz denne) zvyšuje Cmax vorikonazolu (substrát CYP2C19) o 15 % a AUCτ
vorikonazolu o 41 %.

Cilostazol
Omeprazol rovnako ako ezomeprazol účinkuje ako inhibítor CYP2C19. Omeprazol podávaný zdravým dobrovoľníkom v dávke 40 mg v skríženej klinickej štúdii zvýšil Cmax cilostazolu o 18 %
a AUC cilostazolu o 26 %, Cmax jedného z jeho aktívnych metabolitov o 29 % a AUC jedného z jeho
aktívnych metabolitov o 69 %.

Cisaprid
Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu a cisapridu zdravým dobrovoľníkom spôsobilo zväčšenie plochy pod krivkou časovej závislosti plazmatickej koncentrácie (AUC) o 32 % a predĺžilo polčas
vylučovania (t½) o 31 %, neviedlo však k významnému zvýšeniu maximálnych hladín cisapridu v
plazme. Mierne predĺžený QTc interval pozorovaný po podaní samotného cisapridu nebol predĺžený
viac, ak sa podal cisaprid v kombinácii s ezomeprazolom.

Diazepam
Súbežné podávanie 30 mg ezomeprazolu spôsobilo 45 % zníženie klírensu diazepamu, substrátu
CYP2C19.

Sledované lieky bez klinickyrelevantnýchinterakcií

 Amoxi ci lí n a  chi ni dí n
Ukázalo sa, že ezomeprazol nemá žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku amoxicilínu alebo chinidínu.

Naproxé n alebo rofekoxib
V krátkodobých štúdiách, v ktorých sa hodnotilo súbežné podávanie ezomeprazolu s naproxénom
alebo rofekoxibom, sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie.

Účinky iných liečivnafarmakokinetikuezomeprazolu

Lieky i nhi buj úce CY P2C19 a/ alebo  CYP3A4
Ezomeprazol sa metabolizuje enzýmami CYP2C19 a CYP3A4. Súbežné podanie ezomeprazolu a klaritromycínu, ktorý inhibuje CYP3A4 (500 mg dvakrát denne), spôsobilo zdvojnásobenie expozície (AUC) ezomeprazolu. Súbežné podávanie ezomeprazolu a kombinovaných inhibítorov CYP2C19 a CYP3A4 môže spôsobiť viac ako dvojnásobnú expozíciu ezomeprazolu. Inhibítor
CYP2C19 a CYP3A4 vorikonazol zvýšil AUCt omeprazolu o 280 %. Ani v jednom z týchto prípadov nie je potrené upravovať dávky ezomeprazolu. Úpravu dávky však treba zvažovať u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene alebo pri dlhodobej liečby.

 Lie ky i ndukuj úce  CY P2C19 a/ alebo  CYP3A4
Užívanie liekov, o ktorých je známe, že indukujú CYP2C19 alebo CYP3A4 alebo obidva (ako sú
rifampicín a ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)) môže viesť k zníženiu sérovej hladiny
ezomeprazolu zvýšením metabolizmu ezomeprazolu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

G r avidita
Malé množstvo údajov u gravidných žien (300 - 1 000 ukončených gravidít) nepoukazuje na
malformácie alebo fetálnu/neonatálnu toxicitu ezomeprazolu.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity
(pozri časť 5.3).
Je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu Esozollu počas gravidity v rámci preventívneho opatrenia.

Dojčenie
Nie je známe, či sa ezomeprazol vylučuje do ľudského materského mlieka. Nie sú dostatočné informácie o účinkoch ezomeprazolu u novorodencov/dojčiat. Ezomeprazol sa preto počas dojčenia
nemá podávať.

Fertilita
Štúdie na zvieratách s perorálne podávanou racemickou zmesou omeprazolu nepreukázali účinok na
fertilitu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Ezomeprazol má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nežiaduce reakcie ako závrat a poruchy videnia sú menej časté (pozri časť 4.8). V prípade ich výskytu nemajú pacienti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrnbezpečnostnéhoprofilu
Medzi najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie z klinických skúšaní (a tiež po uvedení lieku na trh) patria bolesť hlavy, bolesť brucha, hnačka a nauzea. Okrem toho je bezpečnostný profil podobný pre rôzne liekové formy, terapeutické indikácie, vekové skupiny a populácie pacientov. Nezistili sa žiadne nežiaduce reakcie súvisiace s dávkou.

Tabuľkový zoznamnežiaducichreakcií

Počas klinického skúšania s ezomeprazolom a po uvedení lieku na trh sa identifikovali alebo boli
podozrenia na nasledovné nežiaduce reakcie. Frekvencia reakcií je klasifikovaná podľa konvencií
MedDRA: veľmi časté (³ 1/10) časté (³ 1/100 až < 1/10), menej časté (³ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (³ 1/0 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé < 1/10 000), neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).


Časté
Menej časté
Zriedkavé
Veľmi zriedkavé
Neznáme
Poruchy krvi a lymfatického systému


leukopénia, trombocytopénia
agranulocytóza, pancytopénia

Poruchy imunitného systému


hypersenzitívne reakcie, napr. horúčka, angioedém a anafylaktická reakcia/šok


Poruchy metabolizmu a výživy

periférny edém
hyponatrémia

hypomagnezémia, závažná hypomagnezémia môže korelovať s hypokalcémiou, hypomagnezémia







môže tiež viesť k
hypokalémii
P sychické poruchy

nespavosť
agitácia, zmätenosť, depresia
agresia, halucinácie

P oruchy nervového systému
bolesť hlavy
závrat, parestézia, somnolencia
porucha chuťového vnímania


P oruchy oka


rozmazané
videnie


P oruchy ucha a labyrintu

vertigo



P oruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína


bronchospazmus


P oruchy gastrointestinálneho traktu
bolesť brucha, zápcha, hnačka, flatulencia, nauzea/ vracanie, glandulárne polypy fundu (benígne)
sucho v ústach
stomatitída, gastrointestinálna kandidóza

mikroskopická kolitída
P oruchy pečene a žlčových ciest

zvýšené hladiny pečeňových enzýmov
hepatitída so žltačkou alebo bez nej
zlyhanie pečene, hepatálna encefalopatia u pacientov s už existujúcim ochorením pečene

P oruchy kože a podkožného tkaniva

dermatitída, pruritus, vyrážka, urtikária
alopécia,
fotosenzitivita
multiformný erytém, Stevensov- Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza (TEN)
subakútny kožný lupus erythematosus (pozri časť 4.4)
P oruchy kostrového
svalstva,
spojivových tkanív a kostí


artralgia, myalgia
svalová slabosť

P oruchy obličiek a močových ciest



intersticiálna
nefritída

P oruchy reprodukčného systému a prsníkov



gynekomastia

C elkové poruchy a reakcie v mieste podania


malátnosť, nadmerné potenie





H l ásenie podozrení na nežiaduce r eakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

S úmyselným predávkovaním existujú zatiaľ iba obmedzené skúsenosti. Príznaky popísané
v súvislosti s dávkou 280 mg boli gastrointestinálne príznaky a slabosť. Podanie jednej dávky 80 mg
ezomeprazolu nespôsobilo žiadne problémy. Nie je známe špecifické antidotum. Ezomeprazol sa v značnej miere viaže na bielkoviny v krvnej plazme a nemožno ho preto ľahko dialyzovať. V prípade predávkovania má byť liečba symptomatická s použitím všeobecných podporných opatrení.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá pri poruchách acidity, inhibítory protónovej pumpy
ATC kód: A02BC05

Ezomeprazol je S-izomér omeprazolu a znižuje sekréciu žalúdočnej kyseliny prostredníctvom špecificky cieleného mechanizmu účinku. Je to špecifický inhibítor kyselinovej pumpy v parietálnych bunkách. R- aj S-izomér omeprazolu majú podobnú farmakodynamickú aktivitu.

Mechanizmusúčinku
Ezomeprazol je slabo zásaditá látka, ktorá sa koncentruje a konvertuje na aktívnu formu v silne kyslom prostredí sekrečných kanálikov parietálnych buniek, kde inhibuje enzým H+K+-ATPázu - protónovú pumpu a inhibuje bazálnu a stimulovanú sekréciu kyseliny.

Farmakodynamickéúčinky
Po perorálnom podaní 20 mg alebo 40 mg ezomeprazolu nastupuje účinok do jednej hodiny. Po opakovanom podaní 20 mg ezomeprazolu raz denne počas piatich dní sa znižuje maximálny
priemerný výdaj kyseliny po stimulácii pentagastrínom o 90 % (merané 6 - 7 hodín po podaní na piaty deň).

Po piatich dňoch perorálneho podávania ezomeprazolu v dávke 20 mg a 40 mg sa počas 24 hodín u symptomatických pacientov s GERD udržuje intragastrické pH nad hodnotou 4 v priemere 13 hodín (20 mg) a 17 hodín (40 mg). Podiel pacientov, u ktorých sa intragastrické pH udržuje nad hodnotou 4 aspoň počas 8, 12 a 16 hodín, bol po podaní dávky 20 mg ezomeprazolu 76 %, 54 % a 24 %, po podaní dávky ezomeprazolu 40 mg 97 %, 92 % a 56 %.

Ak použijeme AUC ako alternatívny parameter koncentrácie v plazme, je možné preukázať vzťah medzi inhibíciou sekrécie kyseliny a expozíciou.'

Počas liečby antisekrečnými liekmi sa zvyšuje sérová hladina gastrínu ako odpoveď na zníženú sekréciu kyseliny. Zvýši sa tiež hladina CgA v dôsledku zníženej kyslosti žalúdka. Zvýšená hladina CgA môže interferovať s vyšetreniami na neuroendokrinné nádory.
Z dostupných uverejnených dôkazov vyplýva, že inhibítory protónovej pumpy sa majú vysadiť 5 dní až 2 týždne pred meraniami hladiny CgA. To má umožniť, aby sa hladiny CgA, ktoré by mohli byť po liečbe PPI umelo zvýšené, vrátili do referenčného rozsahu.

Počas dlhodobého podávania ezomeprazolu pozoroval zvýšený počet ECL (enterochromaffin-like cells) buniek, čo pravdepodobne súvisí so zvýšenou sérovou hladinou gastrínu.

Znížená žalúdočná acidita z akéhokoľvek dôvodu, vrátane inhibítorov protónovej pumpy, zvyšuje
v žalúdku počet baktérií, ktoré sú normálne prítomné v gastrointestinálnom trakte. Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže mať za následok mierne zvýšené riziko gastrointestinálnych infekcií

spôsobených kmeňmi Salmonella a Campylobacter, u hospitalizovaných pacientov pravdepodobne aj
Clostridium difficile.

Klinickáúčinnosť
Preukázalo sa, že ezomeprazol podávaný v dávke 20 mg je účinný pri liečbe častého pálenia záhy u
jedincov, ktorým sa podáva jedna dávka za 24 hodín počas 2 týždňov. V dvoch multicentrických, randomizovaných, dvojitozaslepených, placebom kontrolovaných hlavných štúdiách bolo 234 jedincov s častým pálením záhy v anamnéze liečených 20 mg ezomeprazolu počas 4 týždňov. Príznaky spájané s refluxom žalúdočnej kyseliny (ako sú pálenie záhy a regurgitácia žalúdočnej kyseliny) sa hodnotili spätne počas 24 hodín. V oboch štúdiách bolo podávanie 20 mg ezomeprazolu v porovnaní s placebom významne lepšie pre primárny koncový ukazovateľ, úplné odznenie pálenia záhy, definovaný ako stav bez výskytu pálenia záhy počas uplynulých 7 dní pred poslednou návštevou (33,9 % - 41,6 % v porovnaní s placebom 11,9 % - 13,7 %, (p < 0,001). Sekundárny koncový ukazovateľ úplného odznenia pálenia záhy, definovaný v karte pacienta ako žiadny výskyt pálenia záhy 7 po sebe nasledujúcich dní, bol štatisticky významný v 1. týždni (10,0 % - 15,2 % v porovnaní s placebom 0,9 % - 2,4 %, p = 0,014, p < 0,001), ako aj v 2. týždni (25,2 % - 35,7 % v porovnaní s placebom 3,4 % - 9,0 %, p < 0,001).

Ostatné sekundárne koncové ukazovatele podporili primárny koncový ukazovateľ vrátane zmiernenia pálenia záhy počas 1. a 2. týždňa, percenta dní bez pálenia záhy počas celých 24 hodín v 1. a 2. týždni, priemernej závažnosti pálenia záhy v 1. a 2. týždni a času do prvého a trvalého vymiznutia pálenia záhy počas 24 hodín a počas noci v porovnaní s placebom. Približne u 78 % jedincov liečených 20 mg ezomeprazolu sa hlásilo prvé vymiznutie pálenia záhy počas prvého týždňa liečby
v porovnaní s 52 % - 58 % pri placebe. Čas do trvalého vymiznutia pálenia záhy, definovaný ako 7 po sebe nasledujúcich dní odo dňa, keď sa pálenie záhy nezaznamenalo po prvýkrát, bol podstatne kratší v skupine, ktorej bol podávaný ezomeprazol v dávke 20 mg (39,7 % - 48,7 % do 14. dňa v porovnaní
s placebom 11,0 % - 20,2 %). Medián času do prvého vymiznutia pálenia záhy počas noci bol 1 deň, štatisticky významný v porovnaní s placebom v jednej štúdii (p = 0,048) a blížiaci sa k štatistickej
významnosti v ostatných štúdiách (p = 0,069). Okolo 80 % nocí bolo bez pálenia záhy počas celého
obdobia a 90 % nocí bolo bez pálenia záhy v 2. týždni každej klinickej štúdie v porovnaní so 72,4 % -
78,3 % v prípade placeba. Hodnotenie vymiznutia pálenia záhy skúšajúcimi bolo v súlade
s hodnotením jedincov a vykazovalo štatisticky významné rozdiely medzi ezomeprazolom (34,7 % -
41,8 %) a placebom (8,0 % - 11,4 %). Skúšajúci ďalej zistili, že ezomeprazol bol podstatne účinnejší
ako placebo pri liečbe regurgitácie žalúdočnej kyseliny (58,5 % - 63,6 % v porovnaní s placebom
28,3 % - 37,4 %) počas 2. týždňa skúšania.

Podľa celkového zhodnotenia liečby pacientov (Overall Treatment Evaluation (OTE)) sa hlásilo zlepšenie stavu v 2. týždni u 78,0 % - 80,7 % pacientov liečených 20 mg ezomeprazolu v porovnaní so 72,4 % - 78,3 % pacientov liečených placebom. Väčšina z pacientov hodnotila dôležitosť tejto zmeny ako dôležitú až veľmi dôležitú s ohľadom na ich každodenné aktivity (79 % - 86 % v 2. týždni).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Ezomeprazol nie je stabilný v kyslom prostredí a podáva sa perorálne vo forme obalených granúl, ktoré sa rozpúšťajú v čreve. Konverzia na R-izomér je in vivo zanedbateľná. Ezomeprazol sa absorbuje rýchlo, maximálne hladiny v plazme sa dosahujú približne 1 - 2 hodiny po podaní. Absolútna biologická dostupnosť je 64 % po jednorazovom podaní 40 mg a zvyšuje sa na 89 % po opakovanom podávaní raz denne. Zodpovedajúce hodnoty pre ezomeprazol 20 mg sú 50 % a 68 %. Príjem potravy spomaľuje a znižuje absorpciu ezomeprazolu, čo však nemá významný vplyv na účinok ezomeprazolu na aciditu vo vnútri žalúdka.

Distribúcia
Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave je u zdravých osôb približne 0,22 l/kg telesnej hmotnosti. Ezomeprazol sa viaže na plazmatické bielkoviny z 97 %.

B i otransformácia
Ezomeprazol sa úplne metabolizuje systémom cytochrómu P450 (CYP). Prevažná časť metabolizmu ezomeprazolu je závislá na polymorfnom CYP2C19, ktorý je zodpovedný za tvorbu hydroxy- a demetylmetabolitov ezomeprazolu. Zvyšná časť závisí od ďalšej špecifickej izoformy, CYP3A4, ktorá je zodpovedná za tvorbu ezomeprazol sulfónu, hlavného metabolitu nachádzajúceho sa
v plazme.

Eliminácia
Parametre, uvedené nižšie, sú najmä odrazom farmakokinetiky u osôb s funkčným enzýmom
CYP2C19, silných metabolizérov.
Celkový plazmatický klírens je okolo 17 l/hod po jednorazovom podaní a okolo 9 l/hod po opakovanom podaní. Eliminačný polčas z plazmy po opakovanom podaní jednej dávky denne je okolo 1,3 hod. Ezomeprazol sa medzi jednotlivými dávkami úplne vylúči z plazmy, pri podávaní raz
denne sa neprejavuje tendencia ku kumulácii. Hlavné metabolity ezomeprazolu nemajú žiaden účinok na sekréciu žalúdočnej kyseliny. Takmer 80 % perorálne podanej dávky ezomeprazolu sa vylúči vo
forme metabolitov do moču, zvyšok do stolice. V moči sa zistí menej ako 1 % pôvodného liečiva.

Linearita/nelinearita
Farmakokinetika ezomeprazolu bola sledovaná pri dávkach do 40 mg podávaných dvakrát denne. Plocha pod krivkou časovej závislosti plazmatických koncentrácií sa po opakovanom podaní ezomeprazolu zväčšuje. Toto zväčšenie je závislé na dávke a vedie k nelineárnej závislosti medzi dávkou a AUC po opakovanom podaní. Táto časová a dávková závislosť je dôsledkom zníženia metabolizmu prvého prechodu a systémového klírensu, pravdepodobne spôsobených inhibíciou enzýmu CYP2C19 ezomeprazolom, resp. jeho sulfónovým metabolitom.

Osobitné  skupiny pacientov

 Sl abí  met aboli zéri
Približne 2,9 ± 1,5 % populácie chýba funkčný enzým CYP2C19 a nazývajú sa slabí metabolizéri. U
týchto osôb je metabolizmus ezomeprazolu pravdepodobne katalyzovaný hlavne CYP3A4. Po opakovanom podaní ezomeprazolu v dávke 40 mg raz denne bola u slabých metabolizérov priemerná
plocha pod krivkou časovej závislosti plazmatických koncentrácií približne o 100 % väčšia ako u
osôb s funkčným enzýmom CYP2C19 (silní metabolizéri). Priemerné maximálne plazmatické koncentrácie boli vyššie asi o 60 %.
Tieto zistenia nemajú žiadny význam pre dávkovanie lieku.

Pohlavie
Po jednorazovej dávke 40 mg ezomeprazolu je priemerná plocha pod krivkou časovej závislosti plazmatických koncentrácií približne o 30 % vyššia u žien ako u mužov. Po opakovanom podávaní jedenkrát denne sa rozdiely medzi pohlaviami neukázali. Tieto zistenia nemajú žiadny význam pre dávkovanie ezomeprazolu.

 Porucha  f unkc ie peče ne
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene môže byť narušený
metabolizmus ezomeprazolu. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene je rýchlosť metabolizmu znížená, čo vedie k zdvojnásobeniu plochy pod krivkou časovej závislosti
plazmatických koncentrácií ezomeprazolu. Preto sa u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene
nemajú prekračovať maximálne dávky 20 mg. Ezomeprazol, ani jeho hlavné metabolity, nevykazujú pri podávaní jednej dávky denne žiadnu tendenciu ku kumulácii v organizme.

 Porucha  f unkc ie obl i či ek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek neboli vykonané žiadne štúdie. Keďže obličky sú zodpovedné za vylučovanie metabolitov ezomeprazolu, nie však za vylučovanie materskej látky, u
pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neočakávajú zmeny metabolizmu ezomeprazolu.

 St arší  pacienti (vo vek u  ≥  65 rok ov)
U starších osôb (vo veku 71 - 80 rokov) sa metabolizmus ezomeprazolu významne nemení.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Nežiaduce reakcie, ktoré neboli pozorované v klinických skúšaniach, ale boli pozorované u zvierat pri expozíciách podobných klinickým a s možným významom pre klinické použitie, boli tieto:
Štúdie karcinogenity na potkanoch s racemickou zmesou preukázali hyperpláziu žalúdočných ECL buniek a karcinoidy. Tieto účinky na žalúdok potkanov sú dôsledkom trvalej a výraznej hypergastrinémie vyvolanej zníženou tvorbou žalúdočnej kyseliny a pozorujú sa po dlhodobom podávaní inhibítorov sekrécie žalúdočnej kyseliny potkanom.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro kapsúl(pelety):
cukor, zrnený (sacharóza a kukuričný škrob)
povidón K30 laurylsíran sodný polyvinylalkohol
oxid titaničitý (E171)
makrogol 6000
makrogol 3000
mastenec (E553b)
uhličitan horečnatý, zásaditý, ťažký
polysorbát 80 (E433)
kyselina metakrylová s etylakrylátom (1:1), kopolymér, 30 % disperzia

Telo kapsuly:
želatína
oxid titaničitý (E171)
červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

 Bli st rové  bal eni e zl ože né z OPA/Alu/PE + DES film/Alu f óli a
Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne teplotné podmienky na uchovávanie. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

 Bli st rové  bal eni e zl ože né z OPA/Alu/PVC/Alu f ól ia
Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

v škatuľke.

Blistrové balenie (OPA/Alu/PVC/Alu fólia): 7 a 14 tvrdých gastrorezistentných kapsúl, v škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

09/0062/22-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

03/2022

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Štátneho ústavu pre kontrolu
liečiv (www.sukl.sk).
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.